Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. jún 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/338/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415210978
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415210978.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci

navrhovateľaQuantumCredita.s.,sosídlomvBratislave,Tomášikova23/C,IČO:47248980,zastúpený
PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 23/C, IČO: 36 668 745 proti odporcovi
D. T., nar. XX.X.XXXX, trvale P. K., T. Č.. XX/XX, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 360,68,-
€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 111,73 -€ spolu s 8,75% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 16,99,-€ odo dňa 26.9.2012 do zaplatenia a s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 94,74 ,-€ odo dňa 26.10.2012 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia od odporcu sumy 360,68,- € s poukazom na to, že dňa 4.7.2012
odporca s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvoril dve Zmluvu o pripojení, s dodatkom pričom z
uvedených zmlúv si neplnil svoje záväzky riadne a včas. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade

jednak ceny za poskytnuté služby , ako aj zaplatenia zmluvnej pokuty, spolu vo výške 360,68,-€ a
úroku z omeškania. Právny zástupca žalobcu v podanom návrhu konštatoval, že predmetom Dodatku k
zmluve bolo poskytnutie zľavy na využívanie služby v lehote viazanosti 24 mesiacov. Kde sa domáhal
zaplatenia zmluvnej pokuty, právny zástupca navrhovateľa v návrhu poukázal na to, že odporca porušil
svoje zmluvné povinnosti a neuhrádzal cenu za služby v dôsledku čoho bol deaktivovaný, a preto
navrhovateľ uplatnil i právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. V písomnom podaní právneho zástupcu
navrhovateľa tento konštatoval, že inštitút zmluvnej pokuty slúži ako zabezpečovací prostriedok v

zmluvných vzťahoch, a preto jej dojednanie považujú za absolútne oprávnené, pričom ustanovenia
zmluvných dokumentov, týkajúce sa dojednania zmluvnej pokuty, presne určujú povinnosti, po porušení
ktorých má právo podnik vyfakturovať dohodnutú zmluvnú pokutu. Odporca bol pri podpise zmluvných
dokumentov oboznámený s možnosťou jej uplatnenia, pričom v danej veci sa jedná o zmluvný vzťah
so synalagmatickým charakterom, z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti jednej zmluvnej strany
zodpovedajú právam a povinnostiam druhej zmluvnej strany. Zároveň uviedol, že k otázke nemožnosti
ovplyvnenia zmluvných podmienok považujú za potrebné uviesť, že zo strany účastníka stále zostáva

iba na jeho slobodnom rozhodnutí, pričom nijakým spôsobom účastník zmluvy nie je nútený vstúpiť
do zmluvného vzťahu. Pokiaľ sa týka nedodržania lehoty viazanosti 24 mesiacov, nedodržaním tejto
lehoty zo strany odporcu sa poskytovateľovi služby nevrátilo kalkulované plnenie v podobe marže ztržieb za poskytnuté služby. Keďže poskytovateľ služby vstupoval do zmluvného vzťahu s odporcom za
predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku.

Navrhovateľ bol súdom predvolaný z adresy pobytu, predvolanie si neprevzal v odbernej lehote, zásielka
sa súdu prinavrátila z tohto dôvodu nedoručená a na pojednávanie sa nedostavili, doručenie navrhovateľ
a právny zástupca navrhovateľa mali riadne vykázané, neúčasť ospravedlnili a súd preto s využitím
ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. konal v ich neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámil sa s podaným návrhom, so Zmluvou o pripojení, s
Dodatkom k zmluve o pripojení, so Zmluvou o postúpení pohľadávok, s faktúrami, s Oznámeniami o
postúpení pohľadávok, a s ostatným spisovým materiálom.

Podľa § 78 ods. 9 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon

nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa
01.01.2012, t. j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a
uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil Zákon č. 610/2002 Z. z. ).

Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon o

elektronických komunikáciách“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 4 prvá veta Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas
určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej
verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o
poskytovaníverejnýchslužieb;platiťzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvyoposkytovaníverejných
služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa§53ods.2Občianskehozákonníka,účinnéhovčaseuzavretiazmluvy, zaindividuálnedojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody, spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne

aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že aktívna legitimácia navrhovateľa na podanie

návrhu je daná v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.6.2014, ktorú uzavrel postupca
Slovak Telekom, a.s. Bratislava s navrhovateľom.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s
odporcom Zmluvu o pripojení a dodatok k tejto zmluve 8.4.2010.

Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom Zmluvu o pripojení - poskytovaní verejných
služieb - služba mobilný internet dňa 4.7.2012 a v uvedený deň uzatvoril aj Dodatok k Zmluve o pripojení.
Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi program služieb v zmysle uzavretého Dodatku,tabuľky č. 1 platil odporca aktivačný poplatok a mal povinnosť využívať minimálny program služieb s
dobou viazanosti 24 mesiacov, pričom v tabuľke č. 1 je konštatovaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 €.
V Dodatku k Zmluve o pripojení, v bode 2., predposledná a posledná veta je konštatované, že s ohľadom

na podnikom poskytnutú zľavu z poplatku za vydanie SIM karty sa Podnik a Účastník dohodli, že po dobu
viazanosti, uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku Účastníci nepožiada o prenesenie čísla, uvedeného v
záhlaví tohto Dodatku od spoločnosti Slovak Telekom a.s. Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí
s tým, že v prípade porušenia dojednania, uvedeného v predchádzajúcej vete, je v súlade s týmto bodom
Dodatku povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu, uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. V zmysle bodu

4. prvá veta Dodatku v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti, uvedenej v bode 1. písm. a/ alebo v
bode 3. tohto Dodatku, alebo v čl. III. bod 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v čl. V. bod 5.2 písm.
a/ - c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany
Podniku, je Účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu, uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.

Odporca využíval služby právneho predchodcu žalobcu, poskytnuté v súvislosti s uzavretou zmluvou,

avšak za poskytnuté služby odporca neplatil platby riadne a včas. Nezaplatil ceny za faktúru č.
7209235449 splatná dňa 25.9.2012 vo výške 16,99 €, nezaplatil faktúru č. 7210286690 splatná
dňa 25.10.2012 vo výške 94,74,-€. Vzhľadom na to, že odporca za poskytnuté služby nezaplatil
navrhovateľovi úhradu riadne a včas, v tejto časti súd považoval návrh za dôvodný.

Odporca sa s plnením dostal do omeškania, a preto navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie úroku
z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., účinného do 31.1.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z

omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013 (§ 10c
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinný od 1.2.2013). Vzhľadom na to, že žalovaný sa s plnením dostal
do omeškania, súd ho zaviazal aj k úhrade úroku z omeškania z jednotlivých súm, a to počnúc dňom,
nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr. V tejto časti súd považoval nárok žalobcu tiež za dôvodný

V súvislosti s uvedenou uzavretou zmluvou fakturoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi
faktúrouč.7308065697splatnádňa25.8.2013zmluvnúpokutuvovýške248,95€.Vtejtočastisúdnávrh
žalobcu považuje za nedôvodný, a preto ho zamietol s poukazom na nižšie konštatované skutočnosti.

Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré

ako typové zmluvy sú uzavreté vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia (§ 53 ods. 2 OZ). Navrhovateľ (právny predchodca žalobcu) ako
dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná
pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca (právny predchodca

žalobcu)menillenvýškuzmluvnejpokuty.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjesvojimcharakterom
občiansko-právnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva
upravená (uvedené platí tak na znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred Novelou č. 568/2007
Z. z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1.2008). Vzťah medzi Občianskym zákonníkom
a Zákonom č. 351/2011 Z. z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu. Je

nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy postupoval ako dodávateľ
s poukazom na predmet podnikania, ktorý je súdu známy a odporca vystupoval ako spotrebiteľ,
pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka). Vzťahy medzi účastníkmi konania na základe zmlúv
vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do svojho poriadku Smernice EÚ v oblasti

ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ
ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti,
za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho,
lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanoviť
zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické,

že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na
všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha
cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle.
Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, tedataké zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z
hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu
medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Zmluvné dojednania v uzavretej zmluve,
týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako
nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t. j. že zmluvná

pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah,
musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok
so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej
veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejší alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou

pokutou len jeden účastník konania, a to spotrebiteľ. Už na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech
jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako
sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom
posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej
pokuteaposúdenieprijateľnostialeboneprijateľnostitohtozmluvnéhodojednaniabynemaliovplyvňovať

ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy
a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či
dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/
OZ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy
spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších

zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia
strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a
len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľovi.

V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v predmetnej zmluve, považuje súd za neprimeranú

sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Je potrebné poukázať na nie celkom jasné a zrozumiteľné
dojednanie zmluvnej pokuty pre priemerného spotrebiteľa. Z predloženej faktúry ani z podaného návrhu
žalobcu nie je zrejmé, či odporcovi fakturoval zmluvnú pokutu za porušenie povinností s poukazom
na bod 4. Dodatku k zmluve (porušenie akejkoľvek povinnosti v bode 1. písm. b/ alebo v bode 3.
Dodatku alebo čl. III. bod 3.5 Všeobecných podmienok alebo v čl. V. bod 5.2 písm. a/ - c/ Všeobecných

podmienok), alebo či si uplatnil zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti žalovaného v zmysle bodu 2.
predposledná a posledná veta z dôvodu, že by žalovaný porušil svoju povinnosť a požiadal o prenesenie
čísla od spoločnosti Slovak Telecom.

Zmluvné dojednania, uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí
ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so
zreteľom na povahu, obsah a osobitosť právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti
účastníkov spotrebiteľských zmlúv a v neposlednom rade so zreteľom na sankcionované nesplnenie
povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. V spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní

zmluvy by nemal byť príslušný alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník
zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto skutočnosť na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka
zmluvy, pričom treba konštatovať, že navrhovateľ (právny predchodca) ako dodávateľ nie je nijako
sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. V tomto smere sa
kladie veľký dôraz na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy a ktorý obsah spotrebiteľ nijako

neovplyvňuje, aby bol dôsledný pri dojednávaní pri ďalších zmluvných dojednaniach, ako je zmluvná
pokuta.Predovšetkýmtým,abyslabšiastranavspotrebiteľskýchzmluváchboladostatočneinformovaná
o následkoch nesplnenia povinnosti. V danej veci zmluvnú pokutu treba považovať ako neprimeranú
sankciu aj z hľadiska času, kedy dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, kedy v dôsledku nezaplatenia
súm dôjde k ukončeniu zmluvy napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti s prípadom, keď

spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Zmluvná pokuta napr.
patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože
stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí
ani nastať.Uvedené zmluvné podmienky nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky,
nakoľko boli navrhnuté vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v

súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS). Je
potrebné k tomu dodať, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok
vo všetkých zmluvách. Je zrejmé, že žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Spotrebiteľ nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (vyberá si

len balík služieb, dobu viazanosti a prípadne mobilný telefón).

Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a
bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta spotrebiteľskej zmluvy je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Preto

súd konštatuje, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy,
predovšetkým z pohľadu časového aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie.
Nie je možné dospieť s poukazom na vyššie uvedené, že bola individuálne dojednaná. Neprijateľná
podmienka v spotrebiteľskej zmluve je podmienkou neplatnou (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa
vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to § 52 a nasl. a
neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania
ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv.
moderačné právo, upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako

taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh v časti, kde sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo
výške 248,95 € s úrokom z omeškania, zamietol.

Podľa§142ods.2OSPakmalúčastníkvoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomernerozdelí,

prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.