Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/312/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815204968
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5815204968.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov

senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: Mgr. Imrich Šimulák,
správca konkurznej podstaty úpadcu Jozef Štrbáň - AVANT PLUS, v konkurze, sídlo/bydlisko úpadcu:
Trstená, Hattalova 34/40, IČO: 33 789 169, zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom
R. B., D. XXXX, proti žalovaným: 1/ Ing. Y. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., W. XX/XX, 2/ OVP ORAVA,
s.r.o., so sídlom Trstená, Oravická 617/20, IČO: 31 608 957 a 3/ F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom U.
XXX, žalovaní 1/ až 3/ zastúpení JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom M., L. XXX, o zaplatenie
16 500,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k.

7C/232/2015-72 zo dňa 29. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd zamietol žalobu žalobcu, na ktorého majetok bol uznesením Okresného
súdu Žilina z 02. 12. 2014 sp. zn. 44K/21/2014 vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený
Mgr. Imrich Šimulák, ktorou sa voči žalovaným domáhal nároku na zaplatenie škody 16 500,- eur s
príslušným úrokom z omeškania od podania žaloby na ďalej uvedenom skutkovom základe. Manželstvo

úpadcu so žalovanou 1/ bolo rozvedené rozsudkom zo dňa XX. L. XXXX, pričom vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva v konaní sp. zn. 8C/196/2010 doposiaľ nie je skončené. Počas trvania
manželstva nadobudli na základe kúpnych a zámenných zmlúv realizovaných v roku 2006 a 2007
nehnuteľnosti, a to pozemky registra E a C evidované na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pre katastrálne
územie obce F.. Na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 8Er/216/2012 sa vedie exekučné konanie

vo veci oprávneného - žalovaného 2/ proti povinnej - žalovanej 1/ o vymoženie 132 775,67 eur s
príslušenstvom, pričom exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 65/2012, Nz 19045/2012, NCRls
19456/2012, ktorá obsahuje vyhlásenie žalovanej 1/ o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou. Žalovaná
1/ v nej uznala dlh voči žalovanému 2/, ktorý mal vzniknúť zo zmluvy o finančnej výpomoci z roku
2006, na základe ktorej mal poskytnúť 132 775,67 eur s úrokom 5 % ročne, pričom žalobca má za
to, že exekučný titul, na základe ktorého je vedená exekúcia, je nezákonný, keďže je presvedčený,
že k uzatvoreniu zmluvy o finančnej výpomoci (pôžičke) v roku 2006 ani k uzatvoreniu dodatku k tejto

zmluve nedošlo a pohľadávka žalovaného je len fiktívna a vyhlásenia žalovanej 1/ o uznaní dlhu a
súhlase s exekúciou, sú absolútne neplatné. V roku 2006, kedy mala byť uzatvorená zmluva o pôžičke
a v roku 2007, kedy mal byť uzatvorený dodatok, žili manželia v spoločnej domácnosti, usporiadaným
životom a spoločne rozhodovali o všetkých ekonomických a finančných otázkach rodiny, aj každéhoz manželov, a preto žalobca bol presvedčený, že žalovaná 1/ konala v snahe ho obrať o spoločný
majetok s cieľom mu zabrániť náležitému vysporiadaniu BSM jeho predajom v rámci exekúcie. Okrem
toho sa na súde vedie exekučné konanie sp. zn. 8Er/216/2012 vo veci oprávneného Ing. T. P. proti

povinnej - žalovanej 1/ pre vymoženie 132 775,67 eur s príslušenstvom, pričom exekučným titulom
je notárska zápisnica N 66/2012, Nz 19052/2012, NCRls 19461/2012, ktorá obsahuje jej vyhlásenie
o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou, pričom dlh mal vzniknúť na základe zmluvy o pôžičke z
roku 2007, na základe ktorej jej oprávnený (otec povinnej) mal poskytnúť pôžičku 132 775,67 eur
s 8 % ročným úrokom. Pohľadávky, ktoré uznala žalovaná 1/ v uvedených notárskych zápisniciach,

považovalžalobcazavykonštruované,pričomnaichzákladedošlokzriadeniuzáložnéhoprávazmluvou
č. V179/2012 na zálohu, ktorým sú všetky pozemky evidované LV č. XXXX pre k.ú. F.. Žalobca mal
vedomosť, že zmluvou o prevode č. V1757/2012, ktorými účastníkmi sú žalovaná 1/ ako osoba povinná
plniť zo záložnej zmluvy, Ing. T. P., žalovaný 2/ ako záložní veritelia a žalovaný 3/ ako nadobúdateľ,
došlo k realizácii záložného práva záložných veriteľov, a to priamym prevodom nehnuteľností, a to
pozemkov zapísaných na LV č. XXXX a tou istou zmluvou nad rámec predmetu zálohu k prevodu

ostatných hore uvádzaných nehnuteľností, pričom tieto stále tvoria masu BSM bývalých manželov
a bez súhlasu úpadcu preto nemohlo dôjsť k platnému zriadeniu záložného práva a k následnému
prevodu, nakoľko túto skutočnosť úpadca včas napadol dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu
v konaní sp. zn. 9C/53/2013. Žalovaný 3/ s nehnuteľnosťami neoprávnene nakladá, pretože tieto
ďalej nájomnou zmluvou zo dňa 03. 12. 2012 dlhodobo prenajal žalovanému 2/. Zmluvy, na základe

ktorých žalovaný 3/ nadobudol nehnuteľnosti, sú absolútne, resp. relatívne neplatné, pretože uvedené
pohľadávky sú fiktívne, teda neexistujú, rovnako fiktívne sú uznania dlhov žalovanou 1/, teda neexistuje,
v nadväznosti na to neexistuje záložná zmluva, ani realizačná zmluva o prevode majetku a nehnuteľnosti
patria do masy BSM, ktorá doposiaľ nebola v konaní sp. zn. 8C/196/2010 vysporiadaná, keď kúpna
cena je neobvykle nízka, takisto ako dojednané nájomné, preto ide o konanie žalovaných, ktoré sa

prieči dobrým mravom. Evidenčne je ako vlastník nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností
žalovaný 3/, a to napriek tomu, že všetky patria do BSM. Žalobca je z dôvodu absolútnej neplatnosti
uvedených scudzovacích úkonov podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele
1/2. Žalovaná 1/, napriek tomu, že bola len podielovou spoluvlastníčkou užívala a neskôr previedla
predmetné nehnuteľnosti v celosti na žalovaného 3/, ktorý ich za nápadne nevýhodných podmienok

prenajalžalovanému2/atenichvsúčasnostiužíva.Žalobcapredmetsvojhovlastníckehoprávaneužíva
už niekoľko rokov ani čiastočne, z užívania bol úplne vylúčený. Konaním žalovaných sú naplnené
všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. Výška náhrady škody je vypočítaná na základe
nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi inými účastníkmi, predmetom ktorej boli pozemky nachádzajúce
sa v rovnakom katastrálnom území a slúžiace tomu istému účelu, pričom žalobca požadoval náhradu

škody vo výške ušlého zisku, ktorý by za prenájom dosiahol za 3 roky spätne pred podaním žaloby vo
výške jeho polovičného spoluvlastníckeho podielu. Žalovaní sa proti žalobe bránili tým, že ani žalovaná
1/, ani žalovaný 2/ sa nedopustili žiadneho protiprávneho konania, ktorým by spôsobili žalobcovi
škodu. Skutkové dôvody opísané v žalobe majú povahu fikcie a domnienok, ktoré nemajú oporu v
listinných dôkazoch, preukazujúcich existenciu poskytnutej pôžičky žalovaným 2/ žalovanej 1/, ku ktorej

poskytnutiu medzi nimi došlo a ktorú žalovaný 2/ poukázal na účet žalovanej 1/ 25. 07. 2006. Nie je
pravdou, že by úpadca o tejto pôžičke nemal vedomosť. Nie je preukázané, že by mal žalobca ako
správca konkurznej podstaty aktívnu vecnú legitimáciu, pretože nepreukázal, že by nehnuteľnosti, vo
vzťahu ku ktorým sa domáha náhrady škody, boli zahrnuté do súpisu majetku, ktorý podlieha konkurzu
(§ 44 ods. 1, § 67 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii).

Ďalej namietali, že žalovaná 1/ nadobudla pozemky výlučne sama a aj do katastra nehnuteľností
bola zaevidovaná ako výlučná vlastníčka. Tiež sa bránili tým, že zo žaloby nie je možné vyvodiť,
akým spôsobom žalobca dospel k výške škody, ktorú si uplatnil. Súd považoval obranu žalovaných
za dôvodnú jednak z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že má oprávnenie na podanie tejto žaloby,
teda, že pozemky, vo vzťahu ku ktorým sa domáha náhrady škody, boli zahrnuté do súpisu majetku,

ktorý podlieha konkurzu. Táto skutočnosť medzi stranami ostala sporná a žalobca nepreukázal, že by
pozemky do súpisu boli pojaté. Ďalej akceptoval argument žalovaných, že žalobca nepreukázal svoje
tvrdenie o neplatnosti záložnej a poťažne nájomnej zmluvy, keď tvrdil, že tieto boli realizované bez
jeho súhlasu ako vlastníka. Pokiaľ žalobca tvrdil, že úpadca v čase, keď žalovaná 1/ uzatvorila záložnú
zmluvu,bolspoluvlastníkompredmetnýchpozemkov,totosvojetvrdenienepreukázalžiadnymidôkazmi.

Žalovaná 1/ nepoprela tvrdenie žalobcu, že nadobúdacie právne úkony, na základe ktorých sa stala
vlastníčkou nehnuteľností, boli realizované počas manželstva s úpadcom, avšak uskutočnila ich sama
ako nadobúdateľka a takisto aj do katastra nehnuteľností bola zapísaná ako ich výlučná vlastníčka.
Preto potom, keď ako výlučná vlastníčka s nimi disponovala, nemohli byť jej právne úkony neplatné.Žalobca toto jej tvrdenie nepoprel a nevyvrátil dôkazmi, pretože pokiaľ bola žalovaná 1/ na základe
kúpnych a zámenných zmlúv z roku 2006 a 2007 zapísaná do katastra nehnuteľností, ku ktorým sa
žalobca domáha náhrady škody (čo žalobca nepoprel), táto skutočnosť zakladá jeho dôkazné bremeno

vyvrátiť skutočnosti vyplývajúce zo zápisu v katastri nehnuteľností a preukázať, že práve úpadca bol ich
vlastníkom,resp.spoluvlastníkom,teda,žemalbyťvkatastrinehnuteľnostíevidovanýakobezpodielový,
resp. podielový spoluvlastník aj on. Vzhľadom na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
ním tvrdených skutočností, že žalovaní podľa § 420 ods. 1 OZ zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili
porušením právnych povinností, žalobu zamietol, pričom o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.

1 CSP a žalovaným, ktorí mali plný úspech vo veci, im nárok na ich náhradu priznal v plnej výške.

2. Proti uvedenému rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365
ods.1písm.a/,b/,d/,e/,f/,g/,h/CSPžalobcaažiadalhozrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Pred začatím súdneho pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok,
podal elektronicky námietku zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne (následne doplneným písomne v

stanovenejlehote).Vovecibolvydanýrozsudoknerešpektujúcust.§57CSP,keďžeuplatnenienámietky
zaujatosti síce nebráni súdu vec prejednať alebo vykonať iné úkony, avšak nemôže vydať rozhodnutie
vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, ale mal postupovať podľa § 54 a nasl. CSP.
Uvedeným postupom porušil súd prvej inštancie jeho práva v takom rozsahu, že to znamená porušenie
jeho práva na spravodlivý súdny proces. Ďalej mal za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

je nezákonný, arbitrárny, zmätočný a nedostatočne odôvodnený. Súd v odôvodnení uviedol, že úpadca
nepreukázal, že v čase, keď žalovaná 1/ uzatvorila záložnú zmluvu, bol spoluvlastníkom predmetných
pozemkov a neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdeným skutkovým okolnostiam, pričom
sa zároveň v celom rozsahu stotožnil s tvrdeniami žalovaných a prijal záver o tom, že neboli z jeho
strany nijako spochybnené. Priamo z obsahu žalobného návrhu vyplýva objektívna nepravdivosť tvrdení

žalovaných. Okrem toho aj právny názor súdu, že žalovaná 1/ bola výlučnou vlastníčkou predmetných
nehnuteľností, nadobudnutých za trvania manželstva, sú objektívne nepravdivé a odporujú ust. § 143
OZ (bez ohľadu na evidenčný zápis v katastri nehnuteľností), podľa ktorého v BSM je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, pričom podľa
ust. § 150 ods. 1 veta prvá OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú

rovnaké.Navyšesavediekonaniesp.zn.8C/196/2010,predmetomktoréhojevyporiadaniezaniknutého
BSM, ktoré bolo začaté ešte pred vyhlásením konkurzu. Nesprávny a arbitrárny je záver súdu, že nie
je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, nakoľko je zrejmé, že nehnuteľný majetok, vo vzťahu
ku ktorému sa domáhal ochrany, tvorí doposiaľ masu nevysporiadaného BSM a z toho titulu podlieha
konkurzu podľa ust. § 67 ods. 1 písm. a/ zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súd preto nesprávne

vyriešil predbežnú otázku existencie jeho aktívnej vecnej legitimácie, ako aj o tom, či majetok tvoriaci
masu doposiaľ nevysporiadaného BSM podlieha konkurzu. Jeho aktívna legitimácia na ochranu majetku
podliehajúceho konkurzu vyplýva z ust. § 67 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 44 ods. 1 a § 7 citovaného
zákona a s príslušnými ustanoveniami zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch. Vzhľadom na citované
zákonné ustanovenia jeho aktívna legitimácia vyplýva priamo zo zákona a nie je ju možné podmieňovať

zápisom majetku podliehajúcemu konkurzu do príslušnej konkurznej podstaty, čím súd vec nesprávne
právne posúdil. Navyše, nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet sporu, spísal do všeobecnej konkurznej
podstaty úpadcu, a to zverejnením majetku v Obchodnom vestníku 26. 09. 2016. Súd mal vedomosť
o prebiehajúcom súdnom konaní sp. zn. 9C/53/2013 o určenie neplatnosti záložnej a kúpnej zmluvy
z dôvodu, že predmetné pozemky boli účelovo prevedené na žalovaného 3/ v rozpore so zákonom a

bez súhlasu úpadcu. Preto nemôže obstáť argumentácia žalovaného, že v súčasnosti nie je v katastri
nehnuteľností ako vlastník predmetných pozemkov zapísaný ani úpadca, ani jeho bývalá manželka a z
toho dôvodu nemá žalobca aktívnu vecnú legitimáciu. Ak žalovaná 1/ disponovala so spoločnými vecami
spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 145 ods. 1 OZ, takýto úkon je neplatný, a to aj keď bol uskutočnený
v období, kedy už manželstvo zaniklo rozvodom, avšak nebolo ešte vykonané jeho vyporiadanie.

3. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Sudkyňa o podanej námietke
zaujatosti, doručenej súdu pred pojednávaním, nemala vedomosť, pričom žalobca sa na pojednávanie
bez riadneho ospravedlnenia neustanovil, aj keď mu bolo oznámené, že jeho žiadosť o odročenie

pojednávania nebude akceptovaná a námietka zaujatosti bola z tohto dôvodu podaná len účelovo a
rozhodol o nej krajský súd 10. 04. 2017 uznesením sp. zn. 5NcC/9/2017 tak, že sudkyňa nie je vylúčená
z prejednania a rozhodovania veci.4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných nevyjadril.

5.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, aj
keď nie zo všetkých dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie.

6. Súd prvej inštancie napriek tomu, že v zásade môže vykonať len dôkazy stranami navrhnuté, mohol

aj bez návrhu vykonať dôkaz vyplývajúci z verejného registra, ktorým Obchodný vestník jednoznačne
je, na zistenie, či skutkové tvrdenia žalovaných o tom, že predmetné pozemky neboli zahrnuté do súpisu
majetku, ktorý podlieha konkurzu a netvoria konkurznú podstatu (§ 185 ods. 2 CSP), pričom by zistil, že
skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP) bol taký, že do všeobecnej konkurznej
podstaty úpadcu správcom zapísané aj zverejnené v Obchodnom vestníku boli pod č. 184/2016 dňa 26.
09. 2016 pod položkou K021951.

Oprávnenie správcu vymáhať predmetnú pohľadávku vyplýva z ust. § 44 ods. 1 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, podľa ktorého je správca oprávnený konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa majetku
podliehajúceho konkurzu, a tým je všetok majetok vymedzený v ust. § 67 ods. 1 cit. zákona. Nemusí
ísť teda o majetok, ktorý je do súpisu zapísaný, je to širší pojem, súpis sa nakoniec v priebehu konania
mení, dopĺňa a je listina oprávňujúca správcu speňažiť majetok úpadcu a vymáhanie pohľadávky na

súde speňažovaním majetku nie je (§ 91 ods. 1, 2 cit. zákona).

7. K správnosti posúdenia neexistencie nároku žalobcu ako poškodeného na náhradu škody krajský súd
ďalej uvádza, že tento môže byť oprávnený iba, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti
za škodu, ktoré musia byť poškodeným, teda žalobcom preukázané:

1/ porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon),
2/ vznik škody ako majetkovej ujmy,
3/ existencia príčinnej súvislosti medzi nimi,
4/ zavinenie toho, kto škodu protiprávnym úkonom spôsobil, pričom nedbanlivostné zavinenie, nie iné,
sa v zmysle § 420 ods. 3 OZ predpokladá a poškodený ho nemusí preukazovať.

Jedným z predpokladov uvedeného zodpovednostného právneho vzťahu je škoda, ktorá sa chápe
ako ujma, ktorá nastala (sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi a je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňazí.

8. Ustanovenie § 442 ods. 1 OZ upravujúce rozsah náhrady škody na majetku ustanovuje, že sa
uhrádza skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), ktorého sa v konaní žalobca domáha.
Ušlým ziskom je ušlý majetkový prospech spočívajúci v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku
poškodeného, predstavujúci sumu, ktorú by v predmetnom období za normálnych okolností poškodený
reálne získal, čomu bolo zabránené protiprávnym konaním škodcu, teda musí sa konkrétne preukázať,

o aký reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech prišiel. Žalobca však v priebehu prvoinštančného,
ani odvolacieho konania ani len netvrdil, nieto preukazoval, že by mal úpadca reálnu ponuku, z ktorej
by vyplývalo dosiahnutie takéhoto zisku (z prenájmu nehnuteľností), keď tvrdil a preukazoval len
výšku nájmu, ktorý pri podobných pozemkoch v danej lokalite poberala iná spoločnosť. Vychádzajúc z
uvedeného nebol splnený jeden zo základných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody vo

forme ušlého zisku, a to preukázanie, že reálne na strane žalobcu k ušlému zisku došlo. Vzhľadom na
uvedené neexistuje ani ďalší predpoklad, a to príčinná súvislosť medzi nepreukázaným ušlým ziskom
a údajným protiprávnym konaním žalovaných, keďže tvrdenia žalobcu o absolútnej neplatnosti zmlúv o
pôžičkeaztohtodôvoduajnáslednýchuznanízáväzkovasúhlasovsexekúciouzostalivpozíciižiadnym
dôkazom nepreukázaných domnienok, ktoré sú navyše v rozpore so stranou žalovaných predloženými

listinnými dôkazmi (zmluva o pôžičke, výpoveď úpadcu v konaní sp. zn. 8C/86/2010 ako svedka, z
ktorej vyplýva, že o pôžičke žalovaného 2/ žalovanej 1/ vedel, keďže na jeho účet z nej platil za ňu
úroky, výpis z účtu v banke, z ktorého vyplýva poukázanie peňazí) vzhľadom na nesplnenie uvedených
predpokladov bolo posudzovanie tvrdenia žalobcu o relatívnej neplatnosti záložných zmlúv, zmluvy o
prevode nehnuteľností (vzhľadom na to, že sa jednalo o majetok nadobudnutý za manželstva a tvoriaci

podľa § 143 ods. 1 OZ masu BSM, na nakladanie s ktorým potrebovala žalovaná 1/ podľa § 145 ods.
1 jeho súhlas) pre rozhodnutie o veci nadbytočné.
K tvrdeniu žalobcu, že pre vydanie rozsudku neboli splnené procesné podmienky a súd mu nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlok porušeniu práva na spravodlivý proces, krajský súd uvádza, že o jeho námietke zaujatosti podanej
po tom, čo požiadal jeho právny zástupca o odročenie pojednávania, na ktoré bol riadne predvolaný,
z dôvodu, že sa pre krátkosť času naň nestihne pripraviť, rozhodol krajský súd a vec prejednávajúcu

sudkyňu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci, keďže žalobca v námietke zaujatosti neuviedol
také okolnosti, ktoré by objektívne mohli vzbudzovať pochybnosti o jej zaujatosti a nestrannosti pri
prejednávaní a rozhodovaní veci a ani ich nepreukázal, a preto neexistuje žiadny dôvod, ktorý by
objektívne zakladal pochybnosti o jej nezaujatosti a nemožno objektívne pochybovať o tom, že by voči
stranám sporu nepostupovala nezaujato, neutrálne a nepriznala im rovnaké možnosti na uplatnenie práv

a vec neposúdila objektívne.
Navyše o takýto postup súdu sa nejedná, keď sa strane sporu mohla odňať možnosť konať pred súdom
len pre časť konania do takej miery, že neskôr mohla uplatniť svoj vplyv na výsledok konania ako v
tomto prípade v rámci odvolacieho konania, v rámci ktorého sa krajský súd vysporiadal so všetkými
podstatnýmitvrdeniamižalobcuuvedenýmivprvostupňovomajodvolacomkonaníavzhľadomnavyššie
uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov

konania, vzhľadom na plný úspech žalovaných vo veci.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a žalovaným priznal vzhľadom na plný úspech vo veci nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).