Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 26Cbi/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207143
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116207143.4

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: LawService Recovery, k.s., so sídlom kancelárie Stráž 223,
960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, správca úpadcu: MERKANTIL, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 32,
012 39 Žilina, IČO: 34 104 992, právne zastúpený: LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, 960 01
Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A. XXX/XX, XXX XX
H., právne zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska

7158/5,91101Trenčín,IČO:47256907,ourčenieneúčinnostiprávnychúkonov,onávrhunanariadenie
zabezpečovaciehoopatreniazodňa29.05.2017doručenéOkresnémusúduŽilinadňa05.06.2017,takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 29.05.2017 podaný žalobcom na Okresnom
súde Žilina dňa 05.06.2017 v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia n

e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.03.2016 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 17.03.2016 domáhal
voči žalovanému určenia právnej neúčinnosti v žalobe označených právnych úkonov - kúpnych zmlúv
uzatvorených medzi spoločnosťou MERKANTIL, s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 32, Žilina, IČO: 34 104
992 (úpadcom) ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorých úpadca ako výlučný

vlastník hnuteľných vecí - v žalobe označených motorových vozidiel previedol na žalovaného ako osobu
spriaznenú s dlžníkom odplatne vlastnícke právo k motorovému vozidlu značky G.o za kúpnu cenu vo
výške 300,- eur a motorové vozidlo značky F..e za kúpnu cenu 300,- eur, obe so zapísaným prevodom
vlastníckeho práva v evidencii dopravného inšpektorátu OR PZ dňa 18.06.2014. Žalobca súčasne
navrhol žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu MERKANTIL
s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 32, 012 39 Žilina, IČO: 34 104 992 peňažnú náhradu spolu vo výške

10.600,- EUR, ktorá predstavuje rozdiel sumy trhovej kúpnej ceny, ktorá sa dala reálne očakávať z
predaja hnuteľných vecí a kúpnej ceny dojednanej v namietaných kúpnych zmluvách.

2. S podanou žalobou žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu kópie listinných dôkazov - výňatky
Obchodného vestníka, v žalobe označené kúpnopredajné zmluvy spolu s faktúrami na predmet kúpy,
výtlačky z internetového portálu, účtovnú závierku úpadcu ku dňu 31.12.2014, zoznam spriaznených

osôb zo dňa 26.08.2015, evidenčné karty vozidiel, súpis všeobecnej podstaty uverejnené v Obchodnom
vestníku zo dňa 22.05.2015, zo dňa 31.07.2015 a zo dňa 07.12.2015.

3. Na odôvodnenie uplatneného práva na určenie neúčinnosti označených dvoch právnych úkonov
žalobca uviedol s poukazom na úpravu § 57 ods. 1, § 58 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 62 ods. 1, 5 a
§ 63 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. O konkurze a reštrukturalizácii /ďalej už len ZKR/, že označené

kúpne zmluvy sú právnymi úkonmi bez primeraného protiplnenia vzhľadom na to, že úpadca poskytol
žalovanému plnenie , ktorého obvyklá kúpna cena bola výrazne vyššia, ako cena, ktorú úpadca získalod žalovaného na základe predmetných kúpnych zmlúv. Týmito právnymi úkonmi došlo ku ukráteniu
konkurzných veriteľov úpadcu minimálne o sumu spolu vo výške 10.600,- eur, ktorej vydania sa spolu
s určením právnej neúčinnosti zmlúv žalobca domáha.

4. Žalovaný v rámci vyjadrenia sa k žalobe zo dňa 02.10.2016 namietal stanovenie hodnoty hnuteľných
vecí, ktoré boli predmetom predaja na základe odporovaných právnych úkonov - kúpnych zmlúv .
Zdôraznil, že obvyklú cenu predmetu kúpy žalobca preukazuje inzertnými ponukami z portálov
predávajúcich motorové vozidlá zverejnené v inom časovom období, ako k okamihu, kedy napadnuté

kúpne zmluvy boli úpadcom uzavreté. Zdôraznil, že dohodnutá kúpna cena zodpovedala technickému
stavu predmetu kúpy, ktorý bol v čase predaja žalovanému značne poškodený, čiastočne nefunkčný.
Uvedené nedostatky sú zachytené v Zápise o technickom stave vozidla a pre prípad odkupu bola
pri vozidle KL. ponúknutá kúpna cena vo výške 300,- eur. Obdobne v prípade prevodu motorového
vozidla F.N žalovaný poukázal na viaceré vady predmetu kúpy a Záznam o technickom stave vozidla.
Skutočnosť, v akom technickom stave boli obe predmetné hnuteľné veci v čase ich predaja, je podľa

názoru žalovaného dôležitá a pre stanovenie ceny k okamihu realizácie predaja významná. Vzhľadom
na tieto skutočnosti má žalovaný za to, že nemohlo dôjsť k ukracovaniu veriteľov dlžníka, nie je možné
hovoriť o neprimeranom protiplnení z strany žalovaného voči úpadcovi, a preto navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní dňa 20.06.2017 zamietol žalobu v celom
rozsahu s odôvodnením, že žalobca v konaní nepreukázal jej skutkovú a právnu dôvodnosť, primárne
z dôvodu nepreukázania ukracujúceho právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR. Rozsudok súdu prvej
inštancie doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

6. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 29.05.2017 doručeným Okresnému súdu
Žilina dňa 05.06.2017 žalobca navrhol zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX, vedeným Okresným úradom H., okres H., obec H., k. ú. C., a to k pozemku - parcela registra „C“,
parc. č. XXX/., záhrady o výmere 742 m2 a pozemoku - parcela registra „C“, parc. č. XXX/XX zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 187 m2 a na stavbu - rodinný dom so súp. č. XXXX na parc. registra „C“ č.

XXX/XX, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej a jej manžela MU.. v prospech žalobcu
za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 10.600,- eur.

7. Návrh zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina zo
dňa 13.03.2015 sp. zn. 6K/3/2015 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 54/2015 zo dňa 19.03.2015

súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu MERKANTIL, s.r.o. pričom žalobca sa na Okresnom súde
Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 26Cbi /6/2016 domáha určenia právnej neúčinnosti kúpnych zmlúv
uzatvorených medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorých bolo prevedené vlastnícke právo k
motorovému vozidlu značky G.o a F., obe za kúpnu cenu 300,- eur z úpadcu na žalovaného, a to
voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu a peňažnej náhrady

v prospech všeobecnej podstaty úpadcu v celkovej výške 10.600,- eur. Na odôvodnenie návrhu na
zriadenie zabezpečovacieho opatrenia poukázal žalobca na procesnú legitimáciu žalobcu vo väzbe na
uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 13.3.2015, sp.zn. 6K/3/2015, ktorým bol vyhlásený konkurz
na majetok úpadcu MERKANTIL s.r.o., so sídlom v Žiline, pričom do funkcie správcu označeného
úpadcu bola ustanovená O. a uvedené uznesenie bolo v Obchodnom vestníku č. 54/2015 uverejnené

19.03.2015. Ku zmene v obsadení funkcie správcu došlo uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa
29.06.2015 sp. zn. 6K/3/2015, ktoré bolo v Obchodnom vestníku uverejnené 06.07.2015, na základe
ktorého sa správcom konkurznej podstaty úpadcu MERKANTIL s.r.o. stal žalobca. Žalobca poukázal
na úpravu § 343, § 344, § 324 ods. 3 a § 326 CSP. Potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
žalobca dôvodí najmä tým, že v súčasnosti žalovaný už motorovými vozidlami, ktoré tvorili predmet kúpy,

nedisponuje a súčasne žalobcovi nie sú známe majetkové pomery žalovaného s výnimkou vlastníctva
v návrhu označených nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX. vedeným Okresným úradom H., okres
H., obec H., k. ú. C., pričom tieto sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (žalovanej a jej
manžela ML.). Podľa tvrdení žalobcu existuje dôvodná obava, že vymožiteľnosť pohľadávky môže byť
značne ohrozená. Žalobca je ďalej názoru, že účel sledovaný žalobcom je možné dosiahnuť práve

zabezpečovacím opatrením. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí
práva žalovaného, pričom naopak prípadným predajom nehnuteľností zo strany žalovaného tretej osobe
by mohla byť do značnej miery ohrozená vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu.8. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov a s dôkaznými prostriedkami
pripojenými k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie o návrhu zabezpečovacieho opatrenia.

9. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 z. č. 160/2015 Z.z, Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.

Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

10. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

11. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení

súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné

opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

15. Žalobca v prejednávanej veci podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po začatí
konania vo veci samej. Ustanovenie § 324 ods. 1 CSP s použitím ustanovenia § 344 CSP upravuje

dva spôsoby, v prípade ktorých môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie, a to v prípade potreby
bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené
žalobcomvrámcinávrhuzabezpečovaciehoopatreniaanávrhuvovecisamejsúdvyhodnocovalotázku,
či žalobcom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom.

16. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je
poskytnutím úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím
konania alebo v už začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným
právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie

v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je
tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Súd pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia
predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených
žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným
výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností.

17. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná v prípade existencie reálnej,
bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Vzhľadom
na čiastočné prelomenie zásady rovnosti strán a jednostrannosť predložených dôkazov, čo je všakodôvodnené osobitou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia, musí súd zisťovať splnenie
všetkých zákonom stanovených predpokladov potrebných na jeho vydanie . Základným predpokladom
spoločným pre všetky druhy zabezpečovacích opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho

(nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením
obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje
dočasnú ochranu. Podmienkou, ktorú súd preskúmava osobitne v prípade návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k budúcemu výkonu súdneho rozhodnutia je osvedčenie
existencie exekučného titulu alebo takého stavu v konaní, s ktorým je spojený reálny predpoklad, že

exekučný titul bude vydaný. Z vyššie citovanej zákonnej úpravy inštitútu zabezpečovacieho opatrenia
následne vyplývajú aj ďalšie podmienky a predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a
to existencia spôsobilého predmetu záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové
hodnoty, existencia peňažnej pohľadávky, ktorú má navrhované záložné právo zabezpečovať a
existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
18. Z listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil ako prílohy žaloby vo veci samej a ako prílohy

návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, vyplýva záver o osvedčení existencie spôsobilého
predmetu záložného práva a uplatnenie peňažnej náhrady, ku ktorej žalobca viaže navrhované
zabezpečovacie opatrenie. Ďalším predpokladom nevyhnutným pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia tohto typu je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, pričom táto obava
musí mať určitý reálny podklad, ktorý je spôsobilým základom pre konštatovanie o nebezpečenstve

bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k žalobcovi. Nevyhnutnou je taktiež všeobecná požiadavka,
aby sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia medzi stranami sporu nevytvoril nenávratný stav,
a to pre prípad, že by poskytnutá dočasná ochrana nemala oporu v konečnom rozhodnutí vo veci
samej. V neposlednom rade, obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje,
musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu , teda účinky zabezpečovacieho

opatrenianesmúneprimeranýmspôsobomzasiahnuťdoprávnychvzťahovstránsporu.Všetkyuvedené
podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia
sú usporiadané kumulatívne, preto v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

19. Súd postupne preskúmaval splnenie jednotlivých vyššie uvedených podmienok, a to na základe
predložených listinných dôkazov a vo väzbe na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. K okamihu rozhodovania súdu o navrhovanom zabezpečovacom opatrení
z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobu vo veci samej súd zamietol a to z dôvodu
nepreukázania existencie ukracujúceho právneho úkonu dlžníka, keď primárne žalobca v základnom

konaní nepreukázal existenciu ukracujúcich právnych úkonov podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR. Vzhľadom na
to, že rozsudok súdu prvej inštancie doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, súd posudzoval aj splnenie
ostatných kumulatívne stanovených podmienok zabezpečovacieho opatrenia.

20.Zanosnúpožiadavkupreúspešnýnávrhnanariadeniezabezpečovaciehoopatreniaakoprocesného

prostriedku slúžiaceho na zabezpečenie efektívnosti základného konania súd považuje predovšetkým
osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, pričom táto obava musí byť reálna a
musí hroziť bezprostredne a primeranosť zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca zabezpečovacieho
opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi
potenciálneho povinného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym

zmenám jeho majetkovej podstaty vyvolávajúcim odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon
súdneho rozhodnutia bude zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený. V návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol svoju neznalosť majetkových pomerov žalovaného s
výnimkou v návrhu označených nehnuteľností, od ktorej dovodzoval dôvodnú obavu, že vymožiteľnosť
pohľadávky exekúciou môže byť značne ohrozená. Na preukázanie svojho tvrdenia žalobca predložil

súdu list vlastníctva k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým žalobca žiada zriadenie záložného práva, a
ktoré doposiaľ nie sú zaťažené právami tretích osôb. Iné tvrdenia a dôkazy žalobca k dôvodnosti návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neoznačil.

21. Z dôkazov označených a predložených žalobcom, rovnako z tvrdení uvádzaných v návrhu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemožno prijať záver o preukázaní reálnej a bezprostrednej
hrozby výkonu súdneho rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalobca voči žalovanému uplatňuje
zaplatenie peňažnej pohľadávky nepredstavuje dostatočný dôvod pre nariadenie navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia. K takto tvrdeným skutočnostiam musí nevyhnutne pristúpiť aj reálnekonanie žalovaného, ktorého výsledkom by bola skutočná alebo potenciálna negatívna zmena jeho
majetkovej podstaty a to do takej miery, ktorá by bola spôsobilá objektívne vyvolať obavy žalobcu o
možnosti uspokojenia žalovanej pohľadávky. Z podaného návrhu nevyplýva, či žalovaný vlastní aj iný

majetok, z ktorého by bolo možné žalovanú pohľadávku uspokojiť, aká je hodnota majetku žalovaného,
ku ktorému sa navrhované zabezpečovacie opatrenie viaže. Nakoľko žiadne úkony žalovaného, ktoré
by smerovali k negatívnym zmenám jeho majetku v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
neboli uvedené, súd konštatuje, že žalobca nepreukázal konanie žalovaného, ktoré by smerovalo k
zníženiu hodnoty jeho majetku s cieľom zmariť výkon súdneho rozhodnutia a to ani v požadovanej rovine

osvedčenia. Rovnako žalobca neosvedčil dôvodnosť uplatneného nároku a primeranosť navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia, a to hodnotu majetku žalovaného v pomere k žalovanej pohľadávke
žalobcu. Obavu, že exekúcia bude ohrozená, vyslovil žalobca ako svoju subjektívnu domnienku bez
potvrdenia konkrétnymi úkonmi zakladajúcimi dôvod na reálnu obavu. Na majetok žalovaného podľa
zistení súdu nebol vyhlásený konkurz ani povolená reštrukturalizácia, nebolo začaté konkurzné ani
reštrukturalizačné konanie, a teda jedná sa o subjekt, u ktorého je predpoklad, že disponuje aj inými

zdrojmi prostriedkov na uspokojenie pohľadávok svojich prípadných veriteľov.

22. Súd pri rozhodovaní rešpektoval aj vlastnícke právo žalovaného ako jeho oprávnenie svoj majetok
držať, užívať a disponovať ním na základe vlastnej úvahy a rozhodovania, ktoré síce môže byť dočasne
obmedzené nariadením neodkladného, príp. zabezpečovacieho opatrenia, avšak iba v nevyhnutnej

miere. Požadované zriadenie záložného práva je nesporne výrazným zásahom do vlastníckeho práva
podliehajúcim ústavným a zákonným limitom, pre nariadenie ktorého žalobca nepreukázal dostatočné
dôvody. Zo samotnej skutočnosti, že žalobca uplatňuje spolu s určením odporovateľnosti právnych
úkonov aj peňažnú náhradu, nemožno automaticky vyvodiť opodstatnenú obavu zo zmarenia výkonu
súdneho rozhodnutia. Je pritom povinnosťou žalobcu zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť

skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného
opatrenia. Uvedenú povinnosť musí žalobca splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom
osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.

23. Na základe uvedeného súdu prijal záver, že žalobca dôvodnosť navrhovaného procesného opatrenia

teda dostatočne neosvedčil. Pre nesplnenie základných predpokladov zabezpečovacieho opatrenia súd
tento návrh zamietol.

24. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci samej súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 20.06.2017,
v štádiu rozhodovania o navrhovanom zabezpečovacom opatrení súd rozhodol o náhrade trov tohto
konania. Súd návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol v celom rozsahu, a preto je
stranou v konaní úspešnou žalovaný. U žalovaného však nebol preukázaný vznik trov konania v tejto
časti, v nadväznosti na čo súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania o návrhu žalobcu na

zriadenie zabezpečovacieho opatrenia nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline (§ 357 písm.
d) CSP).

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisovs prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Vykonateľnosť tohto uznesenia nastáva doručením jeho písomného vyhotovenia účastníkom konania pri
zohľadnení ustanovenia § 331 ods. 1 CSP, podľa ktorého: Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak
bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu

im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené, v spojení s § 344 CSP, podľa ktorého:
Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.