Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314210130
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4314210130.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobkyne: J. B., T.. XX. XX.

XXXX, H. D., Ž. XXXX/XX, zast. JUDr. Danicou Sitárovou, advokátkou, so sídlom Levice, Námestie
hrdinov 13/934, IČO: 42 206 570, proti žalovanému: C. D., T.. XX. XX. XXXX, H. W., I..M.. Š. XX,
zast. JUDr. Imrichom Hraškom, advokátom, so sídlom Levice, Mlynská 2, o zaplatenie 15.911,59 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 15.717,05 eura s úrokom z omeškania vo výške
9,25% ročne zo sumy 15.717,05 eura od 23. 04. 2009 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

III. Žalobkyňa má nárok na plnú náhradu trov konania.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo vyhovujúcej časti vo výške 943
eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 05. 05. 2014, sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 15.911,59

eura s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa uzatvorila dňa 17. 06. 1993 s
prenajímateľom B. G. H. S. W. nájomnú zmluvu, na základe ktorej sa stala nájomníčkou 1-izbového
družstevného bytu č. XX T. X. C. T. O. I..M.. Š. XX D. W.. Žalobkyňa pracovala ako krupierka v herni,
pričom jej zamestnávateľom bola spoločnosť G.-I., G..M..B.., ktorá vlastnila výherné hracie prístroje,
ktoré prevádzkovala spoločnosť I.-W., G..M..B.., konateľom ktorej bol žalovaný. Dňa 13. 03. 2009
žalobkyňa bez súhlasu zamestnávateľa použila jeho finančné prostriedky vo výške 4.481,18 eura
na hru vo výherných hracích automatoch. V dôsledku nedostatku finančných prostriedkov žalobkyňa

nemala možnosť tento obnos zamestnávateľovi vrátiť a so vzniknutou situáciou oboznámila žalovaného.
Po vzájomnej dohode strán sporu žalovaný za žalobkyňu zaplatil dlh vo výške 4.481,18 eura, ktorý
mala u svojho zamestnávateľa. Za účelom poskytnutia zábezpeky na uhradenie dlhu žalobkyne voči
žalovanému vo výške 4.481,18 eura dňa 23. 03. 2009 podpísali strany sporu dohodu o prevode
členských práv a povinností spojených s užívaním družstevného bytu č. XX T. O.. I..M.. Š. Č.. XX D.
W. v hodnote 20.639,34 eura, na základe čoho žalovaný následne uzatvoril s B. G.Ý. H. S. W. nájomnú
zmluvu. Na základe žiadosti žalovaného zo dňa 02. 04. 2009 bola medzi ním a vlastníkom bytu - B.

W. uzatvorená dňa 03. 04. 2009 zmluva o prevode vlastníctva bytu, na základe ktorej sa dňom 22. 04.
2009 žalovaný stal výlučným vlastníkom 1-izbového bytu č. XX T. X. C. T. O. I.. M.. Š. Č.. XX D. W..
V mesiaci máj 2009 žalobkyňa priniesla žalovanému finančné prostriedky za účelom splnenia jej dlhu
vo výške 4.481,18 eura, ich prevzatie však žalovaný odmietol a na základe svojho vlastníckeho práva kpredmetnému bytu žiadal, aby sa žalobkyňa z bytu odsťahovala. Finančné prostriedky na úhradu dlhu
žalobkyňazískalaodsvojejmatkyI.T.U.,ktorásidňa16.04.2009zobralaspotrebnýúvervovýške7.300
eur zo G. G.T., Z..G.. (F. B. G. Ú. Č.. XXXXXXXXXX). Následne žalobkyňa ako poškodená podala na

žalovaného trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu úžery. V priebehu trestného
konania bol vypracovaný znalecký posudok č. 129/2010 znalcom V.. Š. U. z odboru stavebníctvo, odhad
hodnoty nehnuteľností, z ktorého vyplývalo, že hodnota predmetného bytu č. XX bola určená metódou
polohovej diferenciácie a ku dňu 23. 02. 2009 bola vo výške 20.639,34 eura, zaokrúhlene 20.600 eur.
Rozsudkom Okresného súdu v Leviciach zo dňa 24. 06. 2013 sp. zn. 4T/125/2011 súd žalovaného

spod obžaloby okresného prokurátora v Leviciach pre skutok kvalifikovaný ako zločin úžery oslobodil a
žalobkyňu s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Uznesením Krajského
súdu v Nitre zo dňa 29. 01. 2014 č.k. 2To/85/2013-454 bolo odvolanie prokurátora zamietnuté. Napriek
tomu, žalobkyňa konanie žalovaného hodnotila za konanie v rozpore s dobrými mravmi a to najmä s
poukazom na to, že už 11 dní po prevode členských práv zo žalobkyne na žalovaného bola medzi
ním a B. W. podpísaná zmluva o prevode vlastníctva bytu. V priebehu trestného konania sa žalovaný

pritom jednoznačne vyjadril, že žalobkyňa mu prisľúbila vrátenie peňazí, aby na ňu nepodal trestné
oznámenie. Hodnota plnenia, ktorú bola žalobkyňa povinná žalovanému vrátiť z titulu neoprávneného
použitia finančných prostriedkov jej zamestnávateľa bola nepochybne v hrubom nepomere s hodnotou
1-izbového bytu, ktorého užívanie bolo spojené s členstvom v bytovom družstve. V dôsledku úkonu
žalovaného porušujúceho dobré mravy tak žalobkyni vznikla škoda vo výške 15.911,59 eura (po úhrade

záväzkov žalobkyne voči B. za služby spojené s užívaním bytu vo výške 243,57 eura), a preto žiadala,
aby súd zaviazal žalovaného uhradiť jej sumu 15.911,59 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 15.911,59 eura od 23. 04. 2009 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, podaním doručeným súdu dňa 16. 03. 2015, a uviedol, že skutočnosti,

ktoré žalobkyňa uvádza vo svojej žalobe a o ktoré opiera svoje tvrdenie o konaní žalovaného v rozpore
s dobrými mravmi, nie sú pravdivé a sú tendenčne skreslená. Žalobkyňa uvádzala, že svoje členské
práva v B. W., ktorých obsahom bolo užívanie bytu, previedla na žalovaného dohodou zo dňa 23. 03.
2009 len dočasne za účelom zabezpečenia jej dlhu voči žalovanému vo výške 4.481,18 eura. Toto
tvrdenie považoval za nepravdivé a ničím nepodložené. Nebolo dokonca preukázané ani počas celého

trestného konania. Žalovaný uviedol, že so žalobkyňou nikdy neuzavrel dohodu len dočasne, a preto ani
nemohla napĺňať znaky zmluvy o zabezpečovacom prevode práva v zmysle § 553 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Uzavretie dohody mu bolo ponúknuté priamo žalobkyňou ako forma náhrady za škodu,
ktorú mu ona svojím nezodpovedným konaním spôsobila. Okrem toho žalovaný uhradil za žalobkyňu
aj jej nedoplatky voči B. W. vo výške 441,11 eura. Uzatvorením dohody sa teda strany sporu vzájomne

vysporiadali.Čosatýkalotvrdenia,žežalobkyňauzatváraladohoduvtiesni,stýmtožalovanýnesúhlasil,
nakoľko žalobkyninu tieseň spôsobilo to, že v mesiaci január 2009 spôsobila rovnakú škodu žalovanému
ako v marci 2009, čo predchádzalo uzatvoreniu dohody. Žalobkyňa teda s veľkou pravdepodobnosťou
opakovane spáchala trestný čin sprenevery. Ak pociťovala akúkoľvek tieseň, táto bola spôsobená iba
ňou samotnou a bolo nutné považovať ju za prirodzenú za daných okolností. Ak sa žalobkyňa k tomu

všetkému obávala o stratu zamestnania, žalovaný opätovne uviedol, že takáto jej obava musela byť
prirodzená a vzhľadom na jej konanie musela očakávať konzekvencie aj v podobe straty zamestnania.
Bolo absolútne prirodzené, keď veriteľ chcel mať čo najlepšie zabezpečenú svoju pohľadávku a dlžníkovi
bolo akékoľvek konanie veriteľa isto nepríjemné. Určite však nešlo o konanie veriteľa, ktorý by tieseň
dlžníka zneužíval v rozpore s dobrými mravmi, ako ani nezneužil finančnú tieseň žalobkyne, pretože

žalobkyňa prišla sama s návrhom na uzatvorenie dohody. Tento návrh žalovaný len akceptoval, aj keď
na zabezpečenie pohľadávky by mu postačoval postup, aký bol uplatnený pri vzniku prvej pohľadávky,
t.j. uzatvorenie dohody o splátkach vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho zdôraznil, že žalobkyňu
nemohol uviesť do tiesne aj tým, že ju prepustí zo zamestnania, pretože žalobkyňa pracovala ako
zamestnankyňa spoločnosti G.-I., G..M..B.. a žalovaný bol konateľom spoločnosti I.-W., G..M..B.. Z.k

teda žalobkyňa poukázala na akúkoľvek tieseň, táto bola spôsobená len ňou samotnou, vedome a
protiprávne, teda konaním v rozpore s dobrými mravmi a pri uzatváraní dohody konala slobodne,
dobrovoľne a bez akýchkoľvek výhrad k obsahu dohody. Čo sa týkalo pripravenosti žalobkyne uhradiť
dlh, tvrdil, že žalobkyňa v tomto smere zavádza a ak aj mala potrebné peniaze na splatenie vo svojej
dispozícii, tieto nikdy neponúkla žalovanému, a preto mu nezostávalo nič iné, len si uspokojiť svoju

pohľadávku z členských práv v B. W., ktoré získal po uzavretí dohody a ktoré mu pre tento účel
žalobkyňa previedla. Následne poukázal na zavádzajúce tvrdenia žalobkyne ohľadom toho, od koho
získala peniaze, pretože v žalobe uviedla, že ich mala od svojej matky a v trestnom konaní bolo jasne
preukázané, že ich mala od nevlastného otca. Od matky získala žalobkyne navyše sumu približne100.000 SK, a to ešte pred tým, než žalovaný získal byt do svojho vlastníctva. Okrem toho poukázal
na výpoveď svedka N.. Z. Y. o prevodoch vlastníctva k bytom, a preto mal za to, že aj v tejto časti
žalovaná zavádzala. Následne poukázal na nelogické a nehospodárne konanie žalobkyne, keď v rozpätí

dvoch mesiacov prehrala na hracích prístrojoch sumu približne 14.300 eur. V ďalšej časti vyjadrenia sa
zaoberal úmyslom a mal za to, že žalobkyňa nijako nepreukázala jeho úmysel ju poškodiť. Následne
vzniesol námietku ohľadom výšky škody a uviedol, že za žalobkyňu uhradil spolu sumu 4.724,75 eura,
teda si predmetným podaním uplatnil voči žalobkyni nárok v sume 441,11 eura ako vzájomný návrh. V
poslednej časti vyjadrenia namietal úroky z omeškania a to z dôvodu, že chýbal moment, od ktorého

bolo možno žiadať úroky z omeškania, a preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vec prejednal na nariadených pojednávaniach, na ktorých žalobkyňa predniesla žalobu a
žalovaný sa k žalobe vyjadril a to totožne s písomným podaním. Okrem toho súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúci sa jednak v predmetnom spise, ako aj v trestnom
spise, vedenom pod sp. zn. 4T/125/2011 a výsluchmi strán sporu, ktoré uviedli:

4. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že ju nenapadlo riešiť situáciu inak, aj keď priznala, že
nerozmýšľala. Žalovaný chcel predmetné riešenie z dôvodu, že keby sa jej niečo stalo. Nemala v tom
čase úver, a ani by peniaze nedostala, keďže dostala výpoveď. Peniaze získala už potom, keď došlo k
prevodu vlastníckeho práva a v tom čase odporca peniaze odo nej ani nechcel. Čo sa týkalo spätného

prevodu vlastníckeho práva, uviedla, že so žalovaným sa nedalo dohodnúť. K spísaniu notárskej
zápisnice nedošlo z dôvodu, že mu dôverovala a toto bolo rýchle riešenie. Súhlasila s tým, že ona to
navrhla, avšak až na základe vyhrážky a bolo to dočasné riešenie, nakoľko vedela, že byt má vyššiu
hodnotu. Čo sa týkalo finančných prostriedkov ponúknutých matkou, uviedla, že matka jej ponúkla sumu
1.000 eur, ale nakoniec jej ju nedala, pretože si ona musela vyrovnať svoje záväzky.

5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa spreneverila peňažnú sumu, za ktorú zodpovedal
on. Chcel by dodať, že ak sa finančné prostriedky stratia, firma ich žiada odo neho, pretože kapitál do
hracích strojov dáva on, teda prostriedky boli jeho. Z uvedeného dôvodu sa vždy robí mesačná uzávierka
a odpočítava sa tržba. Čo sa týkalo dohody, ako už bolo uvedené, prvýkrát sa spisovala notárska

zápisnica, pričom nebola pravda, že by ich prehrala pani Š., nakoľko zamestnanec vždy zodpovedá
za finančné prostriedky počas výkonu práce a pani Š. nebola v práci. Čo sa týkalo druhého razu,
žalobkyňa ukradla finančné prostriedky a keby na to neprišiel sám, sama by mu to nepovedala. Pýtal
si náhradu, avšak ona peniaze nemala, ale uviedla, že môže navrhnúť inú formu náhrady. Navrhol
notársku zápisnicu, avšak nemala prostriedky na jej spísanie, a preto navrhla prevod členských práv k

družstevnémubytu.Týmtotoprenehoskončilo.Dodal,ženenastalasituácia,žebymuposkytlapeniaze.
Okrem toho zdôraznil, že jej navrhoval aj splátkový kalendár, na čo tiež uviedla, že nemá peniaze. Na
otázku súdu, či nezvažoval možnosť vrátiť časť ceny bytu, žalovaný uviedol, že ak by bola vlastníčkou
bytu, tak by uvedené zvažoval. Rovnako tak priznal, že vedel, že jednoizbový byt má vyššiu hodnotu
ako 5.000 eur. Naviac, byt je už predaný.

6.OkremtohovkonaníbolavypočutásvedkyňaR.Y.,ktorápotvrdila,žežalobkyňaspreneverilafinančné
prostriedky a tiež sa priznala, že ona rovnako spreneverila finančné prostriedky a vybavili si jej rodičia
úver na ich úhradu do jedného dňa, pričom žalovaný sa jej nevyhrážal.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav:

8. Dňa 17. 06. 1993 žalobkyňa ako nájomníčka podpísala s B. G. H. S. D. W. nájomnú zmluvu o
prenechaní družstevného bytu do užívania, uzavretá podľa ustanovení § 685 a § 686 Občianskeho
zákonníka a Stanov B. D. W.. Predmetom zmluvy bol 1-izbový družstevný byt číslo XX o veľkosti 38,44

m2, na X C. S. Č..C.. XX O. Š. D. W. vrátane príslušenstva.

9. Žalovaný ako konateľ spoločnosti I. - W., G..M..B.. dňa 31. 12. 2008 uzatvoril so spoločnosťou G.-I.,
G.. G. M..B.., zmluvu o podnájme nebytových priestorov.

10. Na notárskom úrade dňa 27. 01. 2009 žalobkyňa uskutočnila vyhlásenie osoby povinnej o súhlase
s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného
poriadku v znení neskorších predpisov a to z dôvodu uznania záväzku voči žalovanému vo výške 9.400
eur, ktorý sa zaviazala vrátiť do 10. 02. 2009.11. Dňa 13. 03. 2009 opätovne žalobkyňa spreneverila finančnú sumu, avšak v čiastke 4.481,18 eura.
Z týždennej uzávierky vyplynulo, že výsledná suma bola vo výške 4.488,77 eura.

12. Dňa 23. 03. 2009 strany sporu uzatvorili Dohodu o prevode členských práv a povinností a to na
tlačive pripravenom B. G. H. S. W.. Okrem toho podpísali aj prehlásenie, že nimi udané údaje v dohode
sú pravdivé a že spísaná dohoda nesleduje špekulatívne účely. Následne žalovaný uhradil jednorazový
poplatok za prevod vo výške 197,54 eura, ako aj ZČV vo výške 33,20 eura a nájomné vo výške 131,67

eura, poplatky z omeškania vo výške 74,52 eura, poštovné 2,99 eura a poplatok vo výške 1,19 eura,
spolu sumu 441,11 eura. V rovnaký deň žalovaný uzatvoril nájomnú zmluvu o prenechaní družstevného
bytu do užívania uzavretú podľa ustanovení § 685 a § 686 Občianskeho zákonníka a Stanov B. D. W..
Predmetom zmluvy bol 1-izbový družstevný byt číslo XX o veľkosti 38,44 m2, na X C. S. Č..C.. XX O.
Š. D. W. vrátane príslušenstva.

13. Dňa 02. 04. 2009 žalovaný podpísal žiadosť o prevod bytu do vlastníctva a túto podal dňa 03.
04. 2009. V žiadosti uviedol, že o prevod bytu žiada k termínu 30. 06. 2009. B. G. H. S. W. vyzvalo
žalovaného na úhradu čiastok vo výške 34,51 eura za overenie podpisov a vo výške 47,60 eura za
refundáciu nákladov spojených s prevodom, nakoľko mu tiež oznámili, že po uhradení týchto čiastok
bude uskutočnený prevod bytu a to ku dňu 30. 06. 2009. Dňa 03. 04. 2009 bola uzatvorená Zmluva o

prevodebytuvzmyslezákonač.42/1992Zb.oúpravemajetkovýchvzťahovavysporiadanímajetkových
nárokov v družstvách a zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších zmien a doplnkov medzi B. G. H. S. W. a žalovaným, predmetom ktorej bol byt č. XX na
X poschodí obytného domu č. súpisné XXX na ulici I..M.. Š. č. orientačné XX, ako aj spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a tiež spoluvlastnícky podiel k pozemku.

Overenie podpisov nastalo dňa 14. 04. 2009 a zmluva bola účinná od 17. 04. 2009, pričom k prevodu
vlastníckeho práva došlo dňa 22. 04. 2009. Dňa 03. 04. 2009 došlo tiež k uzatvoreniu Zmluvy o výkone
správy č. 1530015/2005 s Dodatkom 2007.

14. Dňa 05. 05. 2009 bol zo strany žalovaného zrušený trvalý pobyt žalobkyni (žiadosť bola podaná 27.

04. 2009) a tiež žalovaný vykonával úhrady spojené s užívaním bytu od 01. 04. 2009. Dňa 30. 07. 2009
podal žalovaný aj žalobu o vypratanie bytu proti žalobkyni.

15. Okrem toho z dohody o skončení pracovného pomeru, ako aj vyjadrenia spoločnosti G.-I., G..M..B..,
vyplynulo, že žalobkyňa bola zamestnankyňou od 01. 10. 2006 do 31. 03. 2009, kedy bol pracovný

pomerukončenývsúlades§60Zákonníkapráce-Dohodouoskončenípracovnéhopomeru.Vtrestnom
konaní boli predložené aj pracovné zmluvy, náplň práce a mzdové listy.

XX. D. U. a I. U. dňa 01. 04. 2009 podpísali žiadosť o poskytnutie úveru pre spotrebný úver od G.
G., Z..G.. a žiadali výšku úveru 7.300 eur. Dňa 16. 04. 2009 uzatvoril D. U. a I. U. so G. G., Z..G..

Zmluvu o splátkovom úvere č. 0234440535, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru
bankou dlžníkovi ako privátnemu klientovi v sume 7.300 eur. Súhlas s inkasom na splácanie podpísala
žalobkyňa.

17. Rovnako tak v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa mala v čase sprenevery aj iné úvery.

18. Z trestného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/125/2011 vyplýva, že rozsudkom Okresného
súdu Levice zo dňa 24. 06. 2013 č.k. 4T/125/2011 podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku súd
obžalovaného C. D., narodeného XX. XX. XXXX v H., trvale bytom W., O.. I.. M.. Š. Č.. XX spod obžaloby
okresného prokurátora v Leviciach č. 1Pv 527/2009 zo dňa 24. 06. 2011 pre skutok kvalifikovaný ako

zločin úžery podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na skutkovom základe, že po
tom, čo poškodená J. B. bez súhlasu zamestnávateľa G. -I., G..M..B.., H. použila finančné prostriedky
zamestnávateľa vo výške 4.481,18 eura, ktoré nemala možnosť vrátiť v dôsledku nedostatku finančných
prostriedkov, dňa 23. 03. 2009 asi o 09.00 h na B. G. H. S. D. W. na ul. Y. H. Č.. X uzavrela ako prevodca
po vzájomnej dohode s obvineným, ktorý uhradil dlh poškodenej u zamestnávateľa ako nadobúdateľom

dohodu o prevode členských práv a povinností spojené s užívaním jednoizbového družstevného bytu č.
XX na X. poschodí na ul. I.. M.. Š. Č.. XX D. W. v hodnote 20.636,34 eura, na základe čoho obvinený
zároveň ako nájomca podpísal nájomnú zmluvu s B. G. H. S. W. ako prenajímateľom k uvedenému bytu
a následne na základe žiadosti zo dňa 02. 04. 2009 nadobudol vlastnícke právo k dotknutému bytu popodpise zmluvy o prevode bytu od B. G. H. S. W. a jej následného vkladu do katastra nehnuteľností
Správou katastra Levice dňa 22. 04. 2010, čím poškodenej J. B. spôsobil škodu vo výške 15.911,59 eura
po úhrade záväzkov poškodenej voči B. G. H. S. W. za služby spojené s užívaním bytu poškodenou

vo výške 243,57 eura oslobodil, nakoľko skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 odsek 3 Trestného
poriadku súd poškodenú J. B., T.. XX. XX. XXXX D. F. I., H. D., Y. XXX s nárokom na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie. O odvolaní prokurátora rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením zo
dňa 29. 01. 2014 č.k. 2To/85/2013-454 tak, že podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora
zamieta, pretože nie je dôvodné.

19. Znaleckým posudkom č. 129/2010 bola stanovená všeobecná hodnota bytu na ul. I..M.. Š. Č.. D.
XX D. W. na sumu 20.639,34 eura ku dňu 23. 03. 2009.

20. Žalovaný dňa 12. 08. 2011 uzatvoril na predmetný byt kúpnu zmluvu, v rámci ktorej dohodol s
kupujúcou kúpnu cenu vo výške 500 eur.

21. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

22. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;

môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

23. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie

je v rozpore s jazykovým prejavom.

24. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,

dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

27.Podľa§424Občianskehozákonníkazaškoduzodpovedáajten,ktojuspôsobilúmyselnýmkonaním

proti dobrým mravom.

28. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

29. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

31. Podľa § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným
prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“).
Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej

veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133 ).32. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi
nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa
netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

33. Na to, aby išlo o platný právny úkon, zákon vyžaduje splnenie určitých predpokladov.
Ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka kladie osobitné požiadavky na vôľovú stránku
osoby robiacej právny úkon a na jej prejav. Právny úkon musí byť z tohto hľadiska urobený
predovšetkým slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Právny úkon musí byť tiež objektívne

možný. Okrem týchto predpokladov platnosti musí právny úkon spĺňať ďalšie predpoklady, ktoré sa
týkajú osoby konajúceho subjektu (§ 38 Občianskeho zákonníka ), dovolenosti právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka ) a jeho právnej formy (§ 40 Občianskeho
zákonníka ).

34. Jedným z právnych následkov právneho úkonu, ktorý nebol urobený platne (právny úkon, ktorý
nespĺňa vyššie uvedené predpoklady), je jeho neplatnosť. V tomto prípade ide o absolútne neplatný
právny úkon. Z hľadiska platnosti právneho úkonu nemá spravidla právny význam to, čo bolo
motívom (pohnútkou) na urobenie právneho úkonu. Ak sa takýto predpoklad nenaplní, nemá to za
následok neplatnosť právneho úkonu (falsa causa non nocet). Zákon v § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka pozitívne vymedzuje
podmienky, za ktorých sa právny úkon považuje za platný, a tým aj účinný (schopný vyvolať právne
následky). K tomu treba dodať, že samozrejmou požiadavkou platnosti právneho úkonu je - aj keď to
zákon výslovne neuvádza - danosť (existencia) vôle; ak vôle niet, niet ani právneho úkonu. Vôle niet
predovšetkým v prípade násilia (tzv. fyzického donútenia), ktoré spočíva v takom priamom nátlaku na

fyzikum a v takom nepriamom nátlaku na psychikum donucovaného, že namiesto svojej vôle prejavuje
vôľu donucujúceho. Vôle konajúceho niet ani vtedy, ak niekým iným vydaný a nevyplnený, ale podpísaný
text alebo formulár (blanketu) vyplní v rozpore s dohovorom strán takým obsahom, ktorý nezodpovedá
vôlipodpísaného.Vtýchtoprípadochnedostatkuvôleideoneexistentnýúkon(nonnegotium),ktorývšak
Občiansky zákonník (§ 37 Občianskeho

zákonníka ) považuje za absolútne
neplatný právny úkon (negotium nullum).

35. V prípade, že vôľa konajúceho subjektu je daná, na platnosť právneho úkonu sa podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka vyžaduje,

aby tento právny úkon bol urobený:
a) slobodne,
b) vážne,
c) určite a
d) zrozumiteľne.

36. Prvé dve podmienky platnosti právneho úkonu sa týkajú vôle konajúcej osoby. Vôľa je základným
prvkom právnych úkonov, a preto sa na ich vznik vyžaduje danosť vôle. Pritom nestačí danosť
akejkoľvek vôle. Vôľa ako základný konštitutívny prvok právneho úkonu má právnu relevanciu len vtedy,
ak vyhovuje náležitostiam, ktoré predpisuje právo. Občianskym právom požadovanou náležitosťou

takejto vôle, okrem toho, že to musí byť vôľa skutočne daná, je to, aby bola vážna, bez omylu a
slobodná. Podmienka určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu sa týka prejavu konajúcej osoby.
V prípade, ak právny úkon nezodpovedá vyššie uvedeným podmienkam a nejasnosť právneho
úkonu nemožno odstrániť ani pomocou výkladu prejavu vôle, je takýto právny úkon neplatný (§ 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka ).

Pomocou výkladu právneho úkonu pritom nie je dovolené meniť zmysel a obsah inak jasného právneho
úkonu.

37. Pod úžerníckym konaním sa vo všeobecnosti rozumie ponuka na plnenie za výrazne prehnané
protiplnenie pri využití „slabej situácie“ druhej zmluvnej strany. Skutková podstata civilnej úžery sa

celkom nekryte so skutkovou podstatou trestnej úžery. Civilnoprávna úprava úžery má širší rozsah
a nevyžaduje priamy úmysel zo strany toho, kto ťaží zo subjektívneho stavu druhej strany. K tomu
stačí v prípade civilnej úžery aj nepriamy úmysel, t. j. vedomosť alebo predpokladá vedomosť o týchto
okolnostiach. Úžera podľa § 39a Občianskeho zákonníka nie je viazaná na konkrétny typ zmluvy. Týkasa však iba odplatných právnych úkonov, medzi ktoré patria scudzovanie zmluvy (kúpna zmluva, príp.
zámenná zmluva), ale i nájomná zmluva, zmluva o pôžičke a príp. i poistná zmluva (k posudzovaniu
úžerypripoistnejzmluvetrebapristupovaťopatrne,pretožepodstatoutejtozmluvyjeodvážnycharakter:

za nízke poistné sa často kupuje podstatne väčšia poistná ochrana). Možno sem však zaradiť aj dohodu
o vyporiadaní bezpodielového či podielového spoluvlastníctva. Úžera sa netýka bezodplatných zmlúv,
akou je napr. darovacia zmluva či zmluva o výpožičke. Subjektmi úžerníckeho právneho úkonu sú
jednak osoba profitujúca z úžerníckeho konania, a ďalej osoba, ktorá z určitého dôvodu prevádza svoj
majetok na druhej strane záväzkového vzťahu, ktorého hodnota je v hrubom nepomere k plneniu, ktorý

prevodca získava za taký majetkový transfer. Úžerou podľa § 39a Občianskeho zákonníka môžu byť
postihnuté všetky fyzické osoby, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť a vstupujú do právnych
vzťahov s inými, prevažne podnikajúcimi fyzickými alebo právnickým osobami; úžera nie je teda výlučne
viazaná spotrebiteľské vzťahy, ktorých stranou je vždy spotrebiteľ. Pojem úžery treba odlíšiť od konania
v tiesni, ktoré môže mať za následok odstúpenie od zmluvy (§ 49 Občianskeho zákonníka). V prípade
tiesne sa nevyžaduje, aby na protiprávnom stave mala podiel druhá strana. Naopak, v prípade úžery sa

predpokladá, že druhá strana o subjektívnej situácii konajúceho vie a využije tento stav vo svoj prospech
nauzavretieprenehovýhodnéhoobchodu.Úžerníckekonaniejevážnejšímprotispoločenskýmkonaním
a z toho potom vyplýva vážnejší dôsledok, t. j. absolútna neplatnosť takto urobeného právneho úkonu.
Ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka vymedzuje úžeru objektívnymi a subjektívnymi znakmi.
Objektívnym znakom úžery je porovnanie vzájomným plnení v záväzkovom právnom vzťahu. Za úžeru

sa považujú situácie, pri ktorých ide o hrubý nepomer medzi plnením jednej strany voči druhej strane.
Hrubý nepomer sa teda posudzuje porovnaním hodnôt vzájomného plnenia a prípadne aj s prihliadnutím
na iné okolnosti (napr. k dobe trvania záväzku). Objektívnym znakom tzv. úžerníckej zmluvy, ktorej
predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, je existencia písomne ??uzatvorenej
zmluvy o prevode nehnuteľností, v ktorej je poskytované plnenie (cena za prevádzaný nehnuteľný

majetok) v hrubom (podstatnom) nepomere oproti hodnote prevádzaného majetku. Pri posudzovaní, či
v konkrétnom prípade ide o hrubý nepomer vo vzájomnom plnení, nemožno spravidla vystačiť iba so
zistením hodnôt jednotlivých plnení a ich prostým porovnaním, ale bude potrebné prihliadnuť i na ďalšie
okolnosti prípadu, ktoré spoločne s naplnením jedného zo subjektívnych znakov úžerníckeho konania
môžu mať spravidla vplyv na takto realizované vzájomnej plnenie (napr. hospodársky význam uzavretej

zmluvy, solventnosť prevodcu, rizikovosť zámeru, hospodárska prognóza, resp. vývoj na trhu atď.) (Uz
NS ČR z 30. 3. 2011, sp. zn. 30 Cdo 1180/2010). Nápadný nepomer hodnôt je daný vždy tam, kde
rozdiel vzájomných protiplnení je v značnom nepomere k obyčajnej, konkrétnymi pomermi odôvodnenej
hodnote.

38. Hodnotiac vyššie uvedené, ako aj vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, súd dospel k záveru,
že žaloba žalobkyne je čiastočne dôvodná. Mal za to, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že
žalobkyňa opakovane ľahkovážne spreneverila finančné prostriedky, za ktoré zodpovedal žalovaný.
Na rozdiel od prvého razu, kedy umožnila kolegyni počas svojej služby použiť finančné prostriedky
žalovaného na hru na výherných hracích automatoch, druhý raz sa takéhoto konania dopustila sama

a to dňa 13. 03. 2009. Uvedené oznámila žalovanému, ktorý spreneverenú sumu za ňu uhradil, avšak
ako sám uviedol, žiadal určitú zábezpeku svojho plnenia. Podľa vyjadrenia žalovaného postačovalo
spísanie notárskej zápisnice tak, ako to bolo pri prvom raze, avšak na uvedený úkon žalobkyňa finančné
prostriedky nemala, a preto ako zábezpeku ponúkla prevod členských práv k bytu. Žalovaný na uvedenú
zábezpeku pristúpil. Tvrdenia strán sa rozchádzali ohľadom toho, či prevod členských práv a povinností

k bytu bol len formou zábezpeky s tým, že žalobkyňa má zabezpečiť finančné prostriedky na vyrovnanie
dlhu alebo či prevodom členských práv a povinností k bytu došlo k urovnaniu pohľadávky žalobkyne a
teda k zániku záväzku. V tomto ohľade bolo potrebné prihliadnuť na to, že výpovede žalovaného, či už
v písomnej alebo ústnej forme, čo do obsahu boli zmätočné, pretože na jednej strane popieral, že by
dohoda mala predstavovať zabezpečovací prevod práva a na druhej strane sa pasoval do postavenia

veriteľa, ktorý si voči dlžníkovi zabezpečil návratnosť finančných prostriedkov prostredníctvom dohody
a keď dlžník nesplnil svoj záväzok a nesplatil dlžnú sumu, pristúpil k prevodu vlastníctva bytu, aby si
zabezpečil majetkovú hodnotu, z ktorej by mohol uplatniť svoju škodu, ktorá mu vznikla tým, že za
žalobkyňu uhradil spreneverenú finančnú čiastku, ako aj záväzky voči B. W.. Týmto rozporným tvrdením,
prezentovaným jednak v trestnom konaní, ako aj v občianskom súdnom konaní, súd mal za to, že

žalovaný nepriamo potvrdil tvrdenia žalobkyne o dočasnom prevode členských práv a povinností a to
za účelom zabezpečenia splnenia záväzku žalobkyne, teda získania finančných prostriedkov, čo sa
žalobkyni aj preukázateľne podarilo a to prostredníctvom manžela matky. Uvedené medzi stranami
nebolo sporné. Čo sa týkalo tvrdenia žalovaného, že finančné prostriedky v rukách žalobkyne nikdynevidel, uvedené je irelevantné, pretože v čase, keď žalobkyňa finančné prostriedky získala, žalovaný
už previedol vlastnícke právo k bytu na seba a žalobkyňu žiadal o vysťahovanie sa z jej, resp. jeho
bytu, a preto preukázanie plnenia, resp. vzhliadnutia finančných prostriedkov bolo irelevantné. Navyše

z listinných dôkazov, ako aj žiadosti o prevod bytu do osobného vlastníctva vyplýva, že k uvedenému
malo dôjsť až 30. 06., čoho si bola vedomá aj žalobkyňa, a preto sa snažila k tomuto dátumu zabezpečiť
finančné prostriedky, rešpektujúc, že ak by sa jej to nepodarilo, vtedy by byt predstavoval urovnanie
pohľadávky. Rovnako tak nemožno prihliadnuť na tvrdenie, že matka žalobkyne žalobkyni ponúkla sumu
približne 100.000 Sk, pretože výška tejto sumy nebola preukázaná, nakoľko matka žalobkyne počas

trestnéhokonaniazomrelaauvedenýrozporohľadomvýškynebolodstránený,pretožematkažalobkyne
uvádzala rôzne sumy a tiež bol rozpor ohľadom toho, či v konečnom dôsledku jej ich poskytla, alebo
bolo dohodnuté, že dodatočne prostredníctvom úveru jej poskytne celú sumu od nevlastného otca
žalobkyne. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom toho, že žalobkyňa touto sumou disponovala
a už vôbec nie, že túto sumu prehrala v hracích automatoch, ako sa to snažil prezentovať, avšak bez
riadneho preukázania, a preto súd toto tvrdenie považoval len za súkromnú domnienku žalovaného.

Naviac, ani uvedené nenarúša skutočnosť, že dohoda medzi stranami sporu mala vo svojom počiatku
dočasný charakter a tento vyplýval z tvrdení nielen žalobkyne a jej rodinných príslušníkov, ale taktiež
bol nepriamo potvrdený žalovaným, ktorý na jednej strane odmietal tento inštitút, avšak na druhej strane
z opisu skutkového stavu, prezentovaného žalovaným, súd pri právnom hodnotení tohto opisu, musel
dospieť k záveru, že právny charakter žalovaným opisovaného skutkového stavu predstavuje práve

inštitút zabezpečovacieho prevodu práva. Bez ohľadu na to, ako je právny úkon nazvaný, súd nie je
viazaný jeho názvom, ale skúma jeho skutkové atribúty a na základe toho právne posudzuje skutkový
stav. S poukazom na uvedené, preto neobstálo ani hodnotenie žalobkyne, ktorá sa domáhala náhrady
škody z dôvodu konania v rozpore s dobrými mravmi a to nielen z dôvodu, že úmysel žalovaného jednak
v trestnom konaní, ako ani v občianskom súdnom konaní nebol preukázaný, ale rovnako tak nebola

preukázaná ani platnosť právneho úkonu, z ktorého škoda mala vzniknúť. Preto súd v ďalšom konaní sa
nezapodieval ani úmyselným konaním žalovaného, nakoľko toto nebolo preukázané v trestnom konaní,
a preto nemohlo byť ani súčasťou občianskoprávneho inštitútu náhrady škody spôsobenej úmyselným
konaním proti dobrým mravom.

39. Je nepochybné, že celé konanie zavinila žalobkyňa svojím nezodpovedným správaním, avšak
uvedené nedalo oprávnenie žalovanému, aby využil túto situáciu a previedol si vlastnícke právo k
bytu v hodnote približne 20.600 eur pri záväzku vo výške približne 4.482 eur. Takéto urovnanie nemá
zabezpečenú proporionalitu, ako ani ho nemožno považovať v súlade s dobrými mravmi, pretože na
strane žalovaného došlo k neúmernému zvýšeniu majetkového prospechu a takéto konanie nemôže

požívať zákonnú ochranu a to ani s prihliadnutím na správanie žalobkyne, ktorá nehospodárne
nakladala so svojím majetkom. Nehospodárne správanie žalobkyne však v tom čase v určitom zmysle
ospravedlňovalo to, že si po prehre značnej finančnej čiastky uvedomovala jednak trestnoprávne
následky (trestný čin sprenevery), ako aj možnosť straty zamestnania, pričom bolo irelevantné, že
jej nadriadeným nebol žalovaný, pretože ako bolo v konaní preukázané, v konečnom dôsledku k

strate zamestnania aj došlo, avšak dohodou, čo bola pre žalobkyňu miernejšia forma potrestania,
keďže závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu a zamestnávateľ mohol s ňou rozviazať
pracovný pomer okamžitým skončením, čo by žalobkyni v značnom rozsahu sťažilo ďalšie uplatnenie
na pracovnom trhu. Rovnako tak bolo potrebné prihliadnuť na to, že síce voči žalobkyni bolo začaté
trestné stíhanie pre spreneveru, avšak to bolo zastavené, a preto aj táto forma bola v dôsledku konania

žalobkyne pre ňu miernejšia, čo si žalobkyňa jednoznačne uvedomovala, keď so žalovaným uzatvorila
dohodu ako zabezpečovací inštitút. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný síce nezneužil žalobkyninu
tieseň, avšak využil skutočnosť až dodatočne a to tým, že nečakal na to, či žalobkyňa bude vedieť mu
uhradiť dlžnú sumu, ale hneď previedol vlastníctvo k bytu na svoju osobu. Takéto konanie žalovaného
je potrebné hodnotiť v rozpore s dobrými mravmi, a teda aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za

absolútne neplatný právny úkon.

40. Uvedené však nebráni tomu, aby súd neposudzoval právny úkon a jeho platnosť aj podľa §
39a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je neplatný právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,

dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že žalovaný tým, že zneužil psychické
rozpoloženie žalobkyne, ktoré si sama zavinila a dal sebe poskytnúť plnenie, ktorého majetkové hodnotabola vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere, postihol právny úkon neplatnosťou aj z dôvodu
úžery. Na predmetné konanie nie je nevyhnutný úmysel ako je to v rámci trestného konania, avšak je
nepochybné, že žalovaný nevyčkal do 30. 06., t.j. do dátumu, ku ktorému žiadal o prevod vlastníckeho

práva, ale zmluvu podpísal už v apríli 2009, teda v krátkom časovom slede, a preto jeho konanie bolo
potrebné hodnotiť za zneužitie situácie žalobkyne. Čo sa týkalo situácie žalobkyne, v konaní nebolo
sporné, ako aj už vyššie bolo uvedené, že žalobkyňa pod vplyvom svojho nezodpovedného konania si
bola vedomá trestnoprávnych, ako aj pracovnoprávnych následkov, ktoré jej prezentoval aj žalovaný (ten
to nepoprel ani v trestnom konaní) a tiež pre nedostatok finančných prostriedkov poskytla žalovanému

možnosť dočasne zabezpečiť svoj záväzok prevodom členských práv a povinností k bytu. Už vyššie
bolo spomenuté, že súd dočasnosť videl najmä v tom, že žalobkyňa si zabezpečila finančné prostriedky
na urovnanie svojho záväzku. Keby nebolo dočasnosti, tak by žalobkyňa nepotrebovala úver a tiež by
nebrojila proti konaniu žalovaného, ktorý nedodržal dohodu a zneužil postavenie žalobkyne a dal si
previesť vlastnícke právo k bytu. Žalovaný pred súdom priznal, že vedel, že byt má vyššiu hodnotu
ako zabezpečená pohľadávka a tiež priznal, že by považoval za potrebné vrátiť časť hodnoty bytu,

keby bola žalobkyňa vlastníčkou bytu. V tomto ohľade súd zdôrazňuje, že trhová cena veci či práva
je ekvivalent, za ktorý možno získať vec či právo rovnakej kvality a kvantity do svojej dispozície, lebo
predstavuje hodnotu, v ktorej sa ponuka a dopyt stretnú. Členstvo v bytovom družstve na rozdiel od
iných typov družstiev, má konkrétny obsah v tom zmysle, že práva a povinnosti člena sú spojené s
jednotlivýmpresnešpecifikovanýmbytom.Pokiaľsapotomčlensképrávaapovinnostiprevádzajú(alebo

prechádzajú) prevádza sa (prechádza) vo svojej podstate právo dispozície ku konkrétnemu bytu, ktorý
však zostáva vo vlastníctve družstva, voči ktorému má i nový člen povinnosti. Vzhľadom na to, možno
za trhovú cenu členského podielu v bytovom družstve pokladať cenu, za ktorú je možné v konkrétnom
čase a mieste nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu v porovnateľnej veľkosti, vybavenia, polohy
a pod. Naviac, bolo potrebné prihliadnuť na to, že členský podiel bol žalobkyňou splatený, v dôsledku

čoho žalovaný pri prevode neuhrádzal už žiadnu sumu (okrem administratívnych poplatkov), a preto
hodnota prevádzaného členského podielu sa rovnala trhovej cene bytu. Ohľadom toho, že žalobkyňu
toto riešenie nenapadlo a byt nepredala sama, súd uvádza, že aj uvedené potvrdzuje dočasnosť dohody
a tiež psychickú situáciu žalobkyne, ktorá pod vplyvom následkov reálne neuvažovala.

41. Hodnotiac správanie žalobkyne, ako aj žalovaného súd dospel k záveru, že právny úkon dohoda
o prevode členských práv a povinností zo dňa 23. 03. 2009 je neplatný právny úkon a to jednak pre
nedostatok vôle žalobkyne, čo sa týka trvalosti právneho úkonu, jednak pre rozpor právneho úkonu s
dobrými mravmi a jednak pre úžeru vykonanú zo strany žalovaného, ktorý zneužil situáciu žalobkyne a
získal majetkovú hodnotu, ktorá bola o trojnásobne vyššia ako pohľadávka.

42. V tomto ohľade súd dodáva, že neprihliadol na kúpnu zmluvu, najmä kúpnu cenu vo výške 500 eur,
ktorou žalovaný sporný byt predal tretej osobe, pretože kúpna cena bola stanovená dohodou zmluvných
strán, ktorej neplatnosť je relatívna a na tú súd neprihliada z úradnej povinnosti. Okrem toho stanovenie
kúpnej ceny bolo na žalovanom a aj keď bol mu známy znalecký posudok a zvolil si výšku značne

nízku, súd na uvedené neprihliadal, ako ani neskúmal platnosť tejto zmluvy, avšak nemohol z tejto ceny
vychádzať, pretože nezodpovedala skutočnému stavu.

43. S poukazom na uvedené bolo potrebné ustáliť, že v konaní nebola preukázaná platnosť dohody o
prevode členských práv a povinností, a preto v tom prípade strany sporu si boli povinné vydať všetko,

čo na základe neplatného právneho úkonu nadobudli. Keďže to však medzi stranami sporu nebolo
možné (žalovaný sporný byt predal), ako ani žalovaná nemala záujem o určenie vlastníckeho práva a
úhradu dlžnej sumy, súd mal za to, že z dôvodu neplatnosti právneho úkonu bol žalovaný povinný vydať
žalobkyni rozdiel medzi cenou bytu v zmysle znaleckého posudku a záväzkom žalobkyne a úhradami
vyplatenými žalovaným za žalobkyňu, pričom súd vyhovel kompenzačnej námietke v rozsahu sumy

197,54 eura. Vo zvyšnom rozsahu, t.j. v sume 243,57 eura, uvedená námietka nebola dôvodná, pretože
sama žalobkyňa túto sumu odpočítala od hodnoty bytu. Keďže išlo o obranu žalovaného, ktorú žalovaný
vzniesolpriprvomúkone,ktorýmupatril,súdneprihliadolnanámietkupremlčania,vznesenúžalobkyňou
a tiež dodáva, že túto námietku by bolo možné vzniesť pri vzájomnom návrhu a nie pri obrane, pretože pri
obrane žalovaný kompenzuje svoje nároky proti žalobkyni. Čo sa týkalo námietky premlčania, vznesenej

žalovaným, súd prihliadol na skutočnosť, že žalovaný na tejto námietke netrval, ako aj s poukazom
na to, že žalobkyňa v zmysle trestného konania sa v primeranej lehote obrátila na Centrum právnej
pomoci a následne bola podaná žaloba, súd musel konštatovať, že žalobkyni neuplynula subjektívna,ako ani objektívna premlčacia doba a to ani pri uplatňovaní nároku na náhradu škody, ako ani na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a to v
časti zaplatenia sumy 15.717,05 eura, ktorá predstavuje sumu hodnoty bytu vo výške 20.639,34 eura
po odpočítaní úhrady spreneverených peňazí vo výške 4.481,18 eura a úhrade prevodu členských práv
vo výške 197,54 eura, úhrade ZČV vo výške 33,20 eura, nájomného vo výške 131,67 eura, poplatkov
za omeškanie vo výške 74,52 eura, poštovného vo výške 2,99 eura a poplatkov vo výške 1,19 eura,

ktoré žalovaný za žalobkyňu uhradil. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobkyne zamietol, ako aj neprihliadol
na obranu žalovaného vo výške 243,57 eura, nakoľko si ju žalovaný duplicitne uplatňoval, pretože táto
suma bola aj predmetom odpočítaných súm žalobkyňou. Jediná zo žalovaným uhradených súm, ktorá
nebola započítaná bola suma 197,54 eura predstavujúca prevod členských práv, avšak s poukazom na
neplatnosť právneho úkonu, strany sporu sú povinné si vydať všetko, čo na základe zmluvného vzťahu
získali, resp. vynaložili, a preto súd aj uvedenú sumu odpočítal od hodnoty bytu. Okrem toho žalovanej

súd priznal aj úroky z omeškania a to v zákonnom stanovenej výške 9,25% ročne zo sumy 15.717,05
eura od 23. 04. 2009 do zaplatenia, t.j. odo dňa prevodu vlastníckeho práva, nakoľko právny úkon bol
od počiatku neplatný.

45. Ohľadom uhradenia dlžnej sumy, súd zohľadnil výšku bezdôvodného obohatenia a dospel k záveru,

že v danom prípade je vhodné určiť dlhšiu lehotu na plnenie podľa § 232 ods. 3 CSP a to v rozsahu 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

46. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na plnú náhradu trov konania,
pretože neúspech, resp. obrana žalovaného predstavovala nepatrnú časť. Rovnako tak žalovaný

si bol od počiatku vedomý, že za úhradu spreneverenej sumy získal náhradu, ktorej hodnota bola
niekoľkonásobne vyššia, avšak napriek tomu ju žalobkyni nevydal.

47. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok
na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu.

48. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd
jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť
žalovaný, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

49. Keďže žalobkyňa je oslobodená od poplatku z dôvodu, že jej bol priznaný nárok na poskytnutie
právnej pomoci podľa osobitného predpisu a u žalovaného predpoklady na oslobodenie zistené neboli,
súd v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť pomernú časť súdneho
poplatku za žalobu vo vyhovujúcej časti a to vo výške 943 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

50. Súdny poplatok má žalovaný možnosť uhradiť:
a) E-Kolkami s QR kódom (Potvrdenie o úhrade súdneho poplatku),
b) bankovým prevodom na účet súdu podľa údajov v doručenom Platobnom predpise na zaplatenie
súdneho poplatku,
c) prostredníctvom samoobslužného platobného kiosku umiestneného v priestoroch Okresného súdu

Levice za pomoci QR kódu obsiahnutého v doručenom Platobnom predpise na zaplatenie súdneho
poplatku, alebo
d) prostredníctvom Poštového poukazu obsiahnutého v doručenom predpise na zaplatenie súdneho
poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.