Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. marec 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18Csp/102/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817209841
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817209841.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobkyne: D. Y., narodená

XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX/X, Y., občan SR proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.,
IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava ( predtým Consumer Finance Holding, a.s.,
IČO: 35 923 130), právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie
sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, o určenie úverov za bezúročné a bez poplatkov takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e že úver, poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
uzavretej dňa 19.05.2015 medzi právnym predchodcom žalovaného Consumer Finance Holding, a.s. a
žalobkyňou je bezúročný a bez poplatkov.

II. Súd u r č u j e že úver, poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
uzavretej dňa 19.08.2015 medzi právnym predchodcom žalovaného Consumer Finance Holding, a.s. a
žalobkyňou je bezúročný a bez poplatkov.
III. Súd u r č u j e že úver, poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
uzavretej dňa 12.09.2015 medzi právnym predchodcom žalovaného Consumer Finance Holding, a.s. a
žalobkyňou je bezúročný a bez poplatkov.
IV. Súd u r č u j e že úver, poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX

uzavretej dňa 14.01.2016 medzi právnym predchodcom žalovaného Consumer Finance Holding, a.s. a
žalobkyňou je bezúročný a bez poplatkov.
V. Žiadnej zo strán sporu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

(1)Žalobkyňa sa žalobou podanou proti žalovanému domáhala určenia, že úvery poskytnuté žalovaným
sú bezúročné a bez poplatkov. Žalobu odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom
žalovaného došlo od mája 2015 do januára 2016 k uzatvoreniu štyroch zmlúv o spotrebiteľskom úvere.
Dňa 19.05.2015 bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX ( ďalej ako zmluva
č. 1), dňa 19.08.2015 bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX ( ďalej ako

zmluva č. 2), dňa 12.09.2015 bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX ( ďalej
ako zmluva č. 3) a dňa 14.01.2016 bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
( ďalej ako zmluva č. 4). Všetky uvedeného zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami s tým, že zmluva
č. 4 je zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere. Zmluva č. 1 až 3. Neobsahuje všetky náležitosti
určené zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch , žalovaný naviac porušil svoje povinnosti
zakotvené v § 7 zák.č. 129/2010, z ktorého dôvodu sa žalobkyňa domáha určenia, že poskytnuté úvery
žalovaným sú bezúročné a bez poplatkov. Naliehavý právny záujem žalobkyňa vyvodzuje z potreby

odstránenia právnej neistoty v právnom vzťahu medzi ňou a žalovaným. Žalobkyňa má naliehavý právny
záujem na určení úverov za bezúročné a bez poplatkov , pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je
jej skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala
na rozsudok NS ČR sp. zn. 3Cdo 1338/96, rozsudok NS SR sp. zn. 1MCdo 1/2009, rozsudok Krajskéhosúdu v Prešove sp. zn. 3Co/224/2013 z 12.2.2014. V prípade ak zmluva nespĺňa zákonom požadované
náležitosti zák.č. 129/2010 zakotvuje, že poskytnutý úver na základe takejto zmluvy je bezúročný a
bez poplatkov. S poukazom na uvedené možno podmienku existencie naliehavého právneho záujmu

považovať za splnenú.
- Zmluvou č. 1 z 19.05.2015 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 2000,- EUR , ktorý sa zaviazala
splatiť v 60-tich mesačných splátkach po 55,83 EUR. Žalobkyňa uzatvorila poistenie schopnosti splácať
úver - základný súbor poistenia, za ktorý mala mesačne hradiť sumu 1,62 EUR. Splátka úveru bola spolu
s poistením 57,45 EUR. Celková suma, ktorú mala žalobkyňa uhradiť tak predstavovala 3.447,- EUR a

nie ako uvádza žalovaný v zmluve 3.349,80 EUR. V zmluve je tiež nesprávne uvedená výška RPMN v
neprospech spotrebiteľa, jej skutočná výška ja 26,73 EUR a nie 25% ako uvádza v zmluve žalovaný;
- Zmluvou č. 2 z 19.08.2015 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 600,- EUR , ktorý mala splatiť v 60-
tich mesačných splátkach po 17,31 EUR. Uzatvorila tiež poistenie schopnosti splácať úver - základný
súbor poistenia , za ktorý mesačne mala hradiť sumu 0,50 EUR. Splátka úveru spolu s poistením bola
vo výške 17,81 EUR. Celková suma, ktorú mala žalobkyňa uhradiť bola 1.068,60 EUR ( nie 1.038,60

EUR ako uvádza žalovaný v zmluve), v zmluve je tiež nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech
spotrebiteľa , jej skutočná výške je 27,78 % a nie 27%, ako uvádza v zmluve žalovaný.;
- Zmluvou č. 3 z 12.09.2015 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 600,- EUR, ktorý mala splatiť v 60-
tich mesačných splátkach po 16,75 EUR. V zmluve žalobkyňa uzatvorila aj poistenie schopnosti splácať
úver - základný súbor poistenia , za ktorý mala mesačne hradiť sumu 0,49 EUR. Splátka úveru spolu

s poistením bola vo výške 17,24 EUR. Celková suma, ktorú mala žalobkyňa uhradiť tak predstavovala
1.034,40 EUR a nie žalovaným uvedených 1.005,- EUR. V zmluve je tiež nesprávne uvedená výške
RPMN v neprospech spotrebiteľa , jej skutočná výška je 26,75 EUR a nie 25% ako uvádza v zmluve
žalovaný;
Žalovaný nezahrnul platbu za poistenie ani do celkovej sumy, ktorú má žalobkyňa zaplatiť ani do

hodnoty RPMN, a to napriek tomu, že platba poisteného je pravidelným poplatkom, ktorý spotrebiteľ platí
pravidelne spolu so splátkou úveru a je nevyhnutné túto platbu zahrnúť do výpočtu RPMN. Uvedenie
nesprávnej celkovej sumy, ktorú mala žalobkyňa žalovanému zaplatiť a nesprávnej výšky RPMN
v neprospech spotrebiteľa má rovnaké dôsledky , ako keby tento údaj v zmluve úplne absentoval
( rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn. 6Csp/15/2016 zo dňa 25.08.2016). Navyše sa takéto

konanie žalovaného dá považovať za nekalú obchodnú praktiku v zmysle zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa ( rozhodnutie SOI, Ústredného inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave č. SK/0054/99/2016
z 6.6.2016). V zmluvách ďalej absentuje uvedenie výšky , počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov , prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely je splatenia, uvedenej správnej RPMN

a správnej celkovej čiastky , ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Na základe uvedeného má žalobkyňa za to,
že zmluva č. 1,2,3 neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a to uvedené v
písm. k) a l) , v dôsledku čoho je podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) cit. zákona potrebné úvery poskytnuté
na základe týchto zmlúv za bezúročné a bez poplatkov.
-Zmluvou č. 4 z 14.01.2016 bol žalobkyni poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver vo výške 490,- EUR

na nákup tovaru ( lôžkoviny), ktorý mala splatiť v 48-ich splátkach po 14,90 EUR. Celkovo tak mala
žalobkyňa zaplatiť žalovanému sumu 715,20 EUR a RPMN bola vo výške 21,89 EUR. Žalobkyňa
poukazuje na skutočnosť, že hoci mala so žalovaným uzatvorených viacero úverových zmlúv, žalovaný
okrem jej príjmu a orientačných údajov o výdavkoch nijakým spôsobom neskúmal jej bonitu a pri
skúmaní schopnosti žalobkyne splácať úvery nepostupoval s odbornou starostlivosťou ( na podporu

poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/171/2016 z 27.10.2016). Podľa § 7
ods. 1 a ods. 15 zák.č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 11 ods. 2 zák.č. 129/ 2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s
odbornou starostlivosťou , v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa zastáva názor, že pri uzatváraní zmluvy došlo k hrubému
porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z..

(2) Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním z 04.08.2017 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Žalovaný má za to, že žalobkyňa nemá na určení, ktorého sa podanou žalobou domáha
naliehavý právny záujem. Pričom žiadny žalobca nie je zbavený povinnosti preukázať v konaní o určenie
práva alebo povinnosti existenciu naliehavého právneho záujmu na tomto určení. Žalobkyňa nemá

naliehavý právny záujem na určení, že zmluva o bezúročná a bez poplatkov, prednosť má žaloba na
plnenie, v rámci ktorej by sa ako predbežná otázka riešila prípadná bezúročnosť a bezpoplatkovosť.
Naliehavý právny záujem nerozlišuje medzi žalobcom spotrebiteľom a iným žalobcom ( podporne
žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/41/2017 a rozsudok NS SR sp.zn. 8Cdo 251/2015) . Z prehľadu úhrad vykonaným žalobkyňou vyplýva, že neuhradila ani na jednej zo
zmlúv istinu, ktorá jej bola poskytnutá. Už z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nemá naliehavý právny
záujem na určení, ktoré žaluje v tomto spore. V zmluve je výška RPMN uvedená správne, poistenie

schopnosti splácať je v danom prípade dobrovoľný ( fakultatívny) inštitút, ktorý môže spotrebiteľ využiť,
t.j. žalobkyňa mala reálne možnosť uvedené poistenie odmietnuť, a to nezaškrtnutím políčka, týkajúceho
sa poistenia. Uzavretie poistenia nebolo viazané na samotný úver, a žalobkyni by bol úver poskytnutý
aj v prípade, ak by poistenie odmietla. Z § 2 písm. i) a g) zák. č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že poistenie
ako fakultatívny inštitút nebolo potrebné zahŕňať do údaju o RPMN, ani do výpočtu celkovej sumy

pôžičky. Žalovaný má za to, že v zmluve ( čl.V) je výška splátky uvedená, ako aj počet splátok 60 ,
termíny splátok do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, čo vyplýva zo zmluvných podmienok,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V zmluve je uvedená aj konečná splatnosť mesiacom a
rokom 1/2019.Zmluva ďalej obsahuje aj výšku splátky, termín splatnosti, aj počet splátok, tieto údaje
sú uvedené v splátkovom kalendári, ktorý tvorí súčasť zmluvy. Námietky žalobkyne ohľadom absencie
údajov podľa § 9 zák.č. 129/2010 Z.z. sú neopodstatnené. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 13Co/111/2014 a rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home
Credit Slovakia, a.s. a Q. P.. V zmysle tohto rozsudku ESD sa za zmluvu o úvere bez úrokov a bez
poplatkov bude považovať len taká zmluva, ktorá neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10
ods. 2 smernice za podmienky, ak v absentujúcej náležitosti ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. S týmto záverom sa stotožnili viaceré

slovenské súdy napr. Okresný súd Žiar nad Hronom v rozsudku č.k. 19Csp/34/2016-108 z 21.02.2017,
Okresný súd Banská Bystrica v rozsudku č.k. 19Csp/21/2017-94 z 3.5.2017, Okresný súd Zvolen v
rozsudku č.k. 18C/31/2014-145 z 04.03.2015 a pod.). K námietke žalobkyne, že žalobca pri poskytovaní
úverov nepostupoval s náležitou starostlivosťou žalovaný uviedol, že posúdil s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľky splácať poskytnutý úver pred uzavretím zmluvy, pričom zobral do úvahy najmä

dobu, na ktorú sa úver poskytuje, jeho výšku a príjem spotrebiteľky. Pri posudzovaní schopnosti splácať
úver žalobkyňa pri posudzovaní príjmu predložila žalovanému tieto údaje: príjem 544,- EUR, mesačné
finančné náklady 0,- EUR, na základe čoho mal žalovaný za to, že žalobkyňa je schopná spotrebiteľský
úver splácať. Jediným následkom nekonania s odbornou starostlivosťou je, že veriteľ nie je oprávnený
žiadať od spotrebiteľa jednorázové splatenie, čo ani žalovaný nežiada. Vzhľadom na uvedené, žiadal

žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

(3) Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla (v podaní z 30.08.2017), že zotrváva na svojich
doterajších tvrdeniach a vyjadreniach. Je toho názoru, že súd je povinný podrobiť všetky napadnuté
zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným ex offo súdnemu prieskumu

za účelom zistenia , či spĺňajú všetky zákonom č. 129/2010 Z.z. požadované náležitosti. Žalobkyňa
uviedla, že v žalobe dostatočne odôvodnila v čom vidí naliehavý právny záujem na určení , že úver je
bezúročnýabezpoplatkov.Jejprávnyzáujemnaurčenívychádzazpotrebyodstráneniaprávnejneistoty
v právnom vzťahu medzi ňou a žalovaným s poukazom na § 3 ods. 3 a 5 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. ( rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/27/2013 , 15Co/339/2015 spotrebiteľ

má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované na základe neplatnej spotrebiteľskej
zmluvy . Nie je pritom podstatné, či došli či už zo strany spotrebiteľa alebo dodávateľa k uplatneniu
práva na plnenie. Spotrebiteľ má právo, aby nebol obťažovaný hrozbou uplatnenia účinkov neplatnej
zmluvy, ktorej neplatnosť nebola autoritatívnym rozhodnutím súdu určená. Zmyslom určovacej žaloby je
nadobudnutie právnej istoty spotrebiteľa vo vzťahu k plneniam poskytovaným dodávateľovi. Žalobkyňa

nespochybňuje, že v zmluvách je uvedené , že poistenie nie je povinné, čo neznamená, že nebolo
podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy za podmienok, ako k tomu došlo. Ak by žalobkyňa poistenie
neuzatvorila, vtedy by bol údaj o RPMN a celkovej čiastke, ktorý je v zmluvách uvedený správny.
Žalobkyňa neuzatvorila s poisťovňou samostatnú zmluvu o poistení, ale len pristúpila k poistnej zmluve,
ktorú má s poisťovňou uzatvorenú žalovaný a z pohľadu žalobkyne platí poistné žalovanému a nie

poisťovni. Je preto názoru, že poistné ako náklad musí byť zahrnutý tak do RPMN ako aj do celkovej
čiastky, ktorú bude musieť žalovanému v súvislosti s poskytnutými úvermi zaplatiť.( rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/100/2016 z 23.2.2017) K absencii určenia výšky, počtu termínov
splátok istiny, úrokov a poplatkov žalobkyňa zotrvala na svojich vyjadreniach, že absencia má za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Je tiež povinnosťou veriteľa skúmať

schopnosť dlžníka splácať úver. To, že u žalovaného mala žalobkyňa pred uzatvorením zmluvy č. 4
uzatvorené ďalšie 3, napriek tomu žalovaný do zmluvy č. 4 uviedol, že mesačné náklady žalobkyne sú 0
EUR, čo je podľa žalobkyne konanie v rozpore s odbornou starostlivosťou s cieľom dosiahnuť zisk. Ak by
veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou, úver nemal žalobkyni poskytnúť. Tvrdenie žalovaného, ženechce od žalobkyne jednorázovo uhradiť dlh zo zmluvy č. 4 je nepravdivé, nakoľko inkasná spoločnosť
vyzvala dňa 31.05.2017 na úhradu celej sumy 506,19 EUR. Žalobkyňa navrhuje, aby súd celej žalobe
vyhovel.

(4) Žalovaný v zmysle výzvy súdu podľa § 167 ods. 4 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
( ďalej CSP) reagoval podaním z 30.10.2017, v ktorom opakovane namietol, že zmluva obsahuje všetky
zákonom predpísané náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z., dal znova do pozornosti závery
rozsudku Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

11Co/39/2016 z 11.04.2017, 14Co/56/2016 z 6.7.2017 a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

(5) Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom
svojho právneho zástupcu a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti.
Bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalobkyne, prednesom právneho zástupcu žalovaného a
oboznámením s obsahom žaloby, Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 19.05.2015,

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 19.08.2015, Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX z 12.09.2015, Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 14.01.2016,
vrátane Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, vyjadrením žalovaného k
žalobe z 04.08.2017, prehľadmi splátok a úhrad k jednotlivým zmluvám, vyjadrením žalobkyne z
30.08.2017, výzvami žalovaného na úhradu dlhu k zmluve č. 1 až 4, odpoveďou žalovaného na

žiadosť žalobkyne o individuálny splátkový kalendár, vyjadrením žalovaného z 30.10.2017, podanie
žalovaného z 21.03.2018, Delimitačný protokol a oboznámením ostatného obsahu súdneho spisu sp.
zn. 18Csp/102/2017.

(6) Súd mal zistený tento skutkový stav veci:

-Dňa 19.05.2015 právny predchodca žalovaného ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX ( ďalej v texte ako Zmluva č. 1), na základe ktorej bol
žalobkyni poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.000,- EUR pri ročnej úrokovej sadzbe
25 % . Žalobkyňa sa zaviazala uhradiť žalovanému ( jeho právnemu predchodcovi) celkovú čiastku za

poskytnutie úveru vo výške 3.349,80 EUR, a to v 60 mesačných splátkach spolu s poistením vo výške
57,45 EUR ( z toho splátka poistného bola 1,62 EUR mesačne), ročná percentuálna miera nákladov, ku
dňu podpisu zmluvy predstavovala 25 %, priemerná hodnota RPMN 18,24 %, s termínom prvej splátky
20.06.2015 a ďalšími splátkami splatnými vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Termín konečnej splatnosti bol
5/2020. Na tomto úvere žalobkyňa doposiaľ žalovanému uhradila sumu 937,99 EUR s poslednou súdu

známou splátkou dňa 13.06.2017 v sume 5,05 EUR. Výzvou z 31.05.2017 bola žalobkyňa na základe
mandátnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného ( mandantom) a spoločnosťou
Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ( mandatárom) vyzvaná mandatárom na úhradu dlžnej sumy z tejto
zmluvy vo výške 2.073,64 EUR v lehote do 7 dní od zaslania výzvy. Vo výsluchu na pojednávaní
žalobkyňa k tomuto úveru uviedla, že zo začiatku splátky platila, našla si viacero zamestnaní, čo sa

však odzrkadlilo na jej zdraví, exmanžel jej tiež istú domu neplatil výživné. K poisteniu uviedla, že
zamestnanec žalovaného sa jej na poistenie pýtal, či ho chce, ale nerozumela tomu dobre, resp.
porozumela tomu tak, že keď to nebude schopná splácať, to poistenie to pokryje. Nebolo to ale tak. Až
neskôr, keď jej to právnici vysvetlili, porozumela ako to vlastne je. Sumu úveru 2.000,- EUR použila na
výdavky v súvislosti so starostlivosťou o syna, ktorý bol nezamestnaný a závislý a mal vážne problémy,

ona nemala dosť financií na jeho liečbu, mala tiež nedoplatky na nájomnom. V januári ( 2018) na tento
úver zaplatila sumu 1.079,67 EUR

-Dňa 19.08.2015 právny predchodca žalovaného ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX ( ďalej v texte ako Zmluva č. 2), na základe ktorej bol

žalobkyni poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 600,- EUR pri ročnej úrokovej sadzbe
27 %. Žalobkyňa sa zaviazala uhradiť žalovanému ( jeho právnemu predchodcovi) celkovú čiastku za
poskytnutie úveru vo výške 1.038,60 EUR, a to v 60 mesačných splátkach spolu s poistením vo výške
17,81 EUR ( z toho splátka poistného bola 0,50 EUR mesačne), ročná percentuálna miera nákladov, ku
dňu podpisu zmluvy predstavovala 27 %, priemerná hodnota RPMN 33,96 % , s termínom prvej splátky

20.09.2015 a ďalšími splátkami splatnými vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Termín konečnej splatnosti bol
8/2020. Na tomto úvere žalobkyňa doposiaľ žalovanému zaplatila sumu 253,06 EUR s poslednou súdu
známou splátkou dňa 13.06.2017 v sume 1,68 EUR. Výzvou z 31.05.2017 bola žalobkyňa na základe
mandátnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného ( mandantom) a spoločnosťouIntrum Justitia Slovakia s.r.o. ( mandatárom) vyzvaná mandatárom na úhradu dlžnej sumy z tejto zmluvy
vo výške 649,16 EUR v lehote do 7 dní od zaslania výzvy. Vo výsluchu na pojednávaní žalobkyňa
k tomuto úveru uviedla, že bola k tomuto úveru už vyhlásená mimoriadna splatnosť, dlží ešte sumu

328,77 EUR, rovnako ako aj ostatné úvery použila na úhradu výdavkov v súvislosti so živobytím. Mala
nedoplatky na nájomnom a hrozilo jej vysťahovanie.

-Dňa 12.09.2015 právny predchodca žalovaného ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX ( ďalej v texte ako Zmluva č. 3), na základe ktorej bol

žalobkyni poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 600,- EUR pri ročnej úrokovej sadzbe
25 % . Žalobkyňa sa zaviazala uhradiť žalovanému ( jeho právnemu predchodcovi) celkovú čiastku za
poskytnutie úveru vo výške 1.005,00 EUR, a to v 60 mesačných splátkach spolu s poistením vo výške
17,24 EUR ( z toho splátka poistného bola 0,49 EUR mesačne), ročná percentuálna miera nákladov, ku
dňu podpisu zmluvy predstavovala 25 %, priemerná hodnota RPMN 33,96 %, s termínom prvej splátky
20.10.2015 a ďalšími splátkami splatnými vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Termín konečnej splatnosti bol

9/2020. Na tomto úvere žalobkyňa doposiaľ žalovanému zaplatila sumu 227,93 EUR s poslednou súdu
známou splátkou dňa 13.06.2017 v sume 1,72 EUR. Výzvou z 31.05.2017 bola žalobkyňa na základe
mandátnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného ( mandantom) a spoločnosťou
Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ( mandatárom) vyzvaná mandatárom na úhradu dlžnej sumy z tejto zmluvy
vo výške 650,76 EUR v lehote do 7 dní od zaslania výzvy. Vo výsluchu na pojednávaní žalobkyňa k

tomuto úveru uviedla, že zostatok k 18.01.2018 na tomto úvere je 358,48 EUR.

-Dňa 14.01.2016 právny predchodca žalovaného ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 6019807146 ( ďalej v texte ako Zmluva č. 4), na základe ktorej bol
žalobkyni poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver vo výške 490,- EUR pri ročnej úrokovej sadzbe

21,89%. Žalobkyňa sa zaviazala uhradiť žalovanému ( jeho právnemu predchodcovi) celkovú čiastku
za poskytnutie úveru vo výške 715,20 EUR, a to v 48 mesačných splátkach vo výške 14,90 EUR,
ročná percentuálna miera nákladov, ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 21,89 %, priemerná hodnota
RPMN 29,89 %, s termínom prvej splátky 20.02.2016 a ďalšími splátkami splatnými vždy k 20-
temu dňu v mesiaci. Termín konečnej splatnosti bol 20.01.2020. Na tomto úvere žalobkyňa doposiaľ

žalovanému zaplatila sumu 151,61 EUR s poslednou súdu známou splátkou dňa 13.06.2017 v sume
1,18 EUR. Výzvou z 31.05.2017 bola žalobkyňa na základe mandátnej zmluvy uzavretej medzi právnym
predchodcom žalovaného ( mandantom) a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ( mandatárom)
vyzvaná mandatárom na úhradu dlžnej sumy z tejto zmluvy vo výške 506,19 EUR v lehote do 7 dní
od zaslania výzvy. Vo výsluchu na pojednávaní žalobkyňa k tomuto úveru uviedla, že pre zdravotné

problémymuselariešiťkúpulôžkovín,podalapretožiadosťoúver.Kpreverovaniubonitydlžníkauviedla,
že žalobca sa jej na nič konkrétne nepýtal, nežiadal od nej potvrdenie o zárobku, zmluva sa uzatvárala
u nej doma cez zástupcu spoločnosti žalovaného, ktorý zmluvu vystavil. Povedala mu aj výdavky, aké
mala, sama bola prekvapená, že to v zmluve potom nebolo. Uviedla mu výšku nájmu, telefón, internet,
ostatné výdavky do školy, zamestnania. Potvrdenie o zárobku od nej nechceli, ešte v ten deň jej prišlo

oznámenie, že jej úver bol schválený.

-Vo výsluchu súdu žalobkyňa ďalej uviedla, že žiada súd, aby jej ako spotrebiteľovi poskytol ochranu.
Ocitla sa vo veľmi ťažkej situácii, nebola schopná splácať splátky, požiadala žalovaného o nižšie splátky,

ale nebolo jej vyhovené. Obrátila sa na oddlžovaciu spoločnosti, chodili jej výzvy na úhradu dlhu a preto
jej bolo doporučené, aby podala žalobu na súd. K poisteniu uviedla, že mu nerozumela. Zle porozumela
tomu, čo kryje poistenie. Zmluvné podmienky si niečo z nich stihla prečítať, základné veci, niečomu
rozumela, avšak právnym veciam bežný človek nerozumie. Táto situácia u nej nastala preto, že na
úveroch nabehli vysoké úroky a poplatky. Viackrát si brala od právneho predchodcu žalobcu úvery,

splátky splácala a vždy keď mala možnosť tak to uhradila jednorázovo. Tie splátky by platila ďalej, ale
nebolo jej vyplatené výživné počas cca 4 mesiacov. Teraz je zamestnaná, má aj brigádu. Od decembra
2017 je opakovane chorá, týždeň je v práci a znova ochorie, nemôže však ostať doma, lebo by nemohla
platiť ani tie minimálne splátky. Žalobkyňa má vyživovaciu povinnosť k 15-ročnému synovi, začal chodiť
na strednú školu. Celkovo mala u právneho predchodcu 8 pôžičiek, riadne tie úvery predtým splácala,

ale nebolo to všetko naraz. Poukázala na to, že podľa nej bonita nebola zo strany žalovaného riadne
zistenáanipreukázaná,nebolotovšetkopreverené,tedažejeschopnátovšetkosplácať.Okremúverov
u právneho predchodcu žalovaného mala úvery u iných veriteľov- SLSP, a.s. Home Credit, Provident,
Pohotovosť. V čase čerpania posledného úveru ( zmluva č. 4) jej odchádzal splátka úveru vo výške 286,-EUR SLSP, a.s., Home Creditu 21,54 EUR plus pokuta, Pohotovosti 53,- EUR, Slovak Telekomu 20,-
EUR a právnemu predchodcovi žalovaného .

-V prednese na pojednávaní dňa 21.03.2018 právny zástupca žalovaného súdu uviedol, že sa pridržiava
svojich písomných vyjadrení k žalobe. Z výsluchu žalobkyne je zrejmé, že túto žalobu podala z dôvodu,
že je v ťaživej finančnej situácii a zo žiadneho iného dôvodu. Je evidentné, že žalobu nepísala
sama, pretože jej skutkové tvrdenia nekorešpondujú s obsahom písomnej žaloby. K poisteniu a jeho
nezahrnutia do výpočtu RPMN uviedol, že ide o poistenie dobrovoľné. Zákon jednoznačne ukladá

povinnosť zahrňovať do výpočtu RPMN len také platby spotrebiteľa, ktoré buď priamo predstavujú
vrátenie úveru alebo je nimi podmienené získanie úveru ako takého. Žalobkyňa sa rozhodla pre variant
A - základné poistenie , v čase výpočtu RPMN pritom žalovaný nemohol vedieť, či si žalobkyňa poistenie
vyberie. K rozpisu splátky na istinu, úroky, poplatky poukázal na rozsudok Súdneho dvora ( podľa
písomného vyjadrenia k žalobe) ako aj na rozhodnutie NS SR z 22.2.2018 sp. zn. 3Cdo 146/2017,
kde je táto okolnosť právne vyriešená. Žalovaný tvrdil, že predmetné zmluvy o úvere obsahujú všetky

obligatórne náležitosti a preto nie je daný dôvod na vyhlásenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti týchto
úverov. K zisťovaniu bonity uviedol, že žalobkyňa už predtým riadne splatila žalovanému 4 úvery,
a z tohto aj žalovaný vychádzal pri posúdení, mal za to, že ide o dobrého klienta, ktorý riadne a
včas plní splátky. Tieto úvery boli ňou riadne vyplatené. Preto žalovaný nemal dôvod pochybovať o
schopnosti žalobkyne splácať aj ďalšie 4 úvery. O.i. výške splátky zodpovedala aj výška príjmu. Sporná

je výška výdavkov, s tvrdením žalobkyne to nekorešponduje, lebo výška jej výdavkov je uvedená nula,
čo nekorešponduje s údajmi od žalovaného, ktoré má, že žalobkyňa má mesačné výdavky 250,- EUR,
čo korešponduje zhruba s tým aj čo vypovedala žalobkyňa. Takéto údaje žalovaný mal, tieto výdavky
zisťované boli , ponechal na úvahe súdu aby posúdil, do akej miery zisťovanie prebehlo zákonným
spôsobom. Bolo by možné vysloviť bezúročnosť ako hovorí zákon len vtedy, keby žalovaný nezisťoval

výdavky vôbec. Aj z dnešného výsluchu to nevyplynulo, že by neboli zisťované vôbec. No znamená
že tú najprísnejšiu sankciu nie je možné voči žalovanému použiť. Nespokojnosť žalobkyne nevyplýva z
právneho rámca úverových zmlúv ako takých , ale z toho, že tých úverov má veľa a súčasne sa dostala
do nepriaznivej finančnej situácie, za ktorú žalovaný však nemôže niesť zodpovednosť. Je tu možno
priestor na úpravu výšky splátok, ale určite nie na vyslovenie bezúročnosti zmlúv. Žiadal preto žalobu

zamietnuť.

(7)Po právnej stránke súd žalobu posúdil podľa týchto ustanovení zákonov:

Podľa § 11 ods. 4 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely č. 279/2017 Z.z. účinnej
od 15.12.2017 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ) v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy

č. 1 až 4. (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6 OZ v platnom znení (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmieodplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov

a lehotu splatnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ v platnom znení (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.(2) V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení
ku dňu uzatvorenia zmluvy č. 1 až 4 (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení na
účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy č. 4 1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto

zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzatvorenia
zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzatvorenia
zmluvy č.4 ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti

podľa§7ods.1saúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Zahrubéporušeniepovinnostipodľa§7
ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím

zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je
to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské
štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na
základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

(8)Súd v prvom rade skúmal, či sú splnené všetky podmienky k tomu, aby mohol určovacej žalobe
vyhovieť. A to, či na tomto určení je naliehavý právny záujem. Ten je daný, ak právne postavenie žalobcu
je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Nakoľko v tejto veci je vzájomný vzťah účastníkov vzťahom
zo spotrebiteľskej zmluvy , naliehavý právny záujem je daný priamo zákonom, konkrétne ustanovením
§ 3 ods. 3 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom požadované určenie je

potrebné aj z dôvodu právnej istoty o skutočnej výške dlhu , pretože bez tohto určenia nie je zrejmé,
koľko by mal žalobca žalovanému zaplatiť tak, aby na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu a teda je potrebné prijať záver, že naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom
určení je daný a to aj s poukazom na vyššie cit. ust. § 11 ods. 4 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v aktuálnom znení.

(9)Zmluvy č. 1 až 4 sú každá spotrebiteľskou zmluvou. Je zrejmé, že žalovaný pri uzavretí zmluvy
ako dodávateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Žalobkyňa
je spotrebiteľom, uzatvorila zmluvy ako fyzická osoba, poskytnuté úvery čerpala na chod domácnosti
a zabezpečenie starostlivosti o maloletého syna. Na tento právny vzťah je preto potrebné aplikovať

ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v platnom znení, v zmysle ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

(10)Po preskúmaní Zmlúv č. 1, 2 a 3 uzatvorených medzi právnym predchodcom žalovaného ako
veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom súd dospel k záveru, že tieto spotrebiteľské zmluvy nemajú
všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd má za to, že zmluvy č. 1, 2, 3 neobsahujú
náležitosti požadované ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, t.j. neobsahujú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej

splatnostispotrebiteľskéhoúveru.Vzmluveč.1jeakotermínkonečnejsplatnostiuvedenýúdaj,,5/2020“,
v zmluve č. 2 ,,8/2020“ a v zmluve č. 3 ,,9/2020“. Vychádzajúc z obsahu jednotlivých zmlúv je zrejmé, že
zmluva neobsahuje presný údaj o konečnej splatnosti úveru, pretože tento nemôže byť uvedený údajom:
5/2020, 8/2020 a 9/2020. Údaj o konečnej splatnosti úveru vyžaduje presné časové uvedenie dátumu,
kedy konečná splatnosť úveru musí byť dátumovo presne špecifikovaná, teda musí byť vyjadrená

presným dátumom, aby spotrebiteľ mal jasnú predstavu o presnom časovom období, kedy bude úver
splatný. Určenie termínu konečnej splatnosti len mesiacom a rokom bez uvedenia konkrétneho dátumu
je dojednanie, ktoré je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné, neurčité a zavádzajúce. Zákonodarca
v citovanom ustanovení výslovne vyžaduje, aby zmluva obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru, čo v danom prípade splnené nebolo. Ak má veriteľ možnosť určiť konečnú zmluvne dohodnutú

splatnosť spotrebiteľského úveru, nemôže povinnosť vypočítať konečnú splatnosť prenášať na dlžníka
a obchádzať tak zákon. V tejto súvislosti sa súd cíti viazaný aj pomerne ustálenou judikatúrou a
rozhodovacou praxou súdu, ktorá vyžaduje, aby veriteľ postupoval voči dlžníkovi - spotrebiteľovi
maximálne čestne a prehľadne tak, aby vedel kedy a v ktoré dni sú splatné nielen splátky, ale aj presne
kedy je splatný celý úver. V Zmluve č. 1, 2 a 3 je zjavne nesprávne a v neprospech spotrebiteľa uvedený

aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ( RPMN), pretože v Zmluve č. 1 pri výške úveru 2000,-
EUR a výške splátky 17,24 EUR mesačne predstavuje pri dobe splácania 60 mesiacov výška RPMN
26,75 % a nie ako nesprávne uvádza zmluva 25,00 %., v Zmluve č. 2 pri výške úveru 600,- EUR a
výške splátky 17,81 EUR mesačne, predstavuje pri dobe splácania 60 mesiacov výška RPMN 28,78
% a nie ako nesprávne uvádza zmluva 27,00 %. v Zmluve č. 3 pri výške úveru 600,- EUR a výške

splátky 17,24 EUR mesačne predstavuje pri dobe splácania 60 mesiacov výška RPMN 26,75 % a nie
ako nesprávne uvádza zmluva 25,00 %. Žalovaný resp. jeho právny predchodca nezahrnul platbu za
poistenie do hodnoty RPMN, pričom takého konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru súdu poistné malo byť zahrnuté do RPMNa teda celkových nákladov spotrebiteľa, pretože nešlo o dobrovoľnú doplnkovú službu veriteľa. Náklady
súvisiace s touto „službou“ boli veriteľovi známe už v čase uzavretia zmluvy a preto mu nič nebránilo ich
zahrnúť do výpočtu celkových nákladov úveru. Pri vynásobení počtu splátok s výškou splátok je zrejmé,

že žalobkyňa mala zaplatiť na úvere celkovú čiastku u zmluvy č. 1 3.447,- EUR a nie v zmluve uvedených
3.349,80 EUR, u zmluvy č. 2 celkovú čiastku 1.068,60 EUR a nie v zmluve uvedených 1.038,60 EUR, u
zmluvy č. 3 celkovú čiastku 1.034,40 EUR a nie v zmluve nesprávne a zavádzajúco uvedených 1.005,-
EUR. Tento rozdiel vyplýva z toho, že v žalovaným uvádzanej celkovej splatnej čiastke nie je zahrnutá
časť splátky, ktorá predstavuje poistné ako úhradu za poistenie. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zák.č.

129/2010 Z.z. náležitosťou zmluvy musí byť údaj aj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Právny predchodca žalovaného v
zmluve neuviedol pravdivý údaj o celkovej čiastke, pretože v tejto čiastke nezohľadnil poistné. Podľa
názoru súdu mali byť náklady na poistenie jednoznačne zahrnuté do výšky RPMN, čo preukázateľne
neboli, preto údaj o RPMN v zmluve č. 1 až 3 nie je uvedený správne a je uvedený v neprospech
spotrebiteľa.Vzmysle §11ods.1písm.b)ad)zák.č.129/2010Z.z.sapretoúverpovažujezabezúročný

a bez poplatkov, pretože zmluvy č. 1, 2 a 3 neobsahujú zákonné náležitosti, a to: neuvedenie správneho
údaju o RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ( § 9 ods. 2 písm. j) zák.č. 129/2010
Z.z.) , ďalej v zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru ( § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona).
Súd preto považoval úver, poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX .
(zmluvač.1),úver,poskytnutýnazákladeZmluvyospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXX(zmluvač.

2) , úver, poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 6590502986 ( zmluva č. 3) uzavretej
dňa 12.09.2015 ( zmluva č. 3) za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods.1 písm. b) a
d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a žalobe v celom rozsahu ako dôvodnej vyhovel.

(11) Po preskúmaní Zmluvy č.4 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom a

žalobkyňou ako dlžníkom súd dospel k záveru, že pri jej uzatváranie žalovaný podľa § 11 ods. 2 zák.č.
129/2010 Z.z. ako veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods.
1 cit. zákona. Za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich

schopnostisplácaniaúverov.Súddospelkzáveru,žeúverposkytnutýnazákladeZmluvyč.4jepotrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov a to s poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Veriteľ
totiž pred poskytnutím úveru je povinný zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver.
Pri posúdení tejto schopnosti musí postupovať podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona. Rozhodujúce je
preto dodržanie postupu podľa § 11 ods. 2, v zmysle ktorého je veriteľ povinný zisťovať nielen príjmy

klienta, ale aj jeho výdavky, rodinný stav a nahliadnuť do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch.
Pokiaľ veriteľ takto nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie
jeho povinnosti podľa § 7 ods. 1 a z toho vyvodil aj sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný pri poskytnutí úveru na základe zmluvy č. 4
nekonal s odbornou starostlivosťou, keď zistil iba príjem žalobkyne 544,- Eur a mesačné výdavky v

zmluveuviedolvsume0,00EUR,pričomreálnemalažalobkyňavtomčasevýdavoknachoddomácnosti
min. v sume 250,- EUR ( o čom žalovaného pri svojej žiadosti o úver údajne informovala), v danom čase
splácala ďalšie úvery a to mesačnú splátku vo výške 286,- EUR na úver SLSP, a.s., Home Creditu 21,54
EUR plus pokuta, Pohotovosti 53,- EUR, Slovak Telekomu 20,- EUR a splátky právnemu predchodcovi
žalovaného zo Zmluvy č.1 v sume 57,45 eur/ mesačne17,81 eur /mesačne a 17,24 eur /mesačne. Z

uvedeného je zrejmé, že žalovaný hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. minimálne v tom, že pokiaľ by bol nahliadol do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch zistil by,
že žalobkyňa nie je reálne schopná riadne splácať ďalší úver, keď pri mesačnom príjme 544,- EUR už len
pri riadnom zaplatení splátok všetkých dovtedy čerpaných úverov spolu v sume 473,04 EUR mesačne jej
ostávala čiastka 70,96 EUR mesčne, pričom jej náklady na domácnosť boli cca 200-250 EUR mesačne.

Naviac žalovaný v spore náležite nepreukázal, či ho vôbec zaujímala bonita a stav núdze žalobkyne
a skutočnosť, či dokáže svoje záväzky voči nemu riadne plniť. Je zrejmé, že žalobkyni jej príjmy na
pokrytie vtedajších výdavkov nepostačovali. Žalovaný sa pri uzatváraní úverovej zmluvy zameral len na
zistenie príjmových pomerov žalobkyne a jej schopnosť splácať úver vôbec neskúmal. Súd má za to, že
cieľom žalovaného bolo bez akýchkoľvek pochybností dosiahnutie zisku bez ohľadu na to, že žalobkyňa

vzhľadom na svoju vysokú zadĺženosť viacerými úvermi nebola objektívne schopná takto vzniknutý
dlh uhradiť, jej celková výška výdavkov vrátane splátok predchádzajúcich úverov presahovala výšku jej
príjmu. Preto súd dospel k záveru, že úver, poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXX ( zmluva č. 4 ) je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a to s poukazom
na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a žalobe aj v tejto časti vyhovel.

(12)Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

(13) Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná stane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

(14) Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(15) O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa mala
vo veci plný úspech, súd však žiadnej sporovej strane nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu,

že žalobkyňa si žiadne trovy konania neuplatnila a aj v samotnej žalobe žiadala žiadnej strane sporu
trovy konania nepriznať.

(16) Súd vyhotovil rozhodnutie podľa § 223 ods. 3 Civilného sporového poriadku v predĺženej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).