Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Martin Štubniak

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Csp/140/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417209718
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6417209718.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej:
J. X., P.. XX.XX.XXXX, L. Ž. XXX, XXX XX L. Ž., o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.09.2017 bol na Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len ,,okresný súd“) doručený
návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal zriadiť záložné právo „k

spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, zapísaným
na liste vlastníctva č. XX, vedenom Okresným úradom Ž. P. L., katastrálny odbor, okres Ž. P. L., obec
L. Ž., katastrálne územie L. Ž., ktorým sa zabezpečuje záväzok žalovaného voči žalobcovi zo Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXX, a to C-KN parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
a rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXX“.

2. Žalobca návrh odôvodnil tým, že žalovaná s ním ako dlžníčka uzavrela zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 23.11.2012, no svoj dlh riadne a včas nesplnila, a to napriek tomu, že je
vlastníčkou nehnuteľností a teda disponuje majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku uspokojiť.
Žalobca sa svojho práva domáha návrhom na vydanie platobného rozkazu na tunajšom súde pod
sp. zn. 20Csp/74/2017, ktorý však doposiaľ nebol vydaný. Žalobca má obavu, že by počas súdneho
konania o zaplatenie pohľadávky mohlo dôjsť zo strany žalovanej k takej zmene majetkových pomerov

vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, ktorá by mohla ohroziť riadne vykonanie exekúcie, či už
formou scudzenia nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej tretej osobe, prípadne zriadením zmluvného
záložného práva alebo inou dispozíciou s nehnuteľnosťami, ktorá by mala za následok zhoršenie
vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu a ohrozenie výkonu exekúcie.

3. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“),

zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.5. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu, ku ktorému bol priložený len čiastočný výpis z LV č.
XX k.ú. L. Ž. a so spisom sp. zn. 20Csp/74/2017 dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný, nakoľko žalobca ničím neosvedčil svoju (len subjektívnu)
obavu z ohrozenia exekúcie, ako táto podmienka vyplýva z ust. § 343 ods. 1 CSP. Žalobca totiž ničím
nepreukázal,anižiadnymspôsobomneosvedčil,nepredložilžiadnelistinnédôkazyotom,žejetuobava,

že by prípadný výkon budúceho rozhodnutia mohol byť ohrozený, t.j. nepreukázal, že by žalovaná
mienila svojim majetkom disponovať tak, aby zmenšila svoje majetkové hodnoty do takej miery, že by
prípadná exekúcia mohla byť ohrozená. Samotná existencia tvrdenej pohľadávky žalobcu voči žalovanej
(ktorá pohľadávka ešte ani nie je priznaná sudom) nemôže byť dôvodom pre zriadenie záložného práva,
kde je potrebné okrem iného posudzovať aj primeranosť hodnoty založenej nehnuteľnosti a samotnej
pohľadávky. Dôvodom pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia môže byť iba také konanie dlžníka,

prípadne iné skutočnosti, ktoré objektivizujú obavu veriteľa, že by prípadný výkon budúceho rozhodnutia
mohol byť zmarený. Vzhľadom na skutočnosť, že z obsahu spisu nevyplýva, že by konaním žalovanej,
alebovdôsledkuinýchokolnostíreálnehrozilozníženiemožnostidosiahnuťuspokojenienárokužalobcu
výkonom rozhodnutia a žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti nasvedčujúce snahe
žalovanej prípadnú exekúciu zmariť, súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia už

len z tohto dôvodu musel zamietnuť.

7. I keď by však žalobca vyššie uvedené skutočnosti osvedčil, jeho návrhu by nebolo možné ani
tak vyhovieť, pretože ako je zrejmé z predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XX k. ú. L. Ž.,
tam vedené nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej a jej manžela. Z toho

logicky vyplýva, že vzhľadom na bezpodielovosť spoluvlastníctva nie je možné zriadiť záložné právo
zabezpečovacím opatrením len k „spoluvlastníckemu podielu“ žalovanej, pretože tento nie je nijako
kvantitatívne vymedzený (čo je podstatou bezpodielového spoluvlastníctva) a teda možno v takom
prípade postihnúť záložným právom len spoločné nehnuteľnosti ako „celok“. Dôsledkom toho potom je,
že stranou v konaní musí byť aj manžel ako druhý bezpodielový spoluvlastník, lebo nie je možné bez

jeho účasti zaťažiť záložným právom nehnuteľnosti, ktorých je takým istým vlastníkom ako žalovaná.
Manžel žalovanej však za subjekt tohto konania žalobcom označený nebol.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a vyslovil, že plne úspešnej žalovanej nárok
na náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko jej žiadne nevznikli (keďže s poukazom na ust. § 344 a

§ 331 ods. 1 CSP sa návrh na zabezpečovacie opatrenie druhej strane doručuje až v prípade, ak je
zabezpečovacie opatrenie nariadené).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Žiar nad Hronom, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.