Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 12, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/167/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615209863
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:4615209863.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX proti
žalovanému W. C., nar. XX.XX.XXXX, J., T. XXX/X, zastúpenej JUDr. Y. B. W., advokátka so sídlom M.,
N. X/B, o zaplatenie 200 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Partizánske zo dňa 06. decembra 2016, č.k. 3C/82/2016-56, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaná m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu žalobkyne zamietol a vo výroku II.
priznal žalovanej strane náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Topoľčany dňa 26.11.2015 domáha vrátenia
finančných prostriedkov od žalovanej. V žalobe uvádza, že žalovanej poskytla finančné prostriedky v

celkovej výške 1980,- eur. Žalobkyňa doručila súdu dňa 15.12.2015 zmenu návrhu, ktorým sa domáhala
vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy vo výške 200,- eur spolu s úrokmi z omeškania.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná.
Žalobkyňa svoje tvrdenia opiera o listinné dôkazy, a to o prehlásenie z 09.05.2015 a dohodu o splácaní
dlhu z 30.07.2015. Žalobkyňa na základe týchto dvoch listín tvrdí, že požičala žalovanej sumu vo
výške 1.980,- eur. Žalobkyňa však nepreukázala na základe akého titulu si nárok na požadovanú sumu

uplatňuje. Nepreukázala uzavretie napr. zmluvy o pôžičke, alebo inej zmluvy, z ktorej by vyplýval vzťah
medzi žalobkyňou a žalovanou a samozrejme teda povinnosť žalovanej vrátiť finančné prostriedky
žalobkyni. Súd prvej inštancie mal preto za to, že keďže žalovaná nepreukázala vznik záväzkového
vzťahu zo zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou, nijaký záväzkový vzťah zo zmluvy medzi nimi
neexistoval. Súd preskúmal aj ďalšiu možnosť a to vznik záväzku z bezdôvodného obohatenia. Žalovaná
totiž sama uznala prijatie sumy vo výške 820,- eur. Táto suma však mala predstavovať výživné
vtedajšieho partnera žalobkyne na syna žalovanej. Toto tvrdenie potvrdzuje aj žalobkyňa v žalobe keď

uvádza, že žalovaná žiadala peniaze na svojho syna X. od roku 2009 do roku 2013. Na poskytnutých
šekoch je dokonca meno X. O., podľa žalobkyne z dôvodu, že žalovaná jej povedala, že by kvôli
neplateniu výživného mal problémy s políciou. Aj z tohto vyjadrenia vyplýva, že finančné prostriedky
poskytnuté žalovanej boli na úhradu výživného. To, že išlo o finančné prostriedky žalobkyne potvrdil
čestným prehlásením X. O.. Samozrejme súd poskytnutie finančných prostriedkov žalovanej nepopiera,
avšak v tomto prípade žalovaná nemá pasívnu legitimáciu. Je zjavné, že napriek tomu, že finančné

prostriedky boli poskytnuté žalovanej, žaloba mala smerovať proti X. O., pretože on bol ten, za koho sa
plnilo (§ 454 OZ). Súd mal za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že záväzok medzi žalovanou
a žalobkyňou mohol vzniknúť len na základe bezdôvodného obohatenia a dospel k záveru, že vo vecimal byť žalovaným X. O., a teda žalovaná nemá pasívnu vecnú legitimáciu vo veci. Preto žalobu v celom
rozsahu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 488, § 490 ods. 1,2, § 491 ods. 1, § 451
ods. 1,2, § 454 Obč. zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, domáhala sa jeho zmeny
tak, že jej žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f),

h) CSP. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že nepreukázala vznik záväzkového vzťahu zo
zmluvy medzi ňou a žalovanou, a taktiež nesúhlasila s tým, že nešlo o bezdôvodné obohatenie, ale
o plnenie za iného, a to za X. O. titulom jeho výživného. Súd zrejme vychádzal z jej vyjadrenia na
pojednávaní dňa 13.09.2016, kde uvádzala, že kontakt medzi ňou a žalovanou v decembri 2008 vznikol
z toho, že jej táto zavolala s tým, že otec jej dieťaťa X. O. jej neplatí na dieťa. Z takéhoto prvotného
kontaktu však v žiadnom prípade nemožno vyvodiť ten záver, že by žalovanej poskytovala finančné

prostriedky ako plnenie na výživné, ktorým bol povinný X. O.. Vtedy, po tomto prvotnom kontakte sa so
žalovanou dohodli, že jej zo svojich peňazí nejakú čiastku požičia. V tom čase jej požičala sumu 50 eur
a takto následne jej v rôznych nepravidelných intervaloch požičala celkovo sumu 1980 eur. Žalovaná
jej pritom sľubovala, že peniaze vráti, keď však táto suma už dosiahla výšku 1980 eur a žalovaná so
splátkami nezačala , požadovala od nej, aby jej tento dlh potvrdila a dohodla si splátkový kalendár, podľa

ktorého by jej pôžičku vrátila. Vtedy žalovaná sama dobrovoľne a bez nátlaku podpísala dňa 09.05.2015
prehlásenie, kde uznala prevzatie tejto sumy a dňa 30.07.2015 podpísali dohodu o splácaní dlhu, podľa
ktorej jej žalovaná potvrdila, že jej dlhuje sumu 1980 eur s tým, že ju začne splácať od augusta 2015 po
50 eur mesačne. Je toho názoru, že táto listina z 30.07.2015 spĺňa ako náležitosti uznania dlhu podľa §
558 Obč. zákonníka, tak aj náležitosti dohody o splátkach tohto dlhu. Pokiaľ žalovaná argumentovala,

že malo ísť o plnenie na výživné za X. O., zdôraznila, že predložila do spisu jeho čestné vyhlásenie, že
finančné prostriedky, ktoré posielala žalovanej, boli výhradne jej finančné prostriedky.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Tvrdenie žalobkyne, že jej mala poskytnúť peňažné prostriedky titulom pôžičky

považovala za čisto účelové tvrdenie, nemajúce oporu ako v skutkovom stave, tak ani vo vykonanom
dokazovaní pred súdom prvej inštancie. Závery o tom, že by malo ísť o plnenie titulom pôžičky si súd
prvej inštancie neosvojil, keď takýto záväzkový vzťah medzi stranami sporu nikdy nevznikol. Pokiaľ
žalobkyňa jej poskytovala plnenie, išlo o plnenie vyživovacej povinnosti za iného, a to za X. O., ktorý bol
túto povinný plniť k jej rukám titulom výživného na ich mal. dieťa. Ak teda malo dôjsť k bezdôvodnému

obohateniu , tak v súlade s § 79 ods. 1 Zákona o rodine, k nemu mohlo dôjsť jedine na strane X. O. a
nie na strane žalovanej a z tohto dôvodu dôvodne namietala svoju pasívnu legitimáciu v konaní. Vôľa
žalobkyne plniť za iného vyživovaciu povinnosť jednoznačne vyplýva z toho, že na šekoch, ktorými
dochádzalo k plateniu jednotlivých splátok výživného zo strany žalobkyne je uvedený práve X. O.. Čo
sa týka uznania dlhu, k jeho podpisu došlo po použití úskoku zo strany žalobkyne, pričom žalobkyňa

jej podstrčila na podpis dokument po predchádzajúcich slovných atakoch. Vyslovila názor, že tento
dokument ani nemožno považovať za kvalifikované uznanie dlhu, keďže nespĺňa esenciálne náležitosti
ustanovené § 558 Obč. zákonníka, najmä v ňom absentuje kauza, čo má za následok neplatnosť tejto
listiny.
4. Žalobkyňa vo svojej replike k vyjadreniu žalovanej uviedla, že sa prikláňa k svojmu stanovisku

uvedenom v podanom odvolaní. Poprela, že by robila nejaký nátlak na žalovanú, toto tvrdenie sa
nezakladá na pravde a žalovaná je plne spôsobilá na právne úkony. Zároveň predložila úmrtný list X.
O. z 13.03.2017.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového

poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP (nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný
záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobkyňa

nepreukázala na základe akého titulu si nárok na žalovanú sumu uplatňuje. Nepreukázala uzavretie
zmluvy o pôžičke, alebo inej zmluvy, z ktorej by vyplýval vzťah medzi ňou a žalovanou a teda povinnosť
žalovanej vrátiť finančné prostriedky žalobkyni. Keďže žalovaná nepreukázala vznik záväzkového
vzťahu zo zmluvy medzi ňou a žalovanou, nijaký záväzkový vzťah zo zmluvy medzi nimi neexistoval.Zároveň súd preskúmal aj ďalšiu možnosť, a to vznik záväzku z bezdôvodného obohatenia, keď
žalovaná uznala prijatie sumy vo výške 820 eur. -V tomto prípade však išlo o plnenie vyživovacej
povinnosti za iného, a to za X. O., ktorý bol túto vyživovaciu povinnosť povinný plniť k rukám žalovanej

titulom výživného na ich maloleté dieťa. Žalovaná preto nemá pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko nešlo
o bezdôvodné obohatenie, ale o plnenie za iného, a to za X. O. titulom jeho výživného a žaloba mala
smerovať proti X. O., pretože on bol ten, za koho sa plnilo.

7. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s

odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobkyne uvádza nasledovné:

8. Posúdenie, či medzi stranami sporu vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe ústne uzavretej
zmluvyopôžičke,závisíodnaplneniaznakovskutkovejpodstatyhmotnoprávnejnormy §
657 Občianskeho zákonníka, najmä čo do preukázania zákonom predpokladaných náležitostí na vznik

zmluvy. Ak sa teda žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia žalovanej sumy a tvrdí, že túto sumu
požičala žalovanej, leží na nej dôkazné bremeno o tomto tvrdení.
9. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné
nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú tú stranu sporu,

ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom
vyústilo do záveru, že dokazovanie nedostatočne potvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie v danej veci je v súlade
s obsahom spisu, aj so zásadami formálnej logiky. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku

presvedčivo zdôvodnil, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno,t.j.povinnosťpreukázať,žemedzistranamisporudošlokuzavretiuzmluvyopôžičke,resp. že
žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.
Žalobkyňa svoje tvrdenia o poskytnutí pôžičky žalovanej vo výške 1980 eur preukazovala písomným
prehlásením z 09.05.2015 a dohodou o splácaní dlhu z 30.07.2015. Pokiaľ ide o písomné uznanie

dlhu zo dňa 30.07.2015 podpísané žalovanou , je potrebné uviesť, že tento listinný dôkaz nemožno
považovaťzakvalifikovanéuznaniedlhuvzmysle§558Obč.zákonníka,pretoževňomabsentujedôvod
vzniku pohľadávky. Pokiaľ ide o prehlásenie zo dňa 09.05.2015 podpísané žalovanou, taktiež z tohto
listinného dôkazu nevyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke, keď
žalovaná v tomto potvrdení prehlásila, že od žalobkyne prevzala sumu 1980 eur. Odvolací súd rovnako

ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala v konaní svoje tvrdenia o uzavretí
zmluvyopôžičkesožalovanou.Zvykonanéhodokazovaniasúdomprvejinštancievyplýva,žežalobkyňa
poskytovala žalovanej plnenie, išlo však o plnenie vyživovacej povinnosti za iného, a to za X., ktorý bol
povinný si vyživovaciu povinnosť plniť k rukám žalovanej titulom výživného na ich mal. dieťa. Žalobkyňa
už v podanej žalobe uviedla, že žalovaná žiadala peniaze na svojho syna X. od roku 2009 do roku 2013.

Žalobkyňa v konaní potvrdila, že zasielala žalovanej poštovými poukážkami výživné na mal. X., a to
za X. O., otca maloletého, s ktorým žila žalobkyňa v družskom vzťahu. Vôľa žalobkyne plniť za iného
vyživovaciu povinnosť jednoznačne vyplýva z toho, že na poštových poukážkach, ktorými dochádzalo
k plateniu jednotlivých splátok výživného zo strany žalobkyne je uvedený ako odosielateľ práve X. O..
Po vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd prvej inštancie správne

uzavrel, že finančné prostriedky poskytnuté žalovanej, boli na úhradu výživného. Pokiaľ žalobkyňa
poskytla žalovanej plnenie, išlo o plnenie vyživovacej povinnosti za iného , a to za X. O., preto žalovaná
nemá v danom spore pasívnu legitimáciu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žaloba žalobkyne mala
smerovať proti X. O., pretože on bol ten, za koho sa plnilo. Z týchto dôvodov bolo odvolanie žalobkyne
neopodstatnené.

11. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa §
387 ods. 1 CSP.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1 CSP

tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).