Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/132/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709204501
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8709204501.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcov: 1./ R. F., W.. XX.XX.XXXX a 2./ E.
F., W.. XX.XX.XXXX, obaja trv. bytom Q. , Č. V. Č.. XXX, obaja zast. spln. zástupcom JUDr. Jozefom
Nečasom, bytom Poprad, Pavlovova 2340/4 proti žalovaným: 1./ K.. F. Z., W.. XX.XX.XXXX a 2./ K.. Y.
Z., W.. XX.XX.XXXX, obaja trv. F. Q., Č.E. V. Č.. XXX, obaja zast. JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom,
Poprad, Nám. sv. Egídia 95, IČO: 42029201, o určenie hranice medzi parc. KN - C č. XXXX/X a parc.
KN - C č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v k.ú. Q. s prísl., o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti
rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 19C/67/2009-579 z 20.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaní v 1. a 2. rade majú
nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 123, § 126 ods. 1 Obč. zák., § 191 ods. 1, §
194 ods. 1, ods. 2 CSP. Výrok o trovách konania ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parc. KN-C
č. XXXX/X, zast. pl. a nádvoria o výmere 1807 m2 , ako aj ďalšej parc. KN-C č. XXXX/X, trv. tráv.
por. o výmere 172 m2, zapísaných na LV č. XXX v k.ú. Q. a žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi parc. KN-C č. XXXX, ost. pl. o výmere 362 m2, č. XXXX/X, zast. pl. a nádvoria o výmere
423 m2 , č. XXXX/X, zast. pl. a nádvoria o výmere 105 m2 ( na tejto parcele stojí rodinný dom s.č. XXX)
a č. XXXX/X, zast. pl. a nádvoria o výmere 206 m2, zapísaných na LV č. XX v k.ú. Q.. Žalobcovia v 1. a
2. rade nadobudli vlastníctvo k terajšej parc. KN-C č. XXXX/X dražbou dňa 10.03.1999 od pôvodného
vlastníka F. L. W. U. , š.p. v likvidácii a to podľa potvrdenia zo dňa 10.03.1999 vystaveného len na
meno žalobcu v 1. rade a s uvedením pôvodnej parcely č. XXXX vo výmere 1988 m2. Neskôr bola
táto nesprávna výmera opravená rozhodnutím Správy katastra Poprad o oprave chyby v katastrálnom
operáte zo dňa 16.05.2008 a to v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Katastrálneho úradu v Prešove
na správnu výmeru 1807 m2, v ktorej je teraz dotknutá parcela zapísaná na liste vlastníctva na
žalobcov v 1. a 2 rade. Žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli vlastníctvo k parc. KN-C č. XXXX, XXXX/
X, XXXX/X spolu s rodinným domom a č. XXXX/X kúpnou zmluvou od predchádzajúceho vlastníka
H. T., s povolením vkladu do katastra nehnuteľnosti k 28.08.2008 a majú ich zapísané na svojom
liste vlastníctva. Správnosť opravy výmery dotknutej parcely žalobcov, resp. nového označenia parciel
parcelnými číslami posúdil súdom ustanovený znalec v odbore geodézia a kartografia K.. R. F., ktorý

vyslovil záver, že reálny pozemok v k. ú. Q. parc. č. KN-C č. XXXX s druhom pozemku zast. plochy dňa
10.03.1999 odkúpený vo verejnej dražbe mal výmeru 1807 m2 , formálne evidovaná výmera 1988 m2 pri
parc. č. XXXX a uvedená v potvrdení o dražbe nevymedzuje hranice pozemkov, pretože ide o nezáväzný
údaj katastra. Vlastnícke hranice medzi pozemkami strán sporu sú korektne evidované a prechádzajú
po lomových bodoch tak, ako je zobrazené v súčasnej mape katastra nehnuteľnosti a skutkový stav
v teréne na spornej hranici je identický so stavom evidovaným v katastri nehnuteľnosti. Žalobcovia
počas konania síce neustále spochybňovali znalecký posudok, odborné vyjadrenie aj výsluch znalca,
avšak jeho závery nevyvrátili avizovaným predložením iných listín alebo súkromným geometrickým
plánom úradne overených orgánom katastra, čím chceli dokázať pravdivosť svojich tvrdení a tak
neuniesli dôkazné bremeno v rámci prostriedkov svojho procesného útoku. Okrem uvedeného posudku
a odborného vyjadrenia ustanoveného znalca sa súd prvej inštancie oprel aj o písomné vyjadrenie
pôvodného vlastníka parc. č. XXXX F., štátny podnik v likvidácii L. W. U. zo dňa 16.05.2007 ( na č.l. 23
spisu ), v ktorom tento pôvodný vlastník uznáva opravy chýb vo výmere parcely odkúpenej žalobcom v 1.
rade v dražbe 10.03.1999, a preto navrhli žalobcovi v 1. rade na vyrovnanie rozdielu chýbajúcej výmery
náhradný pozemok alebo vrátenie finančných prostriedkov za uvedený rozdiel, čo však žalobcovia
neakceptovali. Navyše tento pôvodný vlastník predal ostatnú výmeru po oprave výmery u parc. č. XXXX/
X (vzniknutej z pôvodnej parc. č. XXXX) právnemu predchodcovi žalovaných. Teda je nepochybné
správanie pôvodného vlastníka v tom, že žalobcovi v 1. rade, resp. obom žalobcom síce predal parcelu
č. XXXX, ale nie s uvedenou výmerou 1988 m2, ale s menšou výmerou, ktorú teraz majú zapísanú na
svojom liste vlastníctva. Súd prvej inštancie sa v rámci dokazovania zaoberal aj hypotetickou otázkou,
či u žalobcov nedošlo k dobromyseľnému a nerušenému vydržaniu chýbajúcej výmery, t.j. vo výške
rozdielu medzi žiadanou výmerou 1988 m2 a terajšou výmerou 1807 m2, čo je rozdiel 181 m2 . Avšak
z výsledkov dokazovania, aj zo samotných výsluchov strán vyplýva, že už v priebehu plynutia 10-
ročnej vydržacej lehoty došlo medzi žalobcami a právnym predchodcom žalovaných H. T. a potom
aj žalovanými k nezhodám o hranice medzi ich pozemkami. H. T. v r. 2002 zbúral železobetónové
tyčky na docielenie svojej hranice pozemkov a žalobcami žiadanú hranicu medzi pozemkami strán
sporu neuznávajú ani žalovaní ako terajší vlastníci a v celom rozsahu súhlasia s výsledkami znaleckého
dokazovania.

4. Na základe toho súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že zmenená žaloba žalobcov v 1. a
2. rade voči žalovaným v 1. a 2. rade o určenie hranice medzi ich žalovanými pozemkami v bodoch, ako
to určí znalecký posudok a o vydanie žalovaného pozemku žalobcom, nie je dôvodná, preto ju v celosti
zamietol. Znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade zasahujú do žalovanej
parcely žalobcov, žalobcovia majú zapísanú správnu výmeru parc. KN-C č.XXXX/X v rozsahu 1807 m2 a
vlastnícka hranica medzi pozemkami strán sporu je evidovaná korektne, prechádza po lomových bodoch
tak, ako sú tieto zobrazené v súčasnej mape katastra nehnuteľnosti a skutkový stav v teréne na spodnej
hranici je identický so stavom evidovaným v katastri nehnuteľnosti. To znamená, že žalovaní v 1. a 2.
rade nezasahujú nijako do vlastníckych práv žalobcov v 1. a 2. rade a vlastnícke práva žalobcov v 1. a
2. rade nie sú žalovanými porušované. Na dôvažok súd prvej inštancie dodal, že on nemá právomoc
posudzovať alebo reparovať právoplatné rozhodnutia správnych orgánov (v danom prípade orgánov
správy katastra), ktoré boli vydané podľa katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z., ale z nich vychádzať.
Z rozhodovacej praxe súdov sú časté prípady, že pri zápisoch vlastníckych vzťahov k pozemkom na
listy vlastníctva dochádzalo k chybám vo výmerách parciel, resp. aj v preberaní parcelných čísel, resp.
zmenených parcelných čísel, dokonca aj v katastrálnych územiach a podobne. Na opravu tých zjavných
chýb je daná rozhodovacia právomoc orgánov správy katastra ako správnych orgánov podľa osobitných
predpisov. Na margo veci súd prvej inštancie ešte dodal, že je nad rámec tohto konania zaoberať sa
otázkou, či postupmi správnych orgánov vznikla žalobcom škoda, kto im ju spôsobil a voči komu by si
ju mali uplatniť v zákonných lehotách.

5. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ich odvolacie námietky možno zhrnúť
do nasledovných rovín: súdu prvej inštancie vytýkajú, že ten rozhodol o určení priebehu hranice, a nie o
určení vlastníckeho práva, hoc sa oni podanou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva, opätovne
spochybnili znalecký posudok a odborné vyjadrenie, o ktoré súd prvej inštancie oprel svoje závery,
poukázali na svoj návrh pred súdom prvej inštancie, aby ten rozhodnutia katastrálnych orgánov, ktorými
došlo k oprave vo výmere parcely považoval za neplatné poukazujúc na rozhodnutie NS SR sp. zn.
8Žo/247/2010, súd prvej inštancie podľa nich neakceptoval žiadnu z ich vyššie uvedených námietok a
navyše sa oprel aj o vyjadrenie predchádzajúceho vlastníka spornej parcely v otázke týkajúcej sa jej

výmery. Navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6. Žalovaní sa ku podanému odvolaniu nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote ( § 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 11.04.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je
dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Žalobcovia tvrdia, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Tu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v
odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia.
Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Následne súd hodnotí
všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd
dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel
formálnej logiky.

11. Odvolací súd má po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania,
odôvodnením napadnutého rozhodnutia za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil
skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil.
Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na starne jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej.
Súd prvej inštancie na každý významný argument strany sporu učinený pred ním rozumným a
primeraným spôsobom vo svojom rozhodnutí reagoval. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia
uvádza nasledovné.

12. Predmet civilného sporu neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis. Žalobným nárokom
žalobcovia individualizujú predmet sporu, teda súhrn skutkových a právnych poznatkov, ktoré budú
predmetom právneho posúdenia nezávislým súdom v rámci civilného procesu. V súdenom spore
žalobcovia majúci sprvoti problém ustáliť svoj žalobný nárok, ten nakoniec ustálili tak, že sa domáhali:
1. určenia, že hranica medzi pôvodnou parc. č. XXXX, v súčasnosti ako oklieštená parc. KN-C č. XXXX/
X, zast. pl. a nádvoria, zapísaná na LV č. XXX v k.ú. Q. vo vlastníctve žalobcov 1./a 2./ a pôvodnými
parc. č. XXX a č. XXX, v súčasnosti ide o parcelu č. XXXX a č. XXXX, v súčasnosti par. KN-C č. XXXX
ost. pl. , parc. KN-C č. XXXX/X zast. pl. a nádvoria , parc. KN-C č. XXXX/X zast. pl. a nádvoria a
parc. KN-C č. XXXX/X zast. pl. a nádvoria , zapísané na LV č. XX v k.ú. Q. vo vlastníctve žalovaných v
1. a 2. rade, prechádza medzi bodmi a-b tak, ako je zakreslené v geometrickom pláne vypracovanom
znalcom z oblasti geodézie a kartografie... a 2. že žalovaní sú povinní vypratať nehnuteľnosti patriace
žalobcom tak, ako sú zakreslené v geometrickom pláne vypracovanom znalcom z oblasti geodézie

a kartografie...( čl. 225 spisu). Následne o takto vymedzenom žalobnom nároku, po pripustení zmeny
petitu žaloby (č.l. 236 spisu), súd prvej inštancie aj konal. Preto je odvolacia námietka žalobcov, že súd
prvej inštancie nerozhodol o určení ich vlastníckeho práva nedôvodná, lebo predmetom konania nebolo
určenie vlastníckeho práva.

13. Znalecký posudok znalca K.. R. F. č. XX/XXXX zo dňa 28.08.2013 a odborné vyjadrenie tohto
znalca č. XX/XXXX zo dňa 08.01.2017 boli vykonané v súlade so zákonom č. 382/2004 Z.z. o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch ako aj zákonom č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii. Ak mali
žalobcovia pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku, resp. odborného vyjadrenia, bolo ich
oprávnením navrhnúť ich prieskum vo forme kontrolného znaleckého dokazovania, čo však neurobili.
Preto aj odvolacia námietka žalobcov v tomto smere neobstojí.

14. V zmysle § 194 ods. 1, ods. 2 CSP Otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej
moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke
podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení
rozhodnutia.

15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd zásadne vychádza z rozhodnutia kompetentného orgánu, a
len ako ultima ratio môže v odôvodnených prípadoch prikročiť ku korekcii záverov iných kompetentných
orgánov. V danom prípade súd prvej inštancie správne vychádzal z rozhodnutí katastrálnych orgánov.
Prípadnú nesprávnosť týchto rozhodnutí bolo možné preskúmať v rámci tzv. správneho súdnictva, o
čom pojednáva aj žalobcami predložené rozhodnutie NS SR, a nie v rámci tohto civilného sporu. Preto
ani táto odvolacia námietka žalobcov dôvodná nie je.

16. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa bližšie ostatnými odvolacími
námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci, resp. na ktoré odvolací súd už
odpovedal v bode 11. svojho rozhodnutia.

17. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí uvedenými, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

18. Správnemu výroku vo veci samej potom zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, ktorý bol
tiež potvrdený.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhrada trov odvolacieho konania. V
odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ktorým však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho
konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnili. V odvolacom konaní neúspešným žalobcom nemohol byť
priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z
rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 6. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.