Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200184
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200184.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členiek senátu

JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčinovej, v právnej veci žalobcu: BB Security, s.r.o.,
Nad Laborcom 2, Michalovce, zastúpeného Advokátskou kanceláriou CHOCHOĽÁK & ČESLA s.r.o.,
Rumanova 2, Košice, za ktorú koná advokát a konateľ JUDR. Jaroslav Chochoľák, proti žalovanému
Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.:
OPS/BEZ/2014/44 zo dňa 9.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd podľa § 250j ods.2 písm.c/, e/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.OPS/
BEZ/2014/44 zo dňa 9.12.2014 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 181/14/S z 12.9.2014 a v

r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku z a p l a t i ť žalobcovi na účet jeho právneho
zástupcu náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia vo výške 533,59 Eur a z titulu náhrady iných
trov konania vo výške 70 Eur.

O d k l a d á vykonateľnosť rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice č. 181/14/S z 12.9.2014 v spojení s

rozhodnutím žalovaného č. OPS/BEZ/2014/44 zo dňa 9.12.2014 do právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 11.2.2015 podanou na poštovú prepravu ako aj telefaxom toho istého dňa sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2014/44 zo dňa 9.12.2014, ktorým žalovaný
podľa§59ods.2zák.č.71/1967Zb.osprávnomkonanívzneníneskoršíchpredpisovzamietolodvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 181/14/S zo dňa 12.9.2014.

Prvostupňovým správnym rozhodnutím bola žalobcovi podľa § 19 ods.2 písm.a/ bod I zákona č.
125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a

nelegálnomzamestnávaníaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
len „zákon o inšpekcii práce“) za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods.1
písm.a/ bod IV. zákona o inšpekcii práce a to ust. § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.b/ zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
zneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákononelegálnejprácianelegálnomzamestnávaní“).Porušenie
týchto povinností spočívalo v tom, že žalobca dňa 21.1.2014 v čase od 06,55 do 08,05 hod. využíval
závislú prácu fyzickej osoby K. J., nar. XX.XX.XXXX, mal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa

osobitného predpisu a nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu.

V dôvodoch svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa konštatoval, že žalobca porušil ust. § 231
ods.1 písm.b/ bod I. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pretožeuvedeného zamestnanca neprihlásil do registra poistencov najneskôr pred začatím výkonu činnosti
zamestnanca. Túto skutočnosť správny orgán I. stupňa zistil vykonanou inšpekciou práce v dňoch
4.3.2014, 19.3.2014 a 28.3.2014, pričom toto porušenie je uvedené v protokole o výsledku inšpekcie

práce zo dňa 28.3.2014 vrátane jeho dodatku zo dňa 4.4.2014. Obsah protokolu vrátane jeho dodatku
č. 1 bol prerokovaný s konateľom žalobcu dňa 28.3.2014 a 4.4.2014. Správny orgán I. stupňa ďalej
uviedol, že z dohody o vykonaní práce zo dňa 20.1.2014 zistil, že žalobca zo zamestnancom K. J.
uzavrel dohodu o vykonaní práce na dohodnutú prácu - fyzická ochrana majetku na dobu od 21.1.2014
do 31.12.2014 s dohodnutou odmenou za prácu. Išlo teta o pracovnoprávny vzťah založený podľa

Zákonníka práce. Z evidencie pracovného času K. J. poskytnutej žalobcom za mesiac január 2014
nepochybne vyplýva, že menovaný zamestnanec vykonával pre žalobcu prácu dňa 21.1.2014 v čase od
06,55 do 08,05 hod. Z prihlášky do Sociálnej poisťovne (registračný list) fyzickej osoby K. J. vyplýva, že
vo vyššie uvedenom čase výkonu práce menovaným zamestnancom pre žalobcu nebol zamestnanec
prihlásený zamestnávateľom v Sociálnej poisťovni a žalobca ako zamestnávateľ si túto povinnosť splnil
oneskorene - uvedený rozhodujúci čas prihlásenia: 21.1.2014 o 09,09 hod. Správny orgán I. stupňa

napokon konštatoval, že konateľ žalobcu nerozporoval inšpekciou práce zistené nedostatky, závery
kontroly zobral na vedomie s tým, že zistené nedostatky okamžite odstráni.

V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa žalobca uviedol, že po obdržaní
prvostupňového správneho rozhodnutia vykonal vnútorné šetrenie za účelom zistenia skutočností, ku

ktorým došlo dňa 21.1.2014. Tohto dňa mal do služby nastúpiť ich zamestnanec K. J. o 06,55 hod.
Vykonaným vnútorným šetrením bolo však zistené, že v predmetný deň do služby menovaný nenastúpil,
ale do služby nastúpil p. F. O.. Podľa zistení žalobcu obaja menovaní tak urobili svojvoľne, žalobcu o
tejto zmene neinformovali a evidenciu dochádzky nechali v pôvodnej podobe, nezapísali do nej skutočný
stav. Následne žalobca predložil správnemu orgánu I. stupňa čestné vyhlásenie p. K.X. J. a p. F. O.,

ktorý zhodne vyhlásili, že dňa 21.1.2014 si vymenili službu, pričom o tejto skutočnosti neupovedomili
zamestnávateľa a o tejto skutočnosti ho upovedomili až po vykonanom vnútornom šetrení vo firme.

Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými zisteniami a ich právnym
hodnotením správnym orgánom I. stupňa. Konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré

by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinností. Podľa žalovaného bolo nesporne
preukázané, že žalobca sa dopustil predmetného správneho deliktu. Vo vzťahu k námietke v odvolaní
týkajúcej sa svojvoľnej zámeny služieb medzi zamestnancami bez toho, aby toto upovedomili vedenie
spoločnosti a že menovaný v predmetný deň prácu nevykonával, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie
považuje za účelové, lebo na podporu svojich tvrdení žalobca nepredložil žiadne dôkazy. Túto

skutočnosť uviedol až po obdržaní rozhodnutia o uložení pokuty vo svojom odvolaní a túto skutočnosť
predtým neuviedol ani pri prerokovaní protokolu, resp. jeho dodatku ani vo vyjadrení k oznámeniu o
začatí správneho konania. Z toho dôvodu žalovaný má za to, že žalobca tak urobil v snahe vyhnúť sa
postihu.

Vo včas podanej žalobe žalobca namietal voči rozhodnutiu a postupu prvostupňového správneho
orgánu, že už vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania uviedol, že zamestnanca K. J.
nebolo možné dňa 21.1.2014 prihlásiť do Sociálnej poisťovne, keďže bol problém s prihlásením sa na
server Sociálnej poisťovne, ktorý sa žalobca snažil odstrániť. Pretože konateľ žalobcu bol služobne
odcestovaný, nebolo možné zabezpečiť prihlásenie zamestnania osobne v Sociálnej poisťovni. O tejto

skutočnosti sa žalobca dozvedel až o 06,30 hod., to znamená ešte pred nástupom zamestnanca do
zamestnania. K odstráneniu chyby došlo následne až v čase okolo 9tej hodiny ráno, čo sa žalobca
dozvedel až vykonanou kontrolou. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že tieto skutočnosti môže
potvrdiť externá účtovná spoločnosť, ktorá vykonávala zápis zamestnanca do Sociálnej poisťovne, a
taktiež aj spoločnosť spravujúca výpočtovú techniku, a to čestným prehlásením, ak si ho prvostupňový

správny orgán vyžiada. Správny orgán prvého stupňa v rámci prvostupňového dokazovania si
predmetné čestné vyhlásenia nevyžiadal a zaujal stanovisko, že žalobca disponuje dostatočnými
podkladmi pre rozhodnutie. Správny orgán I. stupňa ani neskúmal, či pochybenie zo strany žalobcu
nebolo zavinené technickým nedostatkom na strane Sociálnej poisťovne.

K rozhodnutiu a postupu žalovaného žalobca uviedol, že už v odvolaní proti prvostupňovému správnemu
rozhodnutiu uviedol, že vnútorným šetrením bolo zistené, že v predmetný deň, kedy malo dôjsť k
spáchaniu správneho deliktu žalobcom, do služby nenastúpil zamestnanec K. J., ale ďalší zamestnanec
F. O.. Obaja menovaní si službu vymenili svojvoľne, bez vedomia žalobcu, pričom evidenciu dochádzkynechalivpôvodnomstave.Žalovanýakoodvolacíorgánnebolviazanýskutkovýmizisteniamiaprávnymi
názormi, ku ktorými dospel prvostupňový správny orgán. Žalovaný v súvislosti s uplatňovaním zásady
materiálnej pravdy v zmysle § 3 ods.4 Správneho poriadku bol povinný týmito tvrdeniami žalobcu sa

zaoberať. Žalovaný však neskúmal dostatočne skutkový stav tvrdení žalobcom v odvolaní. Obmedzil sa
iba na to, že uviedol, že tvrdenie žalobcu je účelové s cieľom vyhnúť sa postihu, pričom svoje tvrdenie
o účelovosti odvolacích námietok žalobcu dostatočne neodôvodnil. Súčasne sa domáhal odkladu
vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím v
zmysle § 250c ods.1 O.s.p.. Napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu I. stupňa žiadal

zrušiť z dôvodov uvedených v § 250j ods.2 písm.c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s
administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu I. stupňa jednomyseľne dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná.

Z administratívneho spisu správneho orgánu I. stupňa súd zistil, že zamestnanec žalobcu K. J. podľa
knihy príchodov a odchodov dňa 21.1.2014 vykonával prácu od 06 hod. 55 min. do 08 hod. 05 min.
a to na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 20.1.2014. Podľa registračného listu fyzickej osoby
bol menovaný zamestnanec žalobcu prihlásený do poistenia v Sociálnej poisťovni dňa 21.1.2014 o

09 hod. 09 min. Po podaní odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa žalobca predložil
prvostupňovému správnemu orgánu čestné vyhlásenia zamestnancov žalobcu K. J. a F. O. zo dňa
28.10.2004,vktorýchmenovanívyhlásili,žesidňa21.1.2014vymenilislužbutak,žeslužbunevykonával
zamestnanec K. J. ale zamestnanec F.E. O., pričom o tejto skutočnosti neupovedomili zamestnávateľa
a upovedomili ho o tom až pri vykonaní vnútorného šetrenia vo firme.

Podľa § 19 ods.2 bod I. zákona o inšpekcii práce Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo
fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000 Eur do 200.000 Eur, a ak ide
o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000 Eur.

Podľa § 2 ods.2 písm.b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne
zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,
ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovno-právny vzťah alebo
štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného
predpisu (poznámka pod čiarou č.6: § 231 ods.1 písm.b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení).

Právnická alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.2
a 3 (§ 3 ods.2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní).

Podľa § 7 ods.3 písm.i/, j/ zákona o inšpekcii práce, Inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa
§ 19, 20 a osobitného predpisu, prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokuty za priestupky a o

zákaze činnosti podľa osobitných predpisov.

Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 3 ods.1, 4 odsek podľa § 3 ods.1, 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a
záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Rozhodnutie
správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby
v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods.1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.Krajský súd dospel k záveru, že správny orgán I. stupňa a žalovaný nepostupovali v súlade s citovanými
právnymi normami, vo veci si nezadovážili rozhodujúce skutočnosti pre vydanie rozhodnutí, a preto je
rozhodnutie treba považovať za predčasné, pričom správny orgán prvého stupňa sa v konaní dopustil

vady konania majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

V zmysle ustálenej súdnej praxe správne delikty svojou povahou najbližšie priestupkom spadajú pod
oblasť tzv. správneho trestania. V konania vo veciach správneho deliktu, rozhodovania o vine páchateľa
za spáchanie správneho deliktu a pri ukladaní sankcie zaň na základe analógie legis treba postupovať

v súlade so zásadami trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle právnej úpravy v zákone č. 372/1990
Zb. o priestupkoch alebo Trestného zákona. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR (napríklad 3Sžn
68/2004, 3Sž 85/2000, 8Sžo 28/2007, 8Sžo 147/2008) trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v
správnom trestaní, trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne
delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy.

Pri skúmaní zákonnosti postupu a rozhodovania žalovaného a správneho orgánu I. stupňa v konaní
krajský súd vychádzal z právnych názorov obsiahnutých v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR.
Napríklad v rozsudku č.k. 6Sžo/51/2011 zo dňa 22.8.2012 (preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo
veci správneho deliktu - porušenie § 3 ods.2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v
nadväznosti na § 2 ods.2 písm.b/ tohto zákona) Najvyšší súd SR uviedol:

„Odvolací súd zastáva názor, že vzhľadom k tomu, že zákon č. 125/2006 Z.z. neustanovuje
hmotnoprávnu a ani procesnoprávnu úpravu sankcionovania správnych deliktov, bolo potrebné v
preskúmavanej veci vychádzať z právnej úpravy zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, na ktorú zákonodarca aj pod čiarou znenia právnej normy ustanovenej v § 7 ods.3

písm.j/ zákona č. 125/2006 Z.z. priamo odkazuje...

Podľa § 74 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, vykoná správny orgán v I. stupni ústne
pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne
dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého

ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

Z administratívneho spisu danej veci nevyplýva, že by správny orgán so žalobcom prejednal priestupok
kladený mu za vinu na ústnom pojednávaní, alebo že by sa žalobca odmietol dostaviť na ústne
pojednávanie, na ktorú vadu súd prihliadol z úradnej povinnosti, keďže má za následok odňatie práva

žalobcovi na spravodlivý proces pred orgánmi verejnej správy v zmysle článku 46 ods.1 Ústavy
Slovenskej republiky.“.

Samotné nerešpektovanie ust. § 74 ods.1 zákona o priestupkoch správnym orgánom I. stupňa, ktoré
žalovaný neodstránil v odvolacom konaní, predstavuje v zmysle týchto právnych názorov takú závažnú

vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tým je daný dôvod pre
zrušenierozhodnutiažalovanéhoakoajsprávnehoorgánuI.stupňavzmysle§250jods.2písm.e/O.s.p..

Krajský súd ako dôvodnú hodnotí námietku žalobcu, pokiaľ ide o nedostatočné zistenie skutkového
stavu žalovaným vzhľadom na tvrdenia žalobcu v odvolaní, v zmysle ktorých k porušeniu ust. § 3 ods.2

v spojení s ust. § 2 ods.2 písm.b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a tým aj k
spáchaniu správneho deliktu žalovaným nedošlo z dôvodu, že zamestnanie žalobcu K. J. dňa 21.1.2014
pred jeho prihlásením do poistenia v Sociálnej poisťovni nevykonával činnosť zamestnanca žalobcu. Aj
na konanie o uloženie sankcie za predmetný správny delikt sa vzťahuje zásada jednotnosti správneho
konania, ktorá okrem iného umožňuje účastníkom správneho konania uskutočňovať procesné úkony

a nimi realizovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti v priebehu celého správneho
konania, teda od jeho začatia až po právoplatnosť meritórneho rozhodnutia. Žalobca tak bol oprávnený
predložiť žalovanému písomné čestné prehlásenia svojich zamestnancov, ktorými preukazoval, že k
spáchaniu správneho deliktu z jeho strany nedošlo. Bolo povinnosťou žalovaného sa týmito tvrdeniami
žalobcu zaoberať a v záujme riadneho zistenia skutkového stavu v tomto smere vykonať aj príslušné

dokazovanie. Žalobca tvrdil, že skutočnosti nasvedčujúce tomu, že k spáchaniu správneho deliktu z
jeho strany nedošlo, zistil až po doručení rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa. Preto pre záver
žalovaného, naviac ničím neodôvodnený, o účelovosti tvrdení žalobcu v záujme vyhnutia sa postihu za
správny delikt nepostačovalo konštatovanie, že žalobca túto skutočnosť tvrdil až po vydaní rozhodnutiasprávnym orgánom I. stupňa. Bolo povinnosťou žalovaného, resp. v ďalšom konaní správneho orgánu
i. stupňa, v tomto smere vykonať príslušné dokazovanie.

Záverom krajský súd poukazuje na právne názory Najvyššieho súdu SR, obsiahnuté v jeho rozsudku č.k.
6Sžo/51/2001 zo dňa 22. augusta 2012, pokiaľ ide o materiálne chápanie naplnenia skutkovej podstaty
predmetného správneho deliktu. Najvyšší súd v tomto rozsudku uviedol:

„Cieľom zákonodarcu právnou normou zákazu nelegálneho zamestnávania ustanovenou v § 3 ods.2 v

spojení s § 2 ods.2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní bolo zamedziť nelegálnemu
zamestnávaniu fyzických osôb zamestnávateľom. Vzhľadom k uvedenému sa odvolaciemu súdu postup
správnych orgánov v oboch stupňoch voči žalobcovi javí za šikanózny, keď formalistickým výkladom
právnej úpravy nelegálneho zamestnávania stanovených v § 3 ods.2 v spojení s § 2 ods.2 tohto zákona
takmer počítali hodiny pre splnenie včasnosti registrácie v Sociálnej poisťovni (poznámka krajského
súdu: vznik pracovno-právneho vzťahu a začiatok výkonu činnosti zamestnanca 13.7.2010, prihláška do

registra poistencov doručená sociálnej poisťovni nasledujúci deň v doobedňajších hodinách). Najvyšší
súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je
ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnaním v materiálnom zmysle, a
preto aj prístup k zákonu musí byť materiálny a neformálny...

Senát Najvyššieho súdu v danej súvislosti dáva do pozornosti, že v ďalšom konaní špecifické okolnosti
daného prípadu vyžadujú výklad právnej normy ustanovenej v § 2 ods.2 písm.b/ zákona č. 82/2005
Z.z. s použitím článku 152 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. vykladať dikciu zákonného pojmu
„nelegálne zamestnávanie“ v zmysle jej kvalitatívneho obsahu a za tým účelom vykonať dokazovanie
tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti uvedená zákonná podmienka bola preukázaná

akozákonnýpredpokladpreprijatiezáveru,žežalobcanelegálnezamestnávaluvedenúzamestnankyňu
v rozpore s § 3 ods.2 uvedeného zákona).“

V ďalšom konaní sa preto žalovaný, resp. správny orgán I. stupňa vyporiadajú aj s otázkou naplnenia
skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu v materiálnom zmysle.

Z uvedených dôvodov preto súd žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu
I. stupňa podľa § 250j ods.2 písm.c/, e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný
je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods.7 O.s.p.).

Pretože krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu I. stupňa
zrušil, podľa § 250c ods.1 O.s.p. odložil výkon rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa v spojení s
rozhodnutím žalovaného do právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi

priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za žalobu v sume 70 Eur,
a náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Išlo o 3 úkony právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní krajského súdu dňa 30.7.2015)
po 139,83 Eur, paušálna náhrada po 8,39 Eur za 1 úkon právnej služby a daň z pridanej hodnoty vo

výške 20 % z tarifnej odmeny a režijného paušálu (3 x 139,83 Eur, 3 x 8,39 Eur, 20 % zo sumy 444,66
Eur - 88,93 Eur). Trovy právneho zastúpenia preto predstavovali celkovú sumu 533,59 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.