Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Dobrík

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/187/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714200181
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Dobrík
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5714200181.15

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci žalobkyne: T. Š., G.. V.Á., B..
XX.XX.XXXX, X. P., X. Č.. X. XXXX/XX, zast. JUDr. Darinou Holkovou, advokátkou so sídlom v Spišskej
Novej Vsi, Ul. Hviezdoslavova 7 proti žalovanej: H. V., G.. V., B.. XX.XX.XXXX, X. J. XXX, zast. AK JUDr.
Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Martin, Ul. Škultétyho 742/10 v konaní o zapl. 14.756,45 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobkyne zamieta.

Žalobkyňa je povinná uhradiť žalovanej trovy konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude
rozhodovať súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Martin sumu 48 € do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa v podanom návrhu žiadala, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu 14.765,45 € s
príslušenstvom. Jedná sa o sumu z dedičského konania po poručiteľovi T. V., zomr. XX.XX.XXXX.
Dedičské konanie sa viedlo pod sp.zn. 18D 299/2012. Predmetom dedičského konania bol aj vklad na
vkladnej knižke XXXXXXXX/XXXX vedený v U. U.. Celkove bola predmetom dedičstva suma 16.396,05
€ s tým, že z tejto sumy do 7 dní žalobkyňa vyplatí ostatných dedičom a to T. V. a H. V., čo sú súrodenci

každému 1.639,60 €, ďalej matke Ž. V. sumu 9.837,50 € a deťom po neb. bratovi a to J. V. a U. I.
každému po 819,80 € . Po právoplatnom dedičskom konaní, ktoré skončilo osvedčením o dedičstve
chcela uvedenú sumu vybrať zo U. U., H..U.., avšak tam zistila, že žalovaná uvedené peniaze vybrala
dňa 30.04.2012, t.j. dva dni po smrti otca a vkladnú knižku zrušila. Z toho dôvodu vyzvala žalovanú, aby
jej uvedenú sumu vrátila po odpočítaní podielu, ktorý na ňu patrí, teda po odpočítaní sumy 1.639,60 € ,
avšak do dnešného dňa tak neurobila. Z toho dôvodu bola nútená podať návrh na súd. Žiadala, aby

súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 14.756,45 € s 8,7 % úrokom z omeškania od 14.03.2013 a
to formou platobného rozkazu.

2.V zmysle návrhu žalobkyne okresný súd dňa 24.06.2014 vydal platobný rozkaz pod sp.zn. 1Ro
23/2014.

3. Proti platobnému rozkazu podala odpor žalovaná . V odpore uviedla, že ho žiada zrušiť v celom
rozsahu ako nedôvodný, nakoľko podľa nej vklad na vkladnej knižke XXXXXXXXX/XXXX v U. U. vo
výške 16.396,05 € nemal byť predmetom dedičstva po poručiteľovi T. V., nakoľko sa jedná o jej úspory
a nie o peniaze poručiteľa. Túto skutočnosť zistila až po skončení dedičského konania. Keď zistila
uvedenú chybu bola za notárkou a táto jej povedala, že s týmto sa už nedá nič robiť. Pokiaľ sa týka
vkladu na tejto vkladnej knižke, tak uviedla, že táto bola založená 17.01.2005 jej otcom T. V. potom,

čo jej chcel darovať 50.000 Sk a to na výmenu plastových okien. Toto odmietla s tým, že ona má
peniaze na výmenu okien, avšak aj napriek tomu otec nástojil na tom peňažnom dare. Zrejme preto sarozhodol založiť vkladnú knižku pre ňu, ako svoju dcéru, na ktorú vložil finančné prostriedky vo výške
50.000 Sk. Na vkladnú knižku uviedol seba ako spolumajiteľa, čo mu pravdepodobne poradili v banke,
lebo sa domnievala, že nemohol založiť on sám vkladnú knižku len na jej meno bez jej prítomnosti.

Následne jej odovzdal vkladnú knižku a ona s ňou disponovala. Všetky ostatné finančné prostriedky
boli jej, čo vkladala na vkladnú knižku z jej vlastných finančných zdrojov. Konkrétne na vkladnú knižku
dňa 14.07.2014 vložila sumu 12.494,09 €. Túto sumu našetrila spolu s manželom. Previedli túto sumu z
účtu, ktorú mala spoločne s manželom č. XXXXXXXXXX/XXXX. Na dedičskom konaní si neuvedomila,
že je to táto vkladná knižka , lebo nebola notárkou oboznámená, že spolumajiteľkou je aj ona. O celej

tejto záležitosti informovala aj ostatných dedičov. Všetci dedičia okrem žalobkyne chápali, že sa stala
chyba, všetko im to vysvetlila. Z toho dôvodu nikto od žalobkyne nežiadal sumy, ktoré mala vyplatiť v
zmysle dedičského rozhodnutia.

4. V priebehu konania žalobkyňa trvala na svojom návrhu. Podľa nej žalovaná nemala na svojom účte
toľko peňazí, ktoré podľa jej tvrdenia previedla na predmetnú vkladnú knižku. Pohyby na vkladných

knižkách sa nepodarilo súdu zabezpečiť, nakoľko podľa vyjadrenia U. U. táto je povinná archivovať
pohyby na vkladnej knižke počas päťročnej archivačnej doby, ktorá začína plynúť od ukončenia
bankového obchodu. Z toho dôvodu zaslala len výpis za obdobie od 23.07.2012 do 03.07.2017.
Vo svojich vyjadreniach, ako aj výpovediach zdôraznila tú skutočnosť, že krátko po úmrtí ich otca
žalovaná vybrala všetky peniaze z predmetnej vkladnej knižky a túto zrušila. Svoj nárok voči žalovanej

si uplatňovala z titulu bezdôvodného obohatenia. V priebehu konania viackrát vo svojich výpovediach
sa pokúšala meniť výšku svojho nároku a to z toho dôvodu, že žalovaná sa snažila celú záležitosť riešiť
započítaním vzájomných pohľadávok, nakoľko žalovaná v zmysle započítania vzájomných pohľadávok
z 17.06.2015 mala nadobudnúť od J. V. sumu 819,80 € od U. I.C. 819,80 € , od Ž. V. 9.837,60 €.

5. Neplatnosť tohto započítania namietala žalobkyňa. Z toho dôvodu podala aj návrh na súd a žiadala
vyslovenie absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Konanie sa viedlo pod sp.zn. 5C
257/2016. Návrh bol zamietnutý rozsudkom dňa 26.01.2017 a to z toho dôvodu, že neexistoval naliehavý
právny záujem v zmysle ust. § 137 písm.c) CSP, nakoľko záležitosť ohľadom platnosti, resp. neplatnosti
postúpenia pohľadávky sa bude riešiť v konaní 9C 187/2014. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

24.02.2017.

6. Svedok J. V. na pojednávaní uviedol, že účastníčky sú sestry jeho nebohého otca. Ďalej uviedol, že bol
účastníkom zmluvy o postúpení pohľadávky . Túto podpísal on, ako aj jeho sestra. Vie, že sa týkala sumy
z vkladnej knižky, ktorá bola na meno jeho starého otca a žalovanej. O celej záležitosti ho informoval syn

žalovanej.Doniesolmuajprefotenévkladovélistyzbanky.Nazákladetýchtovkladovýchlistovusúdil,že
táto suma patrí žalovanej. Rozhodol sa netrvať na tej sume, ktorú by mu mala vyplatiť žalobkyňa. Pokiaľ
sa týka zdravotného stavu starej matky, ktorú navštevoval uviedol, že už v čase dedičského konania
nevedela posúdiť, čo podpisuje.

7.Žalobkyňa aj ďalej trvala na svojom návrhu. Poukázala na to, že žalovaná nemala právo nakladať s
peniazmi na vkladnej knižke. Dedičia vstupujú do práv poručiteľa momentom smrti. Nie je pravdou, že
by žalovaná mala na svojom účte toľko peňazí, ktoré podľa jej tvrdenia previedla na predmetnú vkladnú
knižku. Namietala aj postúpenie pohľadávky, ktoré vykonala žalovaná a to najmä z toho dôvodu, že
matkaúčastníčokužnebolaspôsobilánatakýtoúkon.Poukázalavtejsúvislostiajnalekárskepotvrdenie

ohľadom jej zdravotného stavu. Podľa nej z potvrdenia U. U. z vkladnej knižky žalovanej sa nachádzali
v nižších sumách a neboli z nej robené žiadne výbery. Z toho podľa nej bolo zrejmé, že žalovaná vklad
vo výške 12.497,09 € nikdy nemala . Taktiež nepreukázala, že by jej poručiteľ daroval 50.000 Sk.

8. Aj žalovaná zotrvala na svojom stanovisku, teda žiadala, aby návrh žalobkyne zamietol. Peniaze z

predmetnej vkladnej knižky vybrala v dobrej viere, že je to jej vlastníctvo a po výbere zrušila vkladnú
knižku. Poukázala na to, že na vkladnej knižke boli finančné prostriedky, ktoré patria jej . Jedná sa o
sumu 50.000 Sk, ktorú jej daroval otec na výmenu plastových okien, ďalej je to suma 50.000 Sk zo
dňa 12.04.2006, ktorú sama vložila na vkladnú knižku. Na vkladnú knižku vložila aj svoje celoživotné
úspory, ktoré mala s manželom vo výške 12.494,09 €. Poukázala na potvrdenia zo U. U.. Uvedenú

sumu vybrala dňa 14.07.2010 o 10 hod. 35 minút 42 sekúnd z účtu vedeného na ňu a manžela číslo
XXXXXXXXXX/XXXX a toho istého dňa o 10 hod. 38 minút 40 sekúnd realizovala tento vklad na knižku ,
ktorá je predmetom tohto konania číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že sú tojej peniaze, ktoré spolu s manželom našetrila a vložila na danú knižku. Taktiež poukázala aj na fotokópiu
vkladnej knižky.

9. Podľa § 451 ods. 1 O.z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

10.Podľa § 451 ods. 2 O.z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení si uplatňovala žalobkyňa voči žalovanej právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Povinnosťou na strane žalobkyne bolo, aby preukázala svoje
tvrdenie, teda aby uniesla dôkazné bremeno v tom smere, že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné
obohatenie, lebo sa dostala k finančnej sumy z predmetnej vkladnej knižky, ktorá mala pripadnúť jej.
Súd po vykonaní rozsiahleho dokazovania, predovšetkým vypočutím účastníkov a listinnými dôkazmi ,

predovšetkým výpisom z peňažného ústavu dospel k jednoznačnému záveru, že žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno, teda nepreukázala, že peniaze, ktoré sú predmetom tohto konania vlastnícky patrili
poručiteľovi a následne mali byť vyplatené žalobkyni, ktorá na základe osvedčenia o dedičstve mala
vyplatiť ostatným dedičom. K tomuto jednoznačnému záveru dospel súd na základe dôkazov, ktoré boli
predložené žalovanou. K jednoznačným nepochybným dôkazom je potvrdenie o výbere sumy 12.494,09

€ z vkladu číslo XXXXXXXXXX/XXXX . Tento účet vlastnila žalovaná spolu s manželom. Z tohto účtu
vybrala sumu 12.494,09 € a v priebehu troch minút túto sumu vložila na účet číslo XXXXXXXXXX/
XXXX vedený na poručiteľa a žalovanú. Je nelogické, že by svoje peniaze, ktoré mala na účte vedenom
na ňu a manžela vložila na účet, ktorý podľa tvrdenia žalobkyne vlastnícky patril poručiteľovi a mal
byť predmetom dedičského konania. Ďalej potom podľa názoru súdu je pravdivé aj tvrdenie žalovanej

ohľadom iných vkladov na predmetnú vkladnú knižku, teda 2x vklady po 50.000 Sk, čo tiež preukázala
listinnými dôkazmi , pokladničnými dokladmi. Súd teda vyhodnotiac každý dôkaz osobitne, ako aj v ich
vzájomných súvislostiach berúc pri tom do úvahy aj výpoveď svedka J. V. dospel k jednoznačnému
záveru, že návrh žalobkyne nie je dôvodný, nakoľko táto neuniesla dôkazné bremeno a preto jej návrh
súd v celom rozsahu zamietol.

12.O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a 262 ods. 2 CSP , zaviazal žalobkyňu
uhradiť žalovanej všetky trovy konania ,pretože táto mala úspech vo veci. O výške náhrady rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

13.V zmysle ust. § 258 CSP súd zaviazal žalobkyňu uhradiť štátu sumu 48 €, ktorá bola vyplatená
zo štátnych prostriedkov U. U. na základe žiadosti o výpis z účtu žalovanej, nakoľko žalobkyňa
spochybňovala stav na účte. Teda z podnetu samotnej žalobkyne bola zaslaná žiadosť do U. U., H..U..
ohľadom výpisu, ktorá si uplatnila náhradu nákladov spojených s poskytnutou informáciou vo výške 48
€. Pri rozhodovaní súd vychádzal aj z ustanovenia § 259 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.