Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dušan Pagáč
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/268/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816206427
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:3816206427.4
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v právnej veci žalobkyne: O.A. P., K.. XX.XX.XXXX, O. X.. O. XXX/XX, XXX XX K. Y.,
právne zastúpená: JUDr. Milan Sobota, advokát so sídlom Hlavná 659, 972 26 Nitrianske Rudno, proti
žalovanému: Univerzitná nemocnica Martin so sídlom Kollárova 2, 036 59 Martin, IČO: 00 365 327, za
účasti intervenienta KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova
4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát so sídlom
Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o ochranu osobnosti a o zaplatenie nemajetkovej ujmy, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.05.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým
by žalovanému uložil povinnosť nahradiť jej nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 30 000 Eur a
nahradiť jej trovy konania.
2. Do konania dňa 05.05.2017 z vlastného podnetu vstúpil na stranu žalovaného intervenient,
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, ktorý právny záujem na výsledku konania
preukázalexistencioupoistnejzmluvyuzatvorenejmedzižalovanýmaintervenientom,ktorejpredmetom
je aj poistenie zodpovednosti za škodu.
3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.04.2018 žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu
späť a žiadala konanie zastaviť. Zároveň žiadala, aby súd nepriznal účastníkom konania náhradu trov
konania, pretože na jej strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Späťvzatie svojej žaloby
odôvodnila žalobkyňa tým, že podnetom na podanie žaloby bola skutočnosť, že Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou konštatoval pochybenie žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
synovi žalobkyne, pričom vzniklo dôvodné podozrenie, že neposkytnutie zdravotnej starostlivosti mohlo
byť príčinou jeho predčasného úmrtia. V dôsledku predčasného úmrtia syna žalobkyne došlo k zásahu
do jej osobnostných práv a vznikla jej značná nemajetková ujma. Po vykonanom dokazovaní je však
zrejmé, že pre ďalšie objasnenie skutkového stavu je potrebné vyriešiť odborné otázky a vykonať zložité
a finančne nákladné znalecké dokazovanie a vzhľadom na to, že je žalobkyňa starobnou dôchodkyňou s
nízkympríjmomapopredčasnomúmrtísynaavzápätíajmanželažijesamaanemádostatokfinančných
prostriedkov ani psychických síl pre ďalšie pokračovanie sporu.
4. V rovnaký deň, ako bolo súdu doručené späťvzatie žaloby, sa konalo nariadené pojednávanie
vo veci samej, ktorého sa zúčastnil žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu ako aj
intervenient prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Súd prítomných účastníkov oboznámil
so späťvzatím žaloby zo dňa 09.04.2018, ktoré bolo súdu doručené v deň pojednávania. Žalovaný ako
aj intervenient prejavili súhlas so späťvzatím žaloby ako aj so zastavením konania. Žalovaný zároveňuviedol, že si právo na náhradu trov konania neuplatňuje. Intervenient si právo na náhradu trov konania
uplatnil.
5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného
je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už
celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci
meritórne nerozhodol. V danom prípade žalobkyňa zobrala žalobu späť v celom rozsahu, s čím vyjadrili
súhlas aj účastníci konania na strane žalovaných, preto súd v zmysle § 145 CSP konanie zastavil.
9. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
13.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Žalobkyňa zobrala svoju žalobu späť, čím procesne zavinila zastavenie konania. Nárok na náhradu
trov konania by tak principiálne patril žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného. Žalovaný sa
na pojednávaní dňa 12.04.2018 vyjadril, že si nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni neuplatňuje.
Intervenient na strane žalovaného si však nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni uplatnil, súd
mu však pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa tento nárok nepriznal a to vzhľadom
na charakter sporu, uplatňovaný nárok ako aj pomery žalobkyne a tiež vzhľadom na okolnosti, ktoré
viedli žalobkyňu k uplatneniu nároku na súde a jej postoj v konaní. Ustanovenie § 257 CSP umožňuje
súdu z uvedených dôvodov zmierniť neprimeranú tvrdosť následkov vyplývajúcich z výsledku konania
a v danom prípade má súd za to, že intervenientovi na strane žalovaného nepriznaním nároku na
náhradu jeho trov konania nevznikne výrazná ujma. Naopak s prihliadnutím na majetkové a sociálne
pomery žalobkyne, ktorá je starobnou dôchodkyňou žijúcu osamote zo starobného dôchodku navyše po
traumatizujúcej strane syna ako aj manžela v krátkom časovom období súd považuje uloženie povinnosti
žalobkyni nahradiť trovy konania intervenientovi na strane žalovaného za neprimerane tvrdé. Navyše
žalobkyňa uplatnila svoj nárok na súde na základe tej skutočnosti, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou konštatoval pochybenie na strane žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
teda považovala svoj nárok za dôvodný a po prvom pojednávaní, na ktorom zistila, že v konaní bude
potrebné vykonať zložité a finančne náročné dokazovanie, zobrala svoju žalobu v celom rozsahu späť.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd rozhodol o nároku strán sporu na náhradu trov konania tak,
ako je uvedené v II výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.