Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 9, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011024
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3115011024.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. januára 2018 v Trenčíne samosudcom

JUDr. Michalom Antalom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Q.. Q. S., nar. XX.XX.XXXX v V., okres V., bytom I., R. XXX/XXXA, okres I., veterinárny
lekár, t. č. na slobode,
j e v i n n ý, ž e
dňa 29. júla 2014 o 21.50 hod. v Trenčíne viedol po miestnej komunikácii na ulici Opatovskej smerom od
centra mesta Trenčín do miestnej časti Opatová osobné motorové vozidlo značky Peugeot 306, EČV:
TN-XXX CZ, pričom v blízkosti pohostinstva X. tým, že sa dostatočne nevenoval vedeniu motorového

vozidla, ktoré viedol, keď obchádzal prekážku (iné osoby) vo svojom jazdnom pruhu v smere svojej
jazdy, prešiel do protismernej časti vozovky, kedy vyšiel časťou svojho vozidla až na chodník určený pre
chodcov v tejto časti cesty, kde narazil ľavou prednou časťou do proti nemu v smere od miestnej časti
Opatová na centrum mesta Trenčín kráčajúcej chodkyne W. G., trvale bytom I., V. XXX/X, ktorá podľa
znaleckého posudku č. 39/2014 MUDr. Jaroslava Ridoška PhD., následkom dopravnej nehody utrpela
ťažkú ujmu na zdraví, a to trieštivú zlomeninu stehnovej kosti s posunom vpravo, zlomeninu tvárových
kostí typu Le Fort I-II, zlomeninu III., IV., a IX. rebra vpravo, zlomeninu II. rebra vľavo, odlomenie z ľavého

priečneho výbežku VII. krčného stavca, odlomenie prednej dolnej hrany VI. krčného stavca, zmliaždenie
čelovej oblasti vľavo, odrenie čela vpravo, odreniny brušnej steny vpravo, odreniny V. prsta pravej ruky,
tržné rany nosa a tržnú ranu brady s celkovou dobou obmedzovania na obvyklom spôsobe života v
trvaní 3 mesiace,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa §§ 3 odsek 2 písmeno a), 14 odsek 1 Zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke,

č í m s p á c h a l
trestný čin prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Tr. zákona s poukazom
na § 138 písmeno h) Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 157 odsek 2 Tr. zákona za použitia § 56 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona na peňažný trest vo
výmere -600,- (šesťsto) Eur.

Podľa § 57 odsek 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd obžalovanému u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona súd obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu na 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku s a obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej
W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., V. XXX/X, okres I. škodu v sume -21.441,30,- Eur. o d ô v o d n e n i e :

Z dôkazov vykonaných po podaní obžaloby v konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní, vrátane
hlavného pojednávania, ktoré bolo vykonané potom, čo odvolací krajský súd zrušil uznesením zo dňa

27. októbra 2016 pôvodné meritórne rozhodnutie - rozsudok prvostupňového okresného súdu zo dňa
08. decembra 2015 a prikázal prvostupňovému okresnému súdu vec prejednať a v naznačenom
rozsahu doplniť dokazovanie, súd zistil a ustálil skutkový stav veci (bez narušenia skutkovej totožnosti)
na podklade písomnej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 26. júna 2015 č. k.
1Pv/671/14/3309-22 a ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Q.. Q. S. spáchanie žalovaného skutku kladeného mu podanou obžalobou za vinu tak v
prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní (pred pôvodným meritórnym
rozhodnutím prvostupňového okresného súdu) poprel a na svoju obhajobu uviedol, že niekedy koncom
mesiaca júl 2014 viedol svoje osobné motorové vozidlo Peugeot 306 z centra mesta Trenčín do mestskej
časti Opatová. Vtedy išiel z ambulancie. Bolo asi 21.30 hod.. V ambulancii sa v ten deň zdržal dlhšie,

nakoľko mal ešte o 20.00 hod. pacienta, robil si administratívu a sterilizoval nástroje na ďalší deň. V
tom čase už bola tma, cesta bola sporadicky osvetlená pouličným osvetlením, vozovka bola suchá,
viditeľnosť do diaľky bola dobrá, až po obratisko pre autobusy MHD. Čo sa týka nehody, on na pravej
strane cesty videl za obratiskom autobusov, pri verande rodinného domu, pred krčmou JUVIL skupinku
2-3 ľudí, ktorých keď uvidel, vošiel v snahe vyhnúť sa im vozidlom do protismeru, pričom pravý kolesom

bol na stredovej čiare. V tom čase išiel rýchlosťou cca do 50 km/h. Keď týchto ľudí obišiel, zacítil náraz na
predné čelné sklo. Hneď na to vozidlom prešiel k pravému okraju cesty, kde zastavil. Následne vystúpil
z vozidla. V tom momente nevedel čo sa stalo, pretože si okrem už uvedenej skupinky ľudí na ceste ani
chodníku nikoho nevšimol. Potom, ako vyšiel z vozidla, zisťoval čo sa vlastne stalo, čo spôsobilo ranu
do jeho vozidla. Vtedy na chodníku našiel jednu šľapku (obuv), asi meter od ktorej na tráve ležala nejaká

pani. K tejto ihneď pristúpil a začal jej poskytovať prvú pomoc. Uvoľnil jej dýchacie cesty. Videl, že je pri
vedomí, avšak nekomunikovala. Keď ju otočil na bok do stabilizovanej polohy, cítil v ruke, že má zlomenú
nohu. Asi 10 minút po náraze prišla na miesto nehody polícia, ktorú však on nevolal. V tom čase sa už na
mieste nehody nachádzalo viacero ľudí, ktorí vyšli z krčmy. Následne na to prišla na miesto aj sanitka,
ktoráženuzačalaošetrovať.Onabsolvovaldychovúskúškunaalkoholsnegatívnymvýsledkom.Policajt

v jeho prítomnosti robil dokumentáciu priebehu nehody. Potom, ako sa všetko zadokumentovalo našiel
v strede cesty aj druhú šľapku (obuv) a zväzok kľúčov, ktoré doniesol zranenej žene. V čase nehody
sa vo vozidle nachádzal sám, bol riadne pripútaný a sám neutrpel žiadne zranenie. Výška
obrubníka na chodníku je cca 20 cm, takže by to bolo cítiť, ak by naň vyšiel.
Obžalovaný v doplňujúcom výsluchu na hlavnom pojednávaní (po zrušení prvého meritórneho

rozhodnutia prvostupňového okresného súdu odvolacím krajským súdom) uviedol, že sa v
inkriminovanom čase vracal z práce domov, nespozoroval žiadne auto a až keď blížil k pohostinstvu
JUVIL zbadal 2 osoby, ktoré sa mierne hýbali a fajčili a preto ich radšej obchádzal stredom vozovky, ešte
sa na nich pozrel a vtom ucítil náraz na predné sklo vozidla a na to zostal stáť pri pravej krajnici vozovky.
Z pohostinstva do minúty začali vychádzať osoby. On sám poškodenej začal poskytovať prvú pomoc

a tiež bol z toho vyvedený z miery, preto aj mohol uvádzať rôzne počty ľudí, ktorých obchádzal pred
nárazom. Necítil sa pred jazdou unavený a s vozidlom nebrzdil, bolo to neočakávané. Poškodenú po
ceste kráčať nevidel a okrem spomínaných osôb ktoré obchádzal, iné osoby neregistroval. On
sám si je istý, že k zrážke došlo na vozovke, na to sa dobre pamätá. Keď vyšli po zrážke nejakí ľudia
z pohostinstva sa týchto pýtal, čo sa stalo.

Obžalovaný mal byť (podľa obžaloby) zo spáchania žalovaného skutku tak, ako je tento uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku a po vykonaní celého dokazovania v prípravnom
konaní a v konaní pred súdom usvedčovaný z jeho spáchania predovšetkým výpoveďou poškodenej
ako priameho svedka - W. G., výpoveďou ďalšieho priameho svedka - X. B., zabezpečenými znaleckými

posudkami z odboru cestnej dopravy a zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie, ako
aj zabezpečenými a vykonaný listinnými dôkazmi (na ne poukazovanými v
podanej písomnej obžalobe).

Poškodená W. G. ako jeden z priamych svedkov k okolnostiam žalovaného skutku bez zrejmých

rozporov oproti výpovedi z prípravného konania v konaní pred súdom (pred pôvodným meritórnymrozhodnutím prvostupňového okresného súdu), na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 29. júla 2014
v čase asi o 21:45 hod. odchádzala od svojej priateľky (pani O.), ktorá býva na R. ulici v I.. Jedná
sa o rodinný dom po pravej strane smerom na Opatovú, asi štvrtý dom od konca. Od nej odchádzala

tak, že prešla od domu cez cestu na chodník, a to v šikmom smere a kráčala po chodníku smerom
do centra. Cesta bola po ľavej strane. Kráčala sama. Bola nočná doba, tma, bolo tam menej svetla.
Mala oblečené bledé nohavice a šedé tričko, reflexný prvok nemala žiadny. Naposledy si pamätala iba
to, že kráčala po chodníku, asi stredom chodníka. Viac si už nepamätá a vôbec nevie, čo sa stalo.
Potom si pamätá už len okolnosti z nemocnice. Nepamätala si, či v okolí pohostinstva boli nejakí ľudia.

Nemaladôvodprechádzaťcezcestuzchodníkanadruhústranu,lebobývapopravejstrane.Kpožívaniu
alkoholu uviedla, že predtým požívala alkoholické nápoje, a to šampanské, ale nemyslí si, že by bola
výrazne ovplyvnená alkoholom. Čo sa týka zavinenia nehody, nevie sa k tomu vyjadriť, nakoľko si nič
nepamätá. Utrpela mnohé zranenia, odreniny a tržné rany. Bola aj hospitalizovaná. Obmedzená na
bežnom spôsobe života bola dlhšiu dobu. Materiálna škoda jej nevznikla. Iba škoda na zdraví, ktorú by
si uplatnila v prípade, že vodič bude uznaný vinným z predmetnej nehody. Nepamätala si nič, ani náraz,

ani polohu vozidla, a to ani s odstupom času.
Opätovného výsluchu poškodenej ako svedka (po zrušení pôvodného meritórneho rozhodnutia -
rozsudku prvostupňového okresného súdu odvolacím krajským súdom) sa procesné strany nedomáhali,
odvolací krajský súd jej opätovný výsluch nenariadil a ani prvostupňový okresný súd nepokladal za
nevyhnutné ju opätovne vypočuť.

Svedok X. B., ďalší z okruhu priamych svedkov v konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní
(pred pôvodným meritórnym rozhodnutím prvostupňového okresného súdu), v zhode s výpoveďou z
prípravného konania uviedol, že dňa 29. júla 2014 asi o 21.50 hod. kráčal po chodníku
na Opatovskej ulici v Trenčíne na Sihoti, a to po pravej strane cesty v smere od Opatovej do centra

mesta. V tom čase bola nočná doba, bolo sucho, pouličné osvetlenie svietilo, avšak v mieste nehody
bolo prítmie. Pred ním cca 15-20 metrov kráčala po chodníku nejaká pani. Bola sama, nemala na sebe
žiadne reflexné prvky. Čo mala oblečené sa bližšie vyjadriť nevedel. Na chodníku ani v blízkom okolí už
nikoho iného neregistroval. Premávka na ceste nebola takmer žiadna. Asi nešlo ani žiadne vozidlo. Na
úrovni pohostinstva JUVIL prešiel kolmo cez cestu do spomínaného pohostinstva. V tom čase bola pani

asi 15-20 metrov pred ním, pričom kráčala stále po chodníku, asi tak stredom chodníka. Keď prešiel
cez cestu, tak zišiel z cesty dolu miernym svahom ku bránke do JUVILU, pričom chcel bránku otvoriť.
V tom počul nejaký náraz. Predtým to vozidlo registroval iba tak, že niečo ide, ale nevie presne kadiaľ
to vozidlo išlo. Kým prešiel cez cestu, mohlo to trvať cca 6-8 sekúnd podľa odhadu. Potom, ako počul
náraz, tak sa otočil smerom na chodník, kde videl, že pani na chodníku už nie je. V momente ako sa

otáčal, prešlo okolo neho vozidlo. Podľa neho vozidlo nebolo vo svojom jazdnom pruhu v čase, kedy
prechádzalo okolo neho, lebo videl, že vozidlo ide zošikma, krížom cez cestu. Zastavilo potom až niekde
za JUVILOM vo svojom jazdnom pruhu. Vozidlo pred zrážkou veľmi neregistroval, viac si ho všimol až po
náraze, kedy bolo podľa neho viac v protismere. To, či bolo na chodníku, uviesť nevedel. Neregistroval
ani žiaden zvuk, ktorý by nasvedčoval tomu, že vozidlo schádzalo z chodníka, ani svetlá sa nejavili tak,

že by osvecovali tak, ako keď vozidlo nabehne na obrubník. Viac k polohe vozidla uviesť nevedel. Náraz
vozidla do poškodenej nevidel. Potom však hneď išiel do JUVILU, kde zavolal ľudí, aby volali záchranku
a išli pomôcť pani, ktorá ako si neskôr uvedomil, bola zrazená tým prechádzajúcim vozidlom. V tom čase
nevidelžiadneinévozidlo,ktorébyišlozOpatovejalebodoOpatovej.Nachodníku,nacesteaanivokolí
JUVILU už nikto v čase zrážky nebol. Bol tam len on a tá pani. Nevedel uviesť, či v čase nárazu bola pani

na chodníku alebo na ceste, pretože naposledy pani videl na chodníku cca 6-8 sekúnd pred zrážkou.
Svedok v doplňujúcom výsluchu na hlavnom pojednávaní (po zrušení prvého meritórneho rozhodnutia
prvostupňového okresného súdu odvolacím krajským súdom) opätovne uviedol tie skutočnosti, ktoré už
uvádzal v rámci trestného konania po vznesení obvinenia obžalovaného. Auto obžalovaného zastavilo
až po 50 či 60 metroch čo ho registroval po zrážke, ktorá nastala počas jeho chôdze po chodníku za

jeho chrbtom. Poškodenú registroval ísť tak 10-15 metrov po chodníku, pri chôdzi ju nehádzalo zo strany
na stranu, z chodníka nezišla. On sám žiadnu skupinku ľudí ako uvádzal obžalovaný nevidel a ani na
terase pred pohostinstvom JUVIL. Keď registroval vozidlo obžalovaného po zrážke, toto nešlo vo svojom
jazdnom pruhu. On sám po náraze, ktorý počul sa otočil a poškodenú už na chodníku nevidel.

Znalec Ing. Milan Holéci, z odboru Doprava cestná, odvetvia technický stav cestných vozidiel, odhad
hodnoty cestných vozidiel a nehody v cestnej doprave, v konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní
(pred pôvodným meritórnym rozhodnutím prvostupňového okresného súdu) uviedol, že sa absolútne
stotožňujesosvojimizávermiznaleckéhoposudkučíslo45/2014,ktorývypracovaldňa28.januára2015.Vmiestedopravnejnehodyjeplynulýstretchodníkasvozovkou.Jetedamožnéapripúšťaobemožnosti,
a to že k stretu vozidla s chodkyňou mohlo dôjsť jednak na vozovke, ale aj na chodníku. Ako vyplýva
aj zo znaleckého posudku, nie je možné jednoznačne určiť, resp. ustáliť miesto stretu. Je možné iba

určiť oblasť stretu.

Z jeho záverov písomne podaného posudku vyplýva, že analýzou možných priebehov dopravnej nehody
a na základe dostupných informácií je zrejmé, že vodič vozidla Q.. Q. S. jazdil so svojím
vozidlom v uvedenom čase po miestnej komunikácii na ulici Opatovská v k. ú. obce Trenčín v smere

od centra do miestna časť Opatová, rýchlosťou 40-50 km/h a došlo ku stretu s chodkyňou W. G.,
kde vozidlo narazilo ľavou prednou stranou do chodkyne, ktorá sa pohybovala v smere od miestnej
časti do centra. Možno teda konštatovať, že išlo o prvotný kontakt ľavej strany predného nárazníka a
ľavej a pravej dolnej končatiny chodkyne skoro súbežne, stratu stability chodkyne a jej pád
prednou stranou trupu na kapotu a náraz hlavy, tvárová časť do spodného okraja čelného skla vľavo.
Chodkyňa bola po strete, páde a čiastočnej rotácii odhodená vľavo v smere jazdy vozidla a

dopadla na trávnatú plochu. Vodič pravdepodobne jazdil v pravom jazdnom pruhu, plynulo, bez náhlej
a výraznej zmeny smeru jazdy alebo rýchlosti vozidla, pozoroval situáciu v
premávkeaneregistrovalžiadnenebezpečenstvo.Chodkyňasavtomtočasepohybovalapovyvýšenom
chodníku, v strede alebo viac vpravo a pravdepodobne nevenovala pozornosť situácii na komunikácii
vľavo. V čase stretu vozidla s chodkyňou sa vozidlo pohybovalo v protismernom jazdnom

pruhu. Vodič pravdepodobne zaregistroval náraz neznámeho predmetu do vozidla a pravdepodobne
nasledovala zmena smeru jazdy vpravo. Chodkyňa sa v čase stretu nachádzala na vozovke, skoro
čelne voči prednej časti vozidla. Napriek tomu, že pohyb vozidla pred vznikom dopravnej nehody nie
je možné jednoznačne technicky preukázať, bola jazda pravdepodobne technicky bezproblémová
a relatívne bezpečná, nakoľko pred miestom, kde došlo k dopravnej nehode, neboli pri obhliadke

zaznamenané žiadne stopy po neštandardnom alebo havarijnom brzdení vodiča. Rýchlosť jazdy vozidla
bola pravdepodobne v tomto čase a tesne pred stretom v rozsahu 40 až 60 km/h, nárazová rýchlosť
50 km/h. Pohyb chodkyne pred vznikom dopravnej nehody bol relatívne bezpečný a
bezproblémový, chodkyňa sa pohybovala po vyvýšenom chodníku, priemernou rýchlosťou a nejavila
žiadne neštandardné prvky správania sa, rýchlosť chodkyne tesne pred stretom bola asi 3 až 6 km/h. Z

technického hľadiska nie je možné jednoznačne ustáliť miesto stretu, je možné iba určiť oblasť stretu.
Problematická mohla byť pravdepodobne nesprávna technika jazdy vodiča, ktorý z neznámych príčin
vošiel so svojím vozidlom na chodník vľavo a došlo ku stretu alebo problematický mohol byť nesprávny
spôsob pohybu chodkyne, ktorá z neznámych príčin vošla na vozovku, a tým aj
do jazdného koridoru vozidla a došlo k stretu. Zabránenie vzniku dopravnej nehody skoršou reakciou

znamená, že ak by vodič vozidla reagoval na vznik kolíznej situácie (chodkyňa v jazdnej dráhe vozidla)
v čase t > - 1,8 s pred stretom, vzdialenosť s > 21 až 22 m od miesta (oblasti) stretu a havarijne
by s vozidlom brzdil, zastavil by s vozidlom pred miestom stretu a k stretu by
nedošlo. Zabránenie vzniku dopravnej nehody pri dodržaní maximálnej rýchlosti nebolo riešené, nakoľko
pravdepodobne ani jeden z účastníkov dopravnej nehody túto neprekročil. Zabránenie vzniku dopravnej

nehody zastavením pred miestom stretu, nebolo riešené, nakoľko ani jeden z účastníkov nereagoval na
kolíznu situáciu a nie je vierohodne možné určiť čas a miesto začatia ich reakcie. Časové zabránenie
vzniku dopravnej nehody taktiež nebolo riešené, nakoľko ani jeden z účastníkov nemal možnosť opustiť
koridor pohybu druhého účastníka, bez ohľadu na rýchlosť a postavenie, nakoľko došlo k čelnému
stretu účastníkov dopravnej nehody. Zabránenie vzniku dopravnej nehody vyhýbacím manévrom vodič

mal možnosť po reakcii na kolíznu situáciu zmeniť smer svojho pohybu a bezpečne obísť druhého
účastníka, nebolo riešené, nakoľko ani jeden z účastníkov nereagoval na kolíznu situáciu a nie je možné
vierohodne určiť čas a miesto začatia ich reakcie. Vyšpecifikovať zabránenie vzniku dopravnej nehody
chodkyňou W. G. v prípade, že chodkyňa nereagovala na kolíznu situáciu je skoršou reakciou znamená,
že chodkyňa by pravdepodobne mala možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody v čase t > 5 s pred

stretom, vzdialenosť t > 7 až 8 m od miesta (oblasti) stretu a nevstúpila by na vozovku, k stretu by
nedošlo.Vtomtokonkrétnomprípadepredmetnejdopravnejnehodyjemožnéztechnickéhohľadiskaiba
vymedziť oblasť stretu a polohu chodkyne a vozidla v čase stretu, pohyb a dopad na pevnú podložku, ale
nie je možné jednoznačne potvrdiť, ale ani vyvrátiť tvrdenia vodiča S., prekážka na pravej strane vozovky
alebo chodkyne G., chôdza po chodníku. Z technického hľadiska nemala chodkyňa žiadnu výraznejšiu

mechanickú prekážku, ktorá by jej bránila pri vstupe na vozovku a pohybu po nej, ale vozidlo nemalo tiež
žiadnuvýraznejšiuprekážku,ktorábyznemožnilajehovjazdnachodníkapoňom.Zuvedenéhovyplýva,
že problematická mohla byť nesprávna technika jazdy vodiča, ktorý z neznámych príčin vošiel so svojim
vozidlom na chodník vľavo a došlo ku stretu na chodníku alebo problematický mohol byť nesprávnyspôsob pohybu chodkyne, ktorá z neznámych príčin vošla na vozovku, a tým aj do jazdného koridoru
vozidla a došlo ku strete na vozovke. Určitým doplňujúcim údajom by ale mohli byť zaznamenané stopy
na vozovke, úlomky skla, ktoré sú za miestom stretu, približne v jednej línii v protismernom jazdnom

pruhu a vykazujú známky ich „zavlečenia“ po možnej trajektórii pohybu vozidla po strete. Technickou
príčinou vzniku dopravnej nehody bola pravdepodobne nesprávna technika a spôsob chôdze chodkyne
W.G.,ktorázneznámychpríčinzišlazchodníkaprechodcova prechádzalašikmovsmeredocentracez
ľavý jazdný pruh. V tomto jazdnom pruhu sa v tom čase pohybovalo vozidlo vodiča Q.. S., protismerný
jazdný pruh vozidla a došlo ku kontaktu s chodkyňou, vzniku poranení chodkyne a poškodení vozidla. Z

technickej obhliadky vozidla po dopravnej nehode a obhliadky miesta dopravnej nehody bezprostredne
po strete, je možné konštatovať, že s najväčšou pravdepodobnosťou bolo v čase vzniku dopravnej
nehody vozidlo Peugeot 306 Break, EČV: TN XXX CZ v primeranom technickom stave, bez závažných
nedostatkov alebo porúch, ktoré by mali vplyv na príčinnú súvislosť so vznikom tejto dopravnej nehody. Z
dostupných informácií, obhliadky a spisového materiálu, nie je možné jednoznačne určiť a z technického
hľadiska jednoznačne ustáliť miesto stretu, nakoľko ani jeden z účastníkov dopravnej nehody nedokáže

dostatočne vysvetliť spôsob a techniku pohybu v mieste dopravnej nehody a miesto stretu.

Znalec Ing. Holéci v doplňujúcom výsluchu na hlavnom pojednávaní (po zrušení prvého meritórneho
rozhodnutia prvostupňového okresného súdu odvolacím krajským súdom) zotrval na oboch ním predtým
prezentovaných oboch verzií nehodového deja (nájdené stopy v inkriminovanom priestore tomu

nasvedčujú) . Uviedol však, že zistil odery na obrube chodníka ako aj na jednej z pneumatík vozidla
obžalovaného, čo bližšie špecifikoval s tým, že ide skôr o čerstvé oderky. Upresnil, že nájazd na chodník
v inkriminovanom mieste nie je ostrý. Posledné pouličné osvetlenie je desať metrov pred pohostinstvom
JUVIL, potom existuje odstup a ďalšie je za ním. Je zrejmé, že rozpoznanie osôb sa znižuje aj pri
neexistencii pouličného osvetlenia. Znalec na podklade zadanej úlohy súdom následne vypracoval aj

dodatočný náčrt dopravnej situácie v inkriminovanom čase nehody, ktorý ako dôkaz tiež súd bral do
úvahy. Tiež uviedol, že reakcia obžalovaného po náraze, ktorý musel registrovať, t. j. že hneď (havarijne)
nebrzdil so svojim vozidlom nesvedčí o prirodzenej reakcii vodiča v takomto prípade.

Z písomných záverov znaleckého posudku MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD., znalca z odboru

Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia č. 39/2014 zo dňa 24. augusta 2014, ako aj
z jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní (po zrušení prvého meritórneho rozhodnutia prvostupňového
okresného súdu odvolacím krajským súdom vyplýva, že poškodená pri nehode dňa 29. júla 2014
podľa dokumentácie utrpela tieto poranenia - trieštivú zlomeninu stehnovej kosti s posunom vľavo,
trieštivú zlomeniu stehnovej kosti s posunom vpravo, zlomeninu tvárových kostí typu Le Fort I-II,

zlomeninu III., IV., a IX. rebra vpravo, zlomeninu II. rebra vľavo, odlomenie z ľavého priečneho výbežku
VII. krčného stavca, odlomenie prednej dolnej hrany VI. krčného stavca, zmliaždenie čelovej oblasti
vľavo, odrenie čela vpravo, odreniny brušnej steny vpravo, odreniny V. prsta pravej ruky, tržné rany
nosa a tržnú ranu brady. Podľa dokumentácie z dopravnej nehody a podľa charakteru zranení došlo
pravdepodobne k frontolaterálnemu stretu, t. j. stredu prednej časti vozidla s bočnou a prednou

plochou chodkyne, čo charakterizuje hlavne postihnutím hlavy, hrudníka a dolných končatín, a to v
závislosti na fáze chôdze a lokalizácií chodca voči vozidlu v okamžiku nárazu. Poranenia u poškodenej
vznikli priamym mechanizmom a mechanizmom nepriamym. Priamym mechanizmom - pôsobením
vonkajšieho priameho aktívneho násilia, a to priamym pôsobením tvrdého tupého predmetu (ľavej
prednej časti motorového vozidla, t. j. nárazníku a prednej kapoty motorového vozidla, predného skla

motorového vozidla a nakoniec dopravnej komunikácie, na ktorú poškodená po náraze spadla. Takto
vznikli trieštivé zlomeniny oboch stehnových kostí s posunom, zlomeniny tvárovej časti lebky Typu Le
Fort I-II obojstranná zlomenina rebier, zmliaždenie čelovej oblasti vľavo, odreniny čela vpravo, odreniny
brušnej steny vpravo, odrenina V. prsta pravej ruky a tržné rany nosa a tržná rana brady. Nepriamym
mechanizmom - v ďalšej fáze nehodového deja došlo k naľahnutiu poškodenej na prednú kapotu vozidla

a úderu hlavy do čelného skla, jeho ľavej časti a následne dopadu a pravdepodobne aj úderom hlavy
o povrch dopravnej komunikácie prenesením síl v osi krčnej a hrudnej chrbtice došlo k odlomeniu
z ľavého priečneho výbežku siedmeho krčného stavca a odlomenie prednej dolnej hrany šiesteho
krčného stavca. Zranenia poškodenej zanechajú trvalé následky charakteru jaziev na nose a brade
a operačných jaziev na vonkajšej strane pravého a ľavého stehna. Iné trvalé následky poranenia s

vysokou pravdepodobnosťou nezanechajú, ale relevantne sa k tejto otázke bude možné vyjadriť až
rok po skončení liečby. Chodkyni G. bola pri dopravnej nehode spôsobená ťažká ujma na zdraví.
Poranenia poškodenej si vyžiadali hospitalizáciu na Oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny FN
Trenčín od 29. júla 2014 do 04. augusta 2014, na Klinike anesteziológie a intenzívnej medicíny LF UKa UN Bratislava od 04. augusta 2014 do 06. augusta 2014, na Oddelení anesteziológie a intenzívnej
medicíny FN Trenčín od 06. augusta 2014 do 09. augusta 2014, na Oddelení úrazovej chirurgie FN
Trenčín od 09. augusta 2014 do 18. augusta 2014 a od 18. augusta 2014 na Fyziatricko

rehabilitačnom oddelení FN Trenčín, kde bola v dobe vypracovania posudku hospitalizovaná. Celková
doba hospitalizácie až do doby vypracovania znaleckého posudku bola 27 dní. V danom období bola
poškodená úplne obmedzená prakticky vo všetkých oblastiach, ako v oblasti kontaktu so spoločenským
prostredím, v oblasti komunikácie, v oblasti mobility a oblasti nevyhnutných životných hygienických a
stravovacích úkonov a odkázaná na pomoc inej osoby - ošetrovateľského personálu. Aj po prepustení do

ambulantnej starostlivosti budú obmedzenia pri vykonávaní bežných životných činností a úkonov podľa
charakteru poranení ešte pretrvávať, a to 2 mesiace. Celková doba obmedzenia pri vykonávaní bežných
životných činností a úkonov bude 3 mesiace. Bodové ohodnotenie bolestného poranenia poškodenej W.
G. činí 650 bodov. Znalec vylúčil náraz zozadu. Či však došlo k nárazu spredu či zboku sa však určiť v
tomto prípade nedalo, preto bol ním popísaný náraz taký, ako uviedol vo svojom písomnom vyhotovení
znaleckého posudku.

Z predmetnej dopravnej nehody, ktorú riešila aj polícia bola vyhotovená obhliadka a písomný
záznam z nej ako aj dopravnej nehody, náčrt, plánik ako aj fotodokumentácia (č. l. 104
až 118 trestného spisu), čo bolo aj podkladom pre znalca z odboru cestnej dopravy... pri jeho znaleckej
činnosti v danom prípade.

Zvykonanéhozápisuodychovejskúškenaalkoholuobžalovanéhobezprostrednepodopravnejnehode
vyplýva (č. l. 102 trestného spisu), že obžalovaný nebol pod vplyvom požitia alkoholických nápojov.

Z písomného protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol (č. l. 103 trestného spisu) vyplýva,

že poškodená mala krátko po dopravnej nehode zistené množstvo alkoholu v krvi 1,74 promile.

Obžalovaný je doposiaľ trestnoprávne aj priestupkovo (podľa platného Zákona o priestupkoch)
bezúhonným. Postihovaný však doposiaľ bol opakovane, resp. viackrát za porušenia povinností vodiča
motorového vozidla.

V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných a
dostupných dôkazov spôsobom a v rozsahu tak, ako navrhli procesné strany a ako bolo určené súdom
(a to aj odvolacím súdom v naznačenom rozsahu, záväznom pre jeho vykonanie pre prvostupňový
okresný súd) so zreteľom na ustanovenia § 2 odsek 19, § 278 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku,

vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku, t. j. jednotlivo
a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala,
neopomínajúc platné zásady vyplývajúce z Trestného poriadku, predovšetkým zásadu „in dubio pro
reo“, t. j. „v pochybnostiach v prospech obvineného či obžalovaného“,
bolo už nepochybne preukázané, že sa žalovaný skutok stal tak, ako ho napokon súd ustálil potom,

čo odvolací súd zrušil jeho pôvodné, pre obžalovaného oslobodzujúce rozhodnutie. Prvostupňový súd
žalovaný skutok na podklade predtým vykonaného dokazovania, ako aj vykonaného doplňujúceho
dokazovania tak, ako ho nariadil vykonať odvolací súd upravil, bez narušenia skutkovej totožnosti o
preukázanú podstatnú skutočnosť, že obžalovaný v inkriminovanom čase, v momente, keď obchádzal
v smere svojej jazdy skupinku ľudí (považovanú za chodcov a tiež účastníkov cestnej premávky) sa s

istotou nevenoval dostatočne vedeniu svojho motorového vozidla tak, aby neohrozil iných účastníkov
cestnej premávky, predovšetkým v protismernej časti vozovky, dokonca až na chodníku, kde došlo k
napokon aj k zrážke jeho vozidla s poškodenou chodkyňou W. G.. Je síce pravdou, že svedok B.
opakovane vo svojej výpovedi vylúčil prítomnosť iných osôb v inkriminovanom priestore v čase, keď
sa on ako chodec tiež pohyboval za poškodenou, avšak k nehode fakticky došlo až následne za jeho

chrbtom, a preto nemožno vylúčiť logicky potom ani obhajobné tvrdenie obžalovaného o tom, že musel
vybočiť zo smeru svojej jazdy, bezpečne obísť skupinku ľudí tak, ako tvrdil. Táto skutočnosť však
ešte sama o sebe obžalovaného napokon nemohla exkulpovať (vyviniť), pretože v zmysle platného
Zákona o cestnej premávke pri obchádzaní prekážky si musí vodič počínať tak, aby neohrozil iných
účastníkov cestnej premávky, t. j. tak, aby nedošlo týmto manévrom k nehode a tým vzniknutým

následkom. Obžalovaný síce opakovane poprel, že by so svojim vozidlom vyšiel až na chodník, po
ktorom kráčala poškodená, a tam narazil so svojim vozidlom do nej, ale na druhej strane nevedel sám
určiť miesto zrážky s poškodenou, dokonca ani neregistroval (podľa svojej výpovede) s čím, či kým
sa zrazil. Napokon aj jeho reakcia na zrážku nebola logicky prirodzená (aj pribratý znalec z odborucestnej dopravy to potvrdil pri opakovanom výsluchu), že obžalovaný nebrzdil, čo inak mal až prudko
(havarijným brzdením), ale vozidlo zastavil až po niekoľkých desiatkach metroch, čo vyplynulo aj zo
záverov znaleckého dokazovania. Obžalovaným opisované okolnosti, ktoré bezprostredne predchádzali

a nasledovali hneď po zrážke s poškodenou len logicky dokazujú, že obžalovaný v okamihu krátko
pred nehodou dostatočne nevnímal realitu priestoru, v ktorom sa nachádzal, resp. pohyboval ako vodič
v idúcom motorovom vozidle, čo viedlo potom k tomu, že svoje motorové vozidlo nezvládol, keď s
jeho časťou vybehol nie cez prudší nájazd (táto skutočnosť potvrdená aj znalcom z odboru cestnej
dopravy) na chodník, o čom svedčia aj zanechané stopy na chodníku a na jeho pneumatike vozidla,

ktoré vzájomne korešpondujú, čo napokon nevylúčil ani sám znalec, čo podporuje aj tá skutočnosť,
že tieto stopy, ako tiež potvrdil znalec, nie sú staršieho pôvodu. Rovnako zabezpečený a vykonaný
znalecký posudok z odboru zdravotníctva (aj vyjadrenie znalca na hlavnom pojednávaní) je ďalším
nepriamym dôkazom, ktorý podporuje skutkové zistenia, ktoré súd doplnil v žalovanom skutku. Za takto
zisteného skutkového stavu veci potom možno konštatovať, že hoci poškodená bola v inkriminovanom
čase značne pod vplyvom požitia alkoholických nápojov, táto skutočnosť nemala relevantný vplyv na

nehodový dej a ani relevantnú príčinnú súvislosť so vzniknutými zraneniami, ktoré utrpela, ktoré boli
konštatované v z príslušnom znaleckom posudku sú aj uvedené v ustálenej skutkovej časti tohto
rozsudku. Je síce pravdou, že znalec vo svojich zisteniach pôvodne načrtol dva možné spôsoby, z
akých z technických príčin došlo k predmetnej nehode, avšak po doplnenom dokazovaní (opätovný
výsluch obžalovaného, svedka B. a oboch pribratých znalcov Ing. Holéciho a MUDr. Ridoška, PhD.,

nové listinné dôkazy - náčrt, ktorý vyhotovil znalec Ing. Holéci), yvhodnotením týchto dôkazov jednotlivo
a vo vzájomnom súhrne aj s dôkazmi, ako boli vykonané predtým na jednotlivých termínoch hlavného
pojednávania súd viedol potom k nepochybnému záveru o vine obžalovaného, bez akéhokoľvek
spoluzavinenia poškodenej na nehodovom deji a vzniknutých následkoch na svojom zdraví, v priamej
príčinnej súvislosti s touto dopravnou nehodou. Poškodená podľa druhej verzie znalca Ing. Holéciho

mala vytvoriť náhlu prekážku obžalovanému tým, že mala vojsť do jeho jazdnej dráhy v protismernom
jazdnom pruhu pri obchádzaní prekážky (skupinka ľudí), na čom malo participovať značné požitie
alkoholických nápojov poškodenou. Hoci je to preukázaný fakt, k vylúčeniu tejto verzie ako skutočného
nehodového deja relevantne prispieva aj svedecká výpoveď svedka B., ktorý jej chôdzu popisoval ako
ničím zvláštnou, keď sa poškodená sa po celý čas čo ju videl pohybovala celou časťou svojho tela po

chodníku. Je potrebné okrem iného uviesť, že aj keby poškodená zišla z chodníka do vozovky, došlo
by k nehode za okolností ako popisoval obžalovaný krátko pred nehodou, i tak, by táto skutočnosť ešte
stále relevantne nevyviňovala obžalovaného zo zodpovednosti, a to i v trestnoprávnej rovine. Tu by
prichádzalo do úvahy potom spoluzavinenie poškodenej. Prvostupňový okresný súd však na podklade
všetkých vykonaných dôkazov, vrátane výpovede obžalovaného, vyjmúc časti, kde on sám vylúčil že

s vozidlom vyšiel až na chodník (súčasť jeho obhajoby, ktorá bola vyhodnotená ako nevierohodná
a účelová) má za to, že ide o dôkazy, ktoré sú vierohodné, tvoria ucelený a logický reťazec, ktorý
nezvratne preukazuje, že sa žalovaný skutok stal tak, ako je popísaný v skutkovej časti tohto rozsudku,
jeho úpravou súdom prvého stupňa nedošlo k narušeniu skutkovej totožnosti (procesná prekážka, ktorá
by inak bránila uznaniu viny), a že tohto skutku sa dopustil obžalovaný sám, v celom rozsahu. V

kontexte všetkých vykonaných vierohodných dôkazov sa potom záver znalca z odboru cestnej dopravy
o nesprávnej technike jazdy obžalovaného javí relevantnejším a prijateľným záverom, než ním udávaný
alternatívny záver, ktorý by poukazoval na hlavnú príčinu predmetnej dopravnej nehody, spočívajúcej v
nesprávnom konaní poškodenej ako chodkyne ako účastníka cestnej premávky v spojení s preukázanou
okolnosťou, že bola pod vplyvom alkoholických nápojov.

Vzhľadom na vyššie uvedené, potom po právnej stránke ustálený žalovaný skutok, zo spáchania
ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného tak, ako je tento skutok uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku, prvostupňový okresný súd posúdil ako dokonaný žalovaný trestný čin prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr.

zákona, keďže boli naplnené všetky potrebné štyri formálne znaky, t. j. subjekt, subjektívna stránka
(zavinenie), objekt, objektívna stránka, vrátane materiálneho korektívu (stupeň nebezpečnosti konania
páchateľa), keď konanie obžalovaného zjavne presiahlo mieru nepatrnosti. Obžalovaný z hľadiska veku
spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti ako dospelý páchateľ (§§ 19, 22 Tr. zákona), bez zistenia
nepríčetnosti či zníženej príčetnosti (§23 Tr. zákona). Obžalovaný konal formou vedomej nedbanlivosti

(§ 16 písm. a/ Tr. zákona). Naplnený bol aj objekt, ktorý je chránený žalovanou skutkovou podstatou
prečinu, t. j. zdravie iného. Napokon konanie obžalovaného, ktoré je popísané v predmetnom skutku,
ktorého sa dopustil, porušil aj príslušné ustanovenia platného Zákona o cestnej premávke tak, ako
sa konštatuje aj vo výrokovej časti tohto rozsudku v jeho právnej vete, čo súd musel riešiť v rámciprejudiciálnej (predbežnej) otázky, čo bolo dôvodom aj pre prísnejšiu právnu kvalifikáciu, t. j. podľa
odseku 2 žalovaného prečinu a teda aj hrozbu prísnejšej trestnoprávnej sankcie - trest odňatia slobody
v sadzbe od jedného do piatich rokov.

Obžalovaný Q.. Q. S. je doposiaľ bezúhonnou osobou, pokiaľ ide o spáchanie trestného činu
či priestupkov podľa platného Zákona o priestupkoch na inom úseku, než na úseku dopravy. Ako vodič
motorového vozidla bol vo svojej minulosti viackrát riešený za porušenia predpisov na úseku cestnej
premávky.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu (prečin)
a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s

prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu súd so zreteľom na doterajšiu všestrannú bezúhonnosť,
ktorá je poľahčujúcou okolnosťou podľa písm. j) Tr. zákona, okolnosť doterajšej celkovej dĺžky celého
trestného konania, bez zistenia zavinenia obžalovaného (jeho postoj o nevine je jeho zákonným právom)
viedol prvostupňový okresný súd k záveru o potrebe uloženia iného trestu, než trestu odňatia
slobody, t. j. uložiť alternatívny peňažný treste v primeranej výmere -600,- (šesťsto) Eur, s obligatórne

uloženým primeraným (eventuálnym) náhradným trestom odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej
sadzby (1-5 rokov), t. j. 1 (jeden) rok, ktorý by bol v prípade, že by sa obžalovaný preukázateľne vyhýbal
zaplateniu uloženého peňažného trestu, obžalovanému súdom nariadený s konkrétnym zaradením na
jeho výkon do ústavu na výkon trestu. Ďalší trest, ktorého uloženie vzhľadom na charakter spáchanej
trestnej činnosti obžalovaným prichádzalo do úvahy, t. j. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

každého druhu v primeranej dobe (1-10 rokov) súd pokladal za adekvátne obžalovanému tiež uložiť, a
to na dolnej hranici zákonného rozpätia, na 1 (jeden) rok. Takto uložené trestnoprávne
sankcie podľa názoru súdu relevantne napĺňajú účel trestu upravený v ustanovení § 37 Tr. zákona.

V adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody, súd vzhľadom na uznanie viny obžalovaného

v celom rozsahu, bez zistenia spoluzavinenia poškodenej preto priznal poškodenej je uplatňovaný
nárok na náhradu škody v celom rozsahu tak, ako sa domáhala (aj prostredníctvom zvoleného
splnomocnenca), keď tento uplatnila riadne a včas v zmysle platného Trestného poriadku. Škodu
v celkovej sume -21.441,30,- Eur potom ako povinnosť bola súdom obžalovanému uložená zaplatiť
poškodenej podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku. Spôsobená škoda spočívala v

sume -16.068,- Eur za spôsobené zranenia podľa bodového ohodnotenia príslušným znalcom (suma za
1 bod vypočítaná na základe platnej právnej úpravy) a ďalej v sume -5.373,30,- Eur za stratu na zárobku
počas pracovnej neschopnosti poškodenej.
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa §§ 3 odsek 2 písmeno a), 14 odsek 1 Zákona č.

8/2009 Z. z. o cestnej premávke,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia - vyhlásenia
(doručenia) odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Podať
odvolanie nemôže ten, kto sa ho výslovne vzdal.