Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by Mgr. Miloš Kolek

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116216385
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116216385.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: BENCONCT COLLECTION, a.s. so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692., právne zastúpenej Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému:
P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX M., o zaplatenie 1 879,76 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp/43/2016-58 zo dňa 20.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, rozhodol, že žalobca nemá nárok na
náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Rozsudok odôvodnil tým, že
žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny s úrokmi z omeškania a poplatkami vychádzajúc
zo skutkového stavu, že uzavrel ako veriteľ so žalovaným zmluvu o úvere, ktorú žalovaný riadne a včas
nesplácal. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nezisťoval riadne schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, keď nezisťoval príjem manžela žalovaného, absentuje akýkoľvek doklad, ktorým
by bol tento príjem aj preukázaný a ďalej neskúmal výdavkovú stranu rozpočtu žalovaného, pokiaľ ide

o výdavky na živobytie, splátky iných záväzkov a pod.. Ak by bol aj príjem v domácnosti žalovaného
deklarovaných 485 eur, tak výdavky na úhradu nákladov spojených s bývaním sú bežne 150 až 200 eur
mesačne. Ak by žalovanému a jeho manžela pri absencii akýchkoľvek iných záväzkov ostávalo mesačne
cca 300 eur, bolo by to 10 eur denne pre 2 dospelé osoby a táto suma by musela žalovanému a jeho
manželovi postačovať nielen na zaplatenie stravy, ale aj hygieny, oblečenia, zdravotnej starostlivosti a
pod.. Súd teda dospel k záveru, že žalobca neskúmal bonitu žalovaného, a teda žalovaný je povinný
vrátiť iba istinu a nie aj úroky a poplatky. Zároveň toto isté vedie k záveru o nemožnosti predčasného

zosplatnenia úveru. Súd vychádzal z toho, že zo zmluvy vyplýva, že čistý mesačný príjem v domácnosti
je 485 eur, koľko členov domácnosť tvorí zmluva neuvádza. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že je
zrejmé, že žalovanému bola poskytnutá suma 2.000 eur, z ktorej do dňa rozhodnutia vrátil 568,95 eur.
Splátky, ktoré mali byť splácané žalovaným, mali anuitný charakter. Anuitná splátka je počas celej doby
splácania rovnaká, mení sa pomer istiny a úroku. Tým, že žalobca súdu nezaslal rozpis splátok na istinu,
úroky a poplatky spôsobil, že jeho žalobe nebolo možné vyhovieť ani čiastočne. Bez požadovaných
údajov súd nevedel aká suma istiny bola splatná ku dňu jeho rozhodovania, a preto žiadnu istinu priznať

nemohol. Z dôvodu absencie rozpisu splátok nevedel súd ustáliť ani omeškanú istinu ku dňu, od ktorej
žalobca požadoval úroky z omeškania, preto ani v tejto časti nebolo možné žalobe vyhovieť. Výrok o
trovách konania odôvodnil v ust. § 255 ods. 1 CSP.2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Rozhodnutie je
podľa neho nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné a je aj rozporuplné v tom, že napriek
skutočnosti, že na jednej strane súd mal preukázané, akú sumu žalobca žalovanému poskytol a akú

sumu žalovaný žalobcovi vrátil, tak na druhej strane už nemá preukázané, akú čiastku by mal žalobcovi
v prípade úspechu priznať. Nie je zrejmé na základe akých úvah súd dospel k takémuto rozporuplnému
rozhodnutiu, navyše za predpokladu, že mal preukázané, že žalovaný čerpal úver, ktorý sa zaviazal
splácať v pravidelných mesačných splátkach, napriek tomu svoju povinnosť zo zmluvy o úvere porušil
závažným spôsobom. Samotný žalovaný poskytnutie a skutočné čerpanie peňažných prostriedkov

nespochybňoval. Poukázal na to, že listina „aktuálny stav úveru“ obsahuje aj položku plán splátok,
z ktorej súd mohol a mal vychádzať. Ďalej poukázal na to, že z rozsudku Súdneho dvora EÚ zo
dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala rozpis
splátok, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok. Zároveň Súdny dvor uviedol, že zmluva o úvere nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Pokiaľ ide o overovanie

bonity žalovaného, žalobca má za to, že súd bonitu overoval. Zmluvnými stranami zmluvy o úvere bol
žalobca a žalovaný, nie manžel žalovaného, pričom manžel žalovaného neposkytol žalobcovi súhlas
v súlade s článkom 2 bod 1 Zmluvy o úvere. Nie je preto zrejmé na základe akej skutočnosti súd
založil svoje úvahy o nedostatočnom overovaní bonity klienta, len podľa toho, že neoveroval bonitu
manžela žalovaného. Žalovaný bol povinný poskytnúť žalobcovi presné a pravdivé informácie o jeho

bonite, pričom žalobca takto poskytnuté informácie starostlivo zvážil a doplnil o registráciu v príslušnom
registri. Žalobca nebol oprávnený overovať bonitu inej osoby než osoby žalovaného ako účastníka
zmluvného vzťahu. Poukázal na to, že obsahom rozsudku sú protichodné vety, z ktorých vyplýva,
že súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný zo skúmaného úverového vzťahu vrátiť iba istinu a
zároveňjetotoistédôvodomzáveruonemožnostipredčasnéhozosplatneniaúveru.Nezisťovaniebonity

dlžníka je sankcionované tým, že veriteľ nemôže požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru, čo nemožno stotožniť s právom veriteľa úver dlžníkovi predčasne zosplatniť,
ak dôjde k porušeniu platobnej disciplíny dlžníka. Ak súd neuznáva vyhlásenie predčasnej splatnosti z
dôvodu nepredloženia dokladu o doručení výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ, tak poukázal na § 186 ods. 2
CSP, podľa ktorého súd nedokazuje zhodné tvrdenia strán z týchto vychádza. Doručenie výzvy podľa §

53 ods. 9 OZ v konaní rozporované nebolo. Poukázal na to, že platnosť či neplatnosť právneho úkonu
možnoposudzovaťlensozreteľomnaokolnosti,ktoréexistovalivčasejehovzniku.Ďalejpoukázalnato,
že § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015.
Všetky úverové vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015 sa majú posudzovať podľa ustanovenia Obchodného
zákonníka. Uviedol, že v tomto prípade ide pod zámienkou narovnávania prirodzených nerovností medzi

účastníkmi občianskoprávnych vzťahov k narušovaniu princípu rovnosti strán konania. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne,
aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Podstatným
pre právne posúdenie veci je, či žalobca hrubo porušil povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona 129/2010
Z.z., teda posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Súd
prvej inštancie uviedol pri svojom závere o tom, že žalobca túto povinnosť hrubo porušil, že z dokladov

nevyplýva údaj o príjme manžela žalovaného a absentuje akýkoľvek doklad, ktorým by bol tento príjem
aj preukázaný. Ďalej uviedol, že z predložených dokladov nevyplýva skúmanie výdavkov zo strany
rozpočtu žalovaného. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že pokiaľ dodávateľ skúma len otázku príjmov
spotrebiteľa a nezaoberá sa aj otázkou výdavkov, hrubo porušuje § 7 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z.,
čo má za následok jednak to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a jednak aj to, že

dodávateľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru
(§ 11 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z.). V danom prípade záver o porušení povinnosti vyplýva nielen z
toho, že sa dodávateľ nezaoberal príjmom manžela žalovaného, ale že sa vôbec nezaoberal otázkou
výdavkov žalovaného, pričom podľa § 11 ods. 2 zákona 129/2010 sa za hrubé porušenie povinnosti
okrem iného považuje aj posudzovanie schopností splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o

príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa. V danom prípade dodávateľ posudzoval schopnosť
žalovaného splácať úver bez akýchkoľvek údajov o jeho výdavkoch. Uvedené má za následok jednak
to, že úver je bezúročný a bez poplatkov ako správne uviedol súd prvej inštancie, ako aj to, že
žalobca nemohol požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že dodávateľnezisťoval bonitu spotrebiteľa sa prejavuje aj v tejto oblasti práve z toho dôvodu, že takýmto konaním
dodávateľ sám zavinil, že spotrebiteľ uzavrel zmluvu napriek tomu, že nie je schopný splácať dohodnuté
splátky. Za jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa názoru odvolacieho súdu sa považuje

aj zosplatnenie úveru pre neplatenie splátok. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, že žalobca
nemá nárok na žiadnu istinu. Keďže zosplatnenie (resp. výzva na jednorazové splatenie úveru) bolo
neplatné, spotrebiteľ má právo platiť poskytnutú sumu v dohodnutých splátkach a práve na tomto súd
prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby, keď uviedol, že bez údajov o tom, aké je
členenie každej splátky na istinu, úroky a poplatky nebolo možné zistiť, či ku dňu vyhlásenia rozhodnutia

má žalovaný dlh vychádzajúc z dohodnutých splátok. Súd prvej inštancie už predtým vysvetlil, že každá
dohodnutá splátka v sebe obsahovala inú splátku istiny. Nie je síce povinnosťou dodávateľa podľa
rozhodnutia vo veci ESD C 42/15 aby zmluva obsahoval rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky, ale
bez tohto dôkazu súd prvej inštancie nemohol zistiť, či ku dňu vyhlásenia rozhodnutia existuje nejaká
nesplatená splatná istina. Preto správne pre neunesenie dôkaznej povinnosti žalobu zamietol napriek
tomu, že ak z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca má nárok na vrátenie poskytnutej

istiny v dohodnutých splátkach. K otázke retroaktivity ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka odvolací
súdpoukazujenarozsudokNSSR3MCdo14/2014zodňa21.4.2015,zktoréhovyplýva,žeustanovenie
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 sa od jeho účinnosti vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred týmto dňom. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá
výsledku konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol,

že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.