Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116220263
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116220263.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: N., proti žalovanej: K., o
zaplatenie 400,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 21. decembra 2017, č.k. 17Csp/108/2016-35, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol
a výrokom II. žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobu odôvodňoval tým, že žalovaná dňa
XX.XX.XXXX požiadala o úver prostredníctvom X. internetového portálu a po registrácií na fóre jej bol
poskytnutý úver vo výške 400,- eur. Veriteľom v tomto prípade nie je prevádzkovateľ portálu, ale investor,
ktorý poskytuje finančné prostriedky. V mene investora koná prevádzkovateľ. Jeden úver môže
byť poskytnutý prostredníctvom viacerých investorov. Dňa 05.05.2015 investori uzavreli so žalobcom
zmluvuopostúpenípohľadávky.Žalovanádohodnutéfinančnéprostriedkynevrátilavdohodnutejlehote,
na základe čoho bola dňa 25.04.2016 vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Ku dňu podania žaloby

žalovaná neuhradila ani časť dlhu. Dlh žalovanej tak predstavuje sumu 400,- eur. Žalovaná sa k žalobe
nevyjadrila.

3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 488 § 489 § 489, § 43a ods.1 § 657
Občianskehozákonníka,sodkazomnaktorédospelkzáveru,žežalobujepotrebnézamietnuťzdôvodu,
že žalobca nepreukázal existenciu platnej zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalovanou a určitým
(riadne označeným a určiteľným) veriteľom, nie je zrejmé kto zmluvu na strane veriteľa uzatváral, teda

kto mal poskytnúť žalovanej sumu 400,- eur, teda nemožno ani určiť, či žalobca mohol
nadobudnúť uplatňovanú pohľadávku od skutočných veriteľov, čím tento nepreukázal svoju aktívnu
legitimáciu vo veci. Naviac zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, pričom žalobca tiež nepreukázal
reálne odovzdanie sumy 400,- eur žalovanej. Z uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej náhradu trov
konania nepriznal dôvodiac, že žalovaná bola síce v spore plne úspešná, keďže žaloba bola zamietnutá,
preukázateľne jej však nevznikli žiadne trovy konania, preto jej ich náhradu nepriznal.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca
prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu,navrhujúcodvolaciemusúdujehozmenutak,žejehožalobe
bude v celom rozsahu vyhovené a žalovaná bude zaviazaná nahradiť mu trovy konania, eventuálnenavrhoval zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie veci súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie s tým, že súčasne uplatňoval náhradu trov vzniknutých mu v odvolacom konaní. Dôvodiac
nesprávnymi skutkovými a právnymi závermi, čím uplatnil dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365

ods. 1 písm. h/ a f/ CSP, namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil žiadnym spôsobom skutočnosť,
že žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky žalobcu na účet žalovanej, ktorú skutočnosť žalovaná
nepoprela. Žalovaná rovnako nenamietala aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorá bola preukázaná zmluvou
o postúpení pohľadávky, v ktorej boli uvedení pôvodní veritelia. Má za to, že skutočnosti, ktoré súd
považoval za nepreukázané, bolo možné vyhodnotiť ako preukázané logicky na seba nadväzujúcou

sériou nepriamych dôkazov, ktoré boli priložené k žalobe. Pokiaľ aj podľa súdu nebola preukázaná
aktívna legitimácia žalobcu v rámci postúpenia pohľadávky od pôvodných veriteľov, jednoznačne
žalobca preukázal, že právny predchodca „žalovaného“ (žalobca zrejme mal na mysli žalobcu) poskytol
finančné prostriedky žalovanej, a teda mohol previesť pohľadávku vo výške 400,- eur bez ohľadu na
pôvodných investorov. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie pochybil, keď ignoroval ust. § 151 ods. 1
CSP, v zmysle ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana vyslovene nepoprela, sa považujú za

nesporné. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek vyjadrenia žalovanej nahradil jej procesnú (ne)činnosť
pri posúdení právneho aj skutkového stavu, z ktorého dôvodu uplatňoval tiež dôvody na odvolanie
uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP.

5. Žalovaná nevyužila svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedenímdôvodovodvolaniavovecisamej,vykonal preskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia

a jemu predchádzajúceho konania.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,

keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

8. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných

podmienok. Odvolacím prieskumom žiadna vada, týkajúca sa procesných podmienok zistená nebola.
9. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalobcu smerujú proti
ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie na ktorých v zásade
založil svoje rozhodnutie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, čo viedlo podľa
jeho názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a tiež

namietal naplnenie odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP k naplneniu
ktorých malo dôjsť nesprávnym postupom súdu prvej inštancie, ktorý skúmal aktívnu vecnú legitimáciu
na strane žalobcu bez toho, aby jej nedostatok žalovaná namietala.

10. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie

nepostupujeprihodnotenídôkazovpodľa §191CSP.Dôkazy súdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie
dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

11. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určenýprávny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

12.Vyššieuvedenéodvolacienámietkyžalobcu,vyhodnotilodvolacísúdakoneopodstatnené,bezopory
v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi, ktoré vyhodnotil v súlade so zásadami podľa

§ 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal, že je
nositeľom ním tvrdeného hmotnoprávneho vzťahu od ktorého odvodzuje nárok uplatnený voči žalovanej,
t.j. že je v spore aktívne vecne legitimovaným. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostačujúco
odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.

13. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza:

14. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie v zásade založil na závere o
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že je nositeľom ním
tvrdeného hmotnoprávneho vzťahu so žalovanou v dôsledku postúpenia pohľadávky na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 05.05.2016, ktorou postúpili investori, zastúpení prevádzkovateľom W.

O., žalobcovi pohľadávku voči žalovanej.

15. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu,

alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaných, je imanentnou súčasťou súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov
konania nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo/205/2009).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, je tak nedôvodnou odvolacia námietka žalobcu, že skúmaním aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu napriek tomu, že žalovaná jej nedostatok nenamietala, porušil

práva žalobcu. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa z úradnej povinnosti zaoberal existenciou
tvrdeného práva na strane žalobcu, teda skúmal, či je tento nositeľom aktívnej vecnej legitimácie vo
veci, ktorým postupom nemohlo na jeho strane dôjsť teda k naplneniu žalobcom uplatnených odvolacích
dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, ani d/ CSP. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo
k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace

procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nebola zistená
ani tzv. iná vada konania, spôsobilá viesť k záveru, že jej následkom došlo k nesprávnemu rozhodnutiu
vo veci.

16. Nedôvodnou, nespôsobilou k zmene napadnutého rozhodnutia, je tiež odvolacia námietka

žalobcu spočívajúca v tom, že postúpenie pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, a pokiaľ žalovaný túto skutočnosť nepoprel, je súd
povinný zo zmluvy o postúpení pohľadávky vychádzať. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 vyplýva, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení,
resp. v spore o splnení neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej moci ku

skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o
postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo. V posudzovanej veci žalobca požaduje (nárokuje
si ) práve plnenie, ktoré spočíva v neuhradenej postúpenej pohľadávke, v ktorom prípade jedným zo
základných predpokladov úspešnosti podanej žaloby bol záver o existencii aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu a jedine v prípade jej preukázania, mohol byť žalobca v konaní úspešný

(samozrejme za predpokladu preukázania tiež dôvodnosti uplatnenia pohľadávky čo do základu aj
výšky). Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva totiž v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej
forme medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom)
postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, ktorý postupník sa
stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými). Postupca

stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je ďalej
oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.17. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej medzi
postupcami (investormi), zastúpenými prevádzkovateľom portálu W. a žalobcom, ako postupníkom.
Predovšetkým správne uvádza súd prvej inštancie, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že

finančné prostriedky žalovanej poskytli veritelia, ktorí sú uvedení v zmluve o postúpení pohľadávky, ako
postupcovia, čo už samo osobe neindikuje v prospech záveru o existencii aktívnej vecnej legitimácie
na strane žalobcu, na ktorého mala byť pohľadávka postúpená. Odvolací súd však naviac dodáva, že v
zmysle článku 12 Podmienok používania internetového portálu X. , prevádzkovateľ má právo
postúpiť akúkoľvek pohľadávku viac ako 90 dní po splatnosti, alebo jej časť na tretiu osobu, na čo ho

investor aj dlžník splnomocňujú a vyslovene s tým súhlasia. Žalobca v konaní však ani nepreukázal, že
jednotliví investori ako postupcovia, písomne splnomocnili prevádzkovateľa portálu na uzavretie zmluvy
o postúpení pohľadávok v ich mene, že postupcovia udelili písomne plnú moc na ich zastupovanie
za účelom postúpenia svojich pohľadávok, vychádzajúc z ktorých skutočností, nemožno za iný, ako
správny vyhodnotiť záver súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
preukázania, že je nositeľom vecnej aktívnej legitimácie na uplatnenie pohľadávky voči žalovanej, ktorú

odvodzuje práve od nadobudnutia vlastníctva k tejto pohľadávke. Nevyhnutným procesným dôsledkom
nedostatku aktívnej legitimácie na uplatnenie žalovaného nároku, je zamietajúce meritórne rozhodnutie,
vo vzťahu k čomu je bez právneho významu tvrdenie žalobcu o poskytnutí finančných prostriedkov
žalovanej.

18. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
veci samej, za súčasného záveru o správnosti rozhodnutia tiež v jeho súvisiacej časti o náhrade trov
konania je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP tak, že nepriznal nárok na ich náhradu žalovanej napriek jej úspechu v odvolacom konaní, keďže
tejto vznik trov v odvolacom konaní z obsahu spisu nevyplynul.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).