Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011681
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3114011681.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. novembra 2017 v Trenčíne

samosudcom JUDr. Michalom Antalom takto

r o z h o d o l :

obžalovaný B.. F. W., nar. XX.XX.XXXX v R., okres R., trvale bytom v R. č. XXXX, okres D., obchodný
riaditeľ obchodnej spoločnosti CPP Q., s. r. o., E., t. č. na slobode, t. č. na slobode
j e v i n n ý , ž e

dňa 29.10.2013 v čase o 15. Hodine spôsobil na ceste I/61, ulica M. R. Štefánika v Trenčíne, km 126.44
dopravnú nehodu medzi osobným motorovým vozidlom značky Opel Vectra, evidenčné číslo R. XXX Z.,

ktoré je evidované na spoločnosť Auto Leas, a. s., Bratislava Hattalova 12/12, ktoré viedol obžalovaný
a maloletou chodkyňou H. T., bytom F., M. R. H. XXX/XX a to tak, že obžalovaný viedol vozidlo po ulici
M. R. H. v smere jazdy od B. na U. G. nad H., pričom jazdil v ľavom jazdnom pruhu štvorpruhovej cesty
a pred križovatkou ulice M. R. Štefánika a K Výstavisku narazil prednou časťou vozidla do poškodenej
H. T., ktorá v tom čase kráčala po vyznačenom prechode pre chodcov cez ulicu M. R. Štefánika, kde po
zrážke spadla na vozovku, pričom utrpela podľa odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctva a
farmácie ťažké zranenie, a to otvorenú zlomeninu stehennej kosti vľavo s posunom, ktoré si vyžiadalo

hospitalizáciu a celkové obmedzenie na bežnom spôsobe života najmä v oblasti mobility v trvaní 114 dní,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa § 4 odsek 1 písm., c), písm. f) Zákona č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke,

č í m s p á c h a l

trestný čin prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. h) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 157 odsek 2 Tr. zákona za použitia § 56 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona na peňažný trest vo
výmere -1.500,- (tisícpäťsto) Eur.

Podľa § 57 odsek 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd obžalovanému u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody na 18 (osemnásť)

mesiacov.Podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku sa obžalovanému u k l a d á p o v i n n o s ť nahradiť škodu obchodnej
spoločnosti Dôvera - zdravotná poisťovňa, a. s., 851 01 Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35 942 496

v sume -2.225,27,- Eur.

Podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku s a poškodený G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom v U. G. nad H., Q.
X, okres U. G. nad H. s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný IU.k bol súdom na hlavnom pojednávaní komplexne poučený o všetkých svojich právach
podľa § 34, § 121 a § 257 Trestného poriadku s tým, že ku skutku môže urobiť vyhlásenie podľa §

257 odsek 1 písm. a) až c) Trestného poriadku. Obžalovaný po tomto zákonnom poučení urobil k
žalovanému skutku na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 01. októbra
20164 č. k. 2Pv/1038/13/3309-13 vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že
je z jeho spáchania vinný.

Nakoľko obžalovaný uznal vinu zo spáchania žalovaného skutku, súd postupoval primerane podľa §
333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku, pričom
na všetky položené otázky v zmysle tohto ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. V zmysle § 257
odsek 5 Trestného poriadku súd následne vzhľadom k vyhláseniam obžalovaného a jeho odpovediam
na položené otázky zisťoval stanovisko prítomných procesných strán.

Intervenujúci a dozorový prokurátor navrhol na hlavnom pojednávaní prijať vyhlásenie obžalovaného
vzhľadom na splnené procesné podmienky a taktiež navrhol vykonať dokazovanie len do výroku o
trestnoprávnych sankciách a náhrade škody.

Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania žalovaného skutku
uznesením podľa § 257 odsek 7, odsek 8 Trestného poriadku prijal s tým, že dokazovanie na hlavnom
pojednávaní sa vykoná iba vo vzťahu k výrokom o trestnoprávnych sankciách á náhrade škody, keď
takýto procesný postup bol možný aj s poukazom na to, že v prípravnom konaní zabezpečené a
vykonané dôkazy a všetky relevantné listinné dôkazy, o ktorých vierohodnosti neboli žiadne pochybnosti,

preukazovali, že sa žalovaný skutok stal, a že sa ho dopustil v celom rozsahu práve obžalovaný B.. F.
W., ktorý jeho spáchanie priznal.

Obžalovaný z hľadiska veku evidentne spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti v zmysle § 22
odsek 1 Trestného zákona a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

jeho nepríčetnosť v zmysle § 23 Trestného zákona, či zníženie príčetnosti, čo by malo vplyv na
trestnú zodpovednosť. Obžalovaný konal preukázateľne bez akýchkoľvek pochybností formou vedonej
nedbanlivosti podľa § 16 písmeno a) (dolus eventualis) Trestného zákona, t. j. vedel,
že môže spôsobom uvedeným v trestnom zákone ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez
relevantných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie resp. i ohrozenie nespôsobí. Naplnená bola aj

objektívna stránka trestného činu, t. j. konanie, ktoré jednoznačne vyplýva zo žalovaného skutku, ako
aj objekt skutkovej podstaty trestného činu, keď objektom prečinu ublíženia na zdraví je ochrana života
zdravia iného človeka.

Obžalovaný B.. F. W. je doposiaľ všestranne bezúhonnou osobou, pokiaľ ide o spáchanie trestného činu

či priestupkov podľa platného Zákona o priestupkoch na inom úseku, než na úseku dopravy. Ako vodič
motorového vozidla bol vo svojej minulosti viackrát riešený za porušenia predpisov na úseku cestnej
premávky, keď išlo o drobnejšie takéto porušenia aj vo väčších časových odstupoch.Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu súd so zreteľom na doterajšiu všestrannú bezúhonnosť,
významnú skutočnosť, ktorá je okrem už uvedenej poľahčujúcej okolnosti podľa písm. j) Tr. zákona,
ďalšou poľahčujúcou okolnosťou podľa písm., l), písm. n) Tr. zákona, t. j. keď obžalovaný uzrobil

vyhlásenie o uznaní viny, čím významným spôsobom súčasne napomohol k objasneniu stíhanej trestnej
činnosti ako aj k hospodárnosti celého trestného konania, viedol súd k záveru o inom treste, než o
treste odňatia slobody, t. j. alterbatívnom peňažnom treste v primeranej výmere -1.500,- (tisícpäťsto)
Eur, s obligatórne uloženým primeraným (evetuálnym) náhradným trestom odňatia slobody pri dolnej
hranici zákonnej sadzby (1-5 rokov), t. j. 18 (osemnásť) mesiacov, ktorý by bol v prípade, že obžalovaný
preukázateľne sa vyhýbal zaplateniu uloženého peňažného trestu, obžalovanému súdom nariadený s

konkrétnym zaradením na jeho výkon. Ďalší trest, ktorého uloženie vzhľadom na charakter spáchanej
trestnej činnosti obžalovaným prichádzalo do úvahy, t. j. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu v primeranej dobe (1-10 rokov) však súd už nepovažoval za potrebné uložiť, keď do
úvahy vzal viaceré v prospech obžalovaného svedčiace skutočnosti, ktoré obžalovaný preukázal aj
relevantnými listinnými dôkazmi predloženými počas hlavného pojednávania. Obžalovaného nemožno

považovať za vodiča motorového vozidla, ktorý sa extrémne vymyká z okruhu aktívnych vodičov,
resp. vodičov profesionálov, ktorý motorové vozidlá vedú každodenne a je to ich súčasť povolania.
Obžalovanému významne poľahčovali aj ďalšie skutočnosti, a to okolnosti vzniku dopravnej nehody,
kedy išlo o pomerne zložitejšiu dopravnú situáciu, keď ako vodič miesta kde došlo k nehode neboli
obžalovanému známe a významne v prospech obžalovaného svedčil aj uplynutý čas od predmetnej

dopravnej nehody, kedy obžalovaný jazdil bez predbežného zákazu správnym (policajným) orgánom
viesť motorové vozidlá. Uložená trestnoprávna sankcia podľa názoru súdu relevantne napĺňa účel trestu
upravený v ustanovení § 37 Tr. zákona.

S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t. j. konanie o

náhrade škody, keď si v prípravnom konaní zákonný zástupca poškodenej maloletej, G. W. náhradu
škody uplatnil. Škodu síce uplatnil včas, ale nie riadne, teda túto neurčil konkrétnou sumou a ani ju
nešpecifikoval nielen v rámci prípravného konania, do jeho ukončenia, ale neurobil tak, hoci mohol, ani
v konaní pred súdom po podaní obžaloby. Preto súd tohto poškodeného s nárokom na náhradu škody
musel podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku odkázať na civilný proces. Iná situácia vznikla u poškodenej

zdravotnej poisťovni Dôvera, a. s., Bratislava, ktorá svoj regresný nárok na náhradu škody,
spočívajúcej v nákladoch na poskytnutú zdravotnú starostlivosť v súvislosti s medicínskym zásahom
či liečbou u poškodenej maloletej hradila, uplatnila riadne a včas v zmysle ustanovení o
náhrade škody v trestnom konaní podľa trestného poriadku. Náklady poškodenej zdravotnej poisťovni,
ktorá ich náležite odôvodnila, vznikli preukázateľne v súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného.

Preto potom súd so zreteľom aj na Občiansky zákonník uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť škodu
tejto poškodenej zdravotnej poisťovni v takej sume, v akej sa domáhala svojho nároku.
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa § 4 odsek 1 písm., c), písm. f) Zákona č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke,

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia (vyhlásenia či
doručenia) odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie
n e m ô ž e podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.