Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617206164
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617206164.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom Mgr. Petrom Strakom v spore žalobcov 1/ V. W., K.. XX.XX.XXXX I. O.

W. Z., Q. XX/X, štátny občan SR, 2/ A. Š., K.. XX.XX.XXXX I. O. O. - P., X. U. XXXX/X, štátna občianka
SR, 3/ Q. R., K.. XX.XX.XXXX I. O. V., V. XXXX/XX, štátna občianka SR, 4/ X. W., K.. XX.XX.XXXX
I. O. P., Q.. S. J. XXX/XX, štátny občan SR, 5/ S. Q., K.. XX.XX.XXXX I. O. Z., O. XXX/XX, štátna
občianka SR, 6/ H.. X. W., K.. XX.XX.XXXX I. O. J.Č., Y. H. XXX/XX, štátny občan SR, v zast. Mgr.
Rastislav Domček, advokát so sídlom Bratislava, Černyševského 26 proti žalovanej Slovenská republika
- Slovenský pozemkový fond so sídlom Bratislava, Búdkova cesta 36 v konaní o určenie, že vec patrí
do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

súd u r č u j e , že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Lučenec,
katastrálny odbor, pre katastrálne územie: Stará Halič, obec: Stará Halič, okres: Lučenec a to pozemok
registra "E" KN parcelné číslo 252/3 druh pozemku orná pôda o výmere 11.436 m2 patrí v celosti do
dedičstva po nebohom X. W., zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom v W. Z. Č.. XXX a po nebohej
Z., rod. Z.X.), narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom v W. Z..

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi v 1/, žalobcovi 2/, žalobcovi 3/, žalobcovi 4. rade,

žalobcovi 5/ a žalobcovi 6/ rade trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ až 6/ sa podanou žalobou dňa 21.04.2017 domáhal určenia, že nehnuteľnosť zapísaná
na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor, pre katastrálne územie: W.
Z., obec: W. Z., okres: Lučenec a to pozemok registra "E" KN parcelné číslo 252/3 druh pozemku
orná pôda o výmere 11.436 m2 patrí v celosti do dedičstva po nebohom X. W., zomrelom 24.11.1972,
naposledy bytom v W. Z. Č.. XXX a po nebohej Z. W., rod. Z.), narodenej 15.09.1908, zomrelej
15.10.1959, naposledy bytom v W. Z.. Žalobu odôvodnil tým, že výmerom vydaným Povereníctvom

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n.
SNR o vlastníctve pôdy, číslo: 3569/46-66 zo dňa 23.04.1948 na meno X. v podiele 1 a manž. Z., rod. Z.,
v podiele 1 , W. Z. Č.. XXX, katastrálne územie: W. Z., býv. vlastník U. E. (ďalej aj len o vlastníctve pôdy č.
3569/48-74"), nadobudli poručitelia žalobcov v 1., v 2., v 3., v 4., v 5. a v 6. rade ako prídelcovia do svojho
vlastníctva(podiel1 a1)poľnohospodárskenehnuteľnostivkatastrálnomúzemíW.Z.ocelkovejvýmere
1,1436ha,ktorésúvprídelovompláneoznačenétakto:vovložkeč.5parc.č.252/3roľaovýmere1,1436
ha (ďalej aj len „parcela z prídelu" a/alebo „prídel/" a/alebo „dotknú pozemok"). Výmer sa vzťahoval na

nehnuteľnosti skonfiškované a následne pridelené podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení
nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku
Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Žalobcovia uviedli, že po smrti
poručiteľa X. W., zomrelom 24.11.1972, prebehlo vo veci prejednania dedičstva v roku 1973 dedičskékonanie (základné) evidované pod č. D1129/72, ktoré sa skončilo Rozhodnutím Štátneho notárstva
v Lučenci č. D 1129/72-19 zo dňa 26.06.1973. Následne prebehlo v roku 1995 náhradné dedičské
konanie (novoobjavený majetok) evidované pod č. D 824/95, ktoré sa skončilo Rozhodnutím Okresného

súdu v Lučenci č. D 824/95, Dnot 241/95 zo dňa 20.11.1995. V rámci týchto dedičských konaní po
poručiteľovi X. W. však nedošlo k prejednaniu parcely z prídelu, ktorej bol Juraj Svorad vlastníkom na
základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. 3569/48-66 v podiele 1/2. Po smrti poručiteľky Heleny Svoradovej,
rod. Halásovej prebehlo vo veci prejednanie dedičstva v roku 1980 dedičské konanie D 95/80, ktoré
skončilo Rozhodnutím Štátneho notárstva v Lučenci Č. D 95/80-8 zo dňa 18.1.1980. Následne prebehlo

v roku 1995 náhradné dedičské konanie (novoobjavený majetok) evidované pod č. D 823/95, ktoré sa
skončilo Uznesením Okresného súdu v Lučenci č. D 823/95, Dnot 227/95 zo dňa 23.10.1995. V rámci
týchto dedičských konaní po poručiteľke Helene Svoradovej, rod. Halásovej však rovnako nedošlo k
prejednaniu parcely z prídelu, ktorej bola Z. W., rod. Z. vlastníkom na základe Výmeru o vlastníctve pôdy
č. 3569/48-66 v podiele 1/2. Žalobcovia 1/ až 6/ sú zákonnými dedičmi nebohého X. W., G. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom v W. Z.Č. Č.. XXX a jeho nebohej prvej manželky Heleny Svoradovej, rod. Z.W., K..:

XX.XX.XXXX, G. XX.XX.XXXX naposledy bytom v W. Z. (ďalej len „X. W. a manž. Z., Y.. Z.", aj len
„právni predchodcovia" a/alebo „poručitelia") a to na základe dedičskej postupnosti v zmysle zákona a
teda aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby a všetci tvoria úplne nútené spoločenstvo podľa 78
ods. 1 CSP. Dedičmi po poručiteľovi Jurajovi Svoradovi v čase jeho smrti boli:
a) žalobcovia v 1/až 6/ ako jeho deti (synovia a dcéry),

b) jeho dcéra U. W., nar. X.X.XXXX, ktorá však ako vyplýva aj z Rozhodnutia Štátneho notárstva
v Lučenci č. D 823/95, Dnot 227/95 zo dňa 23.10.1995 zomrela ako bezdetná a iných dedičov ako
súrodencov nezanechala, a preto neprichádza v rámci dedičskej postupnosti žiadny iný následný dedič
ako súrodenci,
c) druhá manželka S. W., rod. S., ktorá však ako vyplýva aj z Rozhodnutia Štátneho notárstva v Lučenci

č. D 823/95, Dnot 227/95 zo dňa 23.10.1995 zomrela, a preto neprichádza do úvahy ako dedička.
Dedičmi po poručiteľke Z. W. v čase jej smrti boli:
d) žalobcovia v 1. až v 6. rade ako jej deti (synovia a dcéry).
e) jej dcéra U. W., nar. X.X.XXXX, ktorá však ako vyplýva aj z Rozhodnutia Štátneho notárstva v
Lučenci č. D 823/95, Dnot 227/95 zo dňa 23.10.1995 zomrela ako bezdetná a iných dedičov ako

súrodencov nezanechala, a preto neprichádza v rámci dedičskej postupnosti žiadny iný následný dedič
ako súrodenci.

2. Ku dňu podania žaloby je dotknutý pozemok [po vyhlásení platnosti registra obnovenej evidencie
pozemkov (ďalej aj len „ROEP")] evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie: Stará

Halič ako pozemok registra "E" KN parcelné číslo 252/3 druh pozemku orná pôda o výmere 11436
m2 pre vlastníka Slovenská republika - v správe Slovenského pozemkového fondu. Z výpisu listu
vlastníctva č. XXX, k. ú. W. Z. ďalej vyplýva, že Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond
ako zapísaný vlastník nadobudla dotknutý pozemok a teda - parcelu registra "E" KN č. 252/3, druh
pozemku: orná pôda o výmere 11436 m2 titulom Rozhodnutia ONV v Lučenci o zrušení prídelu č. k. p.

pl. 66. Okresný národný výbor v Lučenci - odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva
a lesníctva rozhodol rozhodnutím zo dňa 02.03.1965, číslo: k p. pl. 66 Stará Halič tak, že X. W. U. Z.
zrušil celý prídel pridelený listinou zo dňa 23.4.1948. katastrálne územie Stará Halič, poľnohospodársky
majetok vo výmere 11.436 m2, t.j. právnym predchodcom žalobcov stým, že odňatý majetok prechádza
z prídelcov na Československý socialistický štát - do správy ONV - OVHPL v Lučenci (ďalej aj

len „Rozhodnutie ONV"), hoci prídelcovia hospodárili na pridelených pozemkoch so starostlivosťou
riadneho hospodára až do ich odňatia. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Sb.n.
SNR Výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej
pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho
práva v prospech prídelcu bez podmienil dodatočného ospravedlnenia. Výmer o vlastníctve pôdy č.

3569/48-66 má všetky stanovené náležitosti vrátane podpisu povereníka a teda je perfektnou verejnou
listinou, na základe ktorej poručitelia žalobcov v 1 až v 6. rade, t.j. právni predchodcovia žalobcov
nadobudli vlastnícke právo k dotknutému pozemku. Nakoľko zápis prídelu do pozemkovej knihy mal
vtom čase iba deklaratórny charakter, vlastníctvo prídelcov k dotknutému pozemku vzniklo už dňom
samotného vydania prídelovej listiny dňa 23.4.1948. Žalobcovia 1/ až 6/ uviedli, že vlastnícke právo

ich právnych predchodcovi ostalo zachované aj po roku 1965 a to až do smrti prídelcu X. W., pretože
Rozhodnutím ONV zo dňa 02.03.1965 nedošlo k platnému zrušeniu prídelu X. W. a manž. Z.. rod.
Z. a to z nižšie uvedených dôvodov, pričom v prípade Z. W., rod. Z. aj z dôvodu, že zomrela pred
vydaním rozhodnutia a teda ako zomrelej jej prídel nemohol byť odňatý rozhodnutím orgánu, lebonemohla byť účastníčkou tohto konania. Podľa § 23 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR o
konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a
nepriateľov slovenského národa boli prídelcovia ako vlastníci povinní na pridelenom majetku hospodáriť

so starostlivosťou riadneho hospodára. Iba v prípade porušenia tejto povinnosti prídelcov, mohlo im
Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu v zmysle § 23
ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby (po vypočutí miestnej
organizácie jednotného zväzu Slovenských roľníkov a ONV) pridelený majetok odňať a prideliť ho inej
kvalifikovanej osobe. Skonfiškovaný a pridelený majetok podľa § 23 nariadenia vlády č. 104/1945 Sb.

SNR teda mohlo prídelcom odňať iba Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo
a pozemkovú reformu. Aj napriek tomu, že pôsobnosť vo veciach pozemkových reforiem, ktorá patrila
Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu sa postupne
prenášala na národné výbory (vládne nariadenie č. 116/1949 Zb. o ďalších presunoch pôsobnosti vo
verejnej správe, vládne nariadenie č. 191/1949 Zb., vyhláška č. 507/1950 Ú.V., vládne nariadenie č.
122/1951 Zb. a vládne nariadenie č. 34/1958 Zb.) právomoc rozhodovať o zrušení prídelu nikdy na

Okresné národné výbory, odbory vodného hospodárstva, poľnohospodárstva a lesníctva neprešla. Z
uvedeného teda vyplýva, že Okresný národný výbor v Lučenci - odbor vodného hospodárstva a pre
veci poľnohospodárstva a lesníctva nemal právomoc zrušiť prídelovú listinu právnych predchodcov
žalobcov - Výmer o vlastníctve pôdy č. 3569/48-66 s dôsledkom odňatia vlastníckeho práva poručiteľom,
a preto je takéto rozhodnutie potrebné považovať za absolútne ničotný neexistujúci akt a teda za akt,

na základe ktorého nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k prídelovej parcele žalovaným.
Takéto rozhodnutie ONV o zrušení prídelu je preto nespôsobilým titulom nadobudnutia vlastníckeho
práva, pretože ho vydal vecne nepríslušný a nekompetentný orgán, bez právomoci vyplývajúcej
mu z platného právneho predpisu. Takáto absolútna nepríslušnosť rozhodujúceho správneho orgánu
je jednou z najzávažnejších vád správneho aktu a spôsobuje neexistenciu (non negotium) takto

postihnutého aktu od počiatku. Vzhľadom nato - pôvodná prídelová listina - Výmer o vlastníctve pôdy č.
3569/48-66 nebola dňa 02.03.1965 rozhodnutím ONV ako nulitným správnym aktom platne zrušená a
je naďalej riadnym a plnoprávnym dokladom preukazujúcim vlastníctvo právnych predchodcov žalobcov
k dotknutej nehnuteľnosti. Vlastníctvo právnych predchodcov žalobcov X. W. a prvej manželky Z. rod.
Z. k dotknutému pozemku z prídelu zostalo zachované až do smrti prídelcov X. W. a prvej manželky

Heleny rod. Halásovej, a je teda súčasťou dedičstva po prídelcoch. Žalobcovia sa po smrti prídelcov stali
zákonnými dedičmi a vstúpili do práv prídelcov, bez ohľadu na zápis vlastníctva v prospech žalovaného v
katastri nehnuteľností. Preto žalovaný nie je vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti a zápisom vlastníckeho
práva k tejto nehnuteľnosti v prospech žalovaného na základe nespôsobilého titulu nadobudnutia došlo
k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcov ako právnych nástupcov prídelcov. Zápis

vlastníckeho práva k spornému pozemku z prídelu v katastri nehnuteľností v prospech žalovaného
bráni prejednaniu dotknutého pozemku ako predmetu dedičstva v dedičskom konaní po prídelcoch
ako poručiteľoch. Z tohto dôvodu žalobcovia nemajú inú možnosť ako obrátiť sa na súd so žalobou
a žiadať o určenie, že pozemok z prídelu patril ku dňu smrti prídelcov X. W. a prvej manž. Z. rod.
Z. do ich vlastníctva a je teda predmetom dedičstva po prídelcoch. Na určení toho, že prídel patril v

čase smrti poručiteľov do dedičstva má teda žalobca 1/ až. 6/ naliehavý právny záujem, nakoľko v
dôsledku neoprávneného zápisu vlastníckeho práva k prídelovej parcele v prospech iného subjektu -
žalovaného, ktorý nie je skutočným vlastníkom, nie je možné prejednať dedičstvo po poručiteľoch. do
ktorého patrí aj prídel a teda je tým spochybnené vlastnícke právo žalobcov ako právnych nástupcov
poručiteľov a bez tohto určenia nemôže byť daný nespochybniteľné a hodnoverne do súladu skutočný

stav so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností a tento stav nie je možné dosiahnuť inak. Žalobcovia
v rámci prostriedkov procesného útoku predložili súdu písomné listinné dôkazy - Výmer o vlastníctve
pôdy č. 3569/48-66 zo dňa 23.04.1948 Rozhodnutie Štátneho notárstva v Lučenci č. D1129/72-19 zo
dňa 26.06.1973 Rozhodnutie Okresného súdu v Lučenci č. D 824/95, Dnot 241/95 zo dňa 20.11.1995
Rozhodnutím Štátneho notárstva v Lučenci č. D 95/80-8 zo dňa 18.1.1980 Uznesenie Okresného súdu

v Lučenci č. D823/95, Dnot 227/95 zo dňa 23.10.1995, Výpis z listu vlastníctva č. XXX, pre k. ú.: W. Z.,
Identifikácia parciel č.j. 1362/15 zo dňa 16.6.2015, Rozhodnutie ONV v Lučenci o zrušení prídelu č. k p.
pi: XX W. Z. zo dňa 02.03.1965 a rozhodnutia Okresného národného výboru.

3. Žalovaná k žalobe uviedla, že žaloba žalobcov postráda naliehavý právny záujem s poukazom na

§ 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalovaná v tejto
súvislosti poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/49/2003 a 4 Cdo/130/2007. Ďalej namietala,
že žalobcovia napriek tomu, že predložili rozhodnutia o dedičskom konaní z roku 1995 a 1980 po
nebohej Z. W.j a z roku 1995 a 1973 po nebohom X. W. od uvedených rokov až podania žaloby roku2017 nevykonali žiadne úkony smerujúce k zosúladeniu nimi tvrdeného skutočného stavu so stavom
zapísaným v evidencii nehnuteľnosti a to najmä po roku 1989. Preto takýto stav objektívnej právnej
neistoty trvá dlhodobo a nejde o bezprostredný vznik takéhoto stavu. Žalobcovia napriek informácii o

existencii tohto stavu, nijako neriešili uvedený stav, nedomáhali sa jeho odstránenia, ale ho rešpektovali.
Preto uvedený právny záujem na určení vlastníckeho práva nemožno považovať za naliehavý. Zmena
existujúceho stavu, ktorý sa plynutím času stal ustáleným po dlhšiu dobu by mohol vyvolať vznik právnej
neistoty. V roku 1965 došlo odňatiu pozemku prídelcom, pričom prídelcovia sporný pozemok nemali od
tohto roku v užívaní s poukazom na rozhodnutie ONV v Lučenci o zrušení prídelu priloženého ako dôkaz

v konaní. V čase prejednávania dedičstva po X. W. U. Z. W. Štátne notárstvo tento stav akceptovalo.
Prídelcovia mali možnosť využiť voči takémuto rozhodnutiu riadne opravné prostriedky ako vyplýva z
poučenia rozhodnutia a túto možnosť pravdepodobne nevyužili. Takto samotní prídelcovia akceptovali
rozhodnutieozrušeníprídelu.Namietaniejehoplatnostizostranyžalobcovjepopretieprincípuriadnych,
mimoriadnych a opravných prostriedkov, ktoré v čase platné právne predpisy upravovali. Žalovaný
ďalej vo svojom vyjadrení zo dňa 11.08.2017 uviedol, že z dokladov rozhodnutia ONV Lučenec zo dňa

02.03.1965 a rozhodnutia ONV Lučenec zo dňa 01.03.1965 vyplýva, že X. W. U. Z. Z. odovzdali prídel
ŠM Lučenec a boli odchádzajúci prídelci. Je zrejmé, že sporné pozemky boli právnym predchodcom
žalobcov fakticky odňaté a bolo im znemožnené ďalej ich užívať, čím je naplnený reštitučný dôvod
prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Preto je potrebné posudzovať možnosť uplatnenia
reštitučných nárokov podľa zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 503/2003 Z. z. Žalovaná podporne

uvádzajudikatúrurozsudokNSSR5MCdo/4/2009zodňa24.02.2010arozsudokNSSR3Cdo/205/2009
zo dňa 17.02.2011. Vlastnícke právo môže byť zmenené len výlučne spôsobmi na základe zákona.
Žalovaná nepovažuje plynutie času za nadobúdací titul vlastníckeho práva. Žalovaná predložila v rámci
prostriedkov procesnej obrany rozhodnutie Okresného národného výboru v Lučenci zo dňa 01.03.1965,
výpis z účtu zo dňa 01.03.1957.

4. Súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu a zistil nasledovné skutkové čiastkové zistenia.
Z výmeru Povereníctva pôdohospodárstva pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 23.04.1948 súd
zistil, že X. W. a manželke Z., rod. Z. ako prídelcom bolo uvedeným výmerom pridelené do vlastníctva
nehnuteľnosť v katastrálnom území W. Z. o celkovej výmere 1,1436 ha zapísané vo vložke č. 5 parc.

č. 252/3 roľa a to v podiele 1,5/1,5. Z rozhodnutia zo dňa 02.03.1965 vydaného Okresným národným
výborom v Lučenci - odbor vodného hospodárstva a pre veci hospodárstva a lesníctva vyplýva, že ONV
zrušuje prídel X. W. U. Z. obyvateľom Stará Halič pridelený dňa 23.04.1948 vo výmere 11 436 m2 za 1
856 Kč z dôvodu, že menovaný prídelca odovzdal ŠM Lučenec. Z identifikácie parciel č. K11362/15 súd
zistil, že parc. č. 252/3 o výmere 11 436 m2 druh pozemku roľa zodpovedá podľa určeného operátu KN

parc. č. 252/3 orná pôda o výmere 11 436 m2 na LV č. XXX. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č.
XXX okres Lučenec, obec a k.ú. W. Z. zo dňa 19.04.2017 súd zistil, že parc. reg. „E“ č. 252/3 o výmere
11 436 m2 orná pôda je vedená správcovi Slovenský pozemkový fond. Z LV č. XXX okres Lučenec,
obec a k.ú. W. Z. súd zistil, že parc. č. 252/3 o výmere 11 436 m2 orná pôda je vedené vlastnícke právo
Slovenskej republiky. Z uznesenia Okresného súdu Lučenec D823/95 zo dňa 23.10.1995 súd zistil, že po

nebohej Z. W. sú zákonnými dedičmi H.. X. W., K.. XX.XX.XXXX U. W., V. W., K.. XX.XX.XXXX U. W., Z.
Š., K.. XX.XX.XXXX U. P., Q. R.F., K.. XX.XX.XXXX, X. W., K.. XX.XX.XXXX U. S. Q., K.. XX.XX.XXXX.
Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Lučenci zo dňa 18.01.1980 D95/80-8 súd zistil, že bolo rozhodnuté
po nebohej Z. W. a vysporiadaný majetok s výnimkou parcely č. 252/3 na LV č. XXX. Z rozhodnutia o
dedičstve Okresného súdu Lučenec zo dňa 20.11.1995 Dnot 241/95 zo dňa 20.11.1995 súd zistil, že

poručiteľ X. W. zomrel XX.XX.XXXX, zákonní dedičia prichádzali do úvahy V. W., Q.Y. R., Y.. W., X.
W., H.. X. W., S. Q., Y.. W., A. Š., Y.. W.. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Lučenci D 1129/72-19 zo
dňa 26.06.1973 súd zistil, že bolo prejednané dedičstvo po nebohom X. W., predmetom nebola parcela
č. 252/3 na LV č. XXX. Z výpisu z katastra nehnuteľností výpis LV č. XXX zo dňa 28.06.2017 okres
Lučenec, k.ú. W. Z. pre parc. reg. „C“ 252/3 o výmere 11 436 m2 orná pôda súd zistil, že vlastníkom je

vedená Slovenská republika vo výlučnom vlastníctve, pričom titul nadobudnutia sú rozhodnutia ONV o
zrušení prídelu. Z rozhodnutia Okresného národného výboru v Lučenci - odbor vodného hospodárstva
pre veci poľnohospodárstva a lesníctva zo dňa 01.03.1965 súd zistil, že Okresným národným výborom
v Lučenci odchádzajúcemu prídelcovi X. W. U. Z. Z. bol ustálený užívací poplatok za prídel pôdy vo
výške 70 Kčs. V odôvodnení je uvedené, že výška užívacieho poplatku bola stanovená zápisnicou o

vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom za pridelenú poľnohospodársku pôdu v k.ú. W. Z. vo výmere
1,1436 ha v hodnote 1 856 Kčs, ktorú užívali po dobu 15 rokov zo skonfiškovaného majetku bývalého
vlastníka U. E.. Vzhľadom k tomu, že prídelcovia mali prídel pôdy opustiť - zrieknuť sa z dôvodov v
zápisnici uvedených a že zápisnicu o vyúčtovaní nepodpísali/odmietli podpísať/bolo potrebné v zmysle§ 10 vládneho nariadenia č. 91/90 Zb. rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku. Z výpisu z účtu Štátnej
sporiteľni v Bratislave, finančná a účtovná služba majetkovej podstaty pozemkových reforiem Bratislava,
Štúrovaulica6zodňa11.03.1957súdzistil,žeX.W.U.Z.,rod.Z.bolanavýpisezúčtuuvedenáplatobná

povinnosť v novej mene 30 Kčs dňa 08.07.1952, dňa 07.09.1948 bola splátka 100 Kčs uvedená.

5. Podľa § 1 ods. 1, 2 nariadenia č. 104/1946 Zb. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy,
pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR: (1)
Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy môže ešte pred zaplatením prídelovej ceny

(§ 19 nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR) vydávať prídelcom (§§
6 až 11 nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR) výmery o vlastníctve pôdy pridelenej im podľa nariadenia č.
104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR. (2) Výmer o vlastníctve pôdy je verejnou
listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe
ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky
dodatočného ospravedlnenia.

6. Podľa § 23 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov Slovenského národa:
Ak prídelca nehospodári so starostlivosťou riadneho hospodára, môže mu Povereníctvo Slovenskej
národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby po

vypočutí miestnej organizácie Jednotného sväzu slovenských roľníkov a okresného národného výboru
pridelený majetok odňať a prideliť ho inej podľa tohto nariadenia kvalifikovanej osobe, o ktorej možno
odôvodnene predpokladať, že bude na ňom riadne hospodáriť.

7. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): Žalobou

možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“): Neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Súd na základe vyššie uvedených čiastkových zistení pri posúdení citovaných právnych predpisov
právne a skutkovo posúdil nasledovne právnu vec.

10. Súd posudzoval odôvodnenosť námietky zo strany žalovanej, že žalobcovia v prípade svojej

žaloby nepreukázali naliehavý právny záujem. Súd mal zato, že v danom prípade sa žalobcovia
domáhali určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom Jurajovi Svoradovi
a nebohej Helene Svoradovej. V katastri nehnuteľností je pritom zapísaný ako vlastník predmetných
nehnuteľností žalovaná. Žalobcovi ako dediča po nebohých žiadajú o určenie uvedenej nehnuteľnosti
do dedičstva, nakoľko táto nebola ako dedičstvo prejednaná. Podľa súdu takéto rozhodnutie súdu

môže byť podkladom v konaní o dedičstve a uskutočnenie zmenu zápisu vlastníckych práv v evidencii
katastra nehnuteľností v prospech žalobcov. Žalovaná vo svojej argumentácii vychádza z dnes už
neaktuálnej koncepcie a to, že nie je daná naliehavosť právneho záujmu na podaní žalobcu v kontexte
reštitučného zákonodarstva (zákona č. 229/91 Zb., príp. zákona .č 503/2003 Z. z.). Hoci aj tento súd
v minulých rozhodnutiach vychádzal z uvedenej názorovej línie, nemohol súd nechať bez povšimnutia

aktuálnejšie rozhodnutia najvyšších súdnych autorít (než o ktoré opiera svoju argumentáciu), a to Nález
Ústavného súdu SR č. IV. ÚS.295/2012-37 a to aj v nadväznosti na skôr vyjadrených názorov II. ÚS
249/2011 a III ÚS 178/06, keď v zmysle záverov Ústavného súdu SR v situácii keď štátu nesvedčí žiadny
právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ostalo naďalej k nehnuteľnosti zachované
vlastnícke právo tohto subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom pred dňom zápisu vlastníckeho práva

štátu, hoci zápis evidencii nehnuteľnosti tomu nezodpovedá. Pokiaľ teda aj zákonodarca vytvoril v §
6 ods. 1 písm. p) zákona č. 229/1991 Zb., resp. § 3 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z., samostatne
reštitučný dôvod spočívajúci v tom, že oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli
na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, bolo
zmyslom tohto ustanovenia uľahčiť oprávneným osobám dosiahnutie ich zápisu ako vlastníkov v katastri

nehnuteľností v prípadoch keď štát zneužil svoje postavenie v dobe neslobody a nedbajúc na platné
právo pripustil zmenu zápisu vlastníckeho práva v evidencií nehnuteľností bez splnenie základných
požiadaviek vyplývajúcich z vtedy platného práva. Preto pri výklade z hľadiska systematického a
gramatického výkladu zánik reštitučného nároku nespôsobuje zánik práva vlastníckeho garantovanéhoObčianskym zákonník, Ústavou, listinnou a dodatkovým protokolom. Z uvedených dôvodov súd mal za
to, že je daný naliehavý právny záujem a teda neobstojí argument žalovanej o neexistencii naliehavého
právneho záujmu žalobcov. Súd poukazuje nato, že obdobné závery prinieslo aj rozhodnutie NS SR

2MCdo/4/2014 z 29.02.2016, ktoré poukazuje na vývoj judikatúry na nálezy Ústavného súdu SR II. ÚS
478/2012 a III. ÚS 16/2012, kde posudzoval ústavný súd otázku vlastníckeho práva k pozemkom tak,
že dôsledkom neúčinnosti predmetného vyvlastňovacieho rozhodnutia nedošlo k prechodu vlastníctva
pozemkov na štát a preto žalobcovia nestratili svoj vlastnícky vzťah k pozemkom. Taktiež rozhodnutie
Ústavného súdu SR III. ÚS 16/2013 zo dňa 28.03.2012 vyslovilo názor, že reštitučné predpisy neboli

vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili
obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu,
osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomu majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp.
finančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva a že zo
základných zásad občianskeho práva možno vyvodiť, že v situácii keď povinnej osobe - štátu nesvedči
žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ostalo naďalej k nehnuteľnosti

zachované vlastnícke právo tohto subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom predo dňom zápisu
vlastníckeho práva štátu, hoci zápis v evidencii nehnuteľností tomuto nezodpovedá. Žaloba je preto
podľa tunajšieho súdu prípustná a žalobcovia majú aktívnu legitimáciu na jej podanie.

11. Ďalej ako súd z vykonaného dokazovania zistil výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 23.04.1948

vydaným v súlade s nariadením vlády č. 104/1945 Sb. a nariadenia vlády č. 104/1946 Sb. výmer o
vlastníctve pôdy bola vydaná verejná listina ako doklad o vlastníctve prídelov právnych predchodcov
žalobcov X. W. U. Q.A. Z., Y.. Z. k nehnuteľnosti parc. č. 252/3 roľa o výmere 1, 1436 ha zapísané
vtedajšej vložke č. 5. Z identifikácie parciel v nadväznosti na výpis z LV č. XXX je zrejmé, že uvedená
parcela bola zapísaná na LV č. XXX pod parc. č. 252/3, jedná sa o identickú parcelu o výmere 11

436 m2. V súlade s § 6 ods. 2 v spojení s § 12 nariadenia vlády SNR č. 104/1945 Sb. v znení
nariadenia vlády SNR č. 64/1946 Sb. ako aj ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Sb. súd
dospel k záveru, že výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúce vlastníctvo prídelcu k
pridelenej nehnuteľnosti a je aj v súčasnosti zápisu schopnou listinou o vlastníctve. Takýto výmer bolo
možné preskúmať len v tom smere, či ho vydal orgán a to kompetentný, či spĺňa všetky formálne

náležitosti, či je dostatočne určitý a jasný a či jeho obsah v zásade možno vyvodiť z konkrétneho
predpisu. Samotnú pravdivosť výmeru v súčasnosti nie je možné preskúmavať. Na základe takéhoto
výmeru príslušné pozemkovo knižné súdy robili záznam vlastníckeho práva, ako vyplýva z § 1 ods. 2
nariadenia SNR č. 104/1946 Sb. o vydávaní výmerov a o vlastníctve pôdy. Zápis v pozemkovej knihe má
len deklaratórny význam. V danom prípade je výmer overený pečiatkou podpísaný povereníkom, spĺňa

teda podmienky perfektného právneho úkonu. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie Okresného
národného výboru v Lučenci zo dňa 02.03.1965, že prídelca JT. W. U. Z. W. odovzdali štátny majetok
Lučenec naspäť, resp. pokiaľ išlo o žalovanou predložené rozhodnutie Okresného národného výboru
zo dňa 01.03.1965, podľa ktorého Okresný národný výbor v Lučenci - odbor vodného hospodárstva a
pre veci poľnohospodárstva a lesníctva ustálil výšku užívacieho poplatku X. W. U. Z. Z. za 15 rokov

užívania nehnuteľnosti, pričom títo mali prídel buď opustiť, zrieknuť sa z dôvodov v zápisnici uvedených.
Zápisnicu o vyúčtovaní nepodpísali, resp. odmietli podpísať. Súd má za to, že takto nebolo zrejmé
z akého dôvodu došlo k vráteniu tejto nehnuteľnosti, avšak súd musí poukázať na ustanovenie § 23
ods. 2 nariadenia vlády č. 104/1945 Sb., z ktorého vyplývalo, že rozhodovanie o odňatí prideleného
majetkupatrilopovereníctvupôdohospodárstvaapozemkovejreformyvBratislave.Zákonomč.98/1950

Sb. bol zrušený Národný pozemkový fond pri Ministerstve pôdohospodárstva a fondov pozemkových
reforiem a to zlúčením ich imania. Tento zákon splnomocnil ministerstvu pôdohospodárstva a výživy
po dohode s ministerstvom vnútra vyhláškou vydať v príslušnom úradnom liste bližšie predpisy v
súvislosti so zrušením Národného pozemkového fondu na ministerstve pôdohospodárstva a národné
výbory s prechodom jeho pôsobnosti na ministerstve pôdohospodárstva a na národné výbory.

Následne vyhláškou č. 507/1950 Ú.V. boli vydané bližšie predpisy o prechode pôsobnosti Národného
pozemkového fondu na ministerstve pôdohospodárstva a národné výbory a o prechode obdobnej
pôsobnosti povereníctva pôdohospodárstva na národné výbory. Z ustanovenia § 2 ods. 3 tejto vyhlášky
č. 507/1950 Ú.V. súd zistil, že na krajské národné výbory prešlo vybavovanie opatrení potrebných na
riadne hospodárenie, kontrola tohto hospodárenia, vyúčtovanie národných správ, dispozícia, evidencia

a presun inventáru a to aj podľa ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. Následne
podľa § 3 ods. 3 vyhlášky č. 507/1950 Ú.V. na okresný národný výbor prešlo vykonávanie vyúčtovaní
s odchádzajúcimi prídelcami a dozor nad hospodárením prídelcov. To znamená, že národný výbor sa
mohol vyjadriť len k rozhodovaciemu procesu o odňatí prideleného majetku. Samotná právomoc rušiťtieto listiny, t.j. výmery v dôsledkom odňatia vlastníckeho práva na bývalé národné výbory podľa týchto
predpisov nikdy neprešla a preto takéto rozhodnutie, t.j. rozhodnutie Okresného národného výboru
v Lučenci - odbor vodné hospodárstvo a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva zo dňa 02.03.1965

je potrebné považovať za nulitný právny akt, t.j. neplatný v zmysle § 39 OZ. Je tomu tak preto, lebo
okresný národný výbor rozhodol o zrušení prídelu prídelcovi na základe pridelovacej listiny zo dňa
23.04.1948 k.ú. Stará Halič poľnohospodársky majetok vo výmere 11 436 m2 za 1 856 Kčs a nechal
prejsť tento majetok z doterajšieho prídelcu na Československý socialistický štát. K odňatiu prídelu
však bolo možné pristúpiť len z dôvodov uvedených podľa § 23 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb.

NSR, čo však v danom prípade nebolo preukázané a iným spôsobom odňatie pridelenej pôdy právne
predpisy účinné v tomto období neumožňovali. Československá socialistická republika sa nemohla stať
vlastníkom nehnuteľnosti pokiaľ pôda bola pridelená iba osobám špecifikovaným v nariadení č. 104/45
Sb. SNR. Takéto rozhodnutie o zrušení prídelov vydávané nad rámec právomocí Okresného národného
výboru nemohol vyvolať právne účinky a takto nedošlo zrušeniu výmeru alebo prídelových listín. Vzdanie
sa prídelu pôdy boli len prejavy smerujúce k zániku vlastníctva opustením alebo k prevodu vlastníckeho

práva na štát darovaním. K opusteniu však dochádzal len vôle vlastníka ako jednostranný právny úkon,
ktorý sa vzdáva svojho vlastníckeho práva. Takýto právny úkon však musí byť urobený slobodne, vážne,
určite, zrozumiteľne. V uvedenom rozhodnutí navyše je uvedené, že menovaný prídelca si neplnil svoje
povinnosti preto, že opustil prídel, avšak uvedené je prečiarknuté a do textu je dopísané, že odovzdal
štátnemu majetku Lučenec. Ak však nedošlo k platnej darovacej zmluve vlastníctvo prídelcu zostalo

zachované, pričom súd poukazuje na to, že darovanie dvojstranný právny úkon v zmysle Občianskeho
zákonníka č. 141/1950 Sb., ktorý vyžadoval písomnú formu s tým, že tento právny úkon pôsobil až
od platnosti podpisu strán. V zmysle vládneho nariadenia č. 30/1954 Sb. o daroch v prospech štátu a
usporadovaní zbierok národnými výbormi o prijatí darov v prospech štátu, rozhodovali výkonné orgány
ONV v obvode, ktorý sa ponúkané pozemky alebo prevažná časť nachádzali. Prijatím ponuky daru

došlo k uzavretiu darovacej zmluvy a k nadobudnutia vlastníctva štátom. V uvedenom prípade však
súd nemal preukázané, že by došlo k uzavretiu darovacej zmluvy a nadobudnutia vlastníctva štátom.
Keďže sa nejedná o bežnú vec pri nakladaním so spoločným majetkom, tento úkon musel byť urobený
súhlasneobidvomamanželmi,vtomprípadebybolrelatívneneplatnýprávnyúkonaakbynebolurobený
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, jednalo by sa o absolútne neplatný právny úkon. Takto súd

mal za to, že právny predchodcovia žalobcov k vzhľadom k predmetnej nehnuteľnosti neprestali byť
vlastníkmi a ich vlastníctvo vzniknuté na základe výmeru a prídelovej listiny zo dňa 23.04.1948 naďalej
trvá a je dôvodné vyhovieť návrhu a priznať uvedenú vec do dedičstva po právnych predchodcoch
žalobcov.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 262 ods. 2 CSP: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

14. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a žalobcom 1/ až 6/ ako úspešným
účastníkom priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania
bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením prvostupňového súdu po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.