Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/379/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616214223
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616214223.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
S. N., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX G., zastúpený KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom AK Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: Friendly
Finance Slovakia, s.r.o., IČO: 47 243 368, so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, zastúpený JUDr.
Danielou Ježovou, LL.M., PhD., advokátkou, so sídlom AK Javorinská 13, 811 03 Bratislava, o
určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec

č.k. 7Csp/143/2016-220 zo dňa 6. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV., V., VI., VII., VIII., X., XI., XIp o XIII.,
t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým
rozsudkom rozhodol nasledovne:
- žalobu o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.09.2013 uzavretá medzi žalobcom

ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročná a bez poplatkov, zamietol,
- rozhodol, že žalovaný má právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu,
- žalobu o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.10.2013 uzavretá medzi žalobcom
ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročná a bez poplatkov, zamietol,
- určil, že žalovaný má právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu,

- žalobu o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.11.2013 uzavretá medzi žalobcom ako
dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročná a bez poplatkov, zamietol,
- určil, že žalovaný má právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu,
- žalobu o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.12.2013 uzavretá medzi žalobcom ako
dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročná a bez poplatkov, zamietol,
- určil, že žalovaný má právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške trov konania bude

rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu,
- žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 70,80 Eur v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku,
- žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo zvyšku zamietol,- určil, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 40,78%. O výške trov konania rozhodne
prvostupňový súd samostatným uznesením,
- žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 70,80 Eur z titulu primeraného finančného

zadosťučinenia,
- žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

1.1
a) Súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným ako veriteľom zmluvu o

poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.09.2013, na základe ktorej žalobca obdržal od žalovaného
pôžičku vo výške 200,- Eur so splatnosťou do 16.10.2013. Spolu s pôžičkou sa žalobca zaviazal uhradiť
žalovanému sumu vo výške 62,61Eur, ktorú žalovaný považoval za poplatok za poskytnutie pôžičky.
Zmluva neobsahovala úrokovú sadzbu úveru. Výpočet RPMN v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského
úveru zo dňa 15.09.2013 vo výške 366,2% je nižší než výpočet RPMN zistený z internetovej kalkulačky
vo výške 2.507,78%. Žalobca skôr než nastala splatnosť pôžičky, uhradil dňa 26.09.2013 žalovanému

sumu vo výške 10,43 Eur a dňa 10.10.2013 zvyšok pôžičky vo výške 251,77 Eur, t.j. pôžičku spolu s
poplatkom za poskytnutie pôžičky.
b) Žalobca ako spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru zo dňa 24.10.2013, na základe ktorej žalobca obdržal od žalovaného pôžičku vo výške 350,- Eur,
so splatnosťou do 24.11.2013. Spolu s pôžičkou sa žalobca zaviazal uhradiť žalovanému sumu vo výške

106,06Eur,ktorúžalovanýpovažovalzapoplatokzaposkytnutiepôžičky.Zmluvaneobsahovalaúrokovú
sadzbu úveru. Výpočet RPMN v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.10.2013 vo výše
356,9% je nižší než výpočet RPMN zistený z internetovej kalkulačky vo výške 2.321,62%. Žalobca skôr
než nastala splatnosť pôžičky, uhradil už dňa 31.10.2013 žalovanému sumu vo výške 456,10 Eur, t.j.
pôžičku spolu s poplatkom za poskytnutie pôžičky.

c) Žalobca ako spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru zo dňa 27.11.2013, na základe ktorej žalobca obdržal od žalovaného pôžičku vo výške 350,- Eur,
so splatnosťou do 05.12.2013. Spolu s pôžičkou sa žalobca zaviazal uhradiť žalovanému sumu vo výške
48,02 Eur, ktorú žalovaný považoval za poplatok za poskytnutie pôžičky. Zmluva neobsahovala úrokovú
sadzbu úveru. Výpočet RPMN v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.11.2013 vo výše

554,8% je nižší než výpočet RPMN zistený z internetovej kalkulačky vo výške 10.000%. Žalobca skôr
než nastala splatnosť pôžičky, uhradil už dňa 04.12.2013 žalovanému sumu vo výške 398,- Eur, t.j.
pôžičku spolu s poplatkom za poskytnutie pôžičky.
d) Žalobca ako spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru zo dňa 30.12.2013, na základe ktorej žalobca obdržal od žalovaného pôžičku vo výške 172,78

Eur, so splatnosťou do 09.01.2014. Spolu s pôžičkou sa žalobca zaviazal uhradiť žalovanému sumu vo
výške 22,78 Eur, ktorú žalovaný považoval za poplatok za poskytnutie pôžičky. Zmluva neobsahovala
úrokovú sadzbu úveru. Výpočet RPMN v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.12.2013
vo výše 418% je nižší než výpočet RPMN zistený z internetovej kalkulačky vo výške 10.000%. Žalobca
skôr než nastala splatnosť pôžičky, uhradil už dňa 02.01.2014 žalovanému sumu vo výške 172,80 Eur,

t.j. pôžičku spolu s poplatkom za poskytnutie pôžičky.
Žalovaný poskytoval pôžičky prostredníctvom stránky www.pozickomat.sk .
Žalobca sa na základe listu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 19.09.2016 dozvedel, že zmluvy
so žalovaným možno považovať za bezúročné a bez poplatkov vzhľadom na absenciu zákonných
náležitostí a teda, že žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil.

1.2 Súd prvej inštancie vyhodnotil, že podaná žaloba nie je určovacou žalobou podľa § 137 písm. c)
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), podľa ktorej sa žalobca domáha
určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Keďže znenie § 137 písm. d)
C.s.p. pripúšťa len žalobu na určenie právnych skutočností za predpokladu, že takáto možnosť výslovne

vyplýva z hmotnoprávneho predpisu, žalobu v časti týkajúcej sa určenia bezpoplatkovosti a bezúročnosti
predmetných zmlúv zamietol. Otázkou prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti sa zaoberá súd len
ako prejudiciálnou otázkou. Vo vzťahu k zamietajúcim výrokom súd prvej inštancie priznal žalovanému
plnú náhradu trov konania voči žalobcovi vo výrokoch II., IV., VI. a VIII. za jednotlivé výroky rozsudku
v bode I., III., V. a VII. týkajúcich sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.09.2013, 24.10.2013,

27.11.2013, 30.12.2013.

1.3 Pokiaľ žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, okresný súd konštatoval, že
predmetné zmluvy sú záväzkovým vzťahom podľa § 488 Občianskeho zákonníka, žalovanému akoveriteľovi vzniklo právo na plnenie voči žalobcovi ako dlžníkovi a žalobca ako dlžník bol žalovanému
povinný vrátiť pôžičku. Tieto zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko žalobca je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení predmetných zmlúv

nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ani podnikateľskej činnosti. Žalovaný ako veriteľ
je dodávateľom, ide o právnickú osobu, ktorá poskytla pôžičku v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
za účelom dosiahnutia zisku, ktorú predstavoval poplatok za poskytnutie pôžičky. Predmetné zmluvy
okresný súd posudzoval ako zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Uvedené zmluvy
podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010
Z.z.“ alebo „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) nie sú spotrebiteľským úverom. Súd prvej inštancie
aplikoval ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého aj na iné pôžičky, ktoré
nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú
ustanovenia § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z.. Obligatórnou náležitosťou tzv. inej zmluvy o pôžičke,
ktorá nie je spotrebiteľským úverom, je aj úroková sadzba tejto zmluvy. Zmyslom tejto obligatórne

požadovanej náležitosti je umožniť ktorémukoľvek spotrebiteľovi, aby si prostredníctvom úrokovej
sadzby mohol pred uzavretím takejto spotrebiteľskej zmluvy porovnať a vyhodnotiť výhodnosť takejto
pôžičky v porovnaní s inými spotrebiteľskými úvermi a pôžičkami. Predmetné zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľskéhoúveruúrokovúsadzbuuvedenúnemajú.Akokresnýsúdposudzovalpredmetnézmluvy
ako zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť

aj úroky (§ 658 Občianskeho zákonníka). Napriek tomu, že úroková sadzba v predmetných zmluvách
absentuje, žalovaný si uplatnil voči žalobcovi poplatok za poskytnutie úveru podľa jednotlivých zmlúv,
a to 62,61 Eur zo zmluvy zo dňa 15.09.2013, vo výške 106,06 Eur zo zmluvy zo dňa 24.10.2013, vo
výške 48,02 Eur zo zmluvy zo dňa 27.11.2013 a vo výške 22,78 Eur zo zmluvy zo dňa 30.12.2013 a
tento zahrnul do celkových nákladov RPMN. Žalovaný si tak voči žalobcovi uplatnil poplatok, ktorý je

formou odplaty pre žalobcu, napriek tomu, že samotná zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu, ktorá je jej
podstatnou náležitosťou.

1.4 Absencia úrokovej sadzby spôsobuje v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. skutočnosť,
že predmetné zmluvy sa považujú za bezúročné a bez poplatkov s prihliadnutím na ustanovenie § 11

ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z.. V tomto smere sa okresný súd nestotožnil s argumentáciou
žalovaného, ktorý tvrdil, že je možné upraviť si vzájomné vzťahy so žalobcom aj iným spôsobom než
stanovuje zákon, a teda dojednať aj poplatok za poskytnutie pôžičky namiesto dojednania úrokovej
sadzby. Súd prvej inštancie pritom poukázal aj na dátumy, kedy žalobca poskytnuté finančné prostriedky
vrátil, žalovaným upravený spôsob odplaty v zmluve o pôžičke, keď sa vyhol úroku, mu umožnil

inkasovaťpoplatokvplnejvýške.Takýtospôsobúpravyodplatyvšaknezbavuježalobcuakospotrebiteľa
možnosti uhradiť len úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľskej
pôžičky do jej zaplatenia. Takáto úprava zhoršuje postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, čo je v rozpore s
§ 54 ods.1 posledná veta Občianskeho zákonníka. Uvedené zmluvné dojednanie tak obchádza zákon.

1.5 Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že výpočet RPMN v jednotlivých zmluvách je nižší ako
výpočet RPMN zistený z internetovej kalkulačky. Ak je v zmluvách uvedená RPMN nižšia, než reálna
RPMN, je uvedená v neprospech spotrebiteľa, čo činí predmetné zmluvy ako bezúročné a bez poplatkov
v súlade s dispozíciou právnej normy uvedenej v § 11 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z..

1.6 Okresný súd vyhodnocoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného ohľadom na
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 239,11 Eur, nakoľko v prípade
žalovaným stanovenom poplatku, ktorý žalobca uhradil, ide o bezdôvodné obohatenie podľa § 451
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 100, § 107 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, konštatoval, že podľa jednotlivých platieb vzniklo na strane žalovaného

bezdôvodné obohatenie s poukazom na dátumy zaplatení jednotlivých plnení zo strany žalobcu.
Pokiaľ išlo o plnenie podľa zmluvy zo dňa 15.09.2013, okresný súd konštatoval, že celé plnenie bolo
žalovanému splatené dňa 10.10.2013 a objektívna premlčacia lehota 3 roky uplynula 11.10.2016.
Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná až 09.11.2016 po uplynutí premlčacej lehoty, okresný súd
žalobu v časti bezdôvodného obohatenia 62,61 Eur zamietol, pričom sa nestotožnil s argumentáciou

žalobcu, že v danom prípade bolo potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu. Takéto bezdôvodné
obohatenie nevyplynulo z vykonaného dokazovania. Obdobne otázku začatia plynutia premlčacej lehoty
posudzoval okresný súd zo zmluvy zo dňa 24.10.2013. Zistil, že žalobca dňa 31.10.2013 uhradil sumu
vo výške 456,10 Eur, dňom 01.11.2013 sa žalovaný dostal do omeškania v sume 106,06 Eur a týmtodňom začala plynúť 3-ročná objektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula 09.11.2016. Vzhľadom k tomu,
že žaloba bola podaná 09.11.2016, bola podaná po premlčacej lehote podľa § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ však ide o zmluvy zo dňa 27.11.2013 a 05.12.2013, súd prvej inštancie po zistení,

že sumu 398,- Eur uhradil žalobca 04.12.2013 a sumu 172,80 Eur uhradil dňa 02.01.2014, nároky na
vydanie bezdôvodného obohatenia z uvedených plnení nepovažoval za premlčané. Je síce pravdou,
že žalobca nadobudol vedomosť, kto sa na jeho úkor obohatil dňom plnenia, avšak o tom, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu, sa dozvedel až z listu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 19.09.2016.
Tento dátum určil ako začiatok, od ktorého sa odvíja plynutie subjektívnej lehoty. Mal tak za to, že

pokiaľ ide o zmluvný vzťah zo dňa 27.11.2013, došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške 48,02
Eur a zo zmluvy z 30.12.2013 k bezdôvodnému obohateniu vo výške 22,78 Eur. Z uvedeného dôvodu
vzhľadom na uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 70,80 Eur a vo zvyšku žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia zamietol.

1.7 Vo vzťahu k náhrade trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 C.s.p.
a konštatoval, že žalobca bol úspešný v pomernej časti 70,80 Eur, percentuálny pomer úspechu
zodpovedá 29,61% a žalovaný bol úspešný v rozsahu 70,39%. Čistý pomer úspechu žalovaného tak
predstavuje 40,78% a v tomto smere okresný súd priznal žalobcovi náhradu trov konania týkajúceho sa
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

1.8 Okresný súd rozhodol aj o uplatnenom nároku na vydanie primeraného finančné zadosťučinenia,
žalobca si pritom uplatnil za každú zmluvu 100,- Eur ako primerané finančné zadosťučinenie. Vo vzťahu
kzmluvámzodňa15.09.2013a24.10.2013bolžalobcaneúspešný,apretomalokresnýsúdzato,ženie
je dôvodné priznať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie, pokiaľ si uplatňoval nárok po uplynutí

premlčacej lehoty a nebol v konaní úspešný. Žalobca uspel vo vzťahu k zmluvám zo dňa 27.11.2013
a 30.12.2013 a súd prvej inštancie považoval za primerané finančné zadosťučinenie v súlade s § 3
ods.5 zákona č. 129/2010 Z.z. sumu, ktorá zodpovedala bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Vo
vzťahu k uplatnenému nároku na primerané finančné zadosťučinenie, okresný súd nepriznal žiadnej
zo strán sporu náhradu trov konania s poukazom na skutočnosť, že žalovaný si uplatňoval finančné

zadosťučinenie z celkovo štyroch spotrebiteľských zmlúv, z ktorých v dvoch bol úspešný. Súd mal tak
za to, že žalobca bol v tomto smere úspešný v 50%-tách, a preto nepriznal v tejto časti žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací

súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo výrokoch I.-VIII., a X.-XIII. zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, alternatívne, aby rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu
vyhovie a zaviaže žalovaného na plnú náhradu trov konania. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
V podanom odvolaní tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci vo vzťahu k tomu, že zo strany žalovaného nedošlo k úmyselnému bezdôvodnému

obohateniu. Žalovaný od založenia spoločnosti používa rovnaký typ zmlúv, priamo u žalobcu použil
rovnaké zmluvy v roku 2013, v roku 2014 aj v roku 2015. Správanie žalovaného, u ktorého sa
má v spotrebiteľských právnych vzťahoch vyžadovať v najvyššej možnej miere dodržiavanie zákona,
nemožno pripisovať na ťarchu žalobcu. Žalovaný minimálne vedel, že uvedeným poplatkom v rozpore
so zákonom, nastane zákonom predpokladaná sankcia, a teda, že veriteľ nebude môcť od dlžníka

žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky. Pre prípad, že tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou
uzrozumený. Konanie žalovaného tak nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne z nepriamym úmyslom získať majetkový
prospech. Zákonodarca pritom pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s 10-ročnou objektívnou
premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo. Z uvedeného dôvodu mal žalobca

za to, že žaloba bola podaná včas, a preto mu patrí plný úspech v konaní, vrátane trov konania.
Pripomenul, že žalovaný v rámci povoleného predmetu činnosti poskytuje úvery a pôžičky z vlastných
zdrojov od roku 2012, žalovaný je povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou
odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem, a to v súlade s dobrými
mravmi. Zmluvy boli uzatvorené na vopred pripravenom formulári žalovaného, ktorý si ich vopred

pripravil a žalobca ich obsah nemohol ovplyvniť. Praktiky žalovaného, ktorý predložil žalobcovi ako
spotrebiteľovi zmluvy, v ktorých absentujú zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č.
129/2010 Z.z., si ťažko možno predstaviť v rovine nedbanlivostnej. Poukázal pritom aj na iné rozhodnutia
všeobecných súdov (napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/84/2011 zo dňa 12.decembra 2011, sp.zn. 21Co/72/2014 zo dňa 19.03.2015, ako aj Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp.zn. 4C/282/2012 zo 14.05.2013). Nesprávnosť právneho posúdenia veci žalobca videl v aplikácii 3-
ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Zároveň vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných

zmlúv a zamietnutia určovacích výrokov, žalobca zdôraznil, že ustanovenie § 137 C.s.p. obsahuje len
demonštratívny výpočet druhov žalôb. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že nie je možné sa žalobou
domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy, pokiaľ je daný naliehavý právny záujem. Súd
je pritom povinný z úradnej povinnosti rozhodovať o tom, či zmluvná podmienka je neprijateľná, a teda
neplatná. V danom prípade postavenie žalobcu je nejasné a neisté nielen v tom, že zmluva obsahuje

neprijateľnú podmienku a samotná je v rozpore so zákonom, keď v nej absentujú zákonné náležitosti,
ale aj v tom, že žalovaného ako veriteľa takto pripravená zmluva nijakým spôsobom nenúti reagovať
na skutočnosť, že žalobca ako dlžník vrátil požičané peniaze skôr, než bolo dohodnuté. Podľa názoru
odvolateľa tieto skutočnosti preukazujú, že je daný naliehavý právny záujem, aby súd o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti rozhodoval. Taký výklad ustanovenia § 137 C.s.p., aký vykonal okresný súd v
napadnutom rozhodnutí, by neumožňoval žalobcovi v danom prípade uplatniť svoje právo domáhať sa

určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti a bol by v rozpore s jeho základným ústavným právom.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Žalovaný mal za to, že okresný súd mal aplikovať 2-
ročnú premlčaciu lehotu, ale z dôvodu hospodárnosti a nákladnosti odvolacieho konania sa voči

vydanému rozhodnutiu neodvolal a je pripravený uhradiť žalobcovi súdom určenú sumu 70,80 Eur.
Vo vzťahu k 10-ročnej lehote uviedol, že rozsudky, na ktoré poukazoval vo svojom odvolaní žalobca,
kde bola aplikovaná 10-ročná premlčacia lehota, sa týkali dlhodobého ignorovania zákonnej povinnosti
uvádzať RPMN v prípade zákazu nekalej obchodnej praktiky. V predmetnej veci ale nešlo o judikované
neprijateľné zmluvné podmienky, žalobca nepredložil žiadne súdne rozhodnutia týkajúce sa žalovaného

a judikovania neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvách žalovaného. Nie je tak možné na daný
prípad aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu, takéto bezdôvodné obohatenie nevyplynulo z vykonaného
dokazovania. Vedomosť žalovaného by musela spočívať v poznávacej a vôľovej zložke, žalovaný by
musel vedieť a chcieť spôsobiť uvedený následok. Úmysel zo strany žalovaného nebol preukázaný
a ani neexistoval. Žalovaný tvrdil, že zo zmlúv predložených v súdnom konaní vyplýva, že zmluvy

obsahovali všetky podstatné náležitosti spotrebiteľských zmlúv, platné v čase ich podpisu. Vo vzťahu
k odvolacej námietke týkajúcej sa naliehavého právneho záujmu na tom, aby súd o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti rozhodoval, žalovaný uviedol, že dôvody uvedené v § 11 ods.1 zákona č. 129/2010
Z.z. sú taxatívne vymenované, nenachádza sa medzi nimi údajná „neplatnosť právneho úkonu,“ a preto
súd nemôže určiť osobitným výrokom to, že predmetné zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov. To, že

sú bezúročné, vyplýva aj zo zmlúv samých. Žalovaný mal za to, že ide o nadbytočné výroky, ktoré sú
obsahom prípadného výroku o zaplatenie a ktoré si súd musí vyriešiť ako predbežnú otázku vo výroku
o zaplatenie. Z uvedeného dôvodu neexistuje naliehavý právny záujem na určení týchto výrokov.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,

ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).8. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so
zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie
riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným

dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou
súdu prvej inštancie. Z odvolaním napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že vo veci samej okresný súd
rozhodol vo vzťahu k žalobnému návrhu na určenie štyroch zmlúv, a to z 15.09.2013, 24.10.2013,
27.11.2013 a 30.12.2013 tak, že návrh na ich určenie za bezúročné a bez poplatkov zamietol (vo
výrokoch I., III., V. a VII.) a v tej súvislosti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (vo

výrokoch II., IV., VI. a VIII.). O nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia rozhodol tak, že vo výroku
IX. priznal bezdôvodné obohatenie vo výške 70,80 Eur, vo zvyšku nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia zamietol (výrok X.) a rozhodol tiež o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k časti žaloby
o vydanie bezdôvodného obohatenia (výrok XI.). Taktiež rozhodoval o uplatnenom nároku na zaplatenie
primeraného zadosťučinenia, ktoré priznal vo výške 70,80 Eur (výrok XI.) a súvisiacim výrokom vo
vzťahu k primeranému zadosťučineniu rozhodol o náhrade trov konania.

8.1 Z podaného odvolania vyplývajú dve zásadné námietky žalobcu, ktorý tvrdil, že rozhodnutie o
zamietnutí časti žaloby o určenie, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov je nesprávne, nakoľko je
daný naliehavý právny záujem. Namietal tiež, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
keď na námietku premlčania aplikoval trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu, pričom išlo o úmyselné

bezdôvodné obohatenie a mala tak byť aplikovaná 10 ročná premlčacia lehota.

8.2 Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť alebo neplatnosť sú právnymi skutočnosťami
v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Civilný sporový poriadok pri určovacích žalobách
vychádza zo zásady, že súd ma určiť aktuálny právny stav. C.s.p. pripúšťa žalobu na určenie právnej

skutočnosti (žalobu o neplatnosť právneho úkonu) za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu.
Nemožno však ani dôvodne tvrdiť existenciu naliehavého právneho záujmu v prípade, ak sa žalobca
rovnakou žalobou domáha plnenia ako v prejednávanej veci. Žaloba na plnenie vytvára z hľadiska
predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie (tu určenie, že zmluva
je bezúročná a bez poplatkov). Rozsudok o žalobe na plnenie v sebe zahŕňa kladné alebo záporné

riešenie otázky existencie práva alebo právneho vzťahu, ktorá by mala byť riešená určovacou otázkou.
Ak v predmetnom prípade žalobca ako sa ako dominus litis domáhal zároveň určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti ním označených zmlúv a zároveň uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
z označených zmlúv, sám založil prekážku pre pozitívne rozhodnutie v určovacej časti žaloby. Tým, že sa
domáhalplnenia(vydaniabezdôvodnéhoobohatenia)súdprvejinštanciesimuselotázkubezúročnostia

bezpoplatkovosti právnych úkonov (zmlúv) vyriešiť ako predbežnú otázku. Bez konštatovania, že zmluvy
sú bezúročné a bez poplatkov by nemohlo dôjsť o pozitívnemu konštatovaniu o existencii bezdôvodného
obohatenia. Žiadaný výrok o určení, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov sa tak stal nadbytočným
(aj keď na tomto zistení okresný súd založil svoje rozhodnutie vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu),
z čoho vyplýva, tvrdenie žalobcu, že je daný naliehavý právny záujem neobstojí. Rozhodnutie súdu prvej

inštancie vo vzťahu k dôvodnosti uplatnených určovacích nárokov tak nie je následkom nesprávneho
právneho posúdenia.

8.3 Skutkové zistenia okresného súdu žalobca v podanom odvolaní nenamietal. Za správne ich
považuje aj odvolací súd. Uzavretie zmlúv o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.09.2013,

24.10.2013, 27.11.2013 a 30.12.2013 bolo preukázané ich predložením. Medzi tvrdeniami strán sporu
nie sú rozpory, kedy boli finančné prostriedky poskytnuté a ani, kedy boli žalovanému vrátené, vrátane
súvisiacich poplatkov. Dôležité bolo zistenie okresného súdu, že posledné plnenie zo strany žalobcu
bolo uskutočnené žalovanému dňa 10.10.2013 (na zmluvu zo dňa 15.09.2013) a dňa 31.10.2013 (na
zmluvu zo dňa 24.10.2013), pričom žaloba bola na súd podaná 9. novembra 2016. Podľa § 107 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ustanovenie § 107 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka stanovuje pre vydanie bezdôvodného obohatenia dvojitú kombinovanú

premlčaciu dobu: subjektívnu, ktorá je dvojročná a objektívnu trojročnú, resp. desaťročnú. Ich začiatok
je stanovený vo vyššie uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka a ich vzájomný vzťah je
taký, že sú na sebe nezávislé, čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie
ktorejkoľvek z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na plynutie druhej premlčacej doby. Premlčanie akoprávny inštitút je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti
práva. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v
konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia

a kto ho získal. Žalobca tvrdil, že sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel až na jeseň 2016 z
médií a článkov na internete, z hľadiska začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby a jej právneho
posúdenia súdom prvej inštancie námietky neboli. Objektívna premlčacia doba v prípade majetkového
prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu začína plynúť okamihom získania bezdôvodného
obohatenia.Odvolacísúdjetohonázoru,ževsúdenejvecisatakmalostaťúhradamiplnenínajednotlivé

zmluvy, ktoré plnenia vo vzťahu k zmluvám zo dňa 15.09.2013 a 24.10.2013 súd prvej inštancie zistil
na dni 10.10.2013 a 31.10.2013.

8.4 Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto sa pri skúmaní úmyslu
konajúcej osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Zavinenie podľa §
15 Trestného zákona je vybudované na dvoch zložkách - vedomostnej a vôľovej. Podľa stupňa vôľovej

zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa
Občianskeho zákonníka ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim
konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel. O nepriamy úmysel ide ak ten,
kto sa na úkor iného obohatil vedel, že svojím konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre
prípad, že sa tak stane, bol s týmto následkom uzrozumený. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby

získať bezdôvodné obohatenie však nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri
uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale by bolo nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na
okolnosti uzavretia konkrétnej úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia
plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne
obohacuje. Žalovaný skutočne chcel získať odplatu vo forme odplaty (nákladov) za poskytnuté finančné

prostriedky, táto skutočnosť ale nedokazuje jeho úmysel získať bezdôvodné obohatenie. Spôsob
uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nepreukazuje úmysel žalovaného bezdôvodne sa na
úkor žalobcu obohatiť. V súdnom spise sa nachádzajú jednotlivé zmluvy, v samotných zmluvách je
uvedená výška poskytnutých finančných prostriedkov, celkové náklady žalobcu ako spotrebiteľa a výška
plnenia, ktorú bol podľa zmlúv žalobca povinný žalovanému vrátiť. Pre záver, že u žalovaného nie je

preukázaný úmysel bezdôvodne sa na úkor žalobcu obohatiť, postačilo zistenie, že o povinnosti žalobcu
vrátiť finančné prostriedky spolu s príslušenstvom žalovaný žalobcu informoval. Trojročná objektívna
premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť úhradou nad rámec poskytnutých
finančných prostriedkov. Tieto plnenia vo vzťahu k zmluvám zo dňa 15.09.2013 a 24.10.2013 boli
zaplatené viac ako tri roky pred podaním žaloby na súd. Žaloba bola doručená na súd 9.11.2016

po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. Uplynutím jednej z premlčacích dôb sa nárok
žalobcu premlčal, a preto nebolo možné s prihliadnutím na námietku premlčania zo strany žalovaného
premlčané právo priznať a nebolo potrebné osobitne skúmať, kedy sa žalobca skutočne o vzniku
bezdôvodného obohatenia dozvedel, kedy začala a kedy uplynula subjektívna premlčacia doba. Pokiaľ
súd prvej inštancie vo vzťahu k objektívnej premlčacej lehoty aplikoval trojročnú lehotu, jeho závery

nie súd následkom nesprávneho právneho posúdenia. Ak priznal bezdôvodné obohatenie len v časti
nepremlčaného nároku, nemožno napadnutému rozhodnutiu nič vytknúť.

8.5 Žalobca tiež podal odvolanie aj voči výroku XII. napadnutého rozsudku, v tomto smere ale podané
odvolanie nekonkretizoval. Odvolaciemu súdu tak ostáva len domnievať sa, z akých dôvodov tento

výrok napadol. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o tom, že žalobcovi priznal z titulu primeraného
finančného zadosťučinenia náležite odôvodnil, uviedol, akými úvahami sa v tomto smere riadil, ako
posúdil tvrdenia žalobcu a žalovaného a napokon z akých dôvodov primerané zadosťučinenie priznal
vo výške 70,80 Eur. Konštatoval, že nárok na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia sa musí
odvíjať od prípadného úspechu žalobcu voči žalovanému, žalobca bol v časti podanej žaloby neúspešný

zdôvodupremlčanianároku.Akokresnýsúdpriznalprimeranézadosťučinenievovýškezodpovedajúcej
priznanémubezdôvodnémuobohateniu,tentozáverjesúladnýsozistenýmskutkovýmstavomapovahe
inštitútu primeraného zadosťučinenia.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1,

ods. 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil a to aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania. Odvolaním
nenapadnutý výrok IX. rozsudku súdu prvej inštancie ostal týmto rozhodnutím nedotknutý.10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval

zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu odvolací súd priznal proti
žalovanému 1/ v rozsahu 100%.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).