Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/175/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112216070
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6112216070.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o., 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej Y. N., A.. E., U.. XX. W. XXXX,
R. XXX XX R. R., I. 8, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, 080 05 Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom

Motykom, advokátom, 091 01 Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie sumy 2.451,28 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.885,60 Eur s úrokom z omeškania
- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. júla 2009 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. augusta 2009 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. septembra 2009 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. októbra 2009 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. novembra 2009 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. decembra 2009 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. januára 2010 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. februára 2010 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. marca 2010 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. apríla 2010 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. mája 2010 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. júna 06. 2010 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. júla 2010 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. augusta 2010 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. septembra 2010 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. októbra 2010 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. novembra 2010 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. decembra 2010 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. januára 2011 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. februára 2011 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. marca 2011 do zaplatenia,
- 9,25 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. apríla 2011 do zaplatenia,
- 9,25 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. mája 2011 do zaplatenia,

- 9,25 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. júna 2011 do zaplatenia,
- 9,5 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. júla 2011 do zaplatenia,
- 9,5 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. augusta 2011 do zaplatenia,
- 9,5 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. septembra 2011 do zaplatenia,
- 9,5 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. októbra 2011 do zaplatenia,
- 9,25 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. novembra 2011 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. decembra 2011 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. januára 2012 do zaplatenia,- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. februára 2012 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. marca 2012 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. apríla 2012 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. mája 2012 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. júna 2012 do zaplatenia,
- 8,75 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. júla 2012 do zaplatenia,
- 8,75 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. augusta 2012 do zaplatenia,
- 8,75 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. septembra 2012 do zaplatenia,

- 8,75 % ročne zo sumy 47,14 Eur od 21. októbra 2012 do zaplatenia
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Strany a vedľajší účastník na strane žalovanej n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiada uložiť žalovanej (po čiastočnom späťvzatí a zmene žaloby - uznesenie č. k.
10C/175/2012-132 zo dňa 20. augusta 2015) zaplatiť mu sumu 2.451,28 Eur z titulu zmluvy o úvere
predstavujúcu posledných 52 splátok splatných od 20. júla 2008 do 20. októbra 2012. Žalovaná sa k
žalobe nevyjadrila. Vedľajší účastník na jej strane namietol premlčanie pohľadávky a aktívnu vecnú

legitimáciu žalobcu s poukazom na zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách.

2. Rozsudkom č. k. 10C/175/2012-141 zo dňa 20. októbra 2015 súd žalobu zamietol pre premlčanie
uplatňovaného nároku. Žalobca v žalobe i komunikácii so žalovanou (pokus o zmier) uviedol, že došlo
k zosplatneniu dlhu zo zmluvy o úvere, pričom z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že

žalovaná bola ku dňu jej vyhotovenia (22. októbra 2008) v omeškaní 1340 dní. Z toho súd vyvodil, že k
zosplatneniu muselo dôjsť v mesiaci február 2005. K zosplatneniu muselo dôjsť aj preto, že žalobcovi
bola v celosti postúpená banková pohľadávka, čo by bez jej splatnosti nebolo v zmysle zákona č.
483/2001 Z. z. možné. Pretože žaloba bola súdu doručená až dňa 2. júla 2012 považoval súd celý nárok
žalobcu premlčaný vo všeobecnej trojročnej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

3. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok uznesením č. k. 17Co/61/2016-180 zo
dňa 31. júla 2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že zo spisu nevyplýva, či a
kedy došlo k zosplatneniu pohľadávky, pričom túto skutočnosť nemožno vyvodiť ani z prílohy k zmluve
o postúpení pohľadávok. Odvolací súd tiež uviedol, že súd prvej inštancie mal skúmať platnosť zmluvy

o postúpení pohľadávky z pohľadu dodržania podmienok podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách (doručenie písomnej výzvy na zaplatenie žalovanej pred postúpením pohľadávky), pričom
nedodržanie tam uvedeného postupu má za následok neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor so zákonom. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom, že banka môže postúpiť len
splatnú pohľadávku, ale môže tak urobiť aj v prípade nesplatnej pohľadávky. Vo vzťahu k vedľajšiemu

účastníkovi uviedol, že súd musí dokončiť konanie so všetkými stranami a subjektmi, ktoré sa stali
účastníkmi pred 30. júnom 2016 a z dôvodu zmeny právnej úpravy spočívajúcej v tom, že CSP už inštitút
vedľajšieho účastníctva s obsahom podľa § 93 ods. 2 OSP neupravuje, nemohlo dôjsť k automatickému
zániku účastníctva vedľajšieho účastníka v konaní. Preto má súd požiadať strany o ďalšie skutkové
tvrdenia o tom, či bol úver zosplatnený už v roku 2005 a na základe toho posúdi námietku premlčania

vznesenú vedľajším účastníkom i aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

4. Súd nariadil na deň 27. marca 2018 pojednávanie, ktorého sa žalovaná a vedľajší účastník na jej
strane nezúčastnili, a preto súd konal (§ 180 CSP) v ich neprítomnosti a vykonal dokazovanie vypočutím
právneho zástupcu žalobcu a oboznámením sa so zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými

podmienkami, zmluvou a oznámením o postúpení pohľadávky s prílohou, výzvou, doručenkou, ďalšími
listinami v spise, a zistil nasledovné:

5. Žalovaná uzavrela so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 (ďalej len „pôvodný
veriteľ“) dňa 29. novembra 2002 zmluvu o úvere, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanej

a jej manželovi C.U. N. (v konaní pôvodne žalovaný 1/, konanie voči nemu zastavené uznesením č. k.10C/175/2012-132) sumu 3.319,39 Eur (100.000,- Sk), ktoré sa zaviazali vrátiť s úrokom 9,8 % ročne v
mesačných splátkach po 47,14 Eur (1.420,- Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky
dňa 20. januára 2003 a poslednej dňa 20. októbra 2012. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.

októbra 2008 postúpil pôvodný veriteľ pohľadávku z úveru žalobcovi, čo oznámil žalovanej listom zo
dňa 28. októbra 2008. Listom zo dňa 24. marca 2006 upozornil pôvodný veriteľ žalovanú na omeškanie
s platením úveru a vyzval ju uhradiť omeškané splátky, výzvu žalovaná podľa predloženej doručenky
prevzala dňa 31. marca 2006 (č. l. 202 spisu).

6. Z právneho hľadiska posúdil súd vzťah strán ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo
pôvodný veriteľ vystupoval v postavení dodávateľa (predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie úverov)
a žalovaná v postavení spotrebiteľa (podľa zmluvy nekonala v rámci podnikateľskej alebo inej obchodnej
činnosti).

7. V súlade s názorom odvolacieho súdu skúmal súd, či a kedy bol úver zosplatnený, a preto si vyžiadal
ďalšie skutkové tvrdenia strán. Žalovaná na výzvu nereagovala. Žalobca uviedol, že k vyhláseniu
mimoriadnejsplatnostiúveruaniinémuskončeniuzmluvynedošlo.Pretoževzmyslenázoruodvolacieho
súdu skutočnosť, že došlo k zosplatneniu úveru nevyplýva z doteraz predložených dôkazov, a ani z
ďalších skutkových tvrdení strán, súd konštatuje, že k mimoriadnemu zosplatneniu úveru nedošlo a

tento je naďalej splatný v splátkach dohodnutých v zmluve.

8. Pretože pôvodný veriteľ je bankou, skúmal súd aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v súlade s § 92
ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky žalobcovi. Podľa
uvedeného zákonného ustanovenia môže banka postúpiť svoju pohľadávku na tretiu osobu len, ak

je napriek písomnej výzve banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Žalobca predložil súdu list pôvodného veriteľa zo
dňa 24. marca 2006, ktorým pôvodný veriteľ žalovanú upozornil, že sa dostala so splácaním úveru do
omeškania a vyzval ju na zaplatenie omeškaných splátok. Podľa pripojenej doručenky žalovaná výzvu
prevzala dňa 31. marca 2006. Tým má súd preukázané, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky

žalovanú na plnenie vyzval, pričom ku dňu postúpenia pohľadávky (22. októbra 2008) uplynulo od výzvy
viac ako 90 dní. Úhrada omeškanej pohľadávky v tomto období z predložených dôkazov nevyplýva.
Dôkazné bremeno tu ťaží žalovanú, ktorá úhradu dlžnej sumy ani netvrdila. Preto má súd za to, že
pri postúpení pohľadávky pôvodného veriteľa boli dodržané podmienky postúpenia podľa § 92 ods. 7
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a v spojení so zmluvou o postúpení pohľadávky je preukázané,

že pohľadávka pôvodného veriteľa zo zmluvy o úvere prešla v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka
na žalobcu.

9. Súd sa nestotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v písomnom
vyjadrení doručenom súdu dňa 28. februára 2018 (č. l. 208-210 spisu), že výzva pôvodného veriteľa

neobsahuje upovedomenie o zamýšľanom postúpení pohľadávky, ani kvantifikáciu dlhu a tiež, že
žalobca nepreukázal doručenie tejto výzvy druhému dlžníkovi C. N.. § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách nepredpisuje okrem písomnej formy pre výzvu dlžníkovi na omeškanie žiadne náležitosti.
Nemožno z neho vyvodiť, že by výzva mala obsahovať aj upozornenie na možnosť postúpenia
pohľadávky alebo presnú kvantifikáciu dlžnej sumy. Účelom je len upozorniť dlžníka na jeho omeškanie,

k čomu došlo. Banke v postavení veriteľa nemožno pridávať povinnosti v podobe ďalšieho obsahu výzvy,
ktoré jej samotný zákon neukladá. Súd tiež uvádza že je irelevantné skúmať doručenie tejto výzvy
druhému dlžníkovi C. N., ktorý už nie je stranou sporu, a preto netreba preukazovať aktívne vecnú
legitimáciu žalobcu voči nemu, ale len voči žalovanej. Nemožno prisvedčiť ani argumentom vedľajšieho
účastníka, že musí ísť o kvalifikovanú výzvu za účelom ochrany spotrebiteľa, keďže § 92 ods. 7 zákona č.

483/2001 Z. z. o bankách nie je ustanovením týkajúcim sa ochrany spotrebiteľa, ale ochrany bankového
tajomstva a platí rovnako pre všetkých dlžníkov, teda aj pre tých, ktorí nie sú spotrebiteľmi. Preto súd
konštatuje, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný.

10. Súd posudzoval i námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom. Predmetom konania je

zaplatenie posledných 52 splátok úveru splatných od 20. júla 2008 do 20. októbra 2012 spolu v sume
2.451,28 Eur s úrokom z omeškania z jednotlivých splátok. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 1. apríla 2015 sa na spotrebiteľské zmluvy použijú vždy prednostne ustanovenia
Občianskeho zákonníka, hoci keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanoveniesa má pri absencii prechodných ustanovení aplikovať aj na vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou
(rozhodnutia NS SR 3MCdo/12/2014, 3MCdo/14/2014). Pôjde najmä o inštitúty, ktoré sú upravené
rozdielne v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku vrátane premlčania. Preto súd v tejto veci

aplikoval na posúdenie premlčania ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 100 a nasledujúce) a nie
Obchodného zákonníka (§ 387 a nasledujúce), napriek tomu, že základom právneho vzťahu strán je
zmluva o úvere ako tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka. Tento
názor potvrdil aj krajský súd v odseku 21. odôvodnenia svojho uznesenia.

11. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba trojročná a začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka začína v prípade
plnenia dohodnutého v splátkach plynúť premlčacia doba od splatnosti jednotlivých splátok. Pretože
žaloba bola súdu doručená dňa 2. júla 2012, sú nepremlčané len splátky splatné najneskôr 3 roky pred
podaním žaloby, t.j. po 2. júli 2009. Preto súd pre námietku premlčania zamietol žalobu v časti splátok
splatných pred uvedeným termínom, teda 12 splátok po 47,14 Eur splatných od 20. júla 2008 do 20.

júna 2009 v sume spolu 565,68 Eur. Vo zvyšnej časti 40 splátok splatných od 20. júla 2009 do 20.
októbra 2012 spolu v sume 1.885,60 Eur súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi aj požadovaný úrok z
omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. odo dňa
nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP.
Predmetom konania na základe pôvodnej žaloby bolo zaplatenie istiny v sume 4.251,77 Eur a úroku z
omeškania v kapitalizovanej sume 367,79 Eur a v sadzbe 9 % ročne zo sumy istiny od 26. júla 2009
do zaplatenia. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.885,60 Eur s príslušným úrokom z
omeškania, čo predstavuje 44,35 % z pôvodne žalovanej istiny 4.251,77 Eur. Žalovaná bola úspešná v

časti, v ktorej súd žalobu zamietol, teda v sume 565,68 Eur s príslušným úrokom z omeškania. Žalobca
zároveň z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 1.800,49 Eur s
príslušenstvom (rozdiel pôvodne žalovanej sumy istiny 4.251,77 Eur a sumy 2.451,28 Eur, ktorá ostala
predmetom konania po čiastočnom zastavení konania a pripustení zmeny žaloby), keďže zobral žalobu
späť bez udania dôvodu, a v tejto časti je povinný nahradiť trovy žalovanej. Žalovaná má teda spolu

nárok na náhradu 55,65 % trov konania od žalobcu (súčet sumy 565,68 Eur a 1.800,49 Eur z pôvodne
žalovanej istiny 4.251,77 Eur). Pretože je pomer vzájomných povinností strán na náhradu trov konania
vyrovnaný, nepriznal súd ani jednej strane nárok na náhradu trov konania. Nepriznal ho ani vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej, ktorý v konaní zdieľa procesný úspech resp. neúspech žalovanej, na
strane ktorej vystupuje.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne
na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že
bolo porušené právo na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,
e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.