Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Eliška Wagshalová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715207305
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715207305.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1. D. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX J. Q., E. XXXX/XX, 2. H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. Q., E. XXXX/XX, obaja
zastúpení: JUDr. Martin Tomas, advokát, so sídlom 058 01 Poprad, 1. mája 216/7 proti žalovaným: 1.
E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H., G. XXXX/XX, 2. H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
H., R. cesta XXXX/XX, zastúpený: Advokátska kancelária Hudzík & Partners s. r. o., so sídlom 058 01
Poprad, Mnoheľova 830/15, 3. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W., W. XXX, 4. D.. R. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. F. U., E. 55/18, zastúpený: Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.

r. o., so sídlom 058 01 Poprad, Mnoheľova 830/15 o zaplatenie 27 125 Eur s prísl., o odvolaní žalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 7C/298/2015-63 zo dňa 30. 05. 2016 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku, ktorým boli žalovaní v 1. - 4.rade povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcom 21 125 Eur.

II. Zrušuje rozsudok v časti priznaného úroku z omeškania a vo výroku o náhrade trov konania a v tejto
časti vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu žalobcov

a zaviazal žalovaných v 1. - 4.rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 27 125 Eur s 0,05 %
denným úrokom z omeškania zo sumy 27 125 Eur za obdobie od 01. 12. 2013 do zaplatenia. Zároveň
zaviazal žalovaných nahradiť žalobcom trovy konania, ako aj zaplatiť súdny poplatok.

2. Súd prvej inštancie posúdil spor strán v zmysle ust. § 139 ods. 1, § 511 ods. 1 a § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil takto, cit.:

„Žalovaní ako predávajúci a žalobcovia ako kupujúci uzatvorili dňa 6.8.2010 kúpnu zmluvu o prevode
vlastníctva k pozemku. Predmetom zmluvy bol pozemok parcela č. KN-C XXX/XX o výmere XXX m2,
druh pozemku orná pôda, k. ú. U.. V zmysle tejto zmluvy sa dohodli predávajúci a kupujúci na kúpnej
cene vo výške 27 125 eur a v zmysle článku II. kúpna cena táto kúpna cena bola vyplatená žalovaným
bez špecifikácie za podiel toho, ktorého predávajúceho.

Predávajúci sa v zmysle článku III. ostatné dojednania zaviazali, že zabezpečia vybudovanie
inžinierskychsietívtermínoch:kanalizáciaavodovoddo31.7.2011,plynofikáciado31.8.2011,elektrické
rozvody do 31.10.2011, cesta spevnená bez asfaltovej úpravy do 31.10.2011, chodníky, verejné
osvetlenie a asfaltová úprava vrátane obrubníkov v termíne do 30.11.2013.Ďalej zo zmluvy vyplýva, že v prípade nedodržania termínov na vyhotovenie inžinierskych sietí sú
kupujúci oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť a požadovať od predávajúcich vrátenie plnej kúpnej ceny
ako aj penále z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy pripadajúcej k jednotlivým

častiam inžinierskych sietí. Vzhľadom na to, že žalovaní nesplnili v dohodnutých termínoch vybudovanie
inžinierskych sietí žalobcovia prípisom zo dňa 13.4.2015 odstúpili od kúpnej zmluvy a vyzvali žalovaných
na vrátenie kúpnej ceny aj s príslušným úrokom z omeškania. Odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo
žalovanej 1/ doručené 15.4.2015, žalovanému 2/ 14.4.2015, žalovanému 3/ 17.4.2015, žalovanému 4/
22.4.2015. Žalovaní doposiaľ kúpnu cenu nevrátili.

Z prejednanej veci vyplynulo, že predmetom sporu medzi účastníkmi konania, a to predovšetkým
žalovaným 2/ a 4/, pretože ostatní žalovaní sa k veci nevyjadrili, je skutočnosť, či je možné uložiť im
povinnosť vrátiť kúpnu cenu spoločne a nerozdielne alebo je nutné a právne možné zaviazať každého
zo žalovaných na vrátenie len časti kúpnej ceny vzhľadom na to, že predmetom kúpnej zmluvy boli ich
spoluvlastnícke podiely. V zmysel § 139 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Právne úkony týkajúce sa spoločnej veci, ktorá sa nachádza v podielovom spoluvlastníctve, môže
vykonávať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, pokiaľ nebolo výslovne dohodnuté, že to bude robiť len
niektorý z nich. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú voči tretím osobám všetci
spoluvlastníci povinní spoločne a nerozdielne (aktívna a pasívna solidarita podľa ustanovenia § 511 a
nasl. OZ).

V zmysle § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Aplikujúc vyššie citované na konkrétny prípad súd dospel k záveru, že žalovaní sú povinní žalobcom

plniť dlh spoločne a nerozdielne. Je síce pravdou, že žalovaní predávali pozemok parcela č. KN - C
XXX/XX o výmere XXX m2 ako podieloví spoluvlastníci každý v 1-ine , avšak zo zmluvy nevyplýva,
aby bol každý z nich preberal 1 kúpnej ceny a taktiež zo zmluvy nevyplýva, aby každý do výšky svojho
podielu mal zabezpečiť vybudovanie inžinierskych sietí v stanovených termínoch a za takejto situácie
za dlh zodpovedajú veriteľovi spoločne a nerozdielne. Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku

tohto rozsudku.
Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Pokiaľ sa týka
dohodnutého úroku vo výške 0,05 % denne, tento predstavuje ročne 18,25 % ročne a nie je teda v
rozpore s dobrými mravmi, a preto súd rozhodol tak, že žalovaní sú povinní žalovanú sumu vrátiť aj s
0,05 % denným úrokom od 1.12.2013 do zaplatenia.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal“.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP, keď priznal
úspešným žalobcom právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3 996,55 Eur. S poukazom

na priznané oslobodenie žalobcov od platenia súdnych poplatkov zaviazal žalovaných spoločne a
nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 1 627,50 Eur.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané v zákonnej lehote odvolanie zo strany žalovaných
v 1. - 4.rade.

6. Žalovaný v 3.rade v odvolaní nesúhlasil s povinnosťou žalovaných zaplatiť prijatú kúpnu cenu
spoločne a nerozdielne z dôvodu, že žalovaní boli podielovými spoluvlastníkmi predávaného pozemku a
uzavretou kúpnou zmluvou každý z nich prevádzal len svoj spoluvlastnícky podiel k pozemku a nie celý
pozemok. Odstúpením od kúpnej zmluvy žalobcami, každý zo žalovaných nadobudol vlastníctvo k jeho

pôvodne prevádzanému spoluvlastníckemu podielu a nie k celému pozemku. Z týchto dôvodov každý zo
žalovaných by mal platiť len tú časť prijatej kúpnej ceny, ktorá sa rovná veľkosti jeho spoluvlastníckeho
podielu. Tento záver vyplýva aj zo správania žalobcov, ktorí odstúpenie od kúpnej zmluvy doručovali
všetkým žalovaným, nie iba jednému z nich.

7. Taktiež namietal priznaný úrok z omeškania s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
pričom povinnosť vrátiť kúpnu cenu nemohla vzniknúť skôr ako došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy,
ktorá je datovaná dňom 13. 04. 2015, preto jednotliví žalovaní boli v omeškaní s plnením svojho záväzku
až po uplynutí lehoty na plnenie, čím žalovaný v 2.rade je v omeškaní od 25. 04. 2015. Z týchto dôvodovnavrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že každému zo žalovaných bude uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 6 781,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne, a to u žalovaného v 1.rade
od 28. 04. 2015, u žalovaného v 2.rade od 25. 04. 2015, u žalovaného v 3.rade od 28. 04. 2015 u

žalovaného v 4.rade od 05. 05. 2015 a priznať náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne zrušiť
napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie.

8. Žalovaní v 2. a 4.rade v podanom odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Uviedli, že v konkrétnom prípade nie je daná pasívna solidarita na strane žalovaných,
nakoľko právne úkony vzťahujúce sa výlučne ku spoluvlastníckemu podielu sú úkony ako zriadenie
záložného práva, zaťaženie vecným bremenom a pod., no nie úkony vzťahujúce sa k spoločnej veci
ako celku. Poukázali na rozhodnutie NS ČR sp. zn. Odo 162/2005, podľa ktorého v prípade, že je vec
kupovaná spoluvlastníkmi, nie je tým založená pasívna solidarita k povinnosti na zaplatenie kúpnej ceny,
čo v opačnom prípade znamená, že každý zo spoluvlastníkov má povinnosť zaplatiť iba tú časť kúpnej

ceny, ktorá zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. V prípade odstúpenia od zmluvy sa
prevádza len spoluvlastnícky podiel a nejde o právny úkon týkajúci sa spoločnej veci. Toto nesprávne
rozhodnutie súdu prvej inštancie má vplyv aj na rozhodnutie o trovách konania a zároveň do trov
právneho zastúpenia nemôžu byť zahrnuté úkony označené ako odstúpenie od kúpnej zmluvy a porada
zo dňa 03. 07. 2015, nakoľko v období od podania žaloby do podania odporu nedošlo k žiadnym

procesným úkonom, ktoré by vyžadovali poradu s klientom.

9. Žalovaná v 1.rade vo svojom odvolaní poukázala na rovnaké skutočnosti, ako aj žalovaný v 3.rade.

10. Žalobcovia v 1. a 2.rade vo svojom vyjadrení k odvolaniam žalovaných uviedli, že rozsudok súdu

prvej inštancie považujú za vecne aj právne správny, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil
a právne posúdil to, že v danom prípade ide o pasívnu solidaritu na strane žalovaných, kedy dlžníci
dlhujúci to isté plnenie veriteľovi zodpovedajú „spoločne a nerozdielne“ a veriteľ je oprávnený požadovať
splnenie od ktoréhokoľvek z nich bez zreteľa na ich vnútorný podiel na dlhu. Žalobcovia poukázali na
to, že napriek stanoviskám žalovaných v 1. - 3.rade, ktorí navrhli zmenu napadnutého rozsudku tak,

aby boli zaviazaní na zaplatenie sumy 6 781,25 Eur , tieto finančné čiastky však žalobcom nezaplatili
doposiaľ. Žalobcovia poukázali na účel pasívnej solidarity, kedy nemôže byť na ujmu veriteľovi platobná
neschopnosť niektorého z dlžníkov. Priznaný úrok z omeškania vyplýva z čl. III ods. 15 kúpnej zmluvy,
pričom aj priznané trovy konania boli v súlade so zákonom. Navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť.

11. Žalovaní v 2. a 4. rade vo svojej replike k vyjadreniu žalobcov uviedli, že z povahy odstúpenia od
zmluvy vyplýva, že dochádza k navráteniu do pôvodného stavu a dlžník je povinný vrátiť len to, čo od
veriteľadostalaopačne,pretopokiaľžalovanív2.a4.radepredaližalobcompo1/4priplatnomodstúpení
musí každý z dlžníkov vrátiť len ekvivalentné peňažné plnenie.

12. Žalobcovia na reakciu k tomuto vyjadreniu uviedli, že trvajú na svojich predošlých stanoviskách.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaných je dôvodné len čiastočne.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetkos prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

16. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver, pokiaľ sa týka rozhodnutia o priznaní istiny. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité
a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§

387 ods. 2 CSP) a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza nasledovne.

17. K odvolacej námietke týkajúcej sa rozsahu zodpovednosti žalovaných za vrátenie kúpnej ceny a
pre právne posúdenie veci je potrebné najprv zodpovedať na otázku, aké účinky má odstúpenie od
zmluvy o prevode nehnuteľnosti a ako sa tieto účinky prejavia z hľadiska vykonania zápisu do katastra
nehnuteľností.

18. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.“

19. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka „Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,

ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.“

20. Podľa § 497 Občianskeho zákonníka „Každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,
nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.“

21. Pri zmluvnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je právnym dôvodom nadobudnutia
vlastníctva (iustus titulus) zmluva a právnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva (modus acquirendi)
vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy do katastra nehnuteľností.

22. Odstúpenie od zmluvy je právnym inštitútom, v dôsledku uplatnenia ktorého sa zmluva zrušuje s
účinkami „od začiatku“ (ex tunc). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ
získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi zmluvy je po zrušení zmluvy taký právny
stav, aký bol pred jej uzatvorením, ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo a to nielen z hľadiska
obligačných účinkov ale i účinkov vecnoprávnych. Oba tieto účinky, sú totiž sledované nielen pri

uzatváraní zmluvy, ale i pri odstúpení od nej a nemožno ich od seba oddeľovať. Obligačné účinky
predstavujú predpoklad pre nastúpenie účinkov vecnoprávnych.

23. Obligačné účinky zmluvy o prevode nehnuteľnosti spočívajú vo vzniku záväzkového právneho
vzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľom, ktorého obsahom je záväzok prevodcu previesť

nadobúdateľovi prevádzanú nehnuteľnosť do jeho vlastníctva, pričom tomuto záväzku zodpovedá
záväzok nadobúdateľa danú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva prevziať. Pri odplatných prevodoch
nastupuje ešte záväzok nadobúdateľa zaplatiť dojednanú kúpnu cenu, resp. zložiť alebo previesť inú
cenuprípadnehodnotuazáväzokprevodcutietoprijať.Obligačnéúčinkytýkajúcesaprevoduvlastníctva
k nehnuteľnosti však trvajú len do doby, než sú nahradené účinkami vecnoprávnymi. Neobstojí preto

názor, že odstúpením od zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na základe ktorej už bolo do katastra
nehnuteľností vložené vlastnícke právo, zanikajú len obligačné účinky, pretože tieto v dôsledku vkladu
už i tak zanikli, resp. boli nahradené účinkami vecnoprávnymi.

24. Nakoľko teda odstúpenie od zmluvy má i vecnoprávne účinky, obnovuje sa v dôsledku neho

pôvodný stav, t.j. zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo prevodcu. Predpokladom takéhoto obnovenia
vlastníctva prevodcu je však skutočnosť, že vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením
od zmluvy dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto
vo vzťahu k účinkom odstúpenia od zmluvy za ekvivalentnosti právnej úpravy stotožňuje s názormi
Najvyššieho súdu Českej republiky vyjadrenými najmä v stanovisku občianskoprávneho a obchodného

kolégia zo dňa 28. júna 2000 sp.zn. Cpjn 38/98, stanovisku občianskoprávneho a obchodného kolégia
zo dňa 19. apríla 2006 sp.zn. Cpjn 201/2005, rozsudku zo dňa 14. júna 2006 sp.zn. 31 Cdo 2808/2004,
rozsudku zo dňa 30. januára 2008 sp.zn. 31 Cdo 3177/2005 v rozsahu korekcií vyplývajúcich z nálezov
Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 23. januára 2000 sp.zn. II. ÚS 77/2000 a zo dňa 16. októbra2007 sp.zn. Pl. ÚS 78/06, na ktoré vo svojej rozhodovacej činnosti poukázal i Ústavný súd Slovenskej
republiky a to v náleze zo dňa 30. septembra 2010 sp.zn. I. ÚS 350/08 a uznesení zo dňa 10. februára
2010 sp.zn. I. ÚS 50/2010.

25. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresovaný právny úkon, ktorého účinky nastávajú jeho
doručením do dispozičnej sféry druhej zmluvnej strany. Pokiaľ sa odstúpenie týka zmluvy o prevode
vlastníctva nehnuteľnosti, mala by byť v zmysle § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka zachovaná
jeho písomná forma. Zákon výslovne nevyžaduje, aby v písomnom odstúpení od zmluvy o prevode

nehnuteľností bol uvedený aj zákonný alebo zmluvný dôvod odstúpenia (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. júna 2009 sp.zn. 4 Cdo 111/2008). Porovnaj rozhodnutie NS SR
sp.zn. 6Sžo/229/2010.

26. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil ako nedôvodnú
odvolaciu námietku žalovaných o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Naopak súd prvej

inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore žalovanými a toto
odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť
súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi
podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre

nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé.
Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že
napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,
ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

27. Pre posúdenie odvolacích námietok žalovaných ohľadom skutočnosti, či majú byť zaviazaní na
vrátenie (zaplatenie) celej kúpnej ceny spoločne a nerozdielne alebo každý z nich zodpovedá len za
vrátenie ceny svojho podielu je rozhodujúce znenie kúpnej zmluvy, a to čl. II, v zmysle ktorej bola kúpna
cena uhradená v dvoch splátkach, a to 3 000 Eur a 6 125 Eur zložením na účet realitnej kancelárie a
zvyšok kúpnej ceny vo výške 18 000 Eur v dvoch splátkach na účet spoločne určený predávajúcimi. Z

kúpnej zmluvy nevyplýva to, žeby predávajúci prevzali od kupujúcich kúpnu cenu rovnajúcu sa výške ich
spoluvlastníckych podielov. Pokiaľ došlo k odstúpeniu od zmluvy, ktoré nebolo v konaní spochybnené,
je nepochybné, že odpadol dôvod, pre ktorý bola táto suma vyplatená a pokiaľ táto cena bola zo strany
žalobcov žalovaným odovzdaná nie podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, ale na účet, ktorý určili
žalovaní, je spravodlivé, aby žalovaní boli zaviazaní na vrátenie tejto sumy spoločne a nerozdielne,

nakoľko v takomto prípade už nie je relevantné znenie Občianskeho zákonníka ohľadom nakladania so
spoluvlastníckymi podielmi. Relevantným pre posúdenie pasívnej solidarity žalovaných je len to, akým
spôsobom im bola vyplatená kúpna cena. Nebolo preukázané to, že žalobcovia vyplácali žalovaným
kúpnu cenu podľa výšky podielov, preto bolo dôvodné v tejto časti napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny.

Jednotlivé platby boli poukázané na účty špecifikované predávajúcimi. Ide o spoločný záväzok
žalovaných na základe ich dohody o určení účtov, na ktoré bola zaplatená kúpna cena (§ 511 ods. 1 OZ).

28. Pokiaľ sa týka priznaného úroku z omeškania, v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie vec
je nepreskúmateľné. Aj z odstúpenia od kúpnej zmluvy je zrejmé, že žalovaným bola daná lehota v

trvaní 10 dní na vrátenie kúpnej ceny, preto sa žalovaní mohli dostať do omeškania až po uplynutí
tejto lehoty. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s dátumom začatia ich omeškania. Z týchto dôvodov
je úlohou súdu prvej inštancie ustáliť dátum kedy sa jednotliví žalovaní dostali do omeškania s plnením
svojho peňažného záväzku a až týmto dňom je možné priznať úrok z omeškania v zmysle ust. § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Čl. III bod 15 kúpnej

zmluvy hovorí o pojme penále z omeškania, čo však nie je v kúpnej zmluve špecifikované dostatočne,
no v každom prípade sa podanou žalobou domáhajú žalobcovia zaplatenia úroku z omeškania, na čo
sa nevzťahujú citované ustanovenia čl. III bod 15 kúpnej zmluvy. Z týchto dôvodov v tejto časti bol
napadnutý rozsudok zrušený, a to postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko v tejto časti
je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, čo v zmysle rozhodnutí vyšších súdnych inštancií

je nesprávnym procesným postupom znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd taktiež zrušil rozsudok vo výroku o trovách
konania, pričom úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o trovách konania po rozhodnutí
o celom predmete konania so zohľadnením aj odvolacích námietok žalovaných ohľadom úkonov právnej

služby.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.