Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Janotová

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17C/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715213212
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5715213212.4

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu:
Y. W., B.. XX.XX.XXXX, X. B. XXX/XX, XXX XX O. O., štátny občan SR, za účasti: Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 4217678 proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 824 96, IČO: 35 792 752, právne zastúpený:
HAVLÁT & PARTNERS, so sídlom Rudnayovo námestie č. 1, 811 01 Bratislava, v konaní o určenie

neplatnosti revolvingovej zmluvy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni právo na 100 % -nú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 16.9.2015 domáhala určenia neplatnosti Revolvingovej

zmluvy č. 8500048730 zo dňa 21.5.2014, uzavretou medzi ňou a žalovaným. Uviedla, že medzi
účastníkmizmluvybolauzavretázmluvaospotrebiteľskomúvere,nazákladektorejjejžalovanýposkytol
úver vo výške 1.500,- €, avšak na účet jej bola vyplatená suma 1.277,05 €. Ona vyplatila 15 splátok po
85,15 €, celkom teda sumu 1.277,25 €. Uviedla, že zmluvu považuje za neplatnú, z dôvodu značného
množstva neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré podrobne špecifikovala v odôvodnení žaloby a
okrem iného uviedla, že Zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. k) Zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy.
Ďalej poukázala na ročnú úrokovú sadzbu, kde bol dohodnutý úrok 70 %, čo považuje za rozpor s
dobrými mravmi podľa § 39 OZ, tiež uviedla, že Zmluva o revolvingovom úvere bola uvedená RPMN
vo výške 67,63 %, ročná úroková sadzba 70 % ročne, z čoho je zrejmé, že RPMN nikdy nemôže byť
nižšia ako výška úrokovej sadzby, v ideálnom prípade môžu byť rovnaké. Tiež uviedla, že je neprípustné,
aby veriteľ pri podpise zmluvy ponechal za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok

úveru ( max. 3 splátok ), aby si ponechal za túto službu odplatu, ide o výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi a tiež takéto dojednanie ukracuje dlžníka o plnenie, pričom toto nie je nijako zohľadnené v
splátkach, pretože splátky sú také, akoby veriteľ dostal pnú výšku úveru. Tiež poukázala na skutočnosť,
že uvedenou zmluvou bol vnútený revolving, ktorý si reálne nevyžiadala.

2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a dňa 24.3.2016 rozhodol vo

veci rozsudkom tak, že súd určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500048730 zo dňa 21.5.2014,
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalobcu, súd náhradu trov konania nepriznal.

3. Voči rozsudku podal odvolanie žalovaný, pričom sa domáhal zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá,
namietal, že konaním pred Okresným súdom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, Okresný

súd nesprávne vec posúdil, pretože nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu. Na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.4. O odvolaní žalovaného Krajský súd v Žiline ako odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok Okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd poukázal, na to, že námietka žalovaného,

že Okresný súd nevyhodnotil jeho argumentáciu týkajúcu sa nedostatku naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na žiadanom určení je dôvodná s tým, že Okresný súd sa individuálne vzhľadom na
prejednávanú vec existenciou naliehavého právneho záujmu žalobkyne nezaoberal. Skonštatoval, že
závery Okresného súdu o neprijateľnosti zmluvných podmienok neobsahujú uvedenie konkrétnych
skutočností, ktoré vyplývajú z prejednávanej veci. Zvýraznil Krajský súd, že súdna kontrola platnosti

ustanovení zmluvy predpokladá, že súd sa nimi bude zaoberať z úradnej povinnosti, avšak k tejto
kontrole by mohlo dôjsť existencie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení neplatnosti. V
závere Krajský súd skonštatoval, že Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS vystupoval pôvodne
ako vedľajší účastník v zmysle § 93 ods. 2,3 OSP účinného do 30.6.2016. Podľa nového CSP inštitút
vedľajšieho účastníka už nepozná. Upravuje však procesný inštitút intervenienta, pričom ide o toho, kto
sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania.

Zdôraznil Krajský súd, že Združenie nemá postavenie ani osobitného subjektu podľa § 95 CSP o pribratí
do konania, ktorého by mal rozhodnúť súd, avšak nemôže tento subjekt bez ďalšieho svoje procesné
práva a povinnosti stratiť. Keďže sám Krajský súd v záhlaví svojho rozhodnutia Združenie na ochranu
spotrebiteľa HOOS nedefinoval ani ako intervenienta, ani ako osobitný subjekt s tým, že v záhlaví uviedol
len označenie: „za účasti Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS...“ rovnakým spôsobom postupoval

aj Okresný súd s tým, že ale Okresný súd po vrátení veci z Krajského súdu Združenie na ochranu
spotrebiteľa o konaní pojednávania upovedomil.

5. Po vrátení veci Krajským súdom Okresný súd nariadil pojednávanie, na ktoré účastníkov predvolal,
o pojednávaní upovedomil aj Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS a na pojednávaní sa zaoberal

objasnením skutočností, na ktoré poukázal vo svojom rozhodnutí Krajský súd. Okresný súd sa opätovne
zameral na skúmanie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na žiadanom určení vzhľadom na
okolnosti konkrétnej veci, aký význam pre ustálenie právnych vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným
by určenie tejto neplatnosti malo, najmä s dôrazom na to, či zo strany žalobkyne už došlo k plneniu
z tejto zmluvy žalovanému, teda či by riešenie neplatnosti nebolo len prejudiciálnou otázkou, ktorá by

musela byť ustálená v prípade ďalšieho súdneho sporu na plnenie. Na tieto okolnosti poukázal Krajský
súd vo svojom rozhodnutí.

6. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že naliehavý právny záujem na určení, že revolvingová zmluva
je neplatná je predovšetkým výška úrokov, ktorá je pre ňu neúnosná. Žalovaný žiada úroky až 70 %,

čo žalobkyňa považuje za bezdôvodné obohatenie. Na otázku súdu žalobkyňa uviedla, že žalovanému
na základe revolvingovej zmluvy zaplatila len istinu, úroky nezaplatila. Žalovaný od nej ani doplatenie
úrokov, ani ďalších poplatkov nepožaduje. Uviedla, že keby ju nevyhľadali z Občianskeho združenia
na ochranu spotrebiteľa aj tak by do toho išla, lebo má veľa známych, ktorí už súd vyhrali. V tomto
konkrétnomprípadejejvšakžalobunavrhloZdruženienaochranuspotrebiteľa.Uviedla,žesijevedomá,

že to, čo si požičala musí vrátiť, čo aj urobila. Záujem na určení neplatnosti spočíva len vo výške tých
úrokov. Uviedla, že so žalovaným má uzavreté ďalšie tri zmluvy, kde jej neprimerané poplatky už vrátili.

7.Žalovanýuviedol,žemázato,žežalobkyňanaliehavýprávnyzáujemnatakomtourčenínepreukázala
tak, ako uvádza Krajský súd. Zrušením zmluvy by sa právne postavenie žalobkyne žiadnym spôsobom

nezmenilo. Žalobu za žalobkyňu vypracovalo Občianske združenie HOOS, ktoré žiadnym spôsobom
skutkovo nepodoprelo tvrdenie naliehavého právneho záujmu. Navrhol žalobu zamietnuť.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech
spotrebiteľa ( ďalej len neprijateľná podmienka ). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-
právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a

nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, ak sa zmluva medzi predávajúcim a

spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky
formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, iba že súlad týchto
podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

15. Podľa § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s
dobrými mravmi; ustanovenia § 8 - § 9 nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie, alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a

praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok, splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. považuje

za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. a) - k) a y) a § 10 ods. 1.

18. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy, poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

19. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

20. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav veci súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

21. Treba zdôrazniť, že keď prvostupňový súd rozhodoval rozsudkom prvý krát, tak sa spravoval

procesným predpisom, ktorým bol OSP a keďže išlo o určovaciu žalobu, tak sa spravoval ustanovením
§ 80 písm. c) OSP. Po vrátení veci Krajským súdom už súd sa spravoval novým procesným predpisom
a to CSP a keďže išlo o určovaciu žalobu, tak konkrétne podľa § 137 písm. c) CSP. Aj keď znenie
pôvodného § 80 písm. c) OSP a § 137 písm. c) CSP sú mierne odlišné, súd je toho názoru, že danú
určovaciu žalobu o určenie neplatnosti úverovej zmluvy možno podradiť pod ustanovenie § 137 písm. c)

CSP, lebo svojim spôsobom sa žalobkyňa určovacou žalobou domáha určenia, či tu právo vyplývajúce
z predmetnej úverovej zmluvy je, alebo nie je a preto aj v tomto prípade ako primárnu súd riešil otázku
naliehavého právneho záujmu žalobkyne na takomto určení a to z toho dôvodu, že tak ako to bolo
v ustanovení § 80 písm. c) OSP, tak aj z ustanovenia § 137 písm. c) CSP vyplýva, že naliehavýprávny záujem je procesným predpokladom prípadnej úspešnosti či neúspešnosti určovacej žaloby. Bez
existencie naliehavého právneho záujmu nemôže súd žalobu po vecnej stránke prejednať. Takto vo
svojom rozhodnutí zdôraznil aj Krajský súd.

22. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyňa sa domáhala požadovaného určenia výlučne
z dôvodu neprimerane vysokých úrokov dojednaných v Zmluve o revolvingovom úvere, ktoré boli
dojednané na 70 %, čo je pre žalobkyňu neúnosné a ako ďalší argument uviedla, že žalobu jej navrhlo
Združenienaochranuspotrebiteľaalebolabyjupodalaajsama,lebojejznámiužtakýtosúdvyhrali.Súd

teda vyhodnocoval opodstatnenosť naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne. Ako vyplýva
z vyjadrenia samotnej žalobkyne, žalobu v podstate nemala v úmysle vôbec podávať, ale urobila tak
až na základe iniciatívy Združenia na ochranu spotrebiteľa. Už tento fakt svedčí o tom, že jej záujem
nemohol byť akútny, resp. naliehavý, keď v podstate začala konať až na podnet Združenia na ochranu
spotrebiteľa. Ďalší z argumentov, ktoré uvádzala bolo tvrdenie, že jej známi boli pri takýchto súdoch
úspešní. Ak žalobkyňa argumentuje touto skutočnosťou pri objasnení svojho naliehavého právneho

záujmu, tak táto jej argumentácia je neadekvátna. Každý jeden konkrétny prípad je individuálny, každý
zo spotrebiteľov môže mať iný a pritom naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv o
spotrebiteľských úveroch. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverových zmlúv sa skúma u
každého spotrebiteľa individuálne a nemožno tieto naliehavé právne záujmy navzájom stotožniť.

23. Pokiaľ žalobkyňa ako najzávažnejší dôvod jej naliehavého právneho záujmu uvádzala neprimerane
vysoké úroky vo výške 70 %, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že celú istinu poskytnutého
úveru už žalobkyňa zaplatil. Úroky však nezaplatila, teda na strane žalovaného aj keby tieto úroky boli
dojednané neplatne, nemohla by sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, lebo tieto úroky ani
nezaplatila. Aj v prípade, žeby ešte v súčasnej dobe žalovaný pristúpil k vymáhaniu týchto úrokov, súd

by pri oprávnenosti takejto žaloby prejudiciálne musel skúmať platnosť resp. neplatnosť dojednania
takejto výšky úrokov. Je teda zrejmé, že určovacia žaloba by skutočne žiadnym spôsobom postavenie
žalobkyne v danom prípade nezmenila.

24. Naviac súd poukazuje, že ak jediným dôvodom, v ktorom vidí naliehavý právny záujem žalobkyňa

je výška úrokov, nie je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti celej zmluvy ako takej.

25. Súd zdôrazňuje, že pri skúmaní naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení neplatnosti
zmluvy je potrebné tento skúmať so zreteľom na sledovaný cieľ určovacej žaloby a konečný zmysel
žalobkyňou navrhnutého rozhodnutia ( rozsudok NS SR 3Cdo 224/2008 ). So žalobkyňou tvrdeného

naliehavého právneho záujmu z dôvodu neprimerane vysokých úrokov nie je zrejmé, aký cieľ žalobkyňa
vlastne sleduje podaním takejto žaloby. Úroky dojednané, ktoré sa jej javia ako neprimerané doposiaľ
nezaplatila a žalovaný ich od nej ani nevymáha. Aj v prípade, žeby došlo k akejkoľvek žalobe na
plnenie zo strany súčasného žalovaného, či už ohľadne úrokov z omeškania, odplaty, alebo iných
poplatkov súd by prejudiciálne skúmal platnosť týchto zmluvných dojednaní a teda ani konečný zmysel

žalobkyňou navrhovaného rozhodnutia súd nevidí. Keďže predpokladom úspešnosti určovacej žaloby
je preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení a žalobkyňa tento naliehavý právny
záujem nepreukázala, súd žalobu zamietol a pre konštatovanú absenciu nedostatku naliehavého
právneho záujmu ani nemohol pristúpiť k vecnému prejednávaniu žaloby ako takej.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech
priznal voči žalobkyni právo na 100 % - nú náhradu trov konania

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.