Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/118/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200518
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200518.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu

JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Andrei Vyskočovej v právnej veci žalobcu: MARIOL KN s.r.o., so sídlom
P. Pázmaňa 51, 927 01 Šaľa, IČO: 36 738 913, zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Kuttnerovou,
Kozačeka 2003/40, Zvolen proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/229642/2014/5057
zo dňa 16.5.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.7.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. 1100305/1/229642/2014/5057 zo dňa 16.5.2014, ktorým tento potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno č. 9410402/5/4921585/13/Rig zo dňa 4.11.2013, ktorým
správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 72 191,46
eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 25 112,13 eur. Súčasne
žalobca žiadal zrušiť i prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalobu odôvodňoval nedostatkami v procesnom postupe správcu dane, ktorý od začiatku výkonu
daňovej kontroly, bez zákonného dôvodu nedodržiaval stanovené lehoty a ani správny úradný postup.
V tejto súvislosti namietal, že správca dane nerešpektoval príslušné platné právne predpisy, keď
nesprávne aplikoval ustanovenia týkajúce sa prerušenia daňovej kontroly, a to ust. § 25a ods. 1
v spojení so znením ust. § 15 ods. 16 a 17 zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,
keď najskôr rozhodnutím č. 621/320/59971/2011/Csj dňa 9.9.2011 prerušil daňovú kontrolu z dôvodu,
že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním žiadostí o

poskytnutie informácií dňa 8.9.2011 v rámci medzinárodnej výmeny informácií, pričom namietal, že
takéto odôvodnenie postupu správcu dane považuje za nenáležité a nezákonné. V tejto súvislosti
poukázal na to, že daňová kontrola nie je konaním, jej výsledkom nie je nikdy vydanie rozhodnutia.
Taktiež žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií nie je konaním, lebo sa nerozhoduje o
právach a povinnostiach daňového subjektu, ale ide o bežné vykonanie dokazovania dožiadaním do
zahraničia, a preto v danom prípade nemožno primerane aplikovať znenie ust. § 25a zák.č. 511/1992
Zb. o prerušení konania. Za tohto stavu mal za to, že došlo k „prerušeniu daňovej kontroly“ bez právneho

dôvodu a náležitého a zrozumiteľného odôvodnenia. Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán v
zákonnej 30-dňovej lehote nevrátil žalobcom zapožičané dokumenty (tieto boli zapožičané 17.8.2011
a vrátené až dňa 23.5.2012), t.j. do 16.9.2011, a preto takéto konanie správcu dane považoval za
konanie v rozpore s ust. § 2 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb. ako aj § 3 ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z. vznení neskorších predpisov. Poukázal na to, že vo výkone daňovej kontroly správca dane pokračoval
dňa 16.4.2012, po prijatí odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a túto skutočnosť
žalobcovi oznámil oznámením č. 9410401/5/2315/11141/2012/KruD zo dňa 18.4.2012, doručeným

žalobcovi dňa 20.4.2012. Ďalším rozhodnutím č. 9410401/5/2281754/2012 zo dňa 21.8.2012 došlo
zo strany prvostupňového správneho orgánu k druhému prerušeniu tejto daňovej kontroly z tých
istých dôvodov (zaslanie žiadosti o poskytnutie informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií)
a vo výkone daňovej kontroly pokračoval dňa 25.4.2013, po prijatí odpovede na túto žiadosť, pričom
túto skutočnosť žalobcovi oznámil oznámením č. 9410401/5/164090/2013/KruD zo dňa 29.4.2013,

doručeným žalobcovi dňa 9.5.2013. Mal teda za to, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so
zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v
daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 29 ods. 4 veta prvá daňového poriadku). Uviedol, že
celé daňové konanie je zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením, vychádza
tak zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto
skutočnosti považoval rovnako za nezákonné, a to s poukazom aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn.

III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010. Ďalej namietal, že správca dane dôkazy hodnotil v rozpore s u st.
§ 3 ods. 3 zák.č. 563/2009 Z.z., nakoľko neprihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom
žalobca mal za preukázané, že vo všetkých predložených dokumentoch boli splnené všetky podmienky
na oslobodenie od dane, tak ako to predpokladá ust. § 43 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v
čase uskutočnenia kontrolovaného plnenia. Pokiaľ teda preukázal zákonnými dokladmi, na základe

ktorých je možné uplatniť právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, tak žalovaný mal povinnosť ako aj
prvostupňový správca dane vyhodnotiť ich podľa ich obsahu a pokiaľ neboli v konaní zistené skutočnosti,
ktoré vyvracajú pravdivosť obsahu žalobcom predložených zákonných dokladov, bolo povinnosťou
konajúcichdaňovýchorgánovtentofaktpomenovaťaobjektívnepreukázať,keďtakýtozáverjezhodnýs
judikatúrou Súdneho dvora EÚ (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 21.6.2012 C-80/11 a C-142/11). V tejto

súvislosti uviedol, že správca dane za jediný relevantný dôkaz považoval odpovede na zaslané žiadosti
v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií, pričom prihliadal iba na skutočnosti svedčiace
v neprospech žalobcu, pričom správca dane nepreukázal protiprávne uplatnenie nároku žalobcu na
vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2011. Ďalej uviedol, že rozhodnutie
prvostupňového daňového orgánu trpí právnymi - tak procesnými ako aj hmotnoprávnymi vadami a

vecnými vadami, pričom žalovaný sa pri vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia neriadil v plnom
rozsahu svojou zákonnou povinnosťou, ktorú mu ukladá zák.č. 563/2009 Z.z., a to ust. § 74 a nasl. a
neskúmal konanie správcu dane podľa § 73 a nasl., nevysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu
v rámci odvolacieho správneho konania. Žalobca bol preto rozhodnutiami správnych orgánov ukrátený
na svojich právach a právom chránených záujmoch, keď obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho

právneho posúdenia veci, z nedostatočne zisteného skutkového stavu z nesprávneho hodnotenia
zistených skutočností. Okrem toho poukázal na to, že žalovaný sa vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí
stotožnil s protiprávnym konaním správcu dane, a to bez riadneho odôvodnenia, a preto považoval
rozhodnutie tak prvostupňového daňového orgánu ako aj žalovaného za nepreskúmateľné, pre rozpor
výroku s odôvodnením.

Žalobca spochybnil i právo žalovaného vykonať daňovú kontrolu a vyslovil pochybnosť, či bola vykonaná
v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov. Podľa jeho názoru daňovú kontrolu nemožno začať
samovoľne a „námatkovo“, keď v tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS
1835/07, podľa ktorého výkonom daňovej kontroly dochádza k narušeniu autonómnej sféry jednotlivca

tým, že zákon a tiež správca dane určujú daňovému subjektu celý rad povinnosti, preto je potrebné,
aby takéto obmedzenia mali vopred jasný a zrozumiteľný dôvod, zakladajúci legitimitu pre takéto
obmedzenie. Ospravedlniteľným dôvodom ale nemôže byť iba formulácia, že daňová kontrola bola
vykonaná v záujme štátu na výbere daní bez toho, aby existovali konkrétne skutočnosti, ktoré dôvody pre
začatiedaňovejkontrolyzakladajú.Žalovanýtým,žedôvodykontrolyneuviedol,porušilzákladnézásady

zákonnosti uvedené v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a zásadu primeranosti pri správe daní. Správca dane
daňovú kontrolu začal bezdôvodne iba na základe toho, že má takúto kompetenciu, ktorou skutočnosťou
sa žalovaný nezaoberal, neskúmal, či bol dodržaný postup vyžadovaný ust. § 3 ods. 2 zák.č. 563/2009
Z.z., pričom posúdenie tejto predbežnej otázky má zásadný právny význam pre posúdenie toho, či
daňová kontrola bola vykonaná v súlade s daňovým poriadkom, či bol dodržaný zákonný postup a to aj

v spojení so začatím vyrubovacieho konania s prihliadnutím na znenie ust. § 79 zák.č. 222/2004 Z.z. v
spojení s § 85 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení zák.č. 331/2011 Z.z. .Ďalej namietal, že konajúci správca dane neprihliadal na ním navrhnuté dôkazy, tieto nevykonal, ktorými
chcel preukázať realizovanie prepráv tovaru dopravcami a tiež aj označil osoby, ktoré sa zúčastnili týchto
prepráv tovaru, ďalej žiadal vypočuť skladníkov spoločnosti SLOVAK PETROLEUM, s.r.o., (O. C., A. D.),

samostatnú referentku A. I. a zamestnancov Colného úradu Trnava, pobočka Skalica, ktorí boli prítomní
pri každej nakládke tovaru. Mal za to, že žalovaný tým, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu
dane porušil aj ust. § 74 a nasl. a neskúmal konanie správcu dane podľa § 73 a nasl. zák.č. 563/2009
Z.z. . Okrem toho tvrdil, že prvostupňový správny orgán svojim postupom v konaní porušil aj znenie
ust. § 79 zák.č. 222/2014 Z.z. v znení zák.č. 490/2010 Z.z. (s účinnosťou od 1.1.2011), a to tým, že

žalobca podal za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2011 riadne daňové priznanie dňa 27.6.2011,
dodatočné daňové priznanie nepodal, pričom správca dane mal vrátiť nadmerný odpočet do 30 dní od
uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet
vznikol, alebo v tejto lehote začať u žalobcu daňovú kontrolu, ktorú však začal až dňa 17.8.2011, čo bolo
v rozpore s ust. § 79 v tom čase platného a účinného znenia zák.č. 222/2004 Z.z., t.j. až po uplynutí
na to zákonom stanovenej lehoty.

Žalobca ďalej namietal, že daňový orgán začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011 až dňa 17.8.2011, čo bolo až po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty, keď podľa § 79 zák.č. 222/2004 mal začať daňovú kontrolu do 30 dní od

uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet
vznikol, inak mal správca dane vrátiť nadmerný odpočet v tejto lehote žalobcovi, alebo v tejto lehote
začať u žalobcu daňovú kontrolu. Konajúci správca dane však žalobcovi v zákonom stanovenej lehote
nadmerný odpočet alebo jeho časť za zdaňovacie obdobie máj 2011 nevrátil a daňovú kontrolu začal až
dňa 17.8.2011, teda konal v rozpore s ustanovením v tom čase platného a účinného znenia § 79 zák.č.

222/2004 Z.z., v znení zák.č. 331/2011 Z.z. (s účinnosťou od 1.1.2012), z čoho vyplýva, že žalovaný
začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti
za zdaňovacie obdobie máj 2011 až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

Znamená to, že daňový orgán neukončil daňovú kontrolu v zákonom stanovenej lehote, keď daňová
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj
2011 začala dňa 17.8.2011, pričom bola ukončená až dňa 30.10.2013, teda vzhľadom k prerušeniu
daňovej kontroly bez právneho dôvodu a bez zákonného jasného a zrozumiteľného odôvodnenia, a teda
až po uplynutí zákonom stanovenej 6- mesačnej lehoty (§15 ods. 17 zák.č. 511/1992 Zb., z čoho vyplýva,

že prekročila zákonom stanovenú maximálnu dobu trvania, keď k predĺženiu lehoty na jej vykonanie
nedošlo. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že verejný orgán pri svojej činnosti nemôže konať
svojvoľne,alesvojuprávomocmôžeuplatňovaťlennaúčely,kuktorýmmubolatátoprávomoczverenáa
v rozsahu, v akom mu bola zverená. Poukázal preto na to, že v danom prípade bola zo strany správnych
orgánov porušená základná zásada správy daní, a to zásada primeranosti (proporcionality), vyjadrená

v ust. § 3 ods. 2 zák.č. 563/2009 Z.z., ktorá určuje správcovi dane dodržiavať taký postup, aby pri svojej
činnostipoužillentaképrostriedky,ktorésúnajvhodnejšie,ktorébezdôvodnenezaťažujúdaňovýsubjekt
nad mieru nevyhnutnú a súčasne umožňujú správne zistiť, určiť a vybrať daň.

Žalobca tiež poukázal na to, že správca dane, ani žalovaný neprihliadli na všetky dôkazy, ktoré vyšli
v daňovom konaní najavo a rozhodnutie je tak založené na skutočnostiach, pri ktorých nie je zrejmé
z akých dôkazov a zistení správca dane vychádzal, keď nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom,
neprihliadal na obsah všetkých žalobcom predložených dôkazov (výsluch svedkov, hodnotenie výpisov
z bankových účtov, ktorými boli realizované finančné úhrady za dodaný tovar), ktorými bolo preukázané,

že došlo k oprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane v zmysle v tom čase účinného znenia § 43
zákona o DPH ohľadne prepravy tovaru a správne orgány v tomto smere prihliadali iba na informácie
získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktoré ale nevyhodnotili správne.

Ďalej namietal, že „Protokol“ č. 9410402/5/4225606/13 Csj zo dňa 16.9.2013 nespĺňal zákonné
náležitosti podľa § 15 ods. 11 písm. k) zák.č. 511/1992 Zb., keď neobsahoval vlastnoručný podpis
správcudane,ktorývykonávaldaňovúkontrolu,čosprávcovidaneajvytýkal.Okremtohojehovyjadrenie
k tomuto protokolu nezaznamenal vo forme Dodatku k protokolu, čím porušil ust. § 15 ods. 10predposledná a posledná veta zák.č. 511/1992 Zb., pričom rozhodnutie žalovaný ohľadne tejto námietky
riadne neodôvodnil a stotožnil sa s protiprávnym konaním správcu dane. Správca dane tiež pochybil v
tom, že tento neumožnil žalobcovi sa vyjadriť k zneniu „Protokolu“, a ani žalobcovi neposkytol zákonnú

lehotu na vyjadrenie sa k tomuto protokolu.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.11.2014 navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. K námietkam žalobcu týkajúcim sa dĺžky daňovej kontroly v nadväznosti na prerušenia

daňovej kontroly uviedol, že v čase od zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií
do prijatia poslednej odpovede správca dane rozhodnutiami podľa § 25a zák.č. 511/1992 Zb.
prerušil vykonávanú daňovú kontrolu, a to dvakrát (od 13.9.2011 do 16.4.2012 a od 31.8.2012 do
25.4.2013), pričom Finančné riaditeľstvo SR súčasne na základe správcu dane predĺžilo oznámením č.
1020201/1/554873-1140707/2012 zo dňa 27.8.2012 lehotu na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu za
zdaňovacie obdobie máj 2011 o 6 mesiacov. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane mal vrátiť

nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie,
v ktorom nadmerný odpočet vznikol, alebo v tejto lehote začať u žalobcu daňovú kontrolu poukázal na
ust. § 79 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v roku 2011 a uviedol, že ak v zdaňovacom období
vznikneplatiteľovinadmernýodpočet,odpočítaplatiteľnadmernýodpočetodvlastnejdaňovejpovinnosti
v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Poukázal ďalej na to, že ak platiteľ

nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom
období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní
od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom
nadmerný odpočet vznikol. V danom prípade žalobca v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie
obdobie máj 2011 nevyznačil, že spĺňa podmienky podľa § 79 ods. 2 písm. a) až c) zák.č. 222/2004 Z.z.,

a preto sa správca dane v konaní riadil ustanoveniami § 79 ods. 1 a 4 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení
platnom v roku 2011. Daňové priznanie za nasledujúce zdaňovacie obdobie (jún 2011) podal daňový
subjekt dňa 21.7.2011, a teda dňa 22.7.2011 začala plynúť 30 dňová lehota na vrátenie nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011. V tejto lehote dňa 17.8.2011 začal správca dane daňovú
kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie máj 2011. Za tohto stavu preto správca dane neporušil ust. § 79 zák.č. 222/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov a túto námietku žalobcu považoval za neopodstatnenú. Taktiež aj
námietky žalobcu týkajúce sa nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly a prekročenia dĺžky jej trvania
považoval za nedôvodné, keď správca dane rozhodnutiami o prerušení daňovej kontroly postupoval v
súlade s ust. § 61 ods. 1 písm. b) zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti

na ust. § 46 ods. 10 tohto zákona z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej
spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ ide o zaslanie jednotlivých
žiadostí, týkajúcich sa získania informácií v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií, tak tieto
boli požadované v súlade s čl. 7 Nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji

proti podvodom v oblasti DPH, pričom výsledkom tohto konania mohlo byť aj potvrdenie skutočností
uvádzaných kontrolovaným daňovým subjektom. Mal preto za to, že daňová kontrola bola prerušená
zákonným spôsobom a počas jej prerušenia lehoty podľa zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších
predpisov neplynul (§ 61 ods. 5 zák.č. 563/2009 Z.z.), daňová kontrola teda trvala menej ako 1 rok
od jej začatia, keď začala dňa 21.2.2012 a ukončená bola dňa 25.11.2013, a teda bola vykonaná v

súlade s ust. § 46 ods. 10 zák.č. 563/2009 Z.z. . Za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu týkajúcu
sa neoznámenia dôvodu začatia daňovej kontroly, nakoľko správca dane podľa zák.č. 563/2009 Z.z.
takúto povinnosť nemá. Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci, tak tento bol zistený v náležitom
rozsahu, každý dôkaz bol hodnotený samostatne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, z hľadiska ich
pravdivosti a preukaznej hodnoty na zabezpečenie presného, pravdivého a úplného zistenia skutkového

stavu. S jednotlivými námietkami žalobcu sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení žalobou napadnutého
rozhodnutia. Ďalej uviedol, že vykonal v rámci daňovej kontroly úkony, aby skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom po preskúmaní predložených
dokladov požiadal o medzinárodnú výmenu daňových informácií (daňovú kontrolu prerušil dvakrát a
to od 13.9.2011 do 16.4.2011 a od 31.8.2012 do 25.4.2013 až do doručenia poslednej odpovede),

pričom Finančné riaditeľstvo SR súčasne na základe žiadosti správcu dane predĺžilo na základe vyššie
uvedeného oznámenia lehotu na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu o 6 mesiacov za zdaňovacie
obdobie máj 2011. Ďalej uviedol, že žalobca ako daňový subjekt sa oboznámil s výsledkami zisťovania,pričom žalobcu vyzval na predloženie dôkazov preukazujúcich oprávnenosť oslobodenia od dane podľa
§ 43 zák.č. 222/2004 Z.z. .

Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok v zmysle § 250f O.s.p. bolo vo veci vyhlásené rozhodnutie
bez nariadenia pojednávaní, postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p.. Vyhlásenie rozhodnutia bolo zákonom
stanoveným spôsobom uverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave najmenej 5 dní vopred,
rovnako bolo vyhlásenie rozhodnutia oznámené aj na internetovej stránke MS SR.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a vzhľadom k
tomu, že boli splnené zákonné podmienky vyžadované ust. § 250f O.s.p., súd rozhodol o žalobe bez
pojednávania, postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. .

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že upovedomením zo dňa 3.8.2011 bolo
žalobcovi Daňovým úradom Komárno oznámené začatie kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011 dňom 17.8.2011. Daňová kontrola

sa týkala aj deklarovaných dodávok tovaru v rámci spoločenstva v príslušnom období, v ktorom bol
uplatnený nadmerný odpočet podľa § 79 zák. č. 222/2004 Z.z. vo výške 72 191,46 eur. Vzhľadom na
to, vykonával správca dane zisťovania tak na území SR ako aj prostredníctvom medzinárodnej výmeny
informácií s dožiadaním od príslušných daňových orgánov.

Výzvou zo dňa 11.7.2012 správca dane vyzval žalovaného na predloženie dôkazov k výkonu daňovej
kontroly vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť BAU - OIL KORLÁTOLT FELELOSSÉGU TÁRSASÁG
so správcom dane nekomunikuje, zástupcovia spoločnosti sú nekontaktní, Maďarská daňová správa

zrušila spoločnosti dňom 5.12.2011 registráciu IČ DPH, a teda vznikli pochybnosti o uskutočnení
zdaniteľných obchodov - dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zák.č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty pre túto spoločnosť, keď v súvislosti s týmito dodávkami si žalobca ako
daňový subjekt uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH vo výške 748 636,10 eur.
Daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 83 148,60 eur od dodávateľa SLOVAK

PETROLEUM s.r.o., (HBL do 24.6.2011), Senica - Čáčov 309 na základe dodávateľských faktúr za
dodanie základového oleja MP 150/80 položka CS 27101999, pričom správca dane žiadal o predloženie
dokladov potvrdzujúcich dodanie predmetného tovaru (CMR, nákladné listy) pre odberateľa BAU -
OIL KORLÁTOLT FELELOSSÉGU TÁRSASÁG a bolo zistené, že daňový subjekt v účtovníctve
nemal účtovné doklady za predaný tovar alebo poskytnuté služby a ani žiadne ďalšie doklady, ktoré

by preukazovali uskutočnenie predmetných prepráv. V rámci daňovej kontroly nebolo preukázané, že
odberateľ BAU OIL Kft reálne nadobudol tovar v inom členskom štáte a stal sa jeho vlastníkom, pričom z
medzinárodnej výmeny informácií nebolo preukázané uskutočnenie intrakomunitárneho dodania tovaru
s oslobodením od dane pre spoločnosť BAU OIL Kft daňovým subjektom - žalobcom v zdaňovacom
období máj 2011. Žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt na základe predložených dokladov

deklaroval oslobodenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona o
DPH, nadobudnutého od spoločnosti SLOVAK PETROLEUM, s.r.o. osobe identifikovanej pre daň v inom
členskom štáte - BAU-OIL Kft., Tünde utca 13b, 4400 Nyieregyháza, Maďarsko celkovo v hodnote 457
309,95 eur za dodanie tovaru - základový olej ( basic oil MP 150/80) na základe faktúr č. 20110136,
20110150, 20110157, 20110166 za dodanie tohto základového oleja pre maďarskú spoločnosť BAU-OIL

Kft., pričom žalobca ako daňový subjekt bol správcom dane vyzvaný, aby predložil doklady potvrdzujúce
dodanie základového oleja pre odberateľa BAU-OIL Kft. (CMR, medzinárodné nákladné listy) a tiež
na základe faktúr č. 20110139 zo dňa 10.5.2011, č. 20110140 zo dňa 10.5.2011 a č. 20110143 zo
dňa 13.5.2011 na celkovú hodnotu 29 208 eur pre nemeckú spoločnosť Agrarwelt GmbH. V súvislosti
s preverovaním týchto obchodných transakcií bolo zistené, že žalobca v účtovníctve nemal účtovné

doklady za predaný tovar alebo poskytnuté služby a ani žiadne ďalšie doklady, ktoré by preukazovali
uskutočnenie predmetných prepráv, čím neboli splnené podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní
tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo
nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet (§ 43 ods. 1 a 5 písm. a) zákona o DPH).Rozhodnutím Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno číslo: 9410402/5/4921585/13/Rig zo dňa

4.11.2013, v zmysle záverov protokolu zo dňa 16.9.2013, tento podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1
zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zák.č. 563/2009 Z.z.
žalobcovinadmernýodpočetzazdaňovacieobdobiemáj2011vsume72191,46euravyrubilmuvlastnú
daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 25 112,13 eur. V odôvodnení rozhodnutia bolo
konštatované, že na základe zistení vyplývajúcich z poskytnutých informácií na medzinárodnú žiadosť

č. 621/320/56754/2011/KruD nebolo preukázané uskutočnenie intrakomunitárneho dodania tovaru s
oslobodením od dane pre spoločnosť BAU-OIL Kft. Tünde utca 13b, 4400 Nyieregyháza, Maďarsko
žalobcom v zdaňovacom období máj 2011. Podľa informácií poskytnutých Maďarskou daňovou správou
išlo o spoločnosť, ktorá si dlhšie neplní svoje povinnosti, pričom toto jej správanie ako odberateľa
pretrváva už dlhšiu dobu a tieto skutočnosti mohli byť známe aj dodávateľovi pri uzatváraní obchodných
vzťahov, ktorý si mohol preveriť, či táto spoločnosť je hodnoverným partnerom a či je predpoklad, aby

si táto spoločnosť ako nadobúdateľ splnila povinnosť prepraviť tovar mimo územia dodávateľského
štátu, tovar zdaniť a odviezť daň. V tejto súvislosti bolo konštatované, že v rámci daňovej kontroly
nebolo preukázané, že odberateľ BAU-OIL Kft., uvádzaný na odberateľských faktúrach ako nadobúdateľ
a na prepravných dokladoch ako príjemca, ktorý má povinnosť odviezť daň, reálne nadobudol tovar
v inom členskom štáte a stal sa jeho vlastníkom. Ďalej prvostupňový správny orgán uviedol, že

dodacie listy (plniace listy) nie sú hodnovernými dôkaznými dokladmi, preukazujúcimi intrakomunitárne
dodanie tovaru od žalobcu pre odberateľa BAU-OIL Kft., na ktorých malo byť potvrdené prevzatie
tovaru odberateľom, avšak na predložených dodacích listoch k odberateľským faktúram potvrdenie
prevzatia tovaru odberateľom chýba, pričom žalobca nie je na dodacích listoch nikde uvedený, v časti
„odberateľ“ je uvedený BAU-OIL a v časti údaje o dodávke je údaj: HBL, 905 01 Senica - Čáčov,

Slovakia. Znamená to, že doklady, na ktoré sa žalobca odvoláva musia spĺňať funkciu dôkazných
dokumentov vzájomne súvisiacich a preukazujúcich reálne plnenia, a to s faktúrami, dodacími listami
a ďalšími dokladmi vydávanými v súvislosti s dodaním a prepravou tovaru, pričom tieto skutočnosti
neboli hodnoverne preukázané ani kontrolovaným daňovým subjektom a ani nadobúdateľom. Taktiež z
odpovede Národnej diaľničnej spoločnosti je zrejmé, že vozidlá s evidenčným číslom BH 34 USA, BH

41 USA, BH 42 USA síce boli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme, ale v požadovanom
období neužívali vymedzené úseky ciest a taktiež neboli zachytené kontrolnými bránami. Pokiaľ ide
o vozidlá s evidenčným číslom SL 650 KS, SL 441 KT, KWX 705, LKT 679, KLD 629, KHD 961, BH
28 USA, LUC 907, 5C 31242 boli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme a tieto vozidlá
aj užívali vymedzené úseky ciest v požadovanom období, pričom pokiaľ ide o vozidlo s evidenčným

číslo BH 39 USA toto nebolo zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme. Ani na základe CMR
daňový subjekt nepreukázal, že práve tovar uvádzaný na odberateľských faktúrach bol prepravený
deklarovanými prepravami, pričom nebola preukázaná ani skutočnosť, že tovar uvádzaný na faktúrach
opustil územie tuzemska.

Napadnutým rozhodnutím č. 1100305/1/229642/2014/5057 zo dňa 16.5.2014 žalovaný rozhodnutie
správcu dane potvrdil, nakoľko sa stotožnil s vyhodnotením zistených skutočností tak, ako to urobil
správca dane, pričom bolo zistené, že žalobca ako daňový subjekt si neoprávnene uplatnil oslobodenie
od dane podľa § 43 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. pri deklarovaných dodaniach tovaru do iného členského

štátu. Pri preverovaní uvedených obchodov v spoločnosti správca dane vykonal u daňového subjektu
- žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za
zdaňovacie obdobie máj 2011, pri ktorej preveroval u žalobcu skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane a na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že kontrolovaný daňový subjekt
- žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane pri deklarovaných dodaniach tovaru do iného

členského štátu. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo v podstate konštatované, že tento ako
odvolací správny orgán sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu (správca dane),
nakoľko z predložených listinných dokladov nebolo preukázané, že práve tovar uvedený na príslušných
odberateľských faktúrach bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu. V tejto súvislosti bolo
konštatované, že prepravný doklad s neúplnými a nedôveryhodnými údajmi, bez dôkaznej preukáznosti

nemôže byť pri dokazovaní nahradený potvrdeniami v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) zák.č. 222/2004 Z.z.
o dodaní tovaru do EÚ. Platiteľ je teda povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od
dane podľa § 43 ods. 1 až 4 zák.č. 222/2004 Z.z. a zároveň je povinný preukázať dodanie tovaru do
iného členského štátu kópiou faktúry, pričom keď prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ, písomnýmvyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, a
keď prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia (§ 43 ods. 5 písm. a) a c) zák.č.

222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), pričom daňový subjekt splnenie podmienok oslobodenia
od dane nepreukázal. V danom prípade žalovaný mal za to, že ide o tzv. reťazový obchod, na ktorom sa
zúčastňuje reťazec dodávateľov a odberateľov identifikovaných pre daň v rôznych členských štátoch,
pričom ako už bolo vyššie spomínané žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by
obchodné transakcie boli zrealizované tak ako to tvrdí žalobca.

Podľa § 247 O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len o DPH)
(1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného
členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou
identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

(2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený
z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet.

(3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo

prepravenéhoztuzemskadoinéhočlenskéhoštátukupujúcemupredávajúcimalebokupujúcimalebona
ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná
pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a
nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte,
v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.

(4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu
na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane
podľa odseku 1.

(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo

odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,

prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,

5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.Podľa § 49 zákona o DPH
(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo

službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

(3) Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov
a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37
a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania,
prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom
tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa

§ 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa §
67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s
výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6.

Podľa § 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
(1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

(2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

(6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

(7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

(8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Podľa § 15 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
(1) Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste,
kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom

daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu
na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu,
ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo

kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, 6ee) alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b)(5) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"),
má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,

aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

(10) O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec
správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania

protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie
kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený
písomnesavyjadriťkprotokolunajneskôrdoôsmichpracovnýchdníododňajehodoručenia.Zmeškanie
lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k
protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve
na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového

subjektuprerokovaťprotokolajvkratšejlehote.Aksakontrolovanýdaňovýsubjektvdeňurčenývovýzve
nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane
je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného
podnetuvprotokoleopraviťchybyainénesprávnostinajneskôrvdeňjehoprerokovaniaskontrolovaným
daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu

podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k
protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

(13) Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom
alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania

protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom
spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania
protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa
začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou
zistí,žedaňovémusubjektu,ktorýnemápovinnosťpodávaťdaňovépriznaniepodľaosobitnýchzákonov,

1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa
odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci
na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie
orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane
(§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

(17) Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie
nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím
primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých
osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov.

Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je
ministerstvo.

(18) Ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich
mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením

dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.

Podľa § 25a zák. č. 511/1992 Zb.
(1) Správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo

konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

(2) Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne
navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť,

najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na
vydanie rozhodnutia.

(3) Proti rozhodnutiu o prerušení konania nie je prípustné odvolanie.(4) Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo
pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2.

Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

(5) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 165 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku
(1) Právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.

(2) Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o

správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.
decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak
je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

(3) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na daňové exekučné konanie začaté podľa doterajších

predpisov.

(4) Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších
predpisov.

(5) Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa
vykoná podľa doterajších predpisov.

(6) Nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa § 61 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992
Zb.o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do

31. decembra 2011 sa považuje za dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa § 83 tohto zákona.

(7) Sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona.

Podľa § 165b zák. č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku
Prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012
(1) Daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

(2) § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru o nepreukázaní dôvodov na zrušenie napadnutého

rozhodnutia.

Ktrvaniudaňovejkontrolyanadväzujúcejnámietkenezákonnostiňouzískanýchdôkazovsúdpoukazuje
na skutočnosť, že predmetná daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia zo dňa 3.8.2011

dňom 17.8.2011, rozhodnutiami zo dňa 9.9.2011 a 21.8.2012 bola v súlade s ust. § 25a zák. č.
511/1992 Zb. prerušená, pričom dňa 25.4.2013 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola
prerušená a ukončená bola dňa 30.10.2013. Lehoty v dobe počínajúcej oznámením prerušenia
konania a končiacej oznámením odpadnutia dôvodov neplynuli, daňová kontrola teda bola skončená
zákonným spôsobom v predĺženej lehote 12 mesiacov (Finančné riaditeľstvo predĺžila oznámením č.

1020201/1/554873-1140707/12 zo dňa 27.8.2012 lehotu na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu) .
Okrem toho súd považuje za potrebné k veci uviesť, že ak je konanie prerušené, lehoty podľa zák.č.
511/1992 Zb. neplynú. Je bezpredmetný poukaz na nemožnosť prerušenia daňovej kontroly z dôvodu
žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií s poukazom na to, že postup správcu dane vo veci žiadostio medzinárodnú výmenu informácií nie je možné v zmysle výkladu použitého žalobcom považovať za
konanie v zmysle §25a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb.. Získavanie predmetných informácií nepochybne
predstavovalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Súd si je vedomý

zásadnosti záverov vyslovených v náleze ÚS SR 24/2010 vo veci maximálnej doby trvania daňovej
kontroly v nadväznosti na úpravu §15 ods. 17 zák. č. 511/1992 Zb. na druhej strane s prihliadnutím
na čiastočne odlišné okolnosti trvania daňovej kontroly, ako aj zásadu primeranosti a účelu daňového
konania má za to, že dobu prerušenia daňovej kontroly na základe platného zákonného zmocnenia
§ 25a zák. č. 511/1992 Zb. nie je možné zahrnúť do doby trvania daňovej kontroly a z tohto dôvodu

skonštatovať jej nezákonnosť vzhľadom na prekročenie lehoty jej trvania v zmysle § 15 ods. 17 a 18
zák. č. 511/1992 Zb..

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že vo veci konali príslušné daňové orgány s
prihliadnutím na prebiehajúce zmeny v štruktúre daňových orgánov v zmysle zák. č. 332/2011 Z.z..

K námietke nesprávnej aplikácie procesného právneho predpisu súd uvádza, že Daňové konanie sa
do 31.12.2011 riadilo právnou úpravou zák. č. 511/1992 Z.z. ako všeobecného predpisu upravujúceho
daňové konanie. Po nadobudnutí účinnosti čl. I. Daňového poriadku dňom 01.01.2012 do nadobudnutia
účinnosti § 165b zák. č. 511/1992 Z.z. dňom 30.12.2012 sa daňové konanie právoplatne neukončené

pred účinnosťou daňového poriadku, s výnimkou ukladania sankcií podľa priaznivejšej neskoršej právnej
úpravy (§ 165 ods. 1), daňová kontrola (§ 165 ods. 2) aj vyrubovacie konanie (§ 165 ods. 3) riadili
právnou úpravou zák. č. 511/1992 Z.z..

Dňa 30.12.2012 nadobudlo platnosť a účinnosť ustanovenie § 165b Daňového poriadku, v zmysle
ods. 1, ktorého došlo k zmene právneho predpisu upravujúceho vedenie (celého) daňového konania
pozostávajúceho z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania na daňový poriadok. Ustanovenie ods.2
výslovne vylučuje použitie "doterajších predpisov" (s odkazom na § 165 ods. 1) na celé daňové konanie
začaté a neukončené právoplatne pred nadobudnutím účinnosti daňového poriadku. Na druhej strane

ust. § 165b) daňového poriadku na rozdiel od § 165 neobsahuje duplicitnú úpravu procesného predpisu
pre jednotlivé štádiá daňového konania (vyrubovacie konanie a daňová kontrola), ani nevylučuje
aplikáciuust.§165ods.4a5daňovéhoporiadku,čomôževiesťkzáveru,žeajponadobudnutíúčinnosti
zák. č. 440/2012 Z.z., ktorým bolo do daňového poriadku zakomponované ust. § 165b daňového
poriadku, sa výkon daňovej kontroly a vyrubovacie konanie v daňových konaniach začatých podľa zák.

č. 511/1992 Z.z. riadi vzhľadom na platnú právnu úpravu § 165 ods. 4 a 5 zákonom č. 511/1992 Z.z..

Takýtovýkladvšakpodľanázorusúdunekorešpondujeslogikouvylúčeniaaplikáciezák.č.511/1992Z.z.
v zmysle § 165b ods. 1 daňového poriadku zo všetkých prípadov konania a rozhodovania, s výnimkou

ukladania sankcií v stanovených prípadoch. Je zrejmé, v rozpore s účelom novely zák. č. 440/2012 Z.z.
zákonodarca pre prípady rozhodovania po 30.12.2012 opomenul vylúčiť aplikovateľnosť úpravy § 165
ods.4a5daňovéhoporiadku.Jetedadôvodnépo30.12.2012vyžadovaťoddaňovýchorgánovaplikáciu
právnej úpravy daňového poriadku aj na neskončené konania začaté za účinnosti zák. č. 511/1992
Zb.. Na druhej strane treba význam tohto záveru skúmať v nadväznosti na obsah žalobného návrhu

podaného v zmysle § 247 O.s.p. obsahovou náležitosťou, ktorého je aj tvrdenie, že v dôsledku tvrdeného
nezákonného postupu (nesprávna aplikácia daňového procesného predpisu) došlo k ukráteniu žalobcu
na jeho právach, pričom nepostačuje všeobecné tvrdenie, že uvedeným postupom bol porušený zákon.
V žalobných dôvodoch, absentuje akékoľvek konkretizovanie tvrdenej ujmy, spôsobenej žalobcovi. S
prihliadnutím na vyššie uvedený nedostatok obsahových náležitostí žalobného návrhu, ako aj ust. §

250 i ods. 3 O.s.p. súd nepovažuje vyššie uvedenú skutočnosť za dôvod na zrušenie napadnutého
rozhodnutia.

Žalobca vzniesol námietky aj v súvislosti s rozsahom vykonaného dokazovania a vyhodnotením

získaných dôkazov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí a správca dane v rozhodnutiach sa dostatočne
vyjadril a vysporiadal so žalobcovými návrhmi a námietkami. V tejto súvislosti nemožno opomenúť,
že daňové konanie sa riadi zásadou prejednávacou, nie vyšetrovacou, správny orgán zvažuje, ktoré z
navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré vzhľadom na ich predpokladaný vplyv, či nedostatočný významna rozhodovanie vo veci nie je dôvodné vykonávať. Žalobca bol v danom prípade v situácii, keď výsledky
vykonaného dokazovania za zdaňovacie obdobie máj 2011 nepotvrdili dôvodnosť uplatneného nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vzniknutého uplatnením práva na odpočítanie dane z tovarov a

služieb kúpených v tuzemsku a dodaním z tuzemska do iného členského štátu EÚ, pričom bolo zistené,
že žalobca ako platiteľ si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH
pri dodaní tovaru s miestom dodania v tuzemsku v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH podľa
vystavených faktúr.

Rozhodujúcou skutočnosťou bolo v jednotlivých prípadoch nesplnenie podmienok pre oslobodenie od
dane v zmysle § 43 zákona o DPH, nakoľko v konaní predkladané doklady boli vyhodnotené ako
nedostačujúce a nepreukazné. Predložené prepravné doklady neobsahovali zákonom požadované
náležitosti. Nie je možné zohľadniť tvrdenie, že podľa dodacích listov dodávky zo spoločnosti SLOVAK
PETROLEUM, s.r.o., tvrdenému odberateľovi žalobcu sú spôsobilé preukázať plnenie zo strany žalobcu.

Za dostačujúci dôkaz nie je možné považovať ani finančné transakcie od tvrdeného odberateľa
v prospech účtu žalobcu, ktoré sú bez dostatočnej identifikácie. Tvrdené sporné dodania tovaru
sa nepodarili dokázať ani prostredníctvom medzinárodného zisťovania informácií, pričom nemožno
opomenúť, že toto dokazovanie (ktoré bolo dôvodom prerušenia konania a podľa žalobcu aj prekročenia
najvyššej prípustnej doby trvania daňovej kontroly) bolo vedené v záujme a v prospech žalobcu. Súd

považuje za potrebné k veci tiež uviesť, že v zmysle ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní je dôkazné
bremeno na strane daňového subjektu, pričom v daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu
preukázať všetky tvrdené skutočnosti a správca dane tieto dôkazy posudzuje. Znamená to, že pokiaľ
správca dane získa oprávnené pochybnosti o tom, či bol predmetný tovar dodaný, nie je povinný
dokazovať jeho nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného

plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že na daňové konanie o odpočte dane z
pridanej hodnoty sú na preukázanie nároku na odpočet DPH kladené prísnejšie podmienky ako u iných
druhov daní.

K námietke žalobcu, že správca dane mal vrátiť nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na
podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, alebo v tejto
lehote začať u žalobcu daňovú kontrolu, je potrebné poukázať na to, že správny orgán sa v konaní
správne riadil ust. § 79 ods. 1 a 4 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v roku 2011, pretože daňové

priznanie za nasledujúce zdaňovacie obdobie (jún 2011) podal daňový subjekt dňa 21.7.2011, a teda dňa
22.7.2011 začala plynúť 30 dňová lehota na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj
2011, a preto za tohto stavu správca dane neporušil ust. § 79 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov.

K námietkam žalobcu, týkajúcim sa postupu správcu dane pri prerokovaní protokolu a k nevyhotoveniu
jeho dodatku k tomuto protokolu súd uvádza, že tento bol správny, keď správca dane v súlade s §
15 ods. 10 zák.č. 511/1992 Zb. vyhotovil protokol o výsledku zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu č. 9410402/5/4205648/13/Csj, KruD zo dňa 16.9.2013, ktorý spolu s výzvou č.
9410402/5/4225606/13/Csj zo dňa 16.9.2013 na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie

prevzal žalobca dňa 23.9.2013. V tejto súvislosti sa súd zhoduje s tvrdením žalovaného, že ust. § 15 ods.
10 zák.č. 511/1992 Zb. nepredpokladá, že už v tomto štádiu bude protokol podpísaný zamestnancami
správcu dane, nakoľko ust. § 15 ods. 12 zák.č. 511/1992 Zb. ukladá, že protokol podpisuje kontrolovaný
daňový subjekt alebo jeho zástupca ako aj zamestnanec správcu dane až po prerokovaní protokolu. V
danom prípade je nepochybné, že k prerokovaniu protokolu došlo dňa 30.10.2013, teda v deň určený

vo výzve č. 9410402/5/4225606/13/Csj ako deň prerokovania protokolu, teda až po uplynutí lehoty
na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Znamená to, že prvostupňový
správny orgán procesne nepochybil pri prerokovaní protokolu. Pokiaľ ide o námietku žalobcu proti
postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly podľa § 15 ods. 8 zák.č. 511/1992 Zb.
tak v rámci daňového konania nevznikli pochybnosti o nezaujatosti zamestnancov správcu dane a ani

žalobca v rámci vykonaného daňového konania neoznámil žiadne skutočnosti svedčiace o zaujatosti
zamestnanca správcu dane. Pokiaľ žalobca dňa 5.11.2013 podal „námietku zaujatosti“ proti postupu
zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly, v ktorej namietal, že kontrolórky odignorovali
jeho žiadosť a nepredložili mu protokol v súlade s § 15 ods. 11 bod k) zák.č. 511/1992 Zb. tak k tomutosúd uvádza, že táto námietka bolo podaná po dni doručenia výzvy č. 9410402/5/4225606/13/Csj zo dňa
16.9.2013 na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie, ktorá bolo daňovému subjektu doručená
dňa 23.9.2013, pričom táto námietka nie je prípustná, pretože bola podaná po dni doručenia výzvy podľa

§ 15 ods. 10 zák.č. 511/1992 Zb. a nemožno ju považovať za opodstatnenú.

Taktiež nemožno považovať za dôvodné ani námietky žalobcu v súvislosti s tým, že správca dane
neoznámil dôvody, pre ktoré mala byť daňová kontrola u žalobcu vykonávaná, keď správca dane nie je

povinný oznamovať dôvody vykonania daňovej kontroly, nakoľko mu to žiadne z ustanovení daňového
poriadku neukladá a práve naopak, s poukazom na ust. § 44 ods. 1 zákona o správe daní sa daňová
kontrola vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Zadôvodnúsúdnepovažujeaninámietkuporušeniaust.čl.48ÚstavySRvzmysle, ktoréhomáprávona
prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, postup správneho

orgánu, vrátane doby prerušenia daňového konania, súd považuje za zákonný, v tomto zmysle sa k
nemu vyjadril aj žalovaný.

Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu, v zmysle ktorého žalobca preukázal svoj nárok zákonnými

dokladmi, na základe ktorých je možné uplatniť právo na odpočet DPH a z toho vyvodzoval povinnosť
daňových orgánov vyhodnotiť podľa obsahu ich pravdivosť a v prípade záveru svedčiacom o porušení
zákona alebo daňovom podvode tento fakt objektívne tento pomenovať a objektívne preukázať. Z
rozhodnutia je zrejmé, že bolo vydané na základe nepreukázania zákonných dokladov osvedčujúcich
vznik nároku na odpočet DPH.

Súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, pričom dospel k záveru, že žalobu nie je možné považovať za
dôvodnú,pretožeuvedenéžalobnédôvodynebolispôsobiléspochybniťzákonnosťpostupužalovaného,
resp. správnosť záverov, na základe ktorých boli založené vydané rozhodnutia správnych orgánov. S

poukazom na vyššie uvedené súd považoval námietky žalobcu za nedôvodné, nakoľko bolo zistené, že
žalobca neuniesol tak v daňovom a ani v súdnom konaní dôkazné bremeno a neuviedol žiadne také
skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány relevantným spôsobom nevysporiadali, pričom sa zaoberali
všetkými vznesenými námietkami zo strany žalobcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne neúspešnému žalobcovi
ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.