Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 15Sa/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200081
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200081.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci žalobcu: V.

Q., bytom P. cesta XX/XX, B., právne zastúpená advokátom JUDr. Dušanom Motúsom, so sídlom
advokátskej kancelárie Hviezdoslavova 3, Prievidza, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, zastúpená
Generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia č. 526 213 2880 0 zo dňa 11. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajskému súdu v Trenčíne bola podaná žaloba proti rozhodnutiu Generálneho riaditeľa Sociálnej

poisťovne č. 526 213 2880 0 zo dňa 11. januára 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie č. 526 213 2880 0 zo dňa 12. júla 2016, ktorým podľa § 70 a § 71 bola
zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok.

2. Žalobkyňa s napadnutým rozhodnutím žalovanej v celom rozsahu nesúhlasila a žiadala napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vrátiť žalovanej späť na ďalšie konanie. V žalobe uviedla, že žalovaná jej zamietla
žiadosť o invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v

znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) s odôvodnením, že žalobkyňa má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poukázala na to, že od
21.07.2004 až doposiaľ je práceneschopná. Dňa 16.05.2005 si podala žiadosť o invalidný dôchodok
a až po takmer 12. rokoch žalovaná o nej právoplatne rozhodla tak, že nie je invalidná, pričom mu
predchádzali štyri zrušené rozhodnutia. Namietala nezohľadnenie a nevysporiadanie sa s jej chronickou
bolesťou a odkázanosťou na používanie dvoch barlí pri chôdzi. Tiež poukázala na protichodné závery
vo veci obstaraných znaleckých posudkov.

3. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného
rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie a
postup správneho orgánu s prihliadnutím na dôvody uvedené v žalobe. Po zistení, že žaloba bola
podaná oprávnenou fyzickou osobou v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom
súdneho prieskumu, súd po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom
administratívneho spisu dospel jednoznačne k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

4. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. 526 213 2880 0 zo dňa 11. januára
2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 526 213 2880 0 zo dňa
12. júla 2016, ktorým podľa § 70 a § 71 bola žalobkyni zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok.5. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že záväzným podkladom pre rozhodnutie bol
posudok zo 16. júna 2016, ktorý konštatoval, že žalobkyňa má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Generálny riaditeľ po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil. V
odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, bolo lekárskymi správami
a vlastným objektívnym zisťovaním preukázané, že žalobkyňa bola prvý krát posúdená v roku 2005,
kedy nebola uznaná invalidnou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená

na 10% pre obmedzenie pohyblivosti oboch kolenných kĺbov stredného stupňa. Odvtedy bol zdravotný
stav žalobkyne viackrát posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia. V roku 2009 bola miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená na 30%. Starobný dôchodok bol účastníčke
konania priznaný od 13. marca 2009. Žalobkyňa nikdy nebola do vzniku nároku na starobný dôchodok
invalidná, lebo nemala pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40%. Žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

7.Podľa§71ods.1zákonapoistenecjeinvalidný,akpredlhodobonepriaznivýzdravotnýstavmápokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

8. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa požiadala o invalidný dôchodok 16. mája
2005. Žiadosť odôvodnila tým, že je dlhodobo práceneschopná z dôvodu dvoch úrazov kolien, čo

jej nedovoľuje vykonávať akúkoľvek prácu. Žalovaná vydala v rokoch 2005, 2007, 2009 rozhodnutia,
ktorými zamietala žiadosť o invalidný dôchodok, z dôvodu, že žalobkyňa pri každom posúdení
zdravotného stavu viacerými posudkovými lekármi dosiahla mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť menej ako 40%. Od 18. marca 2009 bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok
a preto v súlade s § 70 ods. 1 zákona a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 10 So 19/2015 zo dňa 17.2.2016 pre posúdenie jej žiadosti o priznanie invalidného
dôchodku bolo rozhodujúce zhodnotiť jej zdravotný stav pred vznikom nároku na starobný dôchodok.
V tomto smere boli zo strany účastníkov zabezpečené viaceré posudky ohľadom zdravotného stavu
žalobkyne, ktoré si protirečili. Správne orgány opakovane v dňoch 16.6.2016, 18.2016 a 20.10.2016
posudzovali zdravotný stav žalobkyne. Pritom brali do úvahy závery znaleckých posudkov tak MUDr.

Vojtašáka, ktorý sa priklonil k ťažkej poruche kolenných kĺbov, ako aj MUDr. Michalku, ktorý konštatoval
len strednú poruchu kolenných kĺbov. Pre odstránenie uvedených rozporov správne orgány správne
pribrali do konania znalca MUDr. Petra Gémeša, ktorý sa vo vyhotovenom kontrolnom znaleckom
posudku podľa názoru správneho súdu riadne a náležite z medicínskeho hľadiska vysporiadal so
všetkými podstatnými okolnosťami rozhodnými pre správne zhodnotenie zdravotného stavu žalobkyne,

ktoré vyplynuli aj z predchádzajúcich protichodných znaleckých posudkov, a zrozumiteľne vysvetlil,
prečo aj pri zohľadnení všetkých subjektívnych ťažkostí žalobkyne ustálil dátum vzniku jej invalidity až na
čas po vzniku nároku na starobný dôchodok, čo vylučuje, aby žalobkyňa bola považovaná za invalidnú
v období do nároku na starobný dôchodok. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu má
preto správny súd za to, že správne orgány na podklade všetkých do úvahy pripadajúcich dôkazných

prostriedkov komplexne zhodnotili zdravotný stav žalobkyne v čase pred vznikom nároku na starobný
dôchodok (tak ako vyžadoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 So 19/2015 zo
dňa 17.2.2016), ktorý neodôvodňoval jej uznanie za invalidnú, nakoľko v čase dôležitom pre rozhodnutie
správnych orgánov miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť nepresiahla 40 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Tak sa stalo až v polovici roka 2010 v súvislosti s odporúčaním

vykonať operáciu oboch kolien, čo je však až po dátume vzniku nároku na starobný dôchodok.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10. Žalovanej, ktorá bola v konaní pred správnym súdom úspešná, nebola náhrada trov konania

priznaná, nakoľko si náhradu neuplatnila.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.