Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/67/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116220772
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116220772.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou
Korenecovou, advokátkou, so sídlom D. XXX/X, C., proti žalovanému: C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXX, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 1.195,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 41Csp/53/2016-87 zo dňa 27.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol, žalovanému náhradu konania nepriznal.

2. Rozhodnutie okresného súdu sa opiera o ust. § 415, § 420 ods. 1, § 442, § 517 ods. 2, § 563
Občianskeho zákonníka.

3. Z vykonaného dokazovania (vychádzajúc v zmysle § 193 CSP z rozsudku Okresného súdu Žilina
sp. zn. 3T/197/2005 zo dňa 19.02.2007, právoplatného a vykonateľného dňa 19.02.2007) mal súd

preukázané, že žalovaný protiprávnym konaním - spáchaním trestného činu podvodu podľa § 250
ods. 1 Trestného zákona (§ 221 ods. 2 Trestného zákona), za ktorý bol právoplatne odsúdený porušil
všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 OZ predchádzať škodám na majetku, a teda v zmysle §
420ods.1OZzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušenímprávnejpovinnostitým,žedňa15.07.2004
v Žiline prostredníctvom mandatára O. B. uzatvoril so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava
(žalobcom) zmluvu o úvere č. 561007, v ktorej sa zaviazal poskytnutý úver vo výške 20.000,- Sk,
zvýšený o poplatok 16.000,- Sk splatiť desiatimi mesačnými splátkami po 3.600,- Sk, pričom dohodnuté

splátky neuhrádzal a sumu 36.000,- Sk zaplatil až dňa 30.08.2006, v žiadosti o úver uviedol svoj
čistý mesačný príjem 15.000,- Sk, hoci podľa daňového priznania za celý rok 2004 mal príjmy zo
živnosti 43.700,- Sk, a teda na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu
a spôsobil tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, tým spáchal trestný čin podvodu podľa § 250
ods. 1 Trestného zákona (v starom znení). Ku škode na majetku žalobcu teda došlo
konaním žalovaného uvedeným vo výrokovej časti predmetného rozsudku (opis skutku, pre ktorý bol
žalovaný právoplatne odsúdený). Okresný súd mal zákonné predpoklady nároku na náhradu škody

(porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a vznikom škody, zavinenie) preukázané výsledkami trestného konania. Súd dodáva, že v prípade
zavinenia nebol v konaní preukázaný opak. V tejto súvislosti poukazuje okresný súd na nález Ústavného
súdu SR I. ÚS 269/2011-55 zo dňa 23.11.2011, v zmysle ktorého rozsah viazanosti všeobecného súdurozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch,
v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými,
resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o

protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal. Z nálezu Ústavného
súdu vyplýva, že pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol žalovaný účastník
právoplatne odsúdený, „spôsobenie škody na cudzom majetku“, potom si súd rozhodujúci o žalobe
poškodeného, ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody spôsobenej takýmto trestným činom
odkázaný na občianskoprávne konanie, nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či žalobcovi bola trestným

činom spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Ústavne konformný výklad § 193 CSP (§ 135 OSP) totiž
vyžaduje, aby súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným
činom, bol viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou časťou), a
to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný
čin. Zodpovednosť škodcu za škodu spôsobenú trestným činom treba potom posudzovať v zmysle
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo/41/2011
z dňa 17.05.2012). V súlade s uvedeným, pokiaľ súd v trestnom konaní právoplatne (právoplatným a
vykonateľným rozsudkom) rozhodol, že žalovaný konaním opísaným v skutkovej vete výrokovej časti
rozsudku zo dňa 19.02.2007 spôsobil žalobcovi škodu na majetku nie nepatrnú, má okresný súd za
to, že v danej veci, t.j. v konaní o žalobe žalobcu (poškodeného), je rozhodnutím v trestnom konaní v

súlade s § 193 CSP viazaný, a teda nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému považoval čo
do základu za preukázaný. Na druhej strane však stále platí, že občianskoprávny súd nie je viazaný
výškou škody, aj keby bola vo výroku rozhodnutia v trestnom konaní presne vyčíslená. Vyplýva to z
toho, že v trestnom konaní sa výška škody spravidla nezisťuje presne. Súd tak následne vykonával v
danej veci dokazovanie ohľadom výšky škody, t.j. v akom rozsahu je nárok žalobcu na náhradu škody

voči žalovanému dôvodný. Súd v tomto smere vychádzal zo skutkových tvrdení a listinných dôkazov
predložených žalobcom. V súlade s § 442 OZ okresný súd dospel k záveru, že žalobcovi nárok na
náhradu škody vo výške 1.195,- eur nevznikol. Z trestného rozsudku sp. zn. 3T/197/2005, ktorý ako
listinný dôkaz predložil žalobca, vyplýva, že žalovaný dňa 30.08.2006 uhradil žalobcovi sumu 36.000,-
Sk (1.195,- eur). Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného trestného spisu sp. zn. 3T/197/2005, kde

na č. l. 81 spisu je obsiahnuté potvrdenie ČSOB, a. s. o vklade žalovaného vo výške 36.000,- Sk pre
žalobcu. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Žaloba
žalobcu bola nedôvodná tak v istine, ako aj v príslušenstve. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom
rozsahu (100 %), avšak trovy konania si neuplatnil a v konečnom dôsledku mu žiadne trovy konania ani
nevznikli, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodňuje ust. § 365
ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Žalobca má za to, že v trestnom konaní ako aj v civilnom konaní dostatočne
preukázal, že v prípade absencie konania žalovaného (ak by neuviedol žalobcu do omylu v otázke
splnenia úverových podmienok) nedošlo by k uzavretiu zmluvy, ani k poskytnutiu úveru a ani k vzniku

škody v majetkovej sfére žalobcu. Niet pochýb o tom, že konanie žalovaného malo charakter úmyslu,
čo bolo potvrdené aj trestným rozkazom, ktorým uznal žalovaného vinným zo spáchania úmyselného
trestného činu úverového podvodu podľa ust. § 222 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
v znení neskorších predpisov. Okresný súd Žilina v trestným rozkazom odkázal žalobcu s nárokom
na náhradu škody na civilné konanie. Jedným zo znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového

podvodu je aj spôsobenie škody. V prípade, ak by uvedený znak nebol naplnený, žalovaný by nebol
uznaný za vinného. Škodou sa na účely tohto Trestného zákona rozumie aj získanie prospechu v
príčinnej súvislosti s trestným činom. Škodou sa rozumie v zmysle aj ujma na zisku, na ktorý by
poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene
dosiahnuť. Z uvedeného vyplýva, že pri trestnom čine úverového podvodu nie je škodou len suma

rovnajúca sa výške poskytnutého úveru, ale aj odplata za poskytnutie úveru a ďalšie pohľadávky, ktoré
mu vznikli v dôsledku omeškania dlžníka, na ktoré žalobca ako poškodený vzhľadom na okolnosti
(dojednaný úrok, zákonný úrok z omeškania, zmluvná pokuta) mal nárok alebo ktoré mohol odôvodnene
dosiahnuť. Vyššie uvedené skutočnosti majú za následok, že žalobca sa v civilnom konaní domáha
náhrady škody vo výške, ktorá sa rovná nárokom vyplývajúcim zo zmluvy. Táto skutočnosť sama

osebe nemôže mať za následok posúdenie predmetnej žaloby, ako žaloby na plnenie, bez zohľadnenia
všetkých okolností ktorú nasvedčujú tomu, že ide o žalobu na náhradu škody. Krajský súd v Žiline v
rozsudku č. k. 11Co/108/2017-63 zo dňa 12.09.2017 uviedol: „Civilný súd je v konaní o náhradu škody
viazaný výrokom právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Výrok odsudzujúceho rozsudku obsahujeprávnu časť a skutkovú časť. Z výroku o vine treba vždy vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho
právnu aj jeho skutkovú časť. Práve skutková časť výroku rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty
trestného činu konkrétnym konaním páchateľa... Pokiaľ je súčasťou skutkovej podstaty aj vznik škody

a jej následok, je civilný súd viazaný nielen záverom trestného súdu o zavinenom protiprávnom konaní
páchateľa, ale aj o vzniku škody a existencii príčinnej súvislosti medzi zavineným protiprávnym konaním
páchateľa a spôsobenou škodou.“ Z citovaného rozsudku jednoznačne vyplýva, že civilný súd je viazaný
záverom trestného súdu o vzniku škody a vzhľadom na skutočnosť, že vznik škody je súčasťou skutkovej
podstaty trestného činu úverového podvodu, je civilný súd povinný vykonať dokazovanie len o výške

škody spôsobenej trestným činom a nie o vzniku a existencii škody. Podľa žalobcu sa mal súd v
rozsudku zaoberať výškou náhrady škody (skutočnou škodou a ušlým ziskom) a nie náležitosťami
uzavretej zmluvy o úvere. Na záver žalobca poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Galanta č.
k. 17C/277/2016-36 zo dňa 13.04.2017, kde súd v obdobnom prípade, ako je tento uviedol: „že aj
keby záväzkový vzťah posudzoval ako spotrebiteľský, mu nemôže súd poskytnúť ochranu spotrebiteľa,
nakoľko by došlo k zneužitiu práva v prospech žalovaného a k neprimeranej ochrane žalovaného.

Výkon práva nie je protiprávne správanie subjektov.“ V uvedenom konaní sa žalobca rovnako domáhal
priznania sumy z dôvodu náhrady škody spôsobenej trestným činom úverového podvodu a Okresný súd
Galanta priznal žalobcovi nárok na celú žalovanú sumu. K rovnakému záveru dospel aj Okresný súd
Pezinok rozsudkom č. k. 9C/128/2016-53 zo dňa 25.01.2017, keď priznal žalobcovi nárok na zaplatenie
celej žalovanej sumy spolu so zákonným úrokom z omeškania, pričom Okresný súd Pezinok posúdil

uzatvorenú zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú. V odôvodnení uviedol nasledovné: „Rovnako
bolo žalobkyňou preukázané, že žalovaná sa pri čerpaní úveru dopustila úverového podvodu, kedy od
žalobkyne čerpala peniaze, ktoré nemala v úmysle vrátiť. Zhrnúc uvedené, je potrebné konštatovať,
že žaloba je dôvodná, nakoľko konaním žalovanej došlo na strane žalobkyne ku škode, ktorá bola
spôsobená žalovanou úmyselne. Právnym posúdením zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru,

že žalobe je potrebné vyhovieť.“ Žalobca žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcu v
rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej
inštancie, na ktoré poukazuje bez toho, aby bolo žiaduce opakovať tam uvedené závery (§ 387 ods. 2
CSP). Odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné.

8. Odvolací súd poukazuje na viazanosť rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§
380 CSP). Z úradnej povinnosti môže odvolací súd prihliadnuť iba na vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok.

9. Odvolateľ je v zmysle zásady „právo patrí bdelým“ zodpovedný za vymedzenie odvolacích dôvodov

a odvolací súd môže rozsudok súdu prvej inštancie podrobiť prieskumu iba z dôvodov uvedených
odvolateľom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že odvolacie námietky odvolateľa sú nelogické
a zmätočné. Odvolateľ zrejme pre veľký rozsah súdnych konaní, ktorých je účastníkom, nereagoval na
dôvody rozsudku okresného súdu v súdenej veci.

10. Celé odvolanie žalobcu je zamerané na právnu argumentáciu zdôvodňujúcu naplnenie predpokladov
vzniku nároku na náhradu škody vo výške 1.195,- eur s príslušenstvom voči žalovanému z titulu náhrady
škody. To ale okresný súd nespochybnil. Aj okresný súd došiel k záveru, že žalobcovi vznikla voči
žalovanému pohľadávka z titulu náhrady škody, ktorá však už v čase vydania rozhodnutia súdu prvej
inštancie neexistovala. Okresný súd viazaný rozhodnutím v trestnom konaní (rozsudok OS Žilina sp.zn.

3T/197/2005) mal zákonné predpoklady nároku na náhradu škody (porušenie právnej povinnosti, vznik
škody,príčinnásúvislosť,zavinenie)preukázanévýsledkamitrestnéhokonania(viďrozsudokokresného
súdu, jeho 4. strana, odsek 10). Hoci okresný súd mal za to, že nie je viazaný výškou škody v trestnom
konaní, nespochybnil uplatnenú výšku škody 1.195,- eur.11. Dôvodom zamietnutia nároku žalobcu bolo zistenie okresného súdu (vychádzajúc z obsahu spisu
3T/197/2005), že žalovaný 30.08.2006, t. j. pred podaním žaloby uhradil žalobcovi sumu 36.000,- Sk, čo

po prepočte zodpovedá sume 1.195,- eur (viď rozsudok okresného súdu, jeho 4. strana, odsek 16). Tento
záver, na ktorom je založený rozsudok súdu prvej inštancie, žalobca nespochybnil žiadnou odvolacou
námietkou. Vychádzajúc z dôvodov odvolania, potom tento záver, ktorý bol dôvodom zamietnutia žaloby,
odvolací súd nemôže podrobiť prieskumu.

12. Keďže odvolacie námietky odvolateľa neboli dôvodné a odvolací súd nezistil procesnú vadu v
postupe súdu prvej inštancie týkajúcu sa procesných podmienok, rozsudok okresného súdu potvrdil ako
vecne správny, vrátane výroku o trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť a neboli voči
nemu vznesené odvolacie námietky.

13. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 255 ods. 1

CSP. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol žalovaný, ktorému vznikol voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)