Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. jún 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716010518
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8716010518.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v senáte zloženom z JUDr. Pavla Rotha a prísediacich Mgr.

Stanislava Spišiaka a Michala Havaša, v trestnej veci obžalovaného Z. A. a obžalovanej K.Á. A., trestne
stíhaných pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v časti
v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. 6. 2017,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona z r u š u j e u obžalovanej K. A., rod. K., nar. XX. X. XXXX, trvale
bytom mesto O., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Nitra - Chrenová z rozsudku
OkresnéhosúduPoprad5T/174/2012zodňa15.4.2013,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa15.4.2013

- výrok o vine, ktorým bola uznaná vinnou zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3
písm. a) Trestného zákona pre skutok, ktorého sa dopustila tak, že

dňa 7. 9. 2006 v Poprade, uzatvorila spolu s manželom Z. A.
zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava, predmetom

ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 100.000,- Sk, t.j. 3.319,39 eur, ktorý sa zaviazali splácať mesačne
po 1.815,- Sk, t. j. 60,25 eur, pričom konečná splatnosť úveru bola naplánovaná ku dňu 20. 10. 2013,
pričom splátky riadne a včas splácané neboli a v zmluve o úvere K. A. podpísala bez súhlasu a bez
vedomia T.. Q. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. Č.. XXX, ako dlžníčku a v dodatku uvedenej
zmluvy o úvere - v dohode o ručení podpísala bez súhlasu a bez vedomia I. K., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom O., J. Č.. XXXX/XX ako ručiteľku, pričom takto konala aj bez vedomia svojho manžela Z. A.,
čím Slovenskú sporiteľňu a.s. Bratislava uviedla do omylu a spôsobila jej tak škodu vo výške najmenej
3 319,39 eur,

- výrok o treste, za čo jej bol uložený podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1, ods.
3 písm. e) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) písm. l) Trestného
zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, ktorého výkon jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona podmienečne odložený s určením skúšobnej doby v trvaní 2 rokov, v ktorej skúšobnej dobe na
základe uznesenia Okresného súdu Poprad 5T/174/2012 -173 zo dňa 7. 9. 2015 v spojení s uznesením
KrajskéhosúduvPrešove1Tos/34/2015-182zodňa19.11.2015sapodľa§50ods.4Trestnéhozákona

neosvedčila a ďalej bolo rozhodnuté, že trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov vykoná so zaradením
výkonu podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia

- výrok o náhrade škody, ktorým podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodená Slovenská
sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 s nárokom na náhradu škody bola
odkázaná na občiansko-súdne konaniea ďalej takto rozhodol:

Obžalovaný

Z. A., nar. XX. X. XXXX v O., trvale bytom I., I. XXX, prechodne bytom I., V. XXX, okres Poprad,
živnostník,

Obžalovaná
K. A., rod. K., nar.XX. X. XXXX v O., trvale bytom mesto O., toho času vo výkone trestu odňatia slobody

v ÚVTOS Nitra - Chrenová,

s ú v i n n í , ž e

obžalovaná K. A.
dňa 7. 9. 2006 v Poprade, uzatvorila spolu s manželom Z. A. zmluvu o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXXX so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo
výške 100.000,- Sk, t.j. 3.319,39 eur, ktorý sa zaviazali splácať mesačne po 1.815,- Sk, t. j. 60,25 eur,
pričom konečná splatnosť úveru bola naplánovaná ku dňu 20. 10. 2013, pričom splátky riadne a včas
splácané neboli a v zmluve o úvere K. A. podpísala bez súhlasu a bez vedomia T.. Q. M., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom A. Č.. XXX, ako dlžníčku a v dodatku uvedenej zmluvy o úvere - v dohode o

ručení podpísala bez súhlasu a bez vedomia I. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., J. Č.. XXXX/
XX ako ručiteľku, pričom takto konala bez vedomia svojho manžela Z. A., čím Slovenskú sporiteľňu a.s.
Bratislava uviedla do omylu a spôsobila jej tak škodu vo výške najmenej 3 319,39 eur,

obžalovaný Z. A. a obžalovaná K. A.

po vzájomnej predchádzajúcej dohode uzatvorili a podpísali v meste Poprad v mene rodičov obž. Z.
A., a to M. A. a U. A. dňa 19. 9. 2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX so spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom Suché Mýto č. 4, Bratislava, IČO: 00 151 653, predmetom ktorej
bolo poskytnutie splátkového spotrebného úveru vo výške 200.000,- Sk, t. j. 6.638,78 eur, v zmysle ktorej

Z. A. Q. K. A. zaviazali rodičov Z. A. a M.P. A. a U. A. uhradiť tento úver v 119-tich mesačných splátkach
po 2.952,- Sk, t. j. 97,99 eur s dátumom prvej splátky dňa 20. 10. 2006 a konečnou splatnosťou úveru
dňa 20. 8. 2016, pričom táto zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX bola uzatvorená a podpísaná
bez vedomia a súhlasu M. A. a U. A., čím takýmto konaním uviedli spoločnosť Slovenská sporiteľňa,
a. s. Bratislava do omylu v otázke splnenia podmienok na získanie a splácanie úveru, čím jej spôsobili

škodu vo výške 351.288,- Sk, t. j. 11.660,63 eur,

t e d a

obžalovaná K. A.

sčasti samostatným konaním a sčasti spoločným konaním vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do
omyluvotázkesplneniapodmienoknaposkytnutieanasplácanieúveruatakmuspôsobilaväčšiuškodu

obžalovaný Z. A.
spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na

poskytnutie a na splácanie úveru a tak mu spôsobil väčšiu škodu

č í m s p á c h a l i

obžalovaná K. A.
zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona
v časti v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona

obžalovaný Z. A.

zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona
v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákonaZ a t o i m s ú d u k l a d á:

Obžalovanej K. A.:

Podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j)
písm. l) Trestného zákona, § 41 ods. 3 Trestného zákona spoločný trest odňatia slobody vo výmere 3
(troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ju pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému Z. A.:

Podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j)
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním

v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 30 (tridsať) mesiacov a zároveň podľa
§ 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona mu ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému

programu, ktorá povinnosť je súčasťou probačného dohľadu.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú Slovenskú sporiteľňu, a. s., Tomášikova č. 48, 832 37
Bratislava , IČO: 00151653 o d k a z u j e s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 8. 6. 2016 podal na tunajšom súde
obžalobu 2 Pv 589/13/7706 zo dňa 6. 6. 2016 na obvineného Z. A. a obvinenú K. A. pre zločin úverového
podvodupodľa§222ods.1,ods.3písm.a)Trestnéhozákonavspolupáchateľstvepodľa§20Trestného
zákona a to pre skutok, ktorého sa mali dopustiť tak, ako je to v skutkovej vete podanej obžaloby.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:

Obžalovaná K. A. na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku,
že sa cíti byť vinná zo skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba a dodala, že svoje konanie ľutuje. Zároveň
na všetky otázky primerané položené v zmysle § 33 ods. 3 písm. c) d) f) g) h) Trestného poriadku

odpovedala áno a keďže súd o tomto vyhlásení pochybnosti nemal, mal za to, že sú splnené zákonné
predpoklady pre prijatie jej vyhlásenia, a preto vyhlásenie o vine prijal.

Obžalovaný Z. A. vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Vo svojej
výpovedi uviedol, že na skutku sa nijakým spôsobom nepodieľal. Je pravdou, že podpísal nejaké

písomnosti súvisiace s predmetnou úverovou zmluvou, ale podpisoval len čisté papiere. O záležitosti
súvisiace s úverovou zmluvou sa nezaujímal, neriešil ich. Jeho manželka - obžalovaná nosila domov
tlačivá z peňažných ústavou ako na bežiacom páse, ktoré potom podľa potreba vyplňovala a iba mu
povedala čo a kde má čo podpísať, čo aj urobil, nejako sa voči tomu neohradzoval. K samotnému skutku
ďalej uviedol, že v minulosti so spoluobžalovanou mali uzavretú úverovú zmluvu v Stavebnej sporiteľni,

pričom jeden z ručiteľov zomrel, a preto bolo potrebné vykonať zmenu ručiteľa. V tejto súvislosti boli
oslovení jeho rodičia, ktorí s tým súhlasili. Manželka potom doniesla nejaké listiny, ktoré rodičia potom
doma podpísali s tým, že ide o ručenie k stavebnému úveru. Ako sa neskôr ukázalo, tie listiny boli potom
použité pri inom úvere. Spolu s manželkou boli v Slovenskej sporiteľni pri pani C., ktorú poznajú, ktorá
je od nich z dediny a tam podpisoval nejaké listiny, ktoré mu boli predložené. Vždy sa podpísal iba na

mieste, ktoré mu bolo ukázané ako miesto podpisu, podpisoval za seba. Mohlo sa stať, že prípadnepodpísal niečo aj za otca, ale vtedy mu mená boli prekladané a on vlastne nevedel, za koho podpisuje.
Listiny podpísal bez toho, aby ich čítal. K výberu peňazí z predmetného úveru uviedol, že on z banky
žiadne peniaze nevyberal. Keď prišiel domov, manželka mu v obálke ukázala nejaké peniaze a zároveň

mu povedala, že sú to peniaze, ktoré im dala svokra za predaj jej pozemkov. On sa aj svokre za tie
peniaze poďakoval a tá mu potvrdila, že pozemky predala. Peniaze potom použili na zaplatenie časti
predchádzajúceho úveru a deťom kúpili aj nejaký nábytok. Keďže podniká v lese a cez zimu je menej
práce, rodine chýbali peniaze na splácanie úveru. Skutočnosť, že manželka vybavovala úver, ktorý
súvisí s podanou obžalobou, zistil tak, že keď išiel vybrať z bankomatu peniaze, zistil, že na účte nemá

dostatok financií. Manželka sa mu potom doma priznala, že z jeho účtu, ku ktorému mala dispozičné
právo, vyberala peniaze, ktoré použila na úhradu splátok iného ich dlhu a tiež sa priznala, že vybavila
úver vo výške 200.000,- Sk v Slovenskej sporiteľni na jeho rodičov, pri ktorom tiež potrebovala zaplatiť
splátky. Doplnil, že išlo o spoločné dlhy, ale o ich splácanie sa starala manželka, on sa iba snažil zohnať
peniaze a keď tie neboli, tak manželka situáciu riešila vybavovaním úverov. Skutočnosť, že zobrala úver
v Slovenskej sporiteľni na mená jeho rodičov, mu však v tom čase neoznamovala.

K účasti obžalovaného Z. A. na trestnej činnosti, ktorá je predmetom obžaloby, súd na hlavnom
pojednávaní vypočul obžalovanú K. A., ktorá uviedla, že od roku 2004 jej manžel začal podnikať, pričom
v rámci podnikateľskej činnosti si zobral na úver traktor, u ktorého výška splátky bola 43.000,- Sk
mesačne. Je pravdou, že mesačne za vykonané práce vystavoval faktúry v objeme okolo 120.000,- Sk,

avšak v rámci svojho podnikania mal aj iné výdavky, keď musel platiť mzdu piatim osobám, ktoré pre
manžela pracovali a musel splácať aj tento úver. Takisto mal aj ďalšie náklady na réžiu. Z tohto dôvodu
bolo potrebné riešiť problém súvisiaci s nedostatkom financií. Mala známu, M.. C., ktorá pracovala v
Slovenskej sporiteľni a ktorá jej pomáhala pri vybavovaní predchádzajúcich úverov. V tom čase mali aj
iné dlhy, ktoré bolo potrebné splácať, mali aj úver zo stavebného sporenia, kde nastal problém spojený s

výmenou ručiteľov. Ako rodina mali už 3 úvery, pričom aj jej matka si zobrala úver na splácanie ich dlhov.
Za takejto situácie jej potom pani C. povedala, že jediná možnosť, ako získať finančné prostriedky, by
bolo,kebyúverbysizobralimanželovirodičiaM.A.aU.A..Otejtomožnostiinformovalasvojhomanžela,
no pokiaľ by túto požiadavku predostreli jeho rodičom, tak tí by s tým nesúhlasili. Manželovi rodičia však
boli ochotní stať sa ručiteľmi v súvislosti s predchádzajúcim úverom zo Stavebnej sporiteľne. Jej manžel

potom šiel za svojimi rodičmi a upovedomil ich, že je potrebná výmena ručiteľov a súčasne im doniesol
úverové zmluvy, ktoré získala od pani C., ktorú presvedčila, aby jej ich poskytla. Manžel potom šiel za
svojou mamou do práce s tým, aby tieto úverové zmluvy podpísala, čo táto v domnienke, že podpisuje
ručiteľský záväzok, aj urobila. Rovnako aj obžalovaný dal podpísať zmluvy svojmu otcovi a následne išli
do banky, kde zistili, že na nejakom doklade chýba jeden podpis M. A.. Chcela, aby sa za ňou vrátili, aby

to podpísala, no manžel povedal, že nie, že on to podpíše za ňu, čo aj urobil. Úverové zmluvy potom
odniesla do banky, kde sa už nič nepodpisovalo, ani nebol na to dôvod, pretože jej manžel nemal mať s
tým úverom nič spoločné a ten bol vybavovaný na M. a U. A.. Neskôr jej pani C. telefonovala, že úver bol
schválený a že peniaze prídu riadne na účet M. A., ktorého spoludisponentom bol U. A. a obžalovaný Z.Í.
A.. Doplnila, že v tom období pán U. A. si vybavoval miniúver, malo ísť zhruba o 50.000,- Sk, ktorý však

s touto vecou nemá nič spoločné, pričom aj prostriedky z tohto miniúveru prišli na účet M. A.. Po tom, čo
pani C. oznámila, že finančné prostriedky boli schválené, ešte v ten istý deň bol vykonaný výber peňazí,
ktorý s manželom vykonali spoločne, keď ona vypísala výberový lístok, manžel ho podpísal a vybral
sumu194.000,-Sk,ktorépeniazeajmanželzobralaakosniminaložil,tonevie.Predpokladávšak,žeich
použilnaúhraduleasingu.Jejmanželboloboznámenýsobsahomlistín,ktorépredkladalsvojimrodičom

na podpis a vedel, že sa jedná o úverové zmluvy na sumu 200.000,- Sk. Keď rodičia podpisovali tieto
listiny, ona pri podpisovaní nebola, ale čakala na manžela vonku, pričom tento ich predtým upovedomil,
že budú podpisovať listiny súvisiace so zmenou ručiteľa, s čím oni súhlasili. Poukázala na to, že jedným
z dokladov, ktorý mal byť podpisovaný matkou obžalovaného, bolo aj potvrdenie o príjme, pričom na
tlačive bolo zrejmé, že ide o tlačivo Slovenskej sporiteľne a nie Stavebnej sporiteľne. Vyjadrila sa, že si

už nepamätá, kto podpísal za manželových rodičov žiadosť o poskytnutie úveru, ale ako uviedla, pred
sporiteľňou zistili, že jeden z dokladov podpísaný nie je a tento doklad podpísal obžalovaný. V súvislosti
s predmetným úverom ona za M. A., resp. U. A. nepodpisovala nič, jediné, čo urobila, tak vypisovala
tlačivá pre daňový úrad a banku, ale určite ich nepodpisovala. Poprela tvrdenie obžalovaného, aby mu
dala podpisovať čisté nevyplnené tlačivá. Keď úver potom prestali splácať, Slovenská sporiteľňa predala

spoločnosti EOS KSI, ktorá potom zaslala pani M. A. výzvu na úhradu a vtedy musela s pravdou vyjsť
von. Pán A. ju potom vyhodil na ulicu a pani Sabovú na ňu podala trestné oznámenie. Doplnila, že
za obdobnú trestnú činnosť bola už v minulosti dvakrát odsúdená, pričom v prvom prípade to malo
súvis tiež s úverovým podvodom, kde podpísala listiny za ručiteľa a takýmto spôsobom získala úverovéprostriedky pre manžela, ktorý ich aj vybral. Za toto konanie bola potom odsúdená, pričom celú trestnú
zodpovednosť zobrala na seba. Neskôr bola tiež odsúdená za podvod spojený s vylákaním finančných
prostriedkov, ktoré peniaze musela zaplatiť manželovi len za to, aby mohla vidieť vlastné deti, keď tento

jej povedal, že pokiaľ mu nedá peniaze, tak deti neuvidí. Dodala, že motívom jej protiprávneho konania
v predmetnej trestnej veci bolo pomôcť manželovi, pričom ona osobne žiadne peniaze nepotrebovala.
Napokon peniaze v značnej miere boli použité práve na úver súvisiaci so splácaním manželovho traktora
a na ďalšie úvery, ktoré mali súvislosti s fungovaním ich domácnosti. Dodala, že je jej súčasne ľúto, že
v Slovenskej sporiteľni oklamali ženu, ktorá im chcela pomôcť.

Svedkyňa M. A. - matka obžalovaného Z. A., na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vo
veci vypovedať. Z oboznámenej výpovede z prípravného konania súd zistil, že svedkyňa vypovedala,
že ani ona, ani jej manžel nežiadali o poskytnutie úveru v Slovenskej sporiteľni, pričom syn s nevestou
ju iba požiadali o ručenie na ich úver. Z uvedeného dôvodu si nechala potvrdiť potvrdenie o príjme od
zamestnávateľa. Zmluvu o splátkovom úvere, ani zmluvu o zmenkovom práve nepodpisovala. Niekedy

v r. 2011 z dôvodu vysokých dlhov prišli o dom, s manželom boli v zlom psychickom stave a keď im prišla
potom pošta, ktorej obsahom bola dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky, túto podpísala a
uhradila aj 2 splátky po 500,- eur. Neskôr si uvedomila, že to nemala robiť a potom už neuhrádzala. Keď
jej prišla výzva na zaplatenie sumy prevyšujúcej 8.000,- eur, ako aj návrh na začatie konania, podala
trestné oznámenie s tým, že žiadnu úverovú zmluvu neuzatvorila. Pokiaľ v žiadosti o poskytnutie úveru

je jej podpis, nevie, či tento doklad naozaj podpisovala, ale doklad k podpisu im musela predložiť nevesta
K. alebo syn Z.Í.. Podpisy na zmluve o úvere nie sú jej podpismi.

Obdobne ako svedkyňa M. A. vypovedal aj svedok U. A., ktorý okrem iného uviedol, že ani jeden
z podpisov na zmluvách nie je jeho podpisom a písmo na tlačive, potvrdenie o príjme, na základe

daňového priznania je písmo jeho nevesty K.. V ďalšom štádiu prípravného konania odmietol vypovedať
a na hlavnom pojednávaní už vypočutý byť nemohol, pretože v jeho priebehu zomrel.

Svedkyňa M. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného Z. A. pozná, keďže pochádzajú
z rovnakej obce. V minulosti v uvedenej veci už bola vypočúvaná ako svedok, pričom trvá na tom, že

samotnú úverovú zmluvu, ako aj všetky potrebné podklady k uzavretiu zmluvu predložili a podpisovali v
banke žiadatelia o úver, t. j. M. A. a U. A., pretože v opačnom prípade by k uzavretiu zmluvy nemohlo
dôjsť. Taktiež predložili všetky požadované doklady, a to potvrdenie od zamestnávateľa, ktoré mohol
tento vydať iba zamestnancovi M. A., ako aj potvrdenie z daňového úradu, keď tento takéto potvrdenie
nemohol vydať inej osobe než tej, ktorej sa to týkalo. Obžalovaní pri uzatváraní predmetnej zmluvy

neboli. Rozčuľuje ju tvrdenie M. A., keď táto uvádza, že o zmluve nemala žiadnu vedomosť, pričom na
druhej strane predkladala potrebné doklady a úverové prostriedky boli vyplatené aj na jej účet. Takisto
jej museli chodiť výpisy účtov a v prípade nesplácania úveru sú dlžníci vyzývaní na úhrady. Pamätá si,
že do Slovenskej sporiteľne chodili aj obžalovaní, ktorí tam boli aj s malým dieťaťom, ktoré plakalo a
boli tam aj s M. A. a U. A., ktorých pozná.

Svedkovia T.. J. Z. a T.. M. U. na hlavnom pojednávaní vypovedali, že v období, ktoré súvisí s podanou
obžalobou, boli oprávnení za Slovenskú sporiteľňu podpisovať zabezpečovacie inštitúty, vrátane zmluvy
o zmenkovom vyplňovacom práve. Takáto zmluva sa podpisuje až po uzavretí úverovej zmluvy, ktorý
proces má na starosti iný konkrétny pracovník, ktorý má tento proces na starosti, pričom so samotnými

klientmi neprichádzajú do styku. Z uvedeného dôvodu sa k procesu uzatvorenia úverovej zmluvy vyjadriť
nevedeli.

Svedkyňa Q. G. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovanú pozná z videnia, obžalovaného
nepozná. Ku konkrétnostiam uzatvorenia úverovej zmluvy sa vyjadriť nevedela, pretože túto

spracovávala kolegyňa. Predpokladá, že vo veci mohla vystupovať len ako akási kontrola v súvislosti s
overovaním údajov, ktoré sú uvedené v samotnej zmluve.

Svedkyňa B.. Z. Š., splnomocnenec poškodenej Slovenskej sporiteľne, a. s. na hlavnom pojednávaní
vypovedala, že údaje ohľadom predmetného úveru vie uviesť iba z bankového informačného systému s

tým,ževr.2006SlovenskásporiteľňaposkytlaspotrebnýúverpreosobyM.A.aU.A.vovýške200.000,-
Sk. K samotnému úveru boli predložené aj požadované doklady, fotokópie občianskych preukazov,
potvrdenie o príjme pani A., pracovná zmluva, výpisy z účtov na meno U. A., živnostenský list pána
A. a ďalšie. Pokiaľ sa pamätá, tak po schválení úveru peniaze boli hneď prevedené na účet dlžníkov,resp. iný označený účet. Úver nebol riadne splácaný, a preto bol najprv postúpený na vymáhanie a
neskôr došlo k postúpeniu vzniknutej pohľadávky spolu s inými pohľadávkami na spoločnosť EOS KSI
Slovensko, zostatok pohľadávky z nesplateného úveru predstavoval sumu 9.872,18 eur. K samotnému

procesu schvaľovania úveru uviedla, že tento prebieha tým spôsobom, že klient sa musí osobne dostaviť
do pobočky banky, kde si potom podáva žiadosť, ku ktorej predkladá požadované podklady. Údaje
v predložených dokladoch potom verifikuje spracovateľ, v konkrétnom prípade to bola pani C.. Po
skompletizovaní údajov potom prebieha proces schvaľovania, na ktorom sa podieľajú iní pracovníci
banky.Vprípade,akjeúverschválený,pristupujesakpodpisusamotnýchzmlúvapokiaľniesúpotrebné

ešte nejaké iné skutočnosti, čo v danom prípade nebolo, peniaze sú prevedené na účet žiadateľa.
Zdôraznila, že všetky podpisy musia byť realizované v banke tak, aby v prípade nejakých nezrovnalostí
sa to dalo skontrolovať prostred. kamerového systému a zároveň, aby bol identifikovaný klient. Nemalo
by sa stávať, aby doklady boli podpisované mimo banky. K tvrdeniu dlžníkov z úverovej zmluvy, že
žiadosti a tlačivá k úveru nepodpisovali, uviedla, že ak by tomu tak bolo, zamestnankyňa by musela
porušiť interné smernice. Dodala, že výnimočne môže dôjsť k situáciám, že písomnosti sú podpisované

mimo banky, napr. ak žiadateľ sa nemôže objektívne dostaviť do banky, ale v takom prípade by zmluva
musela byť podpisovaná za prítomnosti notára.

Svedkyňa K. K. - matka obžalovanej K. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o konkrétnom
skutku nemá vedomosť. V roku 2004, keď obžalovaní uzatvárali manželstvo, im dala sumu prevyšujúcu

100.000,- Sk a v roku 2007, keď predala byt, im dala okolo 350.000,- Sk. K majetkovým pomerom
obžalovaných sa bližšie vyjadriť nevedela, keďže títo s ňou nežili. Nevie sa vyjadriť k ich dlhom. Či v
roku 2006 predávala nejaké pozemky, je možné, že ich predávala, no za nich dostala okolo 5.000,- Sk.

V súvislosti so skúmaním podpisov na písomnostiach viažucich sa k uzavretiu úverovej zmluvy, ktorá

súvisí s trestným stíhaním obžalovanej, bol do konania pribratý znalec z odboru písmoznalectva O..
O.. N. A., ktorý znalec na hlavnom pojednávaní vypovedal, že predmetom znaleckého skúmania bolo
celkovo 7 sporných podpisov, z toho tri na znenie „A.“ a štyri na znenie „A.“ na celkovo piatich
dokladoch Slovenskej sporiteľne pochádzajúcich z obdobia 12. - 19. 9 2016. Vyšetrovateľom znalcovi
boli predložené sporné doklady v origináloch, ako aj porovnávacie vzorky od štyroch možných alebo

predpokladaných pisateľov, a to M. A., U. A., K. A. Q. Z. A., ktoré porovnávacie vzorky spĺňali kritéria
primeranosti. K podpisom na znenie „A.“, ktoré podpisy sú zobrazené v podanom znaleckom posudku
č. 18/2014 na strane 9 aj menej skúsený pozorovateľ dokáže identifikovať, že tieto podpisy neboli
vyhotovené identickým pisateľom. Podpis označený ako SMA1 sa dá vyhodnotiť ako podpis s najvyššou
úrovňou spomedzi všetkých sporných podpisov. Je to podpis, ktorý sa dá vyhotoviť ako polokurzívny

alebo poloparafovitý, teda nečitateľný a ide o čiastočne nacvičený podpis. Vzhľadom k tomu, že má
vyššiu úroveň, ide o dynamický podpis vyhotovený rýchlejším tempom písania a je ťažko napodobiteľný.
Ďalšie podpisy na znenie „A.“ označené ako SMA2 a SMA3 sú falzifikáty - pokus o napodobnenie
pravých podpisov pani M. A.. Tieto podpisy sa vyznačujú malým počtom identifikačných znakov, a
preto pisateľ týchto podpisov nebol jednoznačne identifikovaný počas znaleckého skúmania. Najviac

zhodných podobných rukopisných znakov je medzi spornými podpismi K. A.. Skutočne hodnotiteľné sú
písmená: S a A a aj tie sa viac podobajú na školskú normu. Takže z uvedeného dôvodu nebola schopná
sadopracovaťkjednoznačnémunálezu,pretožepožadovanýchidentifikačnýchznakovjemálo.Podpisy
na meno „A.“, ktoré mali byť vyhotovené pánom Ondrejom A. v skutočnosti týmto vyhotovené neboli,
ale dopracovala sa k jednoznačnému záveru, že tieto boli vyhotovené Z. A.. Znaleckým skúmaním

potom s prihliadnutím na zadané úlohy môže konštatovať, že žiadosť o poskytnutie úveru, ktorý sporný
podpis je označený ako SMA1 bol jednoznačne vyhotovený zo strany M. A.. Zmluva o splátkovom úvere
vyhotovená na meno M. A. a U. A. na znenie „A.“ za U. A. vyhotovil Z. A. a na znenie „A.“ za M. A.
tento podpis vyhotovila pravdepodobne K. A., ale tu sa nedá jednoznačne vylúčiť, že pisateľom podpisu
aj na znenie „A.“ nie je Z. A.. Čo sa týka zmluvy o zmenkovom práve, ktorá je na meno M. A. a U. A.,

podpis na znenie „A.“ pravdepodobne vyhotovila K. A. a na znenie „A.“ podpis jednoznačne vyhotovil Z.
A.. Vyhlásenie o záväzkoch na meno U. A., podpis za menovaného vyhotovil Z. A.. Rovnako potvrdenie
o príjme na základe daňového priznania na meno U. A. podpísal Z. A.. V danom prípade je teda možné
konštatovať, že podpisy na meno „A.“ jednoznačne vyhotovil pán Z. A. a podpisy na meno „A.“ v dvoch
dokladoch pravdepodobne vyhotovila K. A., pričom podpis M.Á. A. je pravý len na jednom z dokladov.

Doplnila,ževpísmoznalectvesacelkovopoužíva5-stupňováškála,keďprvýstupeňznamená,ženiekto
podpis jednoznačne podpísal, teda podpis je pravý, druhý stupeň predstavuje pravdepodobne pravý,
tretí stupeň pravdepodobne nepravý, štvrtý stupeň jednoznačne nepravý a piaty stupeň bez možnosti
identifikácie.Vo veci bol aj podaný znalecký posudok ohľadom duševného stavu obžalovanej Beáty Sabovej, z
ktorého záveru vyplýva, že táto netrpí duševnou chorobou, ktorá by mala vplyv na jej chápavosť,

kritičnosť, či úsudok. Bola zistená závislosť na alkohole v III. vývojovom štádiu podľa Jelíneka s
neschopnosťou trvalej abstinencie a známkami počínajúcej alkoholistickej charakteropatie. V roku
2006 netrpela duševnou chorobou, ani poruchou, jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli plne
zachované. Dokázala rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, ako aj ovládať svoje
konanie. Je schopná chápať zmysel trestného konania.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä písomných podkladov
predložených Slovenskou sporiteľňou, ktorej súčasťou je najmä žiadosť o poskytnutie úveru, úverová
zmluva a ďalšie súvisiace doklady predložené k žiadosti o úver, písomnými podkladmi predloženými
M. A., lekárskych správ týkajúcich sa obžalovanej K. A., rozhodnutiami súdov a pripojených spisov
týkajúcich sa predchádzajúcich odsúdení obžalovaných, ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré sú

súčasťou spisového materiálu.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal
súd jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba,
sa stal, tento skutok je trestným činom a že tento skutok spáchali obaja obžalovaní. Vzhľadom na

vykonané dôkazy a ich jednoznačnosť potom súd odmietol ďalšie návrhy obhajoby (obžalovaného Z. A.)
nadoplneniedokazovania.ObžalovanáK.A.spáchanieskutkuvcelomrozsahupriznalaasvojekonanie
oľutovala, jej priznanie je v súlade aj s ďalšími vykonanými dôkazmi. Vo svojej výpovedi zameranej vo
vzťahu k účasti obžalovaného Z. A. na trestnej činnosti v celom rozsahu tohto zo spáchania trestnej
činnosti usvedčovala, keď popísala okolnosti, za ktorých sa aj tento obžalovaný podieľal na spáchaní

trestnej činnosti s tým, že obžalovaný Z. A. jednoznačne vedel o aké doklady sa jedná, na aký účel
sú určené a že tieto predkladal na podpis rodičom, ktorí mali vystupovať ako žiadatelia o úver. Takisto
potvrdila, že po zistení predtým než požadované podklady boli predložené Slovenskej sporiteľni, zistili,
že jeden podpis chýba, pričom písomnosť podpísal obžalovaný Z. A.. Rovnako vysvetlila motív ich
konania s tým, že v danom prípade nešlo o získanie finančných prostriedkov, ktoré by potrebovala pre

svoje osobné účely, ale naopak ako rodina spolu s obžalovaným Z. A. mali dlhy a finančné prostriedky
spoločne potrebovali na ich splácanie. V zhode s výpoveďou obžalovanej K. A. sú aj závery podaného
znaleckého posudku z odboru písmoznalectva, ktoré jednoznačne usvedčujú obžalovaného Z. A. ako
pisateľa podpisov na relevantných písomnostiach za U. A.. V nadväznosti na výpoveď obžalovanej
K. A. a podaný znalecký posudok z odboru písmoznalectva potom neobstojí výpoveď svedkyne C. -

pracovníčky poškodenej Slovenskej sporiteľne, ktorá vystupovala ako poverená osoba, oprávnená na
jednanie so žiadateľmi o úver a úkonmi spojenými s uzatvorením úverovej zmluvy, keď táto vypovedala,
ževšetkypísomnostipodpisovalizajejprítomnostivpobočkebankypoškodenéhožiadateliaoúver,teda
M. A. a U. A., pričom obžalovaní v banke neboli. Takéto tvrdenie vzhľadom na vykonané dôkazy súd
vyhodnotil ako účelové spojené s prípadnou snahou svedkyne vyhnúť sa zodpovednosti za porušenie

interných predpisov banky, podľa ktorých nesmú byť písomnosti spojené s uzatváraním úverových
zmlúv podpisované mimo banky. Tieto skutočnosti vypovedala aj obžalovaná K. A., ktorá potvrdila, že
presvedčila túto pracovníčku banky poškodeného, aby jej vydala písomnosti na podpis, čo aj urobila,
ktorá skutočnosť ju mrzí, že takto pracovníčku napokon oklamali. Z podaného znaleckého posudku z
odboru písmoznalectva je nesporné, že jediným pravým podpisom v súvislosti s predmetným úverom

je podpis M. A. na žiadosti o poskytnutie úveru. Z vyššie uvedeného je potom nepochybne zrejmé, že
žiadatelia o úver M. A. a U. A. nemohli podpisovať relevantné doklady súvisiace s uzatvorením úverovej
zmluvy priamo v pobočke banky poškodeného. Naopak vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že to boli práve obaja obžalovaní, ktorí svojím konaním vylákali od poškodeného úver
tým, že ho uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie a na splácanie, a to

predkladaním a podpisovaním písomností vystavených na iné osoby za účelom získania úverových
prostriedkov, ktoré by im ináč poskytnuté nemohli byť, keďže v čase konania nespĺňali podmienky na
poskytnutie úveru vzhľadom na svoje predchádzajúce záväzky.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaných kvalifikoval ako zločin úverového podvodu

podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného
zákona, pretože spoločným konaním vylákali od iného úver tým, že ho uviedli do omylu v otázke splnenia
podmienok na poskytnutie a na splácanie úveru a spôsobili tak väčšiu škodu. V prípade obžalovanej K.
A. súd zistil, že táto za obdobnú trestnú činnosť bola už právoplatne odsúdená rozsudkom Okresnéhosúdu Poprad 5T/174/2012 zo dňa 15. 4. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 4. 2013, ktorým
rozsudkom bola uznaná vinnou zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Trestného zákona, a to pre skutok, ktorého sa mala dopustiť obdobným spôsobom ako v predmetnej

trestnej veci dňa 7. 9. 2016. Uvedený skutok zo dňa 7. 9. 2016 a skutok, ktorý je predmetom aktuálneho
trestného stíhania obžalovanej K. A. tvoria súčasť jedného pokračovacieho trestného činu, pričom
vzhľadom na celkovú výšku škody, táto skutočnosť nemá vplyv pre zmenu právnej kvalifikácie tak, ako
bola použitá v predchádzajúcej trestnej veci a ako bola ustálená aj v konkrétnej trestnej veci, s tým
rozdielom, že v súvislosti s predchádzajúcou trestnou činnosťou bola táto obžalovaná uznaná vinnou z

obdobného skutku samostatným konaním a vo vzťahu k aktuálnej trestnej činnosti spoločným konaním,
čo súd potom zohľadnil v právnej vete rozsudku vo vzťahu k použitej právnej kvalifikácii.

Obaja obžalovaní sú plne trestne zodpovednými subjektmi z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti
sa dopustili zavinene, vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Objektom
uvedeného trestného činu je ochrana majetkových hodnôt iných subjektov. Medzi protiprávnym konaním

a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.

Z miesta trvalého bydliska obžalovaní nie sú bližšie hodnotení, obžalovaný Vladimír Sabo je
živnostníkom v oblasti lesného hospodárstva, od roku 2012 s manželkou nežijú v spoločnej domácnosti,
stará sa o dvoch maloletých synov. V registri trestov obž. Z. A. má jeden záznam z roku 2014, a to

pre prečin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na základe odsúdenia Okresného súdu Ružomberok
0T/22/2014, keď mu bol uložený peňažný trest vo výške 400,- eur, ktorý zaplatil a zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov, ktorý trest je potrebné považovať za vykonaný. Bol dvakrát
postihnutý za dopravné priestupky. Vo vzťahu k obž. K. A. súd zistil, že táto bola odsúdená v konaní
vedenomnaOkresnomsúdePopradpodsp.zn.:5T/174/2012prezločinpodľa§222ods.1,ods.3písm.

a) Trestného zákona rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. 4. 2013 k trestu odňatia slobody
na 2 roky s určením skúšobnej doby v trvaní 2 rokov (ktorý trest bol obžalovanej mimoriadne znížený),
v ktorej skúšobnej dobe sa neosvedčila a dňa 19. 11. 2015 došlo k nariadeniu výkonu trestu. Súčasne
bola odsúdená aj rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves 4T/187/2014 zo dňa 30. 9. 2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť 30. 9. 2014 k trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne

so zaradením výkonu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý trest vykonala
dňa 27. 6. 2015. V roku 2013 bola postihnutá aj pre majetkový priestupok rovnakého charakteru.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu tak, ako to má na zreteli
ustanovenie § 34 ods. 1 a nasl. Trestného zákona, keď trest má plniť jednak represívnu funkciu, ako aj

úlohu individuálnej a generálnej prevencie a súčasne má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Vo vzťahu k obžalovanému Z. A. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to v zmysle
§ 36 písm. j) Trestného zákona, keď pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život a v prípade
obžalovanej K. A. zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to v zmysle § 36 písm. j) písm. l) Trestného zákona,
keď táto takisto viedla riadny život a svoje konanie priznala a úprimne oľutovala. Priťažujúce okolnosti v

zmysle § 37 Trestného zákona súd u oboch obžalovaných nezistil žiadne. Za takéto protiprávne konanie
obom obžalovaným hrozil trest odňatia slobody vo výmere 3 - 10 rokov, pričom vzhľadom na prevahu
poľahčujúcich okolností, horná hranica trestnej sadzby sa u nich znižuje o jednu tretinu. V prípade
obžalovanej K. A. vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti spojené s odsúdením vo veci Okresného
súdu Poprad 5T/174/2012 zo dňa 15. 4. 2013 do úvahy pripadalo ukladanie spoločného trestu v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 41 ods. 3 Trestného zákona, keď potom súd u obžalovanej K. A. zrušil
výrok o vine z predchádzajúceho odsúdenia, ako aj výrok o treste a náhrady škody a uznal ju vinnou
z oboch dielčích skutkov, ktoré tvoria súčasť jedného pokračujúceho trestného činu (skutku, pre ktorý
bola uznaná vinnou rozsudkom Okresného súdu Poprad 5T/174/2012 a skutku, pre ktorý bola podaná
obžalobavaktuálnejtrestnejveci).Sprihliadnutímnazákladnékritériaspojenésukladanímtrestupotom

súd mal za to, že účel uloženého trestu bude dosiahnutý aj uložením trestu odňatia slobody na spodnej
hranici zákonom určenej trestnej sadzby vo výmere 3 rokov, pričom vzhľadom na skutočnosť, že v
prípade odsúdenia vo veci 5T/174/2012 už došlo k nariadeniu nepodmienečného trestu odňatia slobody,
súd musel takýto trest vysloviť ako nepodmienečný a vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná pred
spáchaním trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody nebola, súd ju pre výkon uloženého trestu

zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd považuje za potrebné doplniť,
že v danom prípade oproti rozhodovaniu vo veci Okresného súdu Poprad 5T/174/2012 nezistil právne
relevantné skutočnosti pre mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného
zákona, keďže v prípade obžalovanej sa jednalo o pokračujúcu trestnú činnosť, teda nie o ojedinelýskutok, pričom táto svojím následným správaním nepreukázala, že takto mimoriadne znížený trest splnil
výchovný účinok, keď v skúšobnej dobe spáchala ďalšiu trestnú činnosť obdobného charakteru, a preto
súd obžalovanej ukladal trest v rámci zákonom určenej trestnej sadzby. V prípade obžalovaného Z.

A. mal súd za to, že aj v tomto prípade účel trestu bude možné dosiahnuť uložením trestu odňatia
slobody na spodnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby vo výmere 3 rokov, pričom vzhľadom na
fikciu predchádzajúceho neodsúdenia, ale aj odlišný charakter trestnej činnosti, pre ktorú bol odsúdený
v predchádzajúcej trestnej veci, bol toho názoru, že v danom prípade nie je nevyhnutný bezprostredný
výkon uloženého trestu, ale bude postačovať hrozba trestom na primeranú skúšobnú dobu, a preto

trest vyslovil ako podmienečný a keďže jeho výmere presahovala výmeru 2 rokov, trest bol uložený
s probačným dohľadom, pričom za primeranú skúšobnú dobu považoval dobu 30 mesiacov. Zároveň
obžalovanému uložil aj povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo
iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, ktorá povinnosť je
súčasťou probačného dohľadu.

Vo vzťahu k nárokom poškodeného na náhradu škody v súvislosti s podanou obžalobou súd
nerozhodoval, keďže poškodená Slovenská sporiteľňa si takýto nárok na náhradu škody neuplatnila
s prihliadnutím na skutočnosť, že z jej strany došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť N. C. A.,
ktorá spoločnosť potom v priebehu prípravného konania z titulu postúpenej pohľadávky si uplatnila nárok
na náhradu škody, pričom súd upovedomil ešte pred začatím hlavného pojednávania uvedený subjekt,

že v predmetnej trestnej veci nemá procesné postavenie poškodeného v trestnom konaní, a preto mu
nevznikol ani nárok spojený s uplatňovaním náhrady škody. Poškodeným v konkrétnej trestnej veci je
Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava, ktorý subjekt nezanikol, a ktorému subjektu i naďalej prináležia
právapoškodenéhovtrestnomkonaní.Jednýmztakýchtoprávjeajnároknanáhraduškody,ktorýnárok
vzhľadom na skutočnosť, že došlo k postúpeniu pohľadávky nemôže si uplatňovať v trestnom konaní

vzhľadom na zánik aktívnej legitimácie. Táto skutočnosť však neznamená, že subjektu, ktorému bola
postúpená pohľadávka, vzniklo samostatne právo uplatňovať si náhradu škody v trestnom konaní popri
výkone ďalších práv poškodeného v trestnom konaní, ktorému tieto práva ostali zachované. V tomto
smere súd poukazuje na ust. § 48 ods. 4 Trestného poriadku, v zmysle ktorého, ak ide o uplatnenie
nároku na náhradu škody, prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva poškodenému, aj na jeho

nástupcu. Nárok na náhradu škody v trestnom konaní je teda spojený výlučne s prechodom práva
poškodeného na právneho nástupcu (v prípade fyzickej osoby na dedičov, v prípade právnickej osoby
na iný subjekt, ktorý sa stal univerzálnym právnym nástupcom) a nie s prevodom práva na základe či
už odplatného alebo bezodplatného postúpenia pohľadávky, obsahom ktorej sú nároky z titulu škody
spôsobenej v trestnom konaní za situácie, že poškodený subjekt v trestnom konaní nezomrel alebo

nezanikol.

Súčasťou rozsudku je aj výrok, ktorým súd odkázal poškodenú Slovenskú sporiteľňu, a. s . na náhradu
škody na občiansko-súdne konanie, ktorý výrok však nemá základ v aktuálnej trestnej veci, ale ide o
výrok, ktorý v nadväznosti na ukladanie spoločného trestu vo vzťahu k obžalovanej K. A. v zmysle

zásad § 41 ods. 3 Trestného zákona súd bol povinný vysloviť, keďže takýto výrok bol obsahom rozsudku
Okresného súdu Poprad 5T/174/2012.
obžalovaná K. A.
sčasti samostatným konaním a sčasti spoločným konaním vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do
omyluvotázkesplneniapodmienoknaposkytnutieanasplácanieúveruatakmuspôsobilaväčšiuškodu

obžalovaný Z. A.
spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie a na splácanie úveru a tak mu spôsobil väčšiu škodu

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.