Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617205813
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617205813.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1/ T. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. E., R. XXXX/X, štátny občan SR a 2/ H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
A. E., R. XXXX/X, štátny občan SR, o zaplatenie 7.020,97 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
a žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 4Csp/124/2017-51
zo dňa 26. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené v časti splatnosti sumy 7.020,97

eur titulom nezaplatenej istiny, úrok 133,21 eur, úrok z omeškania 2,68 eur mení tak, že žalovaným
v rade 1/ a 2/ uvedené sumy povoľuje splácať v mesačných splátkach po 115 eur vždy do 20. dňa
toho ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto
rozhodnutia s tým, že nezaplatenie čo aj len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku a vo výroku o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie zostáva nedotknutý vo výroku o uložení povinnosti žalovaným v rade 1/
a 2/ zaplatiť žalobcovi istinu 7.20,97 eur titulom nezaplatenej istiny, úrok 133,21 eur, úrok z omeškania
2,68 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 7.020,97 eur od 30.06.2017 do
zaplatenia.

Žalovaným v rade 1/ a 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi istinu 7.020,97 Eur
titulom nezaplatenej istiny, úrok 133,21 Eur, úrok z omeškania 2,68 Eur, ktorú sumu povolil žalovaným
splácať v mesačných splátkach po 80 Eur pod následkom straty výhody splátok, a to všetko spolu s
úrokomzomeškaniavovýške5%ročneznezaplatenejistiny7.020,97Eurod30.06.2017dozaplatenia.
Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 97,20 %.

2. Mal preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 06.02.2017 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom

úvere č. 378317 - pôžička, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 7.100 Eur
na refinancovanie iných úverov, ktorý úver sa zaviazali žalovanej uhrádzať v mesačných anuitných
splátkach po 103,47 Eur vždy do 25-teho dňa kalendárneho mesiaca. Termín splatnosti prvej anuitnej
splátky bol 27.02.2017 a splatnosť úveru 7 rokov od splatnosti prvej anuitnej splátky, najneskôr do25.01.2024. Počet anuitných splátok bol dojednaný na 84, úroková sadzba 5,90 % ročne - fixná do
splatnosti, RPMN 6,15 % a priemerná RPMN 9,27 %. Z prehľadu splácania bolo preukázané, že žalovaní
uhradili spolu 113,18 Eur, z toho na úrok bolo započítané 31,61 Eur, na istinu 79,03 Eur, na poistné

2,54 Eur. Výzvou zo dňa 26.04.2017 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy vo výške
235,24 Eur najneskôr do 01.05.2017 s tým, že ich upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy si
uplatní svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa 29.06.2017 žalobca
úver zosplatnil a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy 7.221,94 Eur do 09.07.2017.

3. Uvedená zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu strán sporu a spĺňa
všetky zákonom stanovené náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V časti, v ktorej vyhovel žalobe
mal preukázanú jej dôvodnosť.

4. Zamietol žalobu v časti uplatneného úroku za úver vo výške 5,9 % ročne zo sumy 7.020,97 Eur
od 30.06.2017 do zaplatenia, t.j. v časti čo do uplatnených úrokov za úver po vyhlásení mimoriadnej

splatnosti. Zmluvné úroky sú splatné spolu s istinou a doba ich splatnosti sa zhoduje s dobou splatnosti
úveru v zmysle § 503 Obchodného zákonníka. Úrok z úveru je cenou za úver. Po vyhlásení celého úveru
za splatný sa istina ďalej zmluvne neúročí. Po lehote splatnosti už veriteľ finančné prostriedky dlžníkovi
neposkytuje.

5. Z časti zaplatenia poplatkov za poistenie vo výške 5,08 Eur považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko
žalobca nepreukázal platné individuálne zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaných platiť uvedené
poplatky.

6. Rovnako zamietol žalobu v časti zaplatenia úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov, a to s

poukazom na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom tento nepripúšťa možnosť platiť úroky z
omeškania zo zmluvných úrokov. Inak povedané zmluvné úroky sa nestávajú súčasťou istiny, takže sa
už sami ďalej neúročia.

7. Žalovaným povolil splácať priznanú sumu v mesačných splátkach 80 Eur, keď zohľadnil ich

nepriaznivú sociálnu situáciu na strane žalovaných, ktorí majú vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým
deťom, žalovaná v rade 1/ je nezamestnaná a žalovaný v rade 2/ poberá rodičovský príspevok s tým,
že na ochranu oprávnených záujmov žalobcu súd zároveň rozhodol, že ak žalovaní neuhradia čo i len
jednu splátku, stane sa splatným celý dlh. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods.
2 CSP, keď žalobca mal v konaní úspech 98,6 % a žalovaný úspech 1,4 %.

8. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku v časti povolenia splátok podali odvolanie žalovaní 1/,
2/, ktorí poukazovali na ich finančnú situáciu, a to nezamestnanosť a rodičovskú dovolenku, ako aj
vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom, pre ktoré im nedovoľuje dodržať stanovenú výšku
mesačnej splátky a žiadajú určiť mesačnú splátku vo výške 40 Eur mesačne. Zároveň žiadajú upraviť

termín splatnosti mesačnej splátky, nakoľko rodičovský príspevok dostávajú 15-teho dňa v mesiaci a
preto nedokážu zabezpečiť splácať dlh do 15-teho v mesiaci.

9. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie i žalobca, a to v časti, v ktorej bola čiastočne
žaloba zamietnutá, v časti priznaných splátok a náhrade trov konania. Rozhodnutie považuje za

nesprávne, pričom súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to,
že má nárok na úrok i po predčasnom zosplatnení úveru, a to s poukazom na ust. § 502 ods. 1
a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, z ktorých vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s
obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj ust. § 16 ods.
1 Zákona o spotrebiteľských úverov. V tejto súvislosti poukázal i na rozsudok Krajského súdu Žilina

č. k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie
dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik
nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Poukázal na návrh zákona z roku 2013, ktorým sa mal meniť a
dopĺňať Občiansky zákonník, ktorý obsahoval pod č. 1 ustanovenie, ktorým sa navrhovalo doplnenie
§ 53 ods. 9, na konci ktorého sa mala pripojiť veta, že úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov

patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565. Táto navrhovaná zmena však nebola nikdy
legislatívne prijatá. Uvedené len dokazuje, že zákonodarca nikdy predmetný nárok veriteľa na zmluvné
dohodnutý úrok po zosplatnení dlhu neobmedzil, čo jednoznačne potvrdzuje jeho dôvodnosť. Pokiaľ ide
o poplatok z poistenia poukázal na článok 1.2 úverovej zmluvy, kde je uvedený poplatok za poistenieschopnosti splácať úver 2,54 Eur mesačne a čl. 2.5 zmluvy, z ktorého vyplýva, že žalovaný prevzal
poistnú zmluvu a oboznámil sa s ňou. K úroku z omeškania zo zmluvného úroku poukázal na rozsudok
Krajského súdu Prešov zo dňa 27.03.2008 sp. zn. 4Cob/62/2007 a má za to, že popri nároku na

úrok z omeškania z istiny dlhu má nárok na úrok z omeškania aj zo zmluvných úrokov. Práve z tohto
dôvodu nejde podľa žalobcu o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá má zamedziť neodôvodnenému
navyšovaniu nárokov veriteľov. Úrok z omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením
celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a aj zmluvných úrokov. Pokiaľ ide o povolené splátky, takto
by žalovaní získali možnosť splácať úver za výhodnejších podmienok ako mali v zmluve dohodnuté.

Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností nie je v súlade so spravodlivou
ochranou porušených práv zakotvenou civilným sporovým poriadkom (ďalej len „CSP“). V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/322/2016-85 zo dňa 01.03.2017 ako aj na
uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/33/2017-62 zo dňa 22.02.2017. Pri danej výške splátky
žalovaní uhradia len istinu bez príslušenstva za viac než 7 rokov. Splnenie celého dlhu tak bude trvať
neúmerne dlho a žalovaným narastú úroky z omeškania, čo nie je v ich prospech. Pokiaľ ide o trovy

konania má za to, že bol úspešný v rozsahu 100 %, nakoľko pri úspechu sa nemá prihliadať k časti
príslušenstva. Preto navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť, vyhovieť žalobe v plnom rozsahu a zaviazať
žalovaných uhradiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznať mu náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

10. Žalovaní v rade 1/, 2/ sa vyjadrili k odvolaniu žalobcu, ktoré vyjadrenie je totožné s ich odvolaním
vo vzťahu k povoleniu splátok.

11. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaných, poukazuje na dôvody uvádzané vo svojom odvolaní a
navrhuje aby odvolací súd rozhodol tak, ako to navrhol vo svojom odvolaní.

12. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podali včas
sporové strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté
rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP a napadnutý rozsudok vo výroku o

zamietnutí žaloby vo zvyšku ako aj vo výroku o náhrade trov konania v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ ide o povolenie splátok na zaplatenie priznanej istiny v zmysle ust.
§ 388 CSP odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že povolil uvedenú istinu splácať
žalovanýmvmesačnýchsplátkachpo115Eurvždydo20-tehodňatohoktoréhomesiacapodnásledkom
straty výhody splátok. V zostávajúcej časti ostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného

vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje
správnosťtýchtodôvodovvplnomrozsahu,vplnomrozsahusasnímstotožňujeavpodstatnýchbodoch
naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba
na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Žalobca v odvolaní namietal i to, že mu mali byť v konaní priznané aj úroky z úveru po splatnosti
úveru. Krajský súd v uvedenej súvislosti uvádza, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa má
za následok absenciu požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za
tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané
cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícií,

nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Po nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo
jednotlivýchsplátok)veriteľovivznikánároknavráteniepožičanejsumy,vrátaneúrokovkapitalizovaných
ku dňu splatnosti úveru (alebo jeho časti). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať
peňažné prostriedky u seba (pretože tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ
inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V

opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ
by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej
pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny
stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny v obsahu záväzku a veriteľ by úrokyinkasoval ako keby k tejto zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké
práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Takýto stav súd nemôže
pripustiť, nakoľko by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za

situácie,ževeriteľsimôženárokovaťamôžesadomôcťjednorazovéhovráteniapeňažnýchprostriedkov
z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014
z 30. júna 2015, Krajského súdu Žilina sp.zn. 11Co/151/2017, 7Co/1/2018).

15. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp.zn. 11Co/12/2017 zo
dňa 31.01.2017, išlo o ojedinelé rozhodnutie tohto senátu, ktorý následne zosúladil rozhodnutie o tejto
otázke s ustálenou súdnou praxou ostatných senátov Krajského súdu Žilina, i ostatných súdov SR.

16. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že mu súd prvej inštancie nesprávne nepriznal úrok z
omeškania z úroku z úveru. V celom rozsahu aplikovateľným sú v danej spojitosti závery Najvyššieho

súduČR,ktorývrozsudkusp.zn.35Odo101/2002zodňa24.marca2004(vychádzajúczprávnejúpravy
obsahovozhodnejsoslovenskou)uviedol,žeúroky,úrokyzomeškaniaapoplatokzomeškaniasúpodľa
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia
a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné
plnenie(istina),naktorúmáveriteľprávopodľahlavnéhozáväzkovéhovzťahu,kuktoréhozmene(potiaľ,

že si môže nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona, práve až
omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený
platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho
zániku) zaniká aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky.
Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do

omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva
potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky zákonník mu túto možnosť nepriznáva.

17. Občiansky zákonník nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva
pohľadávky. Ak teda rozumieme pohľadávkou v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka istinu,

potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ust. § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Názor, že možno priznať úrok z omeškania z príslušenstva pohľadávky
odôvodnený len úpravou obsiahnutou v ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, by totiž bez
väzby na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka viedol k neakceptovateľnému záveru, že takto
priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou

pohľadávkou. Úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako úprava všeobecná vo
vzťahu ku všetkým občiansko-právnym záväzkom, definuje príslušenstvo, ktoré možno pri omeškaní s
plnením peňažného dlhu - hlavného peňažného záväzku žiadať vedľa istiny, v prípadoch, kedy zákon o
kvalite príslušenstva mlčí (ak neustanovuje zákon, že dlžník je povinný platiť poplatok z omeškania, má
veriteľ právo požadovať úrok z omeškania). Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR R 70/1995, oneskoreným zaplatením zmluvných úrokov nevzniká právo na úroky z omeškania.

18. Žalobcom v odvolaní poukazovanie na ust.§ 503 ods. 1 Obchodného zákonníka (upravujúce
splatnosťúrokov)jenadväzujúcimustanovením§502Obchodnéhozákonníka,pričomjenutnévďalších
súvislostiach vysvetľovať vzťah týchto ustanovení (o úrokoch z poskytnutého úveru) vo vzťahu k § 369

Obchodného zákonníka a v spojitosti s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorých je možné vyvodiť,
že pokiaľ je potrebné považovať úrok z poskytnutého úveru ako aj úrok z omeškania za príslušenstvo
pohľadávky, vzhľadom na akcesorickú povahu ich samotných k hlavnému záväzku, „branie úrokov z
úrokov - tzv. anatocizmus“, nie je dovolený.

19.Čosatýkapoistného,odvolacísúdpoukazujenato,žežalobcanepreukázalpoistnúzmluvu,sktorou
sa mali žalovaní v zmysle čl. 2,5, zmluvy oboznámiť a prevziať ju. Na platnú existenciu zmluvy o poistení
sa vyžaduje písomná forma v zmysle ust. § 791 ods. 1 OZ. Písomná forma dohody je zachovaná, ak
je jej obsah v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomnej vymenených listoch,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu tejto dohody a označenie osôb, ktoré ju uzavreli. Keďže žalobca

k žalobnému nároku nepredložil žiadnu poistnú zmluvu uzatvorenú so žalovanými, súd ju nemohol
preskúmať a vyhodnotiť, či sa žalobca oprávnené uplatňuje poplatok za poistné.20. Žalobca namietal aj určenie splatnosti priznaného nároku v splátkach. Žalovaní v rade 1/ a 2/
namietali zasa výšku splátky, žiadali určiť nižšiu splátku a tiež stanoviť iný termín splatnosti, nakoľko dňa
15-teho v mesiaci poberajú rodičovský príspevok.

21. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

22. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

23. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne povolenia splátok na
zaplatenie istiny okrem výšky splátok a na tieto v podrobnostiach poukazuje. Na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom uvádzaným žalobkyňou v odvolaní odvolací
súd dodáva nasledovné :

24.Nazákladeustálenejsúdnejpraxejepriúvaheourčenílehotynasplneniepovinnostialebopriurčení,
žepeňažnéplneniesamôževykonaťvsplátkach, nutnévychádzaťzkonkrétnychokolnostíprípadu;súd

musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného plnenia, platobnú
schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorej by umožnením
vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné
zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti) ako aj
to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov

veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia;súdtedamusílehotunaplnenieurčiťtak,abyjejdĺžkanepoprelasamotnýúčelsúdnehokonania
a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi sporovými stranami; záver súdu o
splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti rozsudku
musí byť vždy náležite odôvodnený.

25. Odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie pokiaľ povolil
žalovaným dlh žalobcovi splácať v mesačných splátkach, a to s ohľadom na ich sociálnu a majetkovú
situáciu. Podľa názoru odvolacieho súdu povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí
žalobcovi ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných

splátkach nezasiahne neprimerane ani do hospodárskych pomerov žalobcu ako bankovej spoločnosti,
ktorá má v predmete svojej obchodnej činnosti okrem iného zaradené aj poskytovanie úverov, a
ktorej pohľadávky jej dlžníci splácajú bežným spôsobom v splátkach. Navyše žalobca mal vedomosť o
finančnejsituáciižalovaných,keďúverimposkytolnarefinancovanieinýchúverov.Odvolacísúdzastáva
názor, že „slabší účastník“, ktorým žalovaní ako spotrebitelia nesporne sú, si zaslúžia ochranu, keď sa

objektívne ocitli v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo
pre nich devastujúce. Povolenie splátok bolo vzhľadom na to, že žalovaná v rade 1/ je nezamestnaná
a žalovaný v rade 2/ je poberateľom rodičovského príspevku vo výške 213,20 Eur + prídavkov na dve
maloletého deti 47,04 Eur, z ktorého musia uhrádzať svoje potreby na živobytie, majú v starostlivosti
dve maloleté deti a súčasne splácať splátky tohto úveru - dlhu.

26. Odvolací súd sa však nestotožnil s výškou povolených mesačných splátok vo výške 80 Eur, ktoré
dokonca boli nižšie ako pôvodné mesačné splátky dohodnuté v úverovej zmluve (103,47 eur), pričom
v prípade takto stanovených splátok len uhradenie istiny (bez príslušenstva) by trvalo viac ako 7 rokov,
v priebehu ktorých by narastali úroky z omeškania, čím by sa dlh žalovaných iba navýšil a bolo by to

aj v rozpore s ústavne garantovanou zásadou rovnosti sporových strán, keďže žalobca by ako veriteľ
obdržal poskytnuté finančné prostriedky od žalovaných po neúmerne dlhej dobe. Dlžník musí mať aj vôľu
svoj dlh riešiť a mal by sa zadlžovať úmerne svojim finančným možnostiam a majetkovým pomerom.
Bolo by v príkrom rozpore s oprávnenými záujmami žalobcu, ktorý žalovaným poskytol úver a títo ho
hneď od začiatku neplatili pravidelne, aby sa dlh splácal v menších mesačných splátkach, ako bolo

dohodnuté v zmluve a tento sa splácal viac ako 7 rokov, keď voči žalovaným sa musí jednať o určitý
druh sankcie z dôvodu, že si neplnili povinnosti vyplývajúce im zo zmluvy. Vzhľadom na uvedené
odvolací súd povolil žalovaným dlh splácať v mesačných splátkach po 115 Eur, keď prihliadol na zásaduspravodlivosti uvedenú v čl. 2 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ochrana ohrozených a porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

27. Zároveň vyhovel odvolacej námietke žalovaných a splatnosť jednotlivej splátky stanovil na 20. deň
v tom-ktorom mesiaci.

28. Odvolaciemu prieskumu podrobil odvolací súd aj súvisiaci bezprostredne na seba nadväzujúci
výrok o náhrade trov konania prvoinštančného súdu, v ktorej časti rozsudok taktiež potvrdil. Správne

konštatuje súd prvej inštancie základnú zásadu pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzajúcu
z princípu úspechu/neúspechu strán sporu. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením úspechu/
neúspechu žalobcu súdom prvej inštancie v bode 17. napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu naň
odkazuje.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny vo výroku o

čiastočnom zamietnutí žaloby potvrdil vrátane výroku o trovách konania, ktorý vzhľadom na pomer
úspechu a neúspechu žalobcu v konaní je správny. Rozsudok zmenil len v časti povolených splátok
priznanej istiny.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods.

1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný ohľadne splatnosti priznaného nároku a vo zvyšku
bol neúspešný. Relevanciou odvolacieho nároku týkajúceho sa splatnosti priznanej sumy voči ostatnej
časti odvolania stanovil percentuálne odvolací súd v rozsahu 25 %:75 %. Čistý úspech žalovanej tak
predstavoval 50 % (75 % - 25 %). Krajský súd jej preto priznal náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 50 %.

31. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)