Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. február 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 23P/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717207271
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing., Mgr. Martin Bekeš
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717207271.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. S., K.. XX.XX.XXXX, O. T. Q.,
zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky:
J. C., K.. XX.X.XXXX, I. O. W. XXXX/X, Q. a otca: V. S., K.. XX.X.XXXX, O. W. V. J. XXX/XX, R., R. K.
X., Č. Y., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec V. S., K. XX.XX.XXXX, je povinný platiť výživné na maloletú B. S., K.Ú. XX.XX.XXXX, vo výške

170,- Eur mesačne, počnúc dňom 24.04.2017 a to vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k
rukám matky J. C., K. XX.XX.XXXX.
II. Otec V. S. je povinný splatiť zameškané výživné vo výške 768,33 Eur na maloletú B. S. za obdobie
od 24.04.2017 do 28.02.2018 splátkami vo výške 20,- Eur mesačne, splatnými vždy do každého 20-
teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s prvou splátkou splatnou dňa 20.02.2018, a to pod hrozbou
straty výhody splátok.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/186/2011 zo dňa 06.06.2012.
IV. Súd vo zvyšnej časti návrh matky zamieta.
V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej návrhom osobne podaným na Okresnom súde Martin dňa 21.04.2017 žiadala, aby
súd zvýšil výživné na maloletú na sumu 280,- Eur mesačne počnúc dňom 24.04.2017. Podaný návrh

odôvodnila tým, že od roku 2012 sa náklady spojené s výchovou maloletej podstatne zvýšili, v čase
pôvodného rozhodovania o výživnom maloletá navštevovala materskú školu, kde mala na celý deň
zabezpečenú stravu s výnimkou večere, teraz (v čase podania návrhu) navštevuje tretiu triedu základnej
školy,vktorejpotrebujeneustálenovéškolsképomôcky.Maloletámáajmimoškolskéaktivity,navštevuje
záchranársky krúžok. Maloletá užíva lieky, ktoré mesačne stoja 15,- až 30,- Eur. Navrhovateľka v
súčasnej dobe pracuje ako predavačka s príjmom vo výške 119,- Eur mesačne, nájomné s priateľom

platia vo výške 210,- Eur.

2. Okresný súd Martin uznesením sp. zn. 23P/91/2017 zo dňa 28.04.2017 maloletej pre konanie
ustanovil kolízneho opatrovníka Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Martin.

3. Navrhovateľka sa na pojednávaní pridržiavala písomne podaného návrhu a dôvodov v ňom
uvedených. Uviedla, že stále býva na rovnakej adrese v Q., v jednoizbovom byte, ktorého vlastníkom
je jej priateľ. Tomuto prispieva na náklady bývania sumou 100,- Eur mesačne. Uviedla, že náklady
na maloletú sa zvyšujú, keďže v čase, keď chodila do materskej škôlky, mala v nej zabezpečenú aj
stravu. Strava v škole stojí približne sumu 25,- až 30,- Eur. Od septembra 2017 maloletá nastúpila do
štvrtej triedy. Na maloletú sa ďalej zvýšili výdavky na oblečenie a vznikli nové výdavky v súvislosti s

kupovaním školských potrieb maloletej. Navrhovateľka pracuje ako predavačka s pracovným časom 10
hodín týždenne.4. Otec na pojednávaní uviedol, že s návrhom navrhovateľky na zvýšenie výživného v takom rozsahu,
ako táto zvýšenie výživného požaduje, nesúhlasí. Býva na rovnakej adrese s priateľkou, ktorá má jedno

maloleté dieťa a koncom roka 2017 sa im narodilo spoločné dieťa. S maloletou sa stretáva približne
počas troch dní každý mesiac. Maloletú si bráva do miesta svojho trvalého pobytu, čo si vyžaduje
pomerne vysoké výdavky. Je zamestnaný v spoločnosti Q. W..Y..R.. s mesačným príjmom v priemere (po
prepočte) vo výške 1.000,- Eur v čistom. Okrem toho poberá invalidný dôchodok, ktorý je v súčasnosti
vo výške 5.703,- Kč mesačne.

5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že navrhuje, aby výživné na maloletú bolo zvýšené na
sumu 190,- Eur mesačne, keďže podľa jeho názoru je v možnostiach otca výživné v takejto sume platiť
a takto stanovená výška výživného je zároveň v záujme maloletej.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov; kolízneho opatrovníka, ako aj prečítaním listinných

dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise.

7. Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine ( ďalej len "ZR" ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1, 2 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej

povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia
spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

8. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine. V zmysle
ustanovení Zákona o rodine sa na výžive dieťaťa musia podieľať obidvaja rodičia pomerne, podľa svojich
možností, schopností, zárobkových a majetkových pomerov. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine
umožňuje v prípade, ak nastane zmena pomerov zmeniť aj bez návrhu (u maloletých detí) dohody a
súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov, teda

aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu pomerov v zmysle Zákona o rodine nemožno považovať akúkoľvek
zmenu, avšak len takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného.

9. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného

na maloletú je čiastočne dôvodný. Okresný súd porovnávajúc všetky rozhodujúce okolnosti v čase
predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe zistil, že došlo k podstatným
zmenám pomerov účastníkov, a to najmä na strane mal. dieťaťa a na strane jeho otca. Výživné na
mal. dieťa bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/186/2011 zo dňa
06.06.2012 vo výške 80,-Eur mesačne (ktoré bolo vydané pred viac ako piatimi rokmi), ktorým bola

schválenádohodarodičovoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletej.Odtohtoobdobia
došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, predovšetkým z dôvodu vyššieho veku maloletej,
jej nástupom na štúdium na základnej škole. Maloletá je od aktuálneho školského roka žiačkou 4. triedy
základnej školy. Podľa predloženého podrobného rozpisu výdavkov na maloletú matkou maloletej, tieto
sú vo výške 265,70 Eur mesačne (strava, oblečenie, lieky školské pomôcky, hygienické prostriedky,

obuv, poplatky v škole, výdavky na šport, kultúru a pod.). V týchto výdavkoch nie sú zahrnuté výdavky
maloletej na bývanie. Súd mal preukázané, že matka maloletej má príjem u zamestnávateľa Y. S. S. &.
O., ako predavačka s týždenným pracovným časom v rozsahu 10 hodín, u ktorého zarobí sumu vo výške
130,- Eur v hrubom. Zároveň poberá prídavky na dieťa. Matka maloletej uviedla, že výdavky na bývaniemá vo výške 100,- Eur mesačne, čiže tieto sa u nej nezmenili, za telefón platí sumu 40,- Eur mesačne,
na stravu minie 100,- Eur mesačne, na obuv, oblečenie a drogériu sumu vo výške 25,- Eur mesačne
a na ostatné výdavky (doprava, šport a pod.) minie sumu vo výške 50,- Eur mesačne. Otec maloletej

uviedol, že v súčasnosti dosahuje príjem približne v sume ako v prvom polroku 2017. Súd má zo správy
zamestnávateľa otca maloletej preukázané, že otec maloletej v 1. polroku 2017 zarábal v priemere sumu
27,685 CZK, teda sumu vo výške 1.037 Eur (prepočet toho času aktuálnym kurzom 26,70 CZK/EUR)
a aktuálne poberá invalidný dôchodok vo výške 5.703,- Kč, teda vo výške 224,79 Eur. Tento predložil
súdu rozpis svojich mesačných výdavkov s tým, že na hypotéku platí 4.000,- Kč, na náklady súvisiace

s bývaním vo výške 5.200,- Kč, na jedlo 5.500,- Kč, na elektrinu vo výške 700,- Kč, na oblečenie a na
osobné potreby vo výške 700,- Kč, na detské plienky a detskú drogériu vo výške 550,- Kč, na paušál vo
výške 1.500,- Kč a na dopravu na Slovensko vo výške 1.000 Kč.

10. Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú zo
sumy 80,- Eur na 170,-Eur mesačne počnúc dňom uvedeným v návrhu, teda od 24.04.2017. Takéto

zvýšenie výživného podľa záveru súdu zodpovedá zmeneným pomerom, možnostiam, schopnostiam,
zárobkovým pomerom rodičov ako aj veku a odôvodneným potrebám mal. dieťaťa. V konaní bolo
preukázané, že od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom výdavky na maloletú vzrástli z dôvodu
vyššieho veku maloletej a jej školskej dochádzky. Príjmy matky sa znížili, keďže táto v súčasnosti
nepoberá dávku v hmotnej núdzi. V čase, kedy súd rozsudkom sp. zn. 20P/186/2011 zo dňa 06.06.2012

stanovil výšku výživného na maloletú v sume 80,- Eur, vychádzal z pomerov matky s tým, že matka
pracovala (od 10.05.2012) na dohodu o vykonaní práce s pracovným časom 10 hodín týždenne u
zamestnávateľa Y. S. S. &. O., pričom zároveň bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
poberala prídavky na maloletú a dávku v hmotnej núdzi vo výške 119,10 Eur. Priateľovi platila za bývanie
sumu 100,- Eur mesačne. Súd ďalej pri rozhodovaní o výške výživného v konaní sp. zn. 20P/186/2011

vychádzal z toho, že otec maloletej v tom čase (od 01.08.20111 do 30.04.2012) dosahoval priemernú
mzdu vo výške 6.716,- Kč, teda 268,99 Eur (prepočet toho času aktuálnym kurzom 24,97 CZK/EUR)
u zamestnávateľa O. U. V. W..Y..R.. a bol mu priznaný invalidný dôchodok vo výške 6.296,- Kč, teda
252,14 Eur. Výdavky spojené s bývaním mal vo výške 4.260,- Kč, teda 170,60 Eur (prepočet toho času
aktuálnym kurzom 24,97 CZK/EUR). Súd mal teda preukázané, že otcovi maloletých detí sa zvýšil príjem

oproti jeho príjmu dosahovanému v čase rozhodovania o výživnom na maloletú B. a to niekoľkonásobne.
Uotcamaloletejsavšakmalizároveňzvýšiťajjehomesačnévýdavky,nopodľazáverusúdustálevtakej
miere, ktorá umožňuje platiť výživné v súdom stanovenej sume 170,- Eur mesačne. Súd však podotýka,
že výdavky, ktoré otec maloletej na pojednávaniach súdu uvádzal, mal riadne súdu preukázať, keďže
pojednávanie konané dňa 28.07.2017 bolo odročené len za týmto účelom. Napriek tomu na ďalšom

pojednávaní otec opätovne súdu predložil len strohý sumár jeho mesačných výdavkov, nepodložený
žiadaným potvrdením. Napriek tejto skutočnosti súd vychádzal z ním uvádzaných údajov, keďže matka
maloletej výdavky uvádzané otcom maloletej žiadnym spôsobom nespochybnila. Hoci navrhovateľka
žiadala výživné na maloletú zvýšiť až na sumu 280,- Eur mesačne, súd po vykonanom dokazovaní
vyhodnotil, že platenie výživného v takejto sume nie je v možnostiach otca a ani odôvodnené potreby

maloletej platenie takto vysokého výživného nevyžadujú. Súd pri stanovení výšky výživného prihliadal
aj na to, že otcovi maloletej sa koncom roka 2017 narodilo ďalšie dieťa, vo vzťahu ku ktorému má
vyživovaciu povinnosť. Preto súd návrh matky vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol.

11. Súd zároveň umožnil otcovi maloletej zameškané výživné vo výške 768,33 Eur na maloletú za

obdobie od 24.04.2017 do 28.02.2018 splatiť splátkami vo výške 20,- Eur mesačne, splatnými vždy do
každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s prvou splátkou splatnou dňa 20.02.2018 a to
pod hrozbou straty výhody splátok.

12. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu
trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania
niektorému z účastníkov.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len
„CSP“/).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).