Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda
Judgement was issued by JUDr. Monika Jakubová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/154/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216217328
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216217328.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: Platiť sa
oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO 45 684 618, zastúpený Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO 47 255 706, konajúc Mgr. Branislavom
Jakubčákom, proti žalovanej: P. O., A.. XX.XX.XXXX, W. A.. X. XXX/XX, XXX XX T. X., o zaplatenie
124,12 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 79,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
28,39 eur od 10.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 25,99 eur od
10.01.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 25,15 eur od 13.02.2014
do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania vo výške 28,14%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.11.2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 124,12 eur s príslušenstvom. Žalobu
odôvodnil tým, že jeho právny predchodca so žalovanou uzatvoril Zmluvu, predmetom ktorej bolo
poskytnutie telekomunikačných služieb. Žalovaná sa zaviazala platiť dohodnutú cenu služby, na základe
vystavených faktúr. Žalovaná porušila zmluvu tým, že vystavené faktúry, v počte 3 ks nezaplatila, pričom
ostaladlžnásumou124,12eur.Žalobcasiuplatnilzároveňajúrokzomeškaniaodsplatnostijednotlivých
faktúr, ako aj náhradu trov konania.
2. Súdny poplatok žalobca zaplatil dňa 31.05.2017 v sume 16,50 eur (č.l. 28).
3. Žalovaná v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie
adresy jej skutočného pobytu boli neúspešné. Súd zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke
úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od
takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaná sa k žalobe
písomne nevyjadrila, v konaní nepredložila žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom
pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa
jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom
vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného návrhu,
Oznámením o postúpení pohľadávky, faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 09.01.2014 na sumu
50,78 eur (č.l. 16), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 12.02.2014 na sumu 44,95 eur (č.l. 16
rub), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 09.12.2013 na sumu 28,39 eur (č.l. 17), zmluvou o
poskytovaní verejných služieb, Zmluva o kúpe zariadenia, Dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných
služieb, výzvou na omeškané plnenie, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:5. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaná uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba, pri jej uzatváraní
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, t.j. uvedenú zmluvu je
potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu.
6. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 bola celá pohľadávka postúpená na žalobcu.
7. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
8. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia je žalobca osobou oprávnenou domáhať sa uplatnenej
pohľadávky.
9. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
10. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b)
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce
požiadavky osobitných predpisov.
11. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, Ak je napriek písomnej
výzvepodnikuúčastníknepretržitedlhšieako90dnívomeškanísosplnenímsvojhopeňažnéhozáväzku
voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému
záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť,
ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
12. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v časti nezaplatených
poskytnutých služieb dôvodná. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o poskytovaní
verejných služieb podľa § 44 a nasl. Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, na základe ktorej bol podnik - dodávateľ povinný poskytovať žalovanej dohodnutý
druh služieb a žalovaná bola povinná platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne a včas. Právny
predchodca žalobcu svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy splnil a dohodnuté služby žalovanej
poskytoval. Žalovaná však svoju povinnosť nesplnila, keď žalobcovi vyfakturované služby neuhradila
riadne a včas. Žalobca sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy vyplývajúcej z neuhradených faktúr,
vrátane zmluvnej pokuty a iných poplatkov z titulu porušenia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
resp. z dodatku k tejto zmluve.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov účinného v čase podpísania
zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.17. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
22.Podľa§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
23. Podľa § 549 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
24. Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
25. Žalovaný nezaplatil faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 09.01.2014 na sumu 50,78 eur (č.l.
16), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 12.02.2014 na sumu 44,95 eur (č.l. 16 rub), faktúrou č.
XXXXXXXXXX so splatnosťou 09.12.2013 na sumu 28,39 eur (č.l. 18); v celkovej výške 124,12 eur.
26. Na základe vykonaného dokazovania preloženými faktúrami, súd dospel k záveru, že žaloba je v
časti nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb vo výške v súhrne 79,53 eur dôvodná, nakoľko
žalovaná využívala žalobcom dodané telekomunikačné služby, pričom za tieto služby nezaplatila v
rozpore so zákonom o elektronických komunikáciách. Keďže žalovaná je v omeškaní so zaplatením
peňažného dlhu a žalobca si uplatnil príslušenstvo pohľadávky v podobe úroku z omeškania, súd žalobe
i v tejto časti vyhovel a žalobcovi zároveň priznal úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v zákonnej výške,
počnúc od splatnosti jednotlivých faktúr.
27. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanej týmto rozsudkom, je žalovaná povinná splniť v súlade s § 232
ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
28. Uvedenými faktúrami však boli žalovanej vyúčtované aj poplatky a pokuty, a to vo faktúre č.
XXXXXXXXXX so splatnosťou 09.01.2014 na sumu 50,78 eur bola žalovanej vyúčtovaná upomienka
oneskorenej platby vo výške 4,99 eur ako aj poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie
vo výške 16,50 bez DPH, 19,80 s DPH (č.l. 16) a vo faktúre č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 12.02.2014
na sumu 44,95 eur bol žalovanej vyúčtovaný poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie
vo výške 16,50 bez DPH, 19,80 s DPH (č.l. 16 rub).
29. Čo do zaplatenia týchto sankcií v podobe upomienok a zmluvných pokút (1 x 4,99 eur + 2 x 19,80 eur)
v celkovej sume 44,59 eur, táto nebola žalobcom uplatnená dôvodne. Totiž uvedené vyúčtované pokuty
znevýhodňujú spotrebiteľa a nezohľadňuje mieru závažnosti a ani hodnotu porušovanej povinnosti a
ktorej výška nebola so spotrebiteľom individuálne zmluvne dojednaná.
30. Základnou podmienkou priznania nároku na zmluvnú pokutu je existencia platnej dohody
(dojednania) o zmluvnej pokute. Dohoda musí mať písomnú formu a musí v nej byť dostatočne
špecifikovaná zabezpečovaná povinnosť, porušenie ktorej zakladá nárok na zmluvnú pokutu a určená
výška pokuty alebo uvedený spôsob jej určenia.
31. V predmetnom prípade mali byť dohody o zmluvných pokutách a poplatkoch obsiahnuté v zmluvných
podmienkach (samotná zmluva, obchodné podmienky, všeobecné podmienky, cenník, tarifa a pod.).Podmienky uvedené v týchto dokumentoch je možné definovať ako podmienky, ktoré boli vopred
pripravené jednou zo zmluvných strán alebo treťou osobou pre neurčité množstvo zmlúv určitého druhu
a ktoré neboli individuálne dohodnuté medzi stranami. Nič nebráni, aby si účastníci zmluvného vzťahu
niektoré svoje práva a povinnosti upravili odkazom na tieto dokumenty. Takúto možnosť predpokladajú
aj ustanovenia § 40 a 41 zákona o elektronických komunikáciách. Na platnosť dojednaní obsiahnutých
v takýchto dokumentoch je pritom v prvom rade potrebné, aby tieto boli zmluvnými stranami začlenené
(inkorporované) do zmluvy. Preto jedným zo spôsobov inkorporácie zmluvných podmienok do zmluvy
sú tzv. inkorporačné klauzuly, ktoré podmienky robia súčasťou zmluvy. Zmluva o pripojení inkorporačnú
klauzulu obsahuje v bode 1.c) zmluvy spôsobom, kde je len drobným písmom vopred pripravený text
dodávateľa so znením: „ ... záväzok Účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie
Služieb špecifikovaných v tejto Zmluve alebo neskôr dohodnutých medzi Podnikom a Účastníkom na
základe tejto Zmluvy a dodržiavať svoje povinnosti v súlade s touto Zmluvou, vrátane jej súčastí,
ktoré tvoria Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete
Podniku a Cenník, vrátane Fair User Policy.“. Ďalej v bode 4. Zmluvy je uvedené: „Vyhlásenie účastníka
alebo jeho zástupcu: Vyhlasujem, že som sa zoznámil/a s obsahom tejto Zmluvy, ako aj so Všeobecnými
podmienkami a Cenníkom, ktoré sa ako súčasť tejto Zmluvy zaväzujem dodržiavať. Svojim podpisom
potvrdzujem (i) prevzatie Všeobecných podmienok a Cenníka a vyššie špecifikovaného Koncového
zariadenia, ... (iii) že sa zaväzujem riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy,
dodatkov k Zmluve, Všeobecných podmienok a Cenníka, najmä riadne a včas platiť cenu za zriadenie a
poskytovanie služby. Vyhlasuje, že som bol oboznámený Podnikom, že aktuálne informácie o platných
cenách za Služby je možné získať v aktuálnom Cenníku dostupnom na www.telekom.sk alebo inej
internetovej stránke Podniku, ktorá ju v budúcnosti nahradí a na Predajných miestach podniku.“.
32. Okrem inkorporácie všeobecných podmienok do zmluvy je však pre ich záväznosť pre zmluvné
strany, ktorá sa odvíja od súhlasu zmluvných strán s nimi a aj pre platnosť dojednaní obsiahnutých
v týchto dokumentoch potrebné, aby zmluvné strany mali možnosť zoznámiť sa s ich obsahom pred
alebo v rámci kontraktačného procesu, t.j. pred podpisom zmluvy (nie je dôležité, či túto možnosť aj
skutočne využili). Tento základný predpoklad vyplýva zo všeobecných podmienok platnosti právnych
úkonov s ohľadom na náležitosti vôle subjektu uskutočňujúceho právny úkon (§ 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).
33. Pre platné začlenenie všeobecných podmienok do zmluvy teda samotný podpis pod inkorporačnou
doložkou nestačí, je potrebné, aby bol naplnený aj druhý predpoklad, možnosť oboznámenia sa
zmluvných strán s nimi. Dôkazné bremeno o tom, že sa strany s obsahom podmienok uvedených
v dokumentoch, ktoré sú súčasťou zmluvy mali možnosť oboznámiť spočíva na osobe, ktorá sa ich
ustanovení dovoláva (porovnaj: Nález ÚS ČR I. ÚS 3512/11 z 11.novembra 2013).
34. V predmetnom prípade žalobca nepreukázal, že pred uzatvorením zmluvy, resp. pri jej uzavieraní
sa žalovaná mala možnosť oboznámiť s podmienkami dojednanými v obchodných podmienkach,
všeobecných podmienkach, prípadne v cenníku, tarife. V zmluve je len uvedené, že žalovaná svojím
podpisom potvrdzuje, že sa s nimi oboznámil, nie je však preukázané, že aj mal pred podpisom zmluvy
skutočne možnosť sa s nimi oboznámiť. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo samotnej zmluvy ani z
iných žalobcom predložených dôkazov. Preto podmienky dojednané v týchto dokumentoch nie je možné
považovať za riadne inkorporované do zmluvy a teda za súčasť zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
35. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať
písomnú formu. Keďže, ako vyplynulo z vyššie uvedeného, podmienky, v ktorých je táto dohoda
obsiahnutá, nemožno považovať za súčasť písomnej zmluvy o poskytovaní služieb a nájme KZ a
podmienky nie sú zmluvnými stranami osobitne podpisované, je nutné konštatovať, že dohody o
zmluvných pokutách neboli medzi žalobcom a žalovaným uzavreté ani v zákonom predpísanej forme,
a preto sú v zmysle § 40 OZ absolútne neplatné.
36. Súd dospel k záveru, že uplatnenie zmluvnej pokuty, resp. poplatkov žalobcom od spotrebiteľa
predstavuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka. Uvedené
zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute, resp. poplatkov obsiahnuté v zmluvnom dokumente spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tiež
žalovaná, ako spotrebiteľ sa nemala možnosť oboznámiť s podmienkou pred uzavretím zmluvy.
Pričom za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Navyše žalobca, ako
dodávateľ nepreukázal opak. Vzhľadom na uvedené, dojednanie o zmluvnej pokute, resp. poplatkov je
absolútne neplatné. Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania
nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecnéhoustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. Preto
súd žalobu v tejto časti, ohľadne uplatnených poplatkov aj s uplatneným príslušenstvom zamietol.
37. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku
z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z
prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1
CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 28,14%,
a to podľa pomeru úspechu v spore (64,07% : 35,93%). V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval
len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.