Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. január 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/133/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712208735
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5712208735.8

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobkyne: I. I., T.. XX.XX.XXXX, H.
O.. Š. XXXX/XX, XXX XX G. Ľ.Z., právne zastúpená JUDr. Danielom Šintajom, advokátom so sídlom
Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: I. G., T.. XX.XX.XXXX, H. O. G. XXXX/
X, XXX XX I., právne zastúpený JUDr. Martinom Zubercom, advokátom so sídlom ul. Jilemnického č.
4009/49, 036 01 Martin, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že žalobkyňa je vlastníčkou motorového vozidla TOYOTA LAND CRUISER, evidenčné
číslo I., farba strieborná metalíza svetlá, D. N., č. motora XKZ-U., ktoré sa nachádza v úschove v
objekte areálu ústredného skladu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Slovenská Ľupča, pracovisko
Žarnovica, na základe zápisnice o úschove ČVS:ORP-135/OZ-BD-2011 zo dňa 09.09.2011.

II. Nárok žalovaného na náhradu nákladov vynaložených na opravu zadržaného auta sa nepriznáva.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 15.06.2012, žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že je vlastníčkou
motorového vozidla TOYOTA LAND CRUISER, EČ: I., farby strieborná metalíza svetlá, ktoré je
uschované v objekte areálu Ústredného skladu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Slovenská

Ľupča, pracovisko Žarnovica a to na základe zápisnice o úschove prevzatej zaistenej veci ČVS:
ORP-135/OZ-BB-2011 zo dňa 09.09.2011. Žalobkyňa uviedla, že je vlastníčkou osobného motorového
vozidla značky TOYOTA LAND CRUISER, evidenčné číslo: BB106BX, ktoré jej bolo dňa 05.07.2009
ukradnuté.Žalobkyňauviedla,žetotomotorovévozidlojetotožnésmotorovýmvozidlomTOYOTALAND
CRUISER, evidenčné číslo: I., ktoré sa nachádza v úschove a to v objekte areálu Ústredného skladu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Motorové vozidlo bolo políciou vzaté do úschovy, pretože

vznikli pochybnosti o vlastníckom práve k tomuto autu v súvislosti s trestným stíhaním za prečin krádeže
podľa§212Trestnéhozákona. Žalobkyňauviedla,ženajejmotorovomvozidlebolivykonanédodatočné
úpravy a toto vozidlo náhodou spoznal N. I. na parkovisku pred obchodným domom v Martine, pretože
motorové vozidlo žalobkyne opravoval a dobre ho poznal. Žalobkyňa uviedla, že na jej motorovom
vozidle bol vymenený aj rám, na ktorom sa nachádza identifikačné číslo VIN. Žalovaná sa domnieva, že
k výmene rámu na vozidle došlo z dôvodu, aby mohlo byť jej odcudzené motorové vozidlo prihlásené

v evidencii vozidiel ako iné vozidlo a to na žalovaného.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril svojím podaním zo dňa 05.10.2012, v ktorom uviedol, že žalobkyňa
nepreukázala svoje vlastnícke právo k motorovému vozidlu TOYOTA LAND CRUISER, evidenčné
číslo: I., ktoré sa v súčasnosti nachádza v úschove. Žalovaný uviedol, že zadržané motorové vozidlo,
ktoré sa nachádza v úschove, zakúpil v Mladej Boleslave v Českej republike v autobazáre a zaplatil

zaň kúpnu cenu 3 800 €. Na vozidle vykonal určité opravy a následne vozidlo riadne prihlásil na
území Slovenska. Žalovaný sa odvolával na uznesenie Obvodného oddelenia policajného zboru ČVS:ORP-135/OZ-BB-2011 zo dňa 24.05.2012, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že je nepravdepodobné
vzhľadom k časovému obdobiu odcudzenia motorového vozidla žalobkyne, ku ktorému došlo dňa
05.07.2009, že pri prvej kontrole originality tohto motorového vozidla, ktoré sa vykonalo dňa 04.07.2008,

mohlo zaistené motorové vozidlo, ktoré bolo v tom čase bez evidenčného čísla, obsahovať niektoré
diely z odcudzeného vozidla, ktoré patrilo žalobkyni. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že
je vlastníčkou uschovaného motorového vozidla a žiadal, aby súd žalobu zamietol.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v spise, výsluchom svedkov a pripojeným

vyšetrovacím spisom Obvodného oddelenia policajného zboru Banská Bystrica-západ ČVS:
ORP-1078/1-OSV-BB-2009, znaleckým posudkom a zistil:

Žalobkyňa bola vlastníčkou motorového vozidla TOYOTA LAND CRUISER, EČ: BB106BX, ktoré bolo
vyrobené 04.10.1999 s motorom 1KZ-TE/0688153 s obsahom valcov 2982 cm3, výkonom 92 kW/3600
otáčok/sekunda, prvá evidencia vozidla v Slovenskej republike bola 19.09.2006. Svedok N. I., ktorý

je priateľom žalobkyne, bol v tomto spore dvakrát vypočutý a bol vypočutý aj v trestnom konaní.
Vypovedal, že auto žalobkyne J.: H. zakúpil vo Francúzsku pre žalobkyňu a bolo nabúrané. Túto
skutočnosť preukázal fotodokumentáciou. Svedok je vyučený automechanik a vypovedal, že okrem
klampiarskych prác vymenil na aute aj autobatériu. Aby ušetril peniaze, kúpil dve autobatérie menšie,
tie sa však do auta založiť nedali, preto musel zo železnej pásoviny vyrobiť osobitné držiaky na batériu.

Zo spisového materiálu vyplýva, že takto inštalované nové batérie sa v zadržanom a uschovanom
motorovom vozidle nachádzajú. Ďalej svedok vypovedal, že v rámci opráv motorového vozidla vymenil
aj predné tlmiče a namiesto čiernych tlmičov namontoval žlté tlmiče. Odtrhnutú krabičku na poistky
opravil takým spôsobom, že túto krabičku pripevnil gumičkou, ktorou sa upevňujú lyže. Ďalej vypovedal,
že plasty na bočných dverách, ako aj plasty na blatníku kúpil nové a vymenil ich. Po vykonaných

opravách auto nastriekal a to tak, že na prvú vrstvu použil farbu, ktorá bola v technických dokladoch.
Vymenené plasty nastriekal už iným odtieňom. Svedok vypovedal, že potom, čo auto bolo ukradnuté,
ho náhodou spoznal pred obchodným domom Tulip v Martine a to najmä podľa vymenených žltých
tlmičovaprednéhoblatníka,ktorýbolprasknutý,akoajnazákladevymenenýchplastovaspôsobu,akým
karosériu nastriekal. Prasklinu na blatníku auta dobre poznal pretože s autom žalobkyne jazdil a túto

prasklinu sám spôsobil nárazom. Na základe oznámenia tohto svedka a žalobkyne, bolo následne auto
žalobkyne evidenčné číslo: I. v rámci trestného konania vzaté do úschovy a v súčasnosti sa nachádza
v objekte areálu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Slovenská Ľupča, pracovisko Žarnovica. O
prevzatí auta do úschovy bola spísaná Obvodným oddelením policajného zboru v Banskej Bystrici dňa
09.09.2011 zápisnica. Následne bolo začaté trestné stíhanie za prečin krádeže podľa § 212 Trestného

zákona voči nezistenému páchateľovi. V trestnom konaní bolo vypočutých deväť svedkov, ale páchateľa
sa zistiť nepodarilo. Zápisnica o výsluchu svedka N. I. sa nachádza v pripojenom trestnom spise - čl.
40-42. Svedok podrobne popisuje na základe akých skutočností spoznal ukradnuté motorové vozidlo,
ktoré patrilo žalobkyni. Z vyjadrení a z výpovedí žalovaného, ako aj zo zápisnice o výsluchu svedka
Eduarda Netopila (čl. trestného spisu 55-58) a zo zápisnice o výsluchu svedka V. G. (čl. trestného

spisu 73-74) vyplýva, že žalovaný zakúpil v Mladej Boleslave v Českej republike v autobazáre motorové
vozidlo TOYOTA LAND CRUISER bez evidenčného čísla, D.: N. a to za kúpnu cenu 3 800 €. Žalovaný
uviedol, že bolo nevyhnutné vykonať na tomto motorovom vozidle opravy. Vykonanie týchto opráv
žalovaný zabezpečil a následne motorové vozidlo prihlásil do evidencie na území Slovenska.

Zo svedeckej výpovede J. T. vyplýva, že motorové vozidlo TOYOTA LAND CRUISER, D.: N., malo
pokazené štartovanie a toto vozidlo mienil od žalovaného odkúpiť. Svedok v trestnom konaní vypovedal,
že TOYOTU LAND CRUISER, striebornej farby po tom, čo ju spolu so žalovaným doviezli z Českej
republiky na vozíku, odtiahol svedok V. G. z Martina do Banskej Bystrice za účelom jeho opravy. Svedok
J. T. vypovedal, že pre toto motorové vozidlo si prišiel do Banskej Bystrice.

Svedok V. G. v trestnom konaní vypovedal, že motorové vozidlo TOYOTA LAND CRUISER, striebornej
metalízy priviezol za účelom opravy J. T.. Toto auto bolo úplne nefunkčné, skorodované, neopraviteľné,
bez evidenčných čísiel a vytopené. J. T. ho požiadal, aby toto vozidlo spojazdnil. Svedok V. G. vypovedal,
že auto však bolo v zlom technickom stave a opraviť sa nedalo, preto si auto po 3 dňoch zobral naspäť

J. T.. Svedok uviedol, že na tomto aute nič neopravoval. Svedok N. G. vypovedal, že Eduard Netopil
okrem toho, že ho žiadal, aby spojazdnil vytopenú striebornú TOYOTU LAND CRUISER, požičal si od
neho aj modrú TOYOTU LAND CRUISER, ktorej vlastníkom bol I. W., pretože chcel do tej vytopenejstriebornej TOYOTY nainštalovať elektroinštaláciu z modrej TOYOTY, lebo tá strieborná TOYOTA ju
mala celú skorodovanú. Toto sa mu však nepodarilo.

Svedok N. I. vypovedal, že náhodou pred obchodným domom Tulip v Martine spoznal zaparkované
motorové vozidlo TOYOTA LAND CRUISER a bol presvedčený, že motorové vozidlo patrí jeho priateľke
I. I. (žalobkyni). Ako vyplýva z jeho svedeckých výpovedí v tomto konaní, toto motorové vozidlo nemalo
evidenčné číslo H., ale evidenčné číslo I.. Motorové vozidlo dobre poznal, pretože potom, čo bolo
zakúpené vo Francúzsku ako havarované, ho osobne dlhšiu dobu opravoval. Na tomto motorovom

vozidle aj jazdil a zistil, že predný nárazník na ľavej strane vodiča bol odlomený a vedľa pravej prednej
hmlovky bol nárazník priečne prasknutý. Bol si istý, že sa jedná o auto žalobkyne, pretože prasklinu
na nárazníku spôsobil osobne počas menšej dopravnej nehody. Auto identifikoval ako auto patriace
žalobkyni tým, že vymenil predné tlmiče, ktoré boli pôvodne čierne, za žlté. Zadné tlmiče nemenil a ostali
pôvodné, teda čierne. Auto spoznal aj podľa plastov na nárazníkoch a na dverách, ktoré osobne zakúpil
a na auto namontoval a následne opravenú časť auta nastriekal a nastriekal aj plasty, ktoré na auto

namontoval. Následne bolo toto auto v rámci trestného stíhania za prečin krádeže políciou zaistené a
na základe zápisnice o úschove prevzatej zaistenej veci zo dňa 09.09.2011 sa v súčasnosti nachádza v
úschove v objekte areálu Ústredného skladu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Slovenská Ľupča,
pracovisko Žarnovica. Auto doteraz vydané nebolo, pretože neboli odstránené pochybnosti o tom, kto
je vlastníkom tohto auta.

4. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Bolo preukázané, že medzi sporovými stranami existuje stav objektívnej neistoty, pretože každá sporová

strana tvrdí, že motorové vozidlo TOYOTA LAND CRUISER , ktoré sa nachádza v úschove, mu patrí.
Určením vlastníckeho práva k spornému autu by sa tento rozpor odstránil. Na základe výroku o určení
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, by sporová strana mohla požiadať o vydanie motorového
vozidla z úschovy. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k
spornému motorovému vozidlu je daný.

Bolo preukázané, že motorové vozidlo TOYOTA LAND CRUISER, evidenčné číslo H., farby strieborná
metalíza, D. N., bolo dňa 05.07.2009 žalobkyni odcudzené. V trestnom konaní sa nepodarilo zistiť
páchateľa tejto trestnej činnosti. Podľa zaužívanej praxe zlodeji áut z viacerých ukradnutých, alebo
aj kúpených ojazdených vozidiel, poskladajú iné motorové vozidlo a to za účelom znemožnenia

identifikácie vlastníckeho práva poškodených vlastníkov. Obdobným spôsobom postupoval aj žalovaný
s partnermi. Žalovaný zakúpil motorové vozidlo TOYOTA LAND CRUISER v Čechách za 3 800 €.
Toto motorové vozidlo odviezol ako nepojazdné J. T. do Banskej Bystrice do opravy V. G.. Bolo úplne
nefunkčné, skorodované, neopraviteľné, bez evidenčných čísel a vytopené. Bez toho, aby ho V. G.
opravil, svedok J. T. ho odviezol naspäť do Martina a podľa jeho vyjadrenia ho opravoval pán C..

5. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zadržané uschované motorové vozidlo, ktoré je
predmetom tohto sporu, bolo poskladané zo súčiastok a komponentov motorového vozidla TOYOTA
LAND CRUISER, ktoré patrilo žalobkyni a z motorového vozidla TOYOTA LAND CRUISER, ktoré
žalovaný zakúpil v Českej republike. Nebolo pochybností o tom, že v uschovanom motorovom

vozidle sa nachádza motor z auta žalobkyne a rám z motorového vozidla TOYOTA LAND CRUISER,
ktoré žalovaný zakúpil v Českej republike. Tieto skutočnosti vyplývajú z odborného vyjadrenia
Kriminalisticko-expertízneho ústavu policajného zboru v Slovenskej Ľupči, odbor metalografia, pod
číslom PPZ-XXX/KU/SL-J.-XXXX. Podľa tohto odborného vyjadrenia prehliadkou rámu skúmaného
motorového vozidla, ktoré sa nachádza v súčasnosti v úschove, bolo zistené výrobné číslo vozidla

v tvare D. N.. Skúmaním neboli zistené cudzie zásahy do povrchu a celistvosti rámu a to v mieste
vyhotovenie VIN a v jeho bezprostrednej blízkosti, ani do čitateľnosti a vyhotovenia jednotlivých znakov
výrobného čísla. Prehliadkou motora skúmaného vozidla bolo zistené, že výrobné číslo motora bolo
znečitateľnené mechanickým spôsobom - opakovanými údermi bližšie nezisteného ostrého predmetu.
Z tohto odborného vyjadrenia, ako aj zo znaleckého posudku vyplýva, že výrobné číslo motora

bolo XKZ-U.. V odbornom vyjadrení sa konštatuje, že skúmaním karosárskych dielov zadržaného
uschovaného motorového vozidla nie je možné jednoznačne určiť, z ktorého konkrétneho vozidla tieto
diely pochádzajú.Je veľmi pravdepodobné, že predný blatník zadržaného motorového vozidla, predné bočné plasty,
autobatérie spolu s novými držiakmi, predné tlmiče žltej farby a skrinka na poistky pochádzajú z
ukradnutého motorového vozidla, ktorého majiteľkou bola žalobkyňa. S veľkou pravdepodobnosťou z

ukradnutého motorového vozidla pochádzajú aj vnútorné plasty, pretože znalecky bolo preukázané,
že boli vyrobené v roku 1999 (jún 1999 a marec 1999). Z časového hľadiska tieto plasty boli
súčasťou motorového vozidla žalobkyne, pretože to bolo vyrobené v roku 1999 a motorové vozidlo,
ktoré patrilo žalovanému, bolo vyrobené v roku 2002. Niektoré komponenty na zadržanom motorovom
vozidle boli úmyselne odstránené za účelom znemožnenia identifikácie, napríklad identifikačné údaje

na bezpečnostných pásoch a údaje na prednom skle.

Žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 18.05.2016 namietala, že súdny znalec sa dostatočne nezaoberal
vyhodnotením porovnania technických informácií oboch vozidiel, ktoré sa nachádzajú na čísle listu
spisu 69 - 74, pretože porovnaním týchto informácií by bolo možné posúdiť, či na zadržanom vozidle
sa nachádzajú aj tie komponenty, alebo výbava, ktoré tam podľa technických informácii k vozidlu

nemajú byť, ale naopak tieto komponenty by sa mali nachádzať logicky len vo vozidle žalobkyne.
Vo svojom podaní zo dňa 18.05.2016 žalobkyňa, vychádzajúc z technických informácií, ktoré boli
zaslané výrobcami sporných motorových vozidiel a nachádzajú sa v súdnom spise, vymenoval sedem
takých komponentov, ktoré sa môžu nachádzať výlučne vo vozidle žalobkyne. Z týchto dôvodov
žalobkyňa požiadala o doplnenie znaleckého dokazovania. Následne na pojednávaní, ktoré sa konalo

dňa 24.01.2017, na takomto dokazovaní žalobkyňa už netrvala, a netrvala ani na dokazovaní výsluchom
žalovaného. Dôkaznú situáciu žalobkyňa považovala za dostatočnú pre určenie vlastníckeho práva
žalobkyne. Rozdielnosti v technickej výbave motorového vozidla vyplývajú zo skutočností, že motorové
vozidlo žalobkyne (rok výroby 1999) a motorové vozidlo, ktoré zakúpil žalovaný v Českej republike
bez evidenčného čísla (rok výroby 2002), sú veľmi rozdielne. Výbava motorového vozidla žalobkyne je

v najvyššej technickej skupine a výbava motorového vozidla, ktoré patrilo žalovanému, je v najnižšej
možnej skupine.

V znaleckom posudku č. 46/2015, ktorý v tejto veci vypracoval súdny znalec Ing. Albín Ziman, sa
konštatuje, že skúmané vozidlo (zadržané vozidlo) D. N., J. Č. I. má odstránené identifikačné znaky

na karosérii a časť plastov v interiéri vozidla bola preukázateľne vyrobená v roku 1999. Podľa znalca
v zadržanom motorovom vozidle nie je osadený motor č. XKD-Q., teda motor, s akým bolo vozidlo
vyrobené a aký je aj v súčasnosti zapísaný v technickom preukaze, ale je tam osadený motor č.
XKZ-U., ktorý bol pôvodne osadený v motorovom vozidle D. N., ktorý prislúchal motorovému vozidlu
žalobkyne, evidenčné číslo H., ktoré bolo ukradnuté. Súdny znalec poukázal na nedostatky evidencie

motorových vozidiel, pretože čo sa týka osvedčenia o evidencii skúmaného motorového vozidla, je
nesprávne uvedený údaj č. 13 a to identifikačné číslo motora, pretože v osvedčení je uvedený pôvodný
motor vozidla č. XKD-Q.. Zároveň je nesprávny aj údaj č. 16 - najvyšší výkon motora. Správne má byť
uvedené92kW.Vosvedčeníoevidenciivozidlajenesprávnyajúdajč.17-otáčkyprinajvyššomvýkone,
kde má byť správne uvedené 3600. Podľa znalca bola kontrola originality motorového vozidla TOYOTA

LAND CRUISER, o ktorú požiadal žalovaný ohľadne motorového vozidla označeného D. N. vykonaná
nesprávne, pretože osvedčenie o evidencii motorového vozidla obsahuje nesprávne údaje.

6. Podľa § 135b ods. 2) Občianskeho zákonníka ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že
mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do

predošlého stavu nie je možné, alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom vecí
a aká náhrada patrí vlastníkovi, alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.

V danom prípade vrátenie veci do pôvodného stavu nie je možné, ani hospodársky účelné a
dochádza k vzniku novej veci s novým vlastníkom. Súd na daný prípad nepoužil ustanovenie §

135b ods. 1) Občianskeho zákonníka, pretože uvedené ustanovenie sa vzťahuje len na prípad, keď
niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú. V tomto prípade je rozhodujúca veľkosť podielu
spracovanýchvecívovzťahuknovovzniknutejveci.Vsúdenomprípadevšakdošlokspracovaniucudzej
veci, t.j. ukradnutého motorového vozidla, ktoré patrilo žalobkyni v dôsledku trestnej činnosti. Pre určenie
vlastníckeho práva nie je rozhodujúce podrobné skúmanie výšky podielov, z ktorých vznikla nová vec. Aj

keď v trestnom konaní vedenom na Obvodnom oddelení policajného zboru Banská Bystrica - západ Č.:
B.-XXXX/X-B.-H.-XXXX páchateľ krádeže auta žalobkyne zistený a potrestaný nebol, je nepochybné, že
bez vedomia žalovaného nemohla byť vykonaná rozsiahla a finančne náročná oprava a rekonštrukcia
jeho motorového vozidla, ktoré zakúpil v Českej republike za 3 800 €. Ako uviedol automechanik V.G., auto bolo nefunkčné, skorodované, neopraviteľné, bez evidenčných čísel a vytopené. V trestnom
konaní a ani v tomto konaní sa nepodarilo zistiť, u koho si žalovaný opravu a rekonštrukciu svojho
motorového vozidla objednal, či mu dodávateľ tejto služby vystavil faktúru a či za ňu žalovaný zaplatil.

Preukázanie týchto skutočností nebolo pre rozhodnutie nevyhnutné. Rozhodujúce nebolo ani zistenie,
kto vykonal odstránenie identifikačných prvkov na motore. ukradnutého motorového vozidla žalobkyne,
ako aj ďalších identifikátorov, ktoré sa vo vozidle nachádzajú. Neboli však pochybnosti o tom, že došlo
k spracovaniu komponentov a súčiastok z ukradnutého motorového vozidla žalobkyne. Pochybnosti
neboli ani o tom, že konanie žalobcu nebolo dobromyseľné. Bolo preukázané, že navrátenie veci (auta

žalovanej) do pôvodného stavu nie je možné, ani ekonomicky účelné. Z týchto dôvodov súd vzhľadom
na vykonané dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že v zadržanom a uschovanom motorovom vozidle,
ktoré je predmetom tohto sporu, sa nachádza motor z ukradnutého motorového vozidla žalovanej, ako aj
viaceré ďalšie prvky a komponenty, určil, že vlastníkom motorového vozidla TOYOTA LAND CRUISER,
evidenčné číslo I., farba strieborná metalíza svetlá, D. N., č. motora XKZ-U., ktoré sa nachádza v
úschove v objekte areálu ústredného skladu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Slovenská Ľupča,

pracovisko Žarnovica, na základe zápisnice o úschove ČVS:ORP-135/OZ-BD-2011 zo dňa 09.09.2011,
je žalobkyňa.

7. Vzhľadom na to, že súd určil, že vlastníkom zadržaného motorového vozidla je žalobkyňa, by podľa §
135b ods. 2) Občianskeho súdneho poriadku formálne vzniklo žalovanému právo na náhradu nákladov,

ktoré vynaložil na zadržanú vec. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 24.01.2017 právny zástupca
žalovaného takýto nárok na náhradu vyslovil. Neuviedol však, v akej výške náhradu požaduje a výšku
požadovanej náhrady ani nepreukázal. Vzhľadom na to, že k zapracovaniu väčšej časti motorového
vozidla, ktoré patrilo žalobkyni s motorovým vozidlom, ktoré patrilo žalovanému, došlo v dôsledku
kriminálnej činnosti, by bolo v rozpore so zásadami dobrých mravov, ak by súd žalovanému takúto

náhradu priznal, aj keby tento nárok hodnoverným spôsobom preukázal.

8. Podľa § 3 ods. 1) Občianskeho práva výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práva a právnych záujmov iných a nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi. Za dobré mravy sa všeobecne považuje súhrn určitých etických a

kultúrnych noriem spoločnosti a tvoria mimoprávny súbor pravidiel chovania, ktoré sú vlastné všeobecne
uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a zodpovedajú mravným princípom spoločenského
poriadku. Krádež motorového vozidla a následne zabudovanie jeho komponentov do iného motorového
vozidla rozhodne nie je možné považovať za konanie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Z týchto
dôvodov súd žalovanému náhradu za vynaloženie nákladov na zadržané (uschované motorové vozidlo)

nepriznal.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 24.01.2017, teda skoro po piatich rokoch od začatia tohto súdneho
sporu, žalovaný súdu predložil čestné vyhlásenie J. T., že poskytol na renováciu motorového vozidla
TOYOTA LAND CRUISER, ktoré zakúpil žalovaný v Českej republike, D.: N., striebornej farby, niektoré

komponenty zo svojho motorového vozidla TOYOTA LAND CRUISER. Vzhľadom na to, že v konaní
nebolo preukázané, že k spracovaniu komponentov a súčiastok ukradnutého motorového vozidla,
ktoré patrilo žalovanej, došlo dobromyseľne, sa súd bližším skúmaním skutočností tvrdených čestným
vyhlásením nezaoberal. Navyše tieto skutočnosti neboli preukázané žiadnymi kúpnymi zmluvami, na
základe ktorých súčiastky J. T. nadobudol, kúpnymi zmluvami, na základe ktorých ich predal žalovanému

a dokladmi o zaplatení ceny týchto súčiastok a komponentov. Skúmanie týchto skutočností bolo
bezpredmetné aj z toho hľadiska, že súd žalovanému náhradu za náklady vynaložené na rekonštrukciu
zadržaného uschovaného motorového vozidla nepriznal.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a

žalobkyni, ktorá bola v spore úspešná v plnom rozsahu, priznal právo na náhradu trov konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.