Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. január 2008

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/101/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607205504
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2008:2607205504.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľa: V. G., nar.

X.X.XXXX,. štátny občan SR, bytom L. N. XXXX/XX,. S., zastúpený advokátkou JUDr. M. T., so sídlom A.
kancelárie J. K. XXX/XX,. S. proti odporkyni: Ing. M. U., nar. X.X.XXXX,. štátny občan SR, bytom I. XX/
XX,. B., zastúpená advokátom Mgr. V. C., so sídlom A. kancelárie L. X,. B. o zrušenie práva spoločného
nájmu účastníkov k bytu takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu účastníkov k bytu číslo 42, na 9. poschodí, nachádzajúcemu
sa v S., na sídlisku S., ulica L. N. číslo XXXX/XX, pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva.

Za ďalšieho nájomníka bytu a člena družstva súd u r č u j e navrhovateľa.

Odporkyňa je p o v i n n á z predmetného bytu sa vysťahovať do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku, bez uloženia povinnosti navrhovateľovi zabezpečiť odporkyni bytovú náhradu.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 17.599,50 Sk do 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, do rúk právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. M. T..

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 2.5.2007 domáhal

zrušenia práva spoločného nájmu účastníkov k bytu číslo 42, na 9. poschodí, nachádzajúcemu sa v S.,
na sídlisku S., ulica L. N. číslo XXXX/XX,. pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva (ďalej
len "predmetný byt") a určenia navrhovateľa za ďalšieho nájomníka bytu a člena družstva, bez uloženia
povinnostinavrhovateľovizabezpečiťodporkynibytovúnáhraduztohodôvodu,žesodporkyňouneprišlo
k dohode o ďalšom nájme bytu po rozvode manželstva účastníkov, pričom odporkyňa má v súčasnej
dobe svoju bytovú otázku vyriešenú a toho času už nemá vyživovaciu povinnosť k spoločným deťom,
ktoré pochádzajú z manželstva s navrhovateľom.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasila, žiadala, aby súd návrh navrhovateľa zamietol, rozhodol
o zrušení práva spoločného nájmu účastníkov k predmetnému bytu tým spôsobom, že za ďalšieho
nájomcu a člena družstva určí odporkyňu, ktorá navrhovateľovi vyplatí na vyrovnanie členských podielov
trhovú hodnotu vo výške jednej polovice členského podielu, nakoľko má za to, že členský podiel v
bytovom družstve je majetkovým právom, ktoré nie je možné nikomu odňať a v danom prípade, keďže
po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) rozvodom manželstva neprišlo

k jeho vyporiadaniu súdom ani dohodou, prišlo teda k jeho zániku zo zákona - uplynutím trojročnej
doby, a to spôsobom uvedeným v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že navrhovateľ
a odporkyňa sa stali podielovými spoluvlastníkmi, okrem iného, aj vo vzťahu ku všetkým majetkovým
právam spojeným so spoločným členstvom v bytovom družstve, pričom každý má na týchto právachrovnaký podiel, takže v súčasnej dobe členský podiel k predmetnému bytu v bytovom družstve patrí
navrhovateľovi a odporkyni každému v podiele jednej polovice. S poukazom na uvedené odporkyňa
žiadala dokazovanie v predmetnej veci doplniť znaleckým posudkom, ktorým by bola určená trhová cena

predmetného bytu, ktorý by vypracoval znalec určený súdom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, spisom Okresného súdu Senica sp. zn. 6C 11/88,
rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa 24.1.1984, zápisnicou o dohode o odovzdaní a
prevzatí bytu zo dňa 24.1.1984, vyjadrením Okresného stavebného bytového družstva S. zo dňa

8.8.2007, správou Miestneho úradu Mestskej časti B. - R. zo dňa 20.8.2007, správou Mesta S. zo dňa
20.8.2007, darovacou zmluvou zo dňa 2.2.2006, výpisom z LV č. 545 pre k.ú. R., rozhodnutím Mestskej
časti B. - R. zo dňa 4.7.2006, žiadosťou odporkyne o kúpu družstevného bytu zo dňa 8.10.2007 a zistil
tento stav veci:

Účastníci boli manželia, manželstvo uzatvorili dňa X.X.XXXX. pred bývalým Miestnym národným

výborom B.-P.. Manželstvo účastníkov bolo rozsudkom Okresného súdu v Senici č.k. 6C 11/88-22 zo
dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa X.X.XXXX., rozvedené. Z manželstva účastníkov
pochádzajú dve deti, ktoré boli v čase rozvodu manželstva účastníkov maloleté, na čas po rozvode
boli zverené do výchovy odporkyne a navrhovateľovi bola určená povinnosť prispievať na ich výživu.
V odôvodnení rozsudku sa uvádza, že za príčinu rozvratu manželstva súd považoval tú skutočnosť,

že odporkyňa sa v januári roku 1987, po vzájomných nezhodách s navrhovateľom, spolu s deťmi
odsťahovala k rodičom do R., kam navrhovateľ nechcel odísť bývať, po odsťahovaní sa odporkyňa
nadviazala známosť s I. R., čím sa dopustila manželskej nevery.

Účastníkom bol počas trvania manželstva, rozhodnutím Okresného stavebného bytového družstva S.

zo dňa zo dňa 24.1.1984, na základe uznesenia predstavenstva družstva číslo 203 zo dňa 19.10.1983,
pridelený trojizbový družstevný byt číslo 42, v bloku 13, v S., na sídlisku S.. V zmysle Zápisnice o dohode
o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 24.1.1984 bol predmetný byt odovzdaný účastníkom. Odporkyňa v
mesiaci január roku 1987, teda ešte počas trvania manželstva, opustila spoločnú domácnosť, pričom
tvrdila, že dôvodom jej odchodu bolo agresívne správanie odporcu, odsťahovala sa spolu s deťmi,

pochádzajúcimi z manželstva účastníkov, k svojim rodičom do R. a nadviazala známosť s iným mužom,
s ktorým neskôr uzatvorila manželstvo. Spolu s druhým manželom začali bývať v B., na I. ulici XX/
XX. v staršom rodinnom dome, ktorý odporkyni darovali jej rodičia, teda odporkyňa mala bytovú otázku
vyriešenú. Od januára roku 1987, kedy účastníci prerušili spolužitie a odporkyňa sa odsťahovala z
predmetného bytu, odporkyňa žiadnym spôsobom už neprispievala na platenie nájomného a ostatných

výdavkov spojených s užívaním bytu, nakoľko mala za to, že keď navrhovateľ platil nízke výživné,
nenavštevoval deti a býval v byte, mal túto povinnosť on. Odporkyňa je v súčasnej dobe rozvedená i so
svojim druhým manželom. Rodinný dom, ktorý dostala darom od svojich rodičov, minulý rok darovala
svojmu synovi, ktorý tento dom zbúral a na jeho mieste stavá nový. Odporkyňa tvrdila, že teraz nemá
bytovú otázku vyriešenú, pretože nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a býva u svojho syna V. U.. Navrhovateľ

býva v predmetnom byte od doby jeho pridelenia až doteraz. Po rozvode manželstva s odporkyňou sa
taktiež druhý krát oženil a z jeho manželstva s D. G. sa narodilo jedno dieťa M. G.. V súčasnej dobe
spolu s navrhovateľom, jeho manželkou a dieťaťom bývajú v predmetnom byte i dve deti manželky
navrhovateľa. Od januára roku 1987 platí nájomné a ostatné služby spojené s užívaním predmetného
bytu navrhovateľ. Po zániku BSM účastníkov rozvodom manželstva neprišlo k jeho vyporiadaniu súdom

ani dohodou. Odporkyňa listom zo dňa 8.10.2007 požiadala Okresné stavebné bytové družstva S. o
odkúpenie predmetného bytu.

Okresné stavebné bytové družstvo S. ako vlastník bytu, ktorý je predmetom tohto konania, ponechalo
rozhodnutie vo veci na úvahe súdu, nakoľko účastníci už nemajú maloleté deti.

Podľa § 705 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu,
súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí,
ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo

spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvorozvedených manželov v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na
záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712a ods. 8, veta prvá Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1a 2 druhej
vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo
len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne.

Pri rozhodovaní o zrušení práva spoločného nájmu bytu súd rozhoduje o zrušení práva spoločného
nájmu bytu, určuje, ktorý z bývalých manželov sa stane členom družstva a ďalším nájomcom bytu a
taktiež rozhoduje o tom, či ten z účastníkov, ktorého súd určil za ďalšieho nájomníka bytu a člena
družstva je povinný zabezpečiť bytovú náhradu druhému z účastníkov. Súd mal v konaní preukázané, že
účastníkom vzniklo právo spoločného nájmu k predmetnému družstevnému bytu za trvania manželstva.
Po rozvode manželstva neprišlo medzi účastníkmi k dohode o ďalšom nájme bytu a preto súd v zmysle

ustanovenia § 705 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k bytu a
za ďalšieho nájomníka bytu a člena družstva určil navrhovateľa, tak ako vo svojom návrhu navrhovateľ
žiadal.Predôvodyhodnéosobitnéhozreteľasúdrozhodol,žeodporkyňajepovinnázbytusavysťahovať
do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, bez uloženia povinnosti navrhovateľovi zabezpečiť jej
bytovú náhradu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval tú skutočnosť, že odporkyňa mala

svoju bytovú otázku vyriešenú, nakoľko po rozvode manželstva s navrhovateľom sa stala vlastníčkou
rodinného domu súpisné číslo 89, postaveného na parc. č. 206/3 v k.ú. R., na I. ulici číslo popisné XX,.
ktorý jej spolu s pozemkom a ďalšími pozemkami darovali jej rodičia, a v ktorom bývala so svojim druhým
manželom. Odporkyňa tento dom darovala na základe darovacej zmluvy zo dňa 2.2.2006 svojmu synovi
V. U., s ktorým v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti, bez toho, aby si zmluvne zabezpečila

v predmetnom dome právo doživotného bývania a užívania, čím sa odporkyňa dobrovoľne vzdala
vlastníctvakdomu,ktorýjednoznačnevyriešiljejbytovúotázkuporozvodemanželstvasnavrhovateľom.
Za ďalšie dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval tú skutočnosť, že odkedy odporkyňa opustila
predmetný byt uplynula doba 20 rokov, počas ktorej neprispievala na platenie nájomného a ostatných
výdavkov spojených s užívaním bytu, ani sa inak o predmetný byt žiadnym spôsobom nezaujímala,

okrem podania žiadosti o odkúpenie predmetného bytu, ktorú však preukázateľne podala až po začatí
konania v predmetnej veci, a to dňa 8.10.2007. Všetky výdavky súvisiace s predmetným bytom platil len
navrhovateľ, ktorý v predmetom byte v súčasnosti i býva, a to spolu s terajšou manželkou, ich maloletým
dieťaťom a dvomi deťmi jeho manželky. Odporkyňa taktiež v predmetnom konaní, ani v konaní o rozvod
manželstva s navrhovateľom, žiadnym spôsobom nepreukázala ani neosvedčila, keďže na nej spočíva

dôkazné bremeno, pravdivosť svojho tvrdenia o agresívnom správaní navrhovateľa, ktoré malo byť
dôvodom jej odchodu z predmetného bytu, takže súd toto jej tvrdenie považoval za účelové a má za to,
že odporkyňa predmetný byt opustila dobrovoľne.

Súd návrh odporkyne na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom za účelom ohodnotenia

členského podielu účastníkov k predmetnému bytu v bytovom družstve zamietol z toho dôvodu, že
vykonanie takéhoto dôkazu by bolo nad rámec tohto konania, nakoľko v konaní o zrušení práva
spoločného nájmu bytu je úlohou súdu skúmať, kedy účastníkom vzniklo právo spoločného nájmu k
predmetnému družstevnému bytu, či prišlo medzi účastníkmi k dohode o ďalšom nájme bytu po rozvode
ich manželstva, posúdiť dôvody rozvodu manželstva účastníkov, bytovú otázku účastníkov a pomer

účastníkov k spoločným deťom. Dokazovaním v tomto smere odporkyňa chcela dosiahnuť dodatočne
vyporiadanie BSM účastníkov vo vzťahu k členskému podielu účastníkov v bytovom družstve, nakoľko
od zániku BSM účastníkov uplynula doba viac ako tri roky, pričom vyporiadať BSM účastníkov súdom
je možné len v lehote troch rokov odo dňa zániku BSM účastníkov a táto účastníkom už uplynula.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania v
sume 17.599,50 Sk, pozostávajúcej zo sumy 3.000,- Sk zaplatenej na súdnom poplatku z predmetu
konania a z trov právneho zastúpenia v sume 14.599,50 Sk.
Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa právna zástupkyňa navrhovateľa vyčíslila v sume 14.872,50

Sk, súd mu však priznal len sumu 14.599,50 Sk, a to za 8 úkonov právnej služby v sume 11.062,- Sk
v zmysle § 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (7 úkonov á 1.371,- Sk
- prevzatie a príprava právneho zastúpenia, dňa 30.4.2007 podanie návrhu, dňa 12.9.2007 účasť na
pojednávaní,dňa3.10.2007účasťnapojednávaní,dňa15.10.2007písomnévyjadrenie,dňa17.10.2007účasť na pojednávaní, dňa 5.11.2007 účasť na pojednávaní, 1 úkon á 1.465,- Sk - dňa 28.1.2008 účasť
na pojednávaní), za režijný paušál v sume 1.436,- Sk v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z. (7 úkonov v roku 2007 á 178,- Sk, 1 úkon v roku 2008 á 190,- Sk) a z DPH 19 % z tarifnej odmeny

podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume 2.101,50 Sk. Súd navrhovateľovi nepriznal
náhradu trov právneho zastúpenia o vyúčtovanú vyššiu sumu DPH počítanú z celej vyúčtovanej čiastky,
nakoľko právnej zástupkyni navrhovateľa patrí v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
DPH len z tarifnej odmeny určenej podľa § 9 až 14f tejto vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia