Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. marec 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9C/98/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512206875
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2512206875.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: GENERAL

FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825 so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, právne zastúpená
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanému:
Q., o zaplatenie 4.900,77 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.918,62 eur spolu s úrokom vo výške 11,10% ročne
zo sumy od 3.865,15 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 2.883,- eur od 22.12.2010 do zaplatenia, z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšku, a to istiny vo výške 982,15 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 982,15 eur od 20.12.2010 do zaplatenia, súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému súd náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.05.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.900,- eur, úrok vo výške 11,10% ročne z istiny vo výške 3.865,15
eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne z istiny vo výške 3.865,15 eur
od 22.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému od pôvodného veriteľa:
Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „Postupca“)
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Postupca a žalovaný uzavreli dňa
07.07.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0284121268 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.08.2005 a konečná
splatnosť úveru na deň 20.06.2010. Pohľadávka pozostáva z istiny vo výške 3.865,15 eur, nezaplatené
úroky vo výške 240,02 eur, úroky z omeškania vo výške 795,60 eur. K žalobe pripojil nasledovné listiny,

ktoré navrhol vykonať ako dôkazy: Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010, Zmluva,
Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, napriek tomu, že mu žaloba s prílohami a výzvou na vyjadrenie bola
doručená dňa 30.06.2014.

4. Písomným podaním zo dňa 29.11.2017 vzal žalobca čiastočne späť žalobu v rozsahu istiny vo výške

3.918,62 eur spolu s úrokom vo výške 11,10% ročne zo sumy od 3.865,15 eur od 22.12.2010 do
zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.883,- eur od 22.12.2010 do zaplatenia
bez udania dôvodu. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje
výnimky z bankového tajomstva, vplyv na platnosť postúpenia pohľadávok nemá. Poukázal aj na nálezÚS SR sp.zn.: IV. ÚS 15/2014, ktorý upriamuje pozornosť na to, že jedným zo základných princípov
výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmlúv. Ďalej poukázal na nález ÚS SR
sp. zn. I. ÚS 640/2014 a nález ÚS ČR sp. zn.: III. ÚS 3900/12 zamerané na upustenie od prílišného

formalizmu súdu v súvislosti s výkladom prejavu vôle.

5. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. S prihliadnutím na to, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo po pojednávaní, súd ho doručil
žalovanému, ktorý sa k nemu nevyjadril a pojednávania sa nezúčastnil bez ospravedlnenia. Súd preto
konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.918,62 eur spolu s úrokom vo výške 11,10% ročne
zo sumy od 3.865,15 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo

sumy 2.883,- eur od 22.12.2010 do zaplatenia.

9. Predmetom konania ostala istina vo výške 982,15 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 982,15 eur od 20.12.2010 do zaplatenia.

10. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov, ako aj s obsahom celého súdneho
spisu, súd zistil tento stav veci: zo Zmluvy vyplynulo, že Postupca sa zaviazal žalovanému poskytnúť
spotrebný úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur) s úrokovou sadzbou vo výške 11,10% ročne,
výškou splátky 50,- Sk mesačne a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.06.2010. Zo Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 vyplynulo, že Postupca postúpil žalobcovi pohľadávky

špecifikované v prílohe č. 1. Z prílohy vyplynulo, že pod por. č. 242 bola postúpená aj pohľadávka voči
žalovanému.

11. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), v znení ku dňu uzavretia Zmluvy,
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere (§ 497).

13. Podľa § 52 ods. 1 až 3 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14.Podľa§2písm.a)ab)zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaozmeneadoplnenízákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení ku dňu uzavretia

Zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Súd mal z listinných dôkazov nesporne za preukázané, že medzi Postupcom ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom bola dňa 07.07.2005 uzatvorená Zmluva, na základe ktorej právny predchodca
žalobcuposkytolžalovanémuúver.Hocipredmetnázmluvaoúverejezmluvoupodľa§497Obchodnéhozákonníka a jedná sa v danom prípade o absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka), zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z.. Z obsahu
zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred právnym predchodcom

žalobcu, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Základnou črtou
spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

16. Podľa § 524 ods. ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

17. Otázka, či žalobca môže byť v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho
vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z
hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom

povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná
legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá
fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale
vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,
že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho

hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak
vtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotno-právnejpovinnosti(žalovaný),niejenositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo
192/2004).

18. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

19. Pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre postúpenie pohľadávok banky alebo pobočky zahraničnej
banky na tretiu osobu v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, súd je toho názoru, že toto
ustanovenie je k ustanoveniu § 524 Občianskeho zákonníka upravujúceho postúpenie pohľadávok
právnou normou lex specialis, ktorá sa uplatní prednostne. Sprísnenie zákonných predpokladov
postúpenia bankovej pohľadávky je náležité z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom

už nad pohľadávkou nie je vždy zachovaná kontinuita náležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá
kontrola je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu. V zmysle citovaného ustanovenia
tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky
klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady
nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne
neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so
zákonom a ako také je neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi
účastníkmi zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. (por. napr. rozsudok Krajského súdu v
Trnave, sp. zn.: 9Co/264/2016).

20. V predmetnom prípade Zmluva o postúpení pohľadávok bola nepochybne uzavretá dňa 21.12.2010,
jej súčasťou bola aj príloha, z ktorej vyplynula špecifikácia pohľadávky voči žalovanému. Žalobca súdu
predložilajOznámenieopostúpenípohľadávokzodňa28.12.2010,ktoréžalobcazaslalžalovanému.Zanepochybné však súd nemohol považovať, že došlo k postúpeniu pohľadávky platne s poukazom na ust.
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. V danom prípade nebola splnená podmienka, že by Postupca písomne
vyzval žalovaného na splnenie dlžnej pohľadávky pred postúpením pohľadávky. Takúto listinu žalobca

súdu nepredložil. Je nutné podotknúť aj tú skutočnosť, že súd vo veci nariadil pojednávanie na deň
13.09.2017, na ktorom súd uviedol predbežné právne posúdenie veci. Ďalšie pojednávanie sa konalo
dňa 29.11.2017, súd meritórne rozhodol až na pojednávaní dňa 12.03.2018. Na žiadne z vytýčených
pojednávaní sa žalobca, ani jeho právny zástupca nedostavil, nebola preto žalobcovi upretá možnosť
preukazovať súdu skutočnosti tvrdené žalobcom.

21. Žalobca nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá
na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nemožno považovať za preukázané, že
je postúpenie platné a že sa žalobca stal platne a účinne veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda
nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v
celom rozsahu zamietol.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

25. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

26.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§262ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP,§256ods.
1 CSP v spojení s čl. 17 CSP. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 4.900,77

eur s príslušenstvom, následne vzal žalobu čiastočne späť v rozsahu 3.918,62 eur. Pretože došlo k
čiastočnému zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných
stranách, t. j. či žalobca alebo žalovaný zavinil zastavenie konania. Vzhľadom nato, že žalobca vzal
žalobu sčasti späť a nejde o prípad, keby by išlo o reakciu na konanie žalovaného, nemožno pričítať

procesné zavinenie žalovanému. V danom prípade z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania
zavinil žalobca. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, možno preto konštatovať z procesného hľadiska úspech
žalovaného v spore v rozsahu 100%. Úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania
voči žalobcovi, ale nakoľko zo spisu nevyplýva, že by žalovanému akékoľvek trovy vznikli (úplná pasivita
žalovaného) náhradu trov konania voči žalobcovi mu súd nepriznal s prihliadnutím na čl. 17 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a abykaždý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,

ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).