Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Soňa Pekarčíková
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/56/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206226249
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1206226249.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členov
senátu JUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: SYSTEM S PLUS s.r.o.,
Koprivnická 32, Bratislava, IČO: 35 808 047, zast. JUDr. Marta Michalková, advokát, Župné nám. 3,
Bratislava, proti žalovanému: ELEE, spol. s r.o., Mesačná 3238/20, Bratislava, IČO: 35 692 341, zast.
Mgr. Peter Magdálik, advokát, Vajanského 1520, Galanta, o zaplatenie 25.260,97 eur s príslušenstvom
a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/129/2007-368 zo dňa
14.11.2016 takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 22Cb/129/2007-368
zodňa14.11.2016vzneníopravnéhouzneseniaOkresnéhosúduIIvBratislaveč.k.22Cb/129/2007-369
zo dňa 14.11.2016 v napadnutej časti o zaplatenie 25.260,97 eur s 13% ročným úrokom z omeškania
od 21.6.2006 až do zaplatenia mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 22.611,- eur s
13% ročným úrokom z omeškania od 21.6.2006 do zaplatenia v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.
II. Vo zvyšnej napadnutej časti, t.j. v časti o zaplatenie 2.649,97 eur spolu s 13% ročným úrokom z
omeškania od 21.6.2006 až do zaplatenia žalobu z a m i e t a .
III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 22Cb/129/2007-368
zodňa14.11.2016vzneníopravnéhouzneseniaOkresnéhosúduIIvBratislaveč.k.22Cb/129/2007-369
zo dňa 14.11.2016 v časti rozhodnutia o náhrade trov konania mení tak, že žalobcovi sa priznáva nárok
na náhradu trov prvoištančného konania voči žalovanému v rozsahu 59,06%.
IV. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu
76,56%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
25.260,97 eur s 13% ročným úrokom z omeškania od 21.6.2006 až do zaplatenia v lehote 15 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
23.10.2006 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 856.535,70 Sk (28.431,77 eur) s príslušenstvom
titulom nezaplatenia ceny za vykonanie prác súvisiacich s rekonštrukciou podkrovia v Mirbachovom
paláci.
2. Žalovaný v podanom odpore namietal, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom neuviedol, aký
je obsah právneho vzťahu žalobcu a žalovaného, nepreukázal aká bola dohoda o cene, kedy a v akejvýške vzniká právo fakturácie, aký rozsah diela realizoval a či dielo riadne vykonal a odovzdal. Žalobca
podľa žalovaného zamlčal skutočnosť, že mu ešte nevzniklo právo fakturácie, dielo riadne nedokončil
a žalovanému ho dosiaľ neodovzdal.
3. Súd rozsudkom č.k. 22Cb/129/2007-286 zo dňa 18.1.2012 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 25.260,97 eur s 13% ročným úrokom z omeškania od 21.6.2006 do zaplatenia spolu s trovami
konania a vo zvyšku žalobu zamietol. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením
č. k. 1Cob/203/2012-306 zo dňa 31.3.2014 uvedený rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej
vyhovujúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v zamietajúcej časti odvolanie
žalovaného odmietol.
4. Na pojednávanie, ktorého termín bol určený na deň 14.11.2016 sa nedostavil žalovaný, ani jeho
právny zástupca, ktorý ich neúčasť emailom zo dňa 14.11.2016 ospravedlnil tým, že sa mu nepodarilo
skontaktovať štatutárneho zástupcu žalovaného (G.. C. S.), ktorý mu však uviedol, že sa pojednávania
nemôže zúčastniť zo zdravotných dôvodov, o čom mu zašle dodatočne potvrdenie ošetrujúceho
lekára. Zároveň sa dohodli na ukončení právneho zastúpenia v tejto veci. Súd uvedené dôvody na
odročenie pojednávania nepovažuje za dôležité, nakoľko právny zástupca žalovaného vedel o termíne
pojednávania už od 06.06.2016, preto v prípade ukončenia právneho zastúpenia žalovaného mal na
termín pojednávania upozorniť konateľa žalovaného a urobiť všetky neodkladné úkony potrebné na
ochranu záujmov žalovaného. Konateľ žalovaného súdu nedoručil vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že sa
nemôže zúčastniť pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu,
pričom napriek snahe súdu o jeho vypočutie sa opakovane nedostavoval na nariadené pojednávania
vo veci. Právny zástupca žalovaného už na pojednávaní dňa 29.10.2014 navrhol odročiť pojednávanie
za účelom zabezpečenia G.. C. S. na ďalšie pojednávania. Ani pojednávania dňa 26.1.2015 sa G..
S. nezúčastnil z dôvodu pobytu v zahraničí. Pojednávania dňa 18.3.2015 sa G.. S. síce zúčastnil, ale
pojednávanie bolo odročené za účelom rokovania o mimosúdnej dohode. Pojednávanie, ktoré sa konalo
dňa1.6.2015podľavyjadreniasvojhoprávnehozástupcuG..S.nestihol.Ajpojednávaniadňa29.6.2015,
19.10.2015 a 8.2.2016 boli odročené z dôvodu nedostavenia sa G.. S. a potreby ho vypočuť. Súd
urobil všetky opatrenia, aby vypočul konateľa žalovaného, avšak neúspešne, preto súd ospravedlnenie
neprítomnosti žalovaného na pojednávaní dňa 14.11.2016 neakceptoval, nakoľko ďalšie odročenie
pojednávania by bolo nehospodárne a v rozpore so zásadou včasného prejednania a rozhodnutia veci
bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedené súd prejednal vec v zmysle § 180 Civilného sporového
poriadku v neprítomnosti žalovaného.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,
prednesom právnych zástupcov sporových strán, vypočutím štatutárneho zástupcu žalobcu, výsluchom
svedkyne G.. N. S., znalca G.. Q. P., písomným znaleckým posudkom č. 1/2009, ako aj doplnkom č.
1 k znaleckému posudku č. 1/2009 (znaleckým úkonom č. 12/2010), ktoré boli písomne vypracované
znalcom G.. Q. P. a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalovaný ako zhotoviteľ uzatvoril s objednávateľom PAMING - Mestský investor pamiatkovej ochrany
so sídlom Bratislava, Laurinská 5, IČO: 00 602 850 zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo podľa
článku 2 zhotovenie diela „Mirbachov palác v Bratislave, obnova podkrovia objektu“. Zhotovovanie
diela zahŕňalo demolačné práve, montáž strešných konštrukcií, elektroinštalačné práve v budovách
neobytných, tepelnoizolačné práce, inštalovanie protipožiarnej inštalácie, inštalovanie ústredného
kúrenia, inštalovanie vody a kanalizácie v stavebných objektoch, kompletačné a dokončovacie práce.
Zmluva bola žalovaným podpísaná dňa 11.7.2005 a organizáciou PAMING dňa 3.10.2005.
6. Zo stavebného denníka, ktorý bol vedený počas zhotovovania diela „Mirbachov palác v Bratislave,
obnova podkrovia objektu“ vyplýva, že časť prác na diele bola vykonaná žalobcom ako subdodávateľom
žalovaného. Konateľ žalobcu plnil počas zhotovovania diela funkciu stavbyvedúceho, čo potvrdzuje
záznam z rokovania zo dňa 10.1.2006 ako aj zápis z rekonštrukcie a prevzatia rozostavanej stavby:
„REKONŠTRUKCIA PODKROVIA GMBA Mirbachov palác“ konaného na mieste stavby dňa 25.9.2007,
v ktorom je konateľ žalobcu označený ako stavbyvedúci.
7. Dňa 12.6.2006 vystavil žalobca faktúru č. VFT-06004 s dátumom splatnosti 20.6.2006, ktorou
žalovanému vyfakturoval cenu vykonaných prác vo výške 856.535,70 Sk. V sprievodnom liste zo dňa
13.6.2006 k faktúre č. VFT-06004 žalobca uvádza, že k objednaniu vykonania činnosti stavbyvedúceho,ako aj prác súvisiacich s realizáciou rekonštrukcie podkrovia v Mirbachovom paláci došlo ústne. Ďalej
poukazuje na skutočnosť, že prostredníctvom žalobcu boli zabezpečené subdodávky elektroinštalácie a
kúrenia, pričom tieto práce boli realizované v rozsahu príslušnej fakturácie, schválenej za objednávateľa
technickým dozorom investora a zástupcami zadávateľa - Galérie. V závere sprievodného listu žalobca
konštatuje, že na prácach sa od apríla 2006 nepokračuje, a preto žalobca žalovanému predkladá
faktúru na úhradu. Prílohou k faktúre bol súpis realizovaných prác, v ktorom boli vymenované jednotlivé
práce vykonané žalobcom pri zhotovovaní diela, ako aj materiál dodaný spolu s prácami. Podľa súpisu
realizovaných prác si žalobca vyúčtoval za svoju prácu celkovo 1.356.535,70 Sk s DPH (45.028,73 eur),
pričom od výslednej sumy odrátal sumu 500.000,- Sk (16.596,95 eur) predstavujúcu zálohu poskytnutú
žalovaným. Žalovaného faktúrou vyzval na doplatenie zvyšnej sumy vo výške 856.535,70 Sk (28.431,77
eur).
8. Listom zo dňa 23.6.2006 žalovaný žalobcovi faktúru vrátil s tým, že faktúra, resp. jej príloha nie je
spracovaná v zmysle objednávky žalovaného.
9. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.11.2007 na tunajšom súde právny zástupca žalovaného
uviedol, že žalovaný nepopiera vykonanie nejakých prác žalobcom. Namietol, že dielo žalobcom nebolo
riadne odovzdané, ukončené a žalobca nepreukázal dohodu o cene.
10. Svedkyňa G.. N. S. na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 16.6.2008 vo svojej svedeckej potvrdila,
že práce na obnove podkrovia Mirbachovho paláca pokračovali aj v mesiacoch január až marec 2006.
V súvislosti so zhotovovaním diela boli žalovanému do konca roka 2005 uhradené dve faktúry, prvá
ako búracie práce a druhá faktúra bola za materiál a elektroinštaláciu. Na rok 2006 mesto neschválilo
príspevok do rozpočtu pre organizáciu PAMING na túto stavbu a aj preto žalovanému neboli uhradené
faktúry za mesiace január - marec 2006.
11. V závere znaleckého posudku č. 01/2009 vypracovaného znalcom G.. Q. P. znalec konštatuje, že
hodnota búracích prác vo výške 1.499,29 eur (45.167,64 Sk) vykonaných žalobcom a ocenených vo
faktúre je na základe odborného posúdenia znalcom primeraná vykonanému rozsahu a množstvu práce.
Ďalej znalec dospel k záveru, že strešné okná sú osadené správne a v zmysle montážneho návodu sú
funkčnéabeztechnickýchchýb.Škridlaprirámeoknajenadvihnutápocelomobvode,čojepodľaznalca
estetickou vadou. Zateplenie strešného plášťa bolo vykonané v rozsahu rozpracovanosti uvedenom
v súpise vykonaných prác v súlade s projektovou dokumentáciou a zápismi v stavebnom denníku.
Jednotkové ceny účtované za dodávku a montáž elektroinštalácie sú na úrovni bežne používaných
cien, pričom pre rozsah vykonaných prác v rekonštruovaných podkrovných priestoroch GMBA v roku
2006 a množstvo merných jednotiek uvedených v rozpise prác je cena elektroinštalačných prác vo
výške 226.096,77 Sk (7.505,07 eur) primeraná. Vo vzťahu k hodnote vedľajších prác vykonaných na
príkaz investora podľa stavebného denníka znalec vzhľadom na absenciu písomnej zmluvy o dielo alebo
objednávky zhodnotil sumu vo výške 1.276,68 eur (36.985,20 Sk) ako primeranú rozsahu vykonaných
prác. Za primerané znalec označil aj ceny uvedené vo faktúre za presuny hmôt a mimo globál zariadenia
stanoviska ako ceny primerané k rozsahu vykonaných prác vo výške 4.580,86 eur (138.003,11 Sk). K
posúdeniu výšky fakturovanej sumy s rozsahom vykonaných prác znalec uviedol, že súpis vykonaných
prác tvoriaci prílohu k faktúre - daňovému dokladu č. VFT - 06004 je potrebné upraviť v položke osadenie
strešnýchokien,atovdôsledkuestetickejchybyo10%zcelkovejcenymontáže.Popredloženídokladov
a faktúr za elektroinštaláciu znalec zistil, že žalobca si pripočítal koordinačnú - obstarávaciu prirážku na
subdodávku elektroinštalácie vo výške 5% k cene fakturovanej subdodávateľom HASSEL ELEKTRO.
Nakoľko táto služba je započítaná v položke výkon činnosti stavbyvedúceho, je potrebné túto prirážku
odpočítať, t.j. položku elektro je potrebné znížiť o cenu 8.135,73 Sk bez DPH a položku prípojka el.
výťahu je potrebné znížiť o 1.005,45 Sk bez DPH. Celkovú fakturovanú sumu je tak podľa znalca
potrebné znížiť na 44.407,22 eur.
12. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 5.10.2009, ktoré bolo na
súd doručené dňa 6.10.2009 namietol objektívnosť znaleckého posudku. Znalecký posudok nemôže
byť podkladom pre správne určenie ceny, rozsahu a kvality prác vykonaných žalobcom, pretože
pre zistenie rozhodujúcich skutočností znalec nedisponoval dostatočným množstvom informácii a
podkladov. Napríklad za základ stavu diela zobral stav dokumentovaný v niektorých častiach v októbri
2006 G.. U., pričom žalovaný nebol v októbri 2006 vôbec o vykonávaní tzv. odborného zisťovania
informovaný, a teda nemohol uplatniť námietku zmeny stavu diela v období od marca 2006 do októbra2006. Rovnako tak je podľa žalovaného nesporné, že búracie práce nemajú vôbec byť oceňované ako
výkony žalobcu.
13. Spolu s vyjadrením zo dňa 9.10.2009, ktoré bolo na súd osobne podané dňa 12.10.2009 žalovaný
predložil znalecký posudok č. 05/2009 vypracovaný znalcom G.. U. O., ktorý súd v rámci dokazovania
vykonal ako listinný dôkaz predložený žalovaným. Z uvedeného znaleckého posudku vyplynulo, že pri
prácach na podkroví Mirbachovho paláca v Bratislave bola zhotovená odlišná skladba strešného plášťa
ako je dokumentovaná v projektovej dokumentácii, pričom stavebný denník neobsahuje schvaľovací
zápis technického dozoru investora, ktorým by bola zrejmá akceptácia zmeny sklady strešných vrstiev
investorom. Realizovaná stavba strešného plášťa je niektorými autormi hodnotená ako riziková a
časťou odborných autorít nie je vôbec akceptovaná. Sondou zistená skladba vrstiev podľa posudku
nezodpovedá ani elementárnym odporučeniam výrobcu parozábrany. Sadrokartónové obklady z dosiek
RIGIPS zhotovené vo veľkoplošnom rozsahu vyhotovením svojich detailov a spojov nezodpovedajú
technickým dokumentom firmy RIGIPS, a sú preto nevyhovujúce. Spôsob zhotovenia obkladov
je zdrojom očakávaných porúch vo forme trhlín v mieste neodborne vytvorených stykových škár
jednotlivýchdosiekaichtmeleniaakonštrukcievobochkrídlachjepotrebnéodstrániťanahradiťnovými,
keďže sa jedná o neopraviteľné chyby realizácie. Žalovaný preto považuje za právne nesporné, že
žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie ceny diela, pretože dielo nebolo riadne vykonané.
14. Vo vzťahu k predloženému znaleckému posudku č. 05/2009 zo strany žalovaného, súdom
ustanovený znalec G.. Q.Í. P. vypracoval doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 01/2009, v ktorom
zohľadnil závery vyplývajúce zo znaleckého posudku predloženého žalovaným. V doplnku k znaleckému
posudku č. 01/2009 súdom ustanovený znalec nesúhlasil so záverom, že záznamy v stavebnom
denníku neobsahujú schvaľovací zápis zo strany technického dozoru investora, podľa ktorého by bola
jasná akceptácia zmeny skladby strešných vrstiev investorom. Poukázal na skutočnosť, že jediným
technickým dozorom zo strany investora bola G.. M., pričom stavebný denník bol vedený len medzi
spoločnosťou žalovaného a investorom PAMING. Medzi sporovými stranami žiaden stavebný denník
vedený nebol. Technický dozor investora podpisom v stavebnom denníku potvrdil, že zápis o zmene
skladby strešného plášťa videl. Pokiaľ sa v denníku nenachádzajú zápisy, ktoré by stavbu strešného
plášťa spochybnili alebo upozornili na nekvalitu vykonávaných prác, z dostupných podkladov ako aj v
súlade s bodom 6.2 zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalovaným a investorom PAMING dospel znalec
k záveru, že tieto práce boli vykonávané so súhlasom technického dozoru objednávateľa prác. V časti
znaleckéhoposudkuč.01/2009týkajúcejsahodnotybúracíchprác,posúdeniaosadeniastrešnýchokien
VELUX, posúdenia hodnoty rozpracovaných elektroinštalačných práv, vedľajších prác vykonaných na
príkaz investora a nákladov spojených s presunom hmôt a mimo globál zariadenia staveniska znalec
aj po preštudovaní znaleckého posudku č. 05/2009 konštatoval, že tieto časti znaleckého posudku
ostávajú bez zmeny. Vo vzťahu k zatepleniu strešného plášťa súdom ustanovený znalec na základe
nových podkladov uviedol, že realizácia zateplenia strešného plášťa nebola vykonaná v skladbe podľa
projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, ale v skladbe podľa zápisov uvedených v stavebnom
denníku. Skladba strešného plášťa nebola zrealizovaná podľa technologického predpisu dodávateľa
systému RIGIPS, ale ani v rozpore s technologickým predpisom dodávateľa parozábrany firmy JUTA.
Remeselné spracovanie pri montáži sklady strešného plášťa a montáže sadrokartónových dosiek
vykazovalo nedostatky uvedené v znaleckom posudku č. 05/2009 a tieto súdom ustanovený znalec
rešpektuje. V zmysle uvedeného preto znalec upravil znalecký posudok v časti hodnoty prác vykonaných
žalobcom tak, že k odpočtom (montáž strešných okien - 8.604,- Sk bez DPH, elektro - 8.135,73 Sk
bez DPH, prípojka elektrického výťahu - 1.005,45 Sk bez DPH) pridal odpočet za skladbu strešného
plášťa vo výške 4.369,25 eur bez DPH. Výsledná cena prác vykonaných žalobcom je tak podľa súdom
ustanoveného znalca vo výške 39.208,- eur s DPH.
15. Žalovaný predložil súdu ako listinný dôkaz doplnok č. 01/2010 k znaleckému posudku č. 05/2009
vypracovaný znalcom G.. U. O., na základe ktorého vo vyjadrení zo dňa 19.8.2010 namietol, že znalecký
posudok súdom ustanoveného znalca vychádza len z nepriamych zistení, pretože v čase zadania
znaleckého posudku znalec videl už len stav upravený a opravený. Ďalej uviedol, že súdom ustanovený
znalec oceňoval celkom iné materiály a stavebné konštrukcie než tie, ktoré boli na stavbe preukázateľne
vykonané, čo podľa právneho názoru žalovaného dostatočne spochybňuje znalcove cenové zistenia.
16. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 18.1.2012, mal súd výsluchom znalca G.. Q. P. za preukázané,
že výhrady žalovaného k dodatku k znaleckému posudku sú neakceptovateľné a technicky irelevantné.17. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 14.11.2016 uviedol, že v prípade zadefinovania vzťahu
medzi sporovými stranami išlo iba o objednávku zo strany žalovaného žalobcovi, bola to objednávka,
ktorá nebola ničím konkretizovaná - ani konkrétnymi činnosťami, ani cenou, ani dátumom odovzdania,
avšak bez tejto objednávky by žalobca nemal dôvod niečo konať. Objednávky sa ďalej postupne
navršovali. Vzťah medzi sporovými stranami nie je možné nazvať zmluvou, a to ani písomnou, ani
ústnou, ani konkludentnou. Preto žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške hodnoty prác uvedených v stavebnom denníku, na ktoré bol vyhotovený znalecký posudok.
18. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 536 ods. 1 a 3
Obchodného zákonníka, § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka,
§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 456 Občianskeho zákonníka, § 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 488 Občianskeho zákonníka, § 489 Občianskeho zákonníka.
19. Vykonaným dokazovaním súdu nebolo preukázané, že medzi sporovými stranami platne vznikol
záväzkový vzťah na základe ústnej zmluvy o dielo. Podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo je určenie
ceny diela, prípadne spôsob určenia ceny za dielo, pokiaľ strany priamo pri uzatváraní zmluvy neprejavia
vôľu zmluvu uzatvoriť aj bez určenia ceny za dielo. Z vykonaných dôkazov, ani z tvrdení strán
nevyplynulo, že strany prejavili vôľu uzatvoriť zmluvu o dielo bez určenia ceny diela, preto k platnému
vzniku zmluvy o dielo bola nevyhnutná dohoda o cene diela, resp. o spôsobe jej určenia. Keďže
existencia tohto druhu dohody medzi stranami v konaní preukázaná nebola, súd mal za to, že ústna
zmluva o dielo neobsahovala všetky podstatné náležitosti a preto je neplatná. Pre úplnosť je potrebné
dodať, že dohodu o cene diela nepreukazuje ani skutočnosť, že žalovaný žalobcovi uhradil zálohu na
vykonané práce, ktorú žalobca neskôr zohľadnil pri určení výslednej sumy za vykonané práce. Súd v
snahe doplniť dokazovanie mal v úmysle vypočuť žalobcu a žalovaného za účelom interpretácie ich
prejavov vôle v súvislosti s tvrdenou ústnou dohodou/zmluvou o dielo, avšak konateľ žalovaného sa
opakovane nedostavoval na určené pojednávania vo veci. Právny zástupca žalobcu k veci dodal len
toľko, že podľa jeho názoru vzťah medzi sporovými stranami nie je možné nazvať zmluvou, a to ani
písomnou, ani ústnou, ani konkludentnou.
20. Hoci medzi stranami sporu nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo, žalobca pre žalovaného
vykonával práce v rámci zhotovovania diela, ktoré sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal vykonať pre
tretiu osobu, čo potvrdzujú jednak zápisy v stavebnom denníku, ďalej svedecká výpoveď G.. N. S.
a túto skutočnosť potvrdil aj právny zástupca žalovaného vo svojom prednese. Ak žalovaný plnenie
v podobe vykonaných prác od žalobcu prijal aj bez platne uzatvorenej zmluvy o dielo, bezdôvodne
sa obohatil plnením z neplatného právneho úkonu a vznikla mu povinnosť vydať bezdôvodne prijaté
plnenie žalobcovi. Pretože išlo o plnenie spočívajúce vo výkonoch na stavbe, ktoré nie je možné vrátiť,
je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť peňažnú náhradu zodpovedajúcu jeho majetkovému prospechu
spočívajúcemu v tom, že žalobca vynaložil na vykonanie prác určité náklady. Pre posúdenie žalobcom
uplatneného nároku je teda rozhodujúca hodnota prác vykonaných pre žalovaného, ktorá predstavuje
bezdôvodné obohatenie žalovaného.
21. Zo znaleckého posudku a jeho doplnenia vypracovaného ustanoveným znalcom mal súd
za preukázané, že hodnota prác po zohľadnení relevantných technických námietok žalovaného
vyplývajúcich zo znaleckých posudkov, ktoré si nechal žalovaný vypracovať pre vlastné potreby,
predstavovala sumu 39.208,- eur. Námietky žalovaného, v zmysle ktorých oceňovanie prác s časovým
odstupom nemôže byť objektívne, pretože medzitým došlo k ďalším opravám a úpravám diela, súd
považoval za logické, avšak v danom prípade ani jeden zo subjektov konania nepredložil relevantný
dôkaz preukazujúci pôvodný stav prác vykonaných žalobcom a s odstupom času po vykonaní ďalších
prác na diele inými subjektmi už hodnota pôvodne vykonaných prác objektívne zistiteľná nie je.
22. Pri úvahe o výške nároku žalobcu súd vychádzal z ohodnotenia prác v znaleckom posudku
vypracovanom ustanoveným znalcom, keďže ohodnotenie prác znalcom považoval za primerané a vo
vysokej miere pravdepodobnosti zodpovedajúce rozsahu prác vykonanému žalobcom. Konečnú výšku
žalobcovho nároku súd určil tak, že rozdiel, o ktorý ocenenie prác žalobcom prevyšovalo ocenenie
prác vypočítané znalcom, odpočítal od nároku uplatneného žalobou a výslednú sumu žalovanému uložil
zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia.23. Právny vzťah vznikajúci na základe bezdôvodného obohatenia je v zmysle § 489 Občianskeho
zákonníka záväzkovým vzťahom, ktorý veriteľovi zakladá právo na plnenie a dlžníkovi z neho vyplýva
povinnosť splniť dlh. Nakoľko v danom prípade sa jedná o peňažný dlh a žalovaný ho nesplnil riadne
a včas, keď bezdôvodné obohatenie žalobcovi nevydal, hoci o ňom minimálne na základe žalobcom
doručenej faktúry (č. VFT-06004 s dátumom splatnosti 20.6.2006) musel vedieť, dostal sa do omeškania
so splnením peňažného záväzku a vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi z dlžnej istiny úroky z
omeškania v zákonnej výške v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 14.1.2009.
24. V zmysle všetkých uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný, preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 25.260,97 eur s 13% ročným úrokom z omeškania od 21.6.2006 až do zaplatenia.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v
tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
26. Dňa 14.11.2016 vydal Okresný súd Bratislava II v Bratislave opravné uznesenie
č.k. 22Cb/129/2007-369, ktorým opravil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.
22Cb/129/2007-368 zo dňa 14.11.2016 a to tak, že vypustil z výroku rozsudku výrok II, v ktorom vo
zvyšku žalobu zamietol, keď v tejto časti žaloby, t.j. v časti prevyšujúcej sumu 25.260,97 eur už bola
žaloba právoplatne zamietnutá rozsudkom č.k. 22Cb/129/2007-286 zo dňa 18.1.2012.
27. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný a uviedol,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Napadnutý rozsudok súd
vyhlásil na pojednávaní dňa 14.11.2016. Pristúpil tak k vyhláseniu rozsudku napriek ospravedlneniu
žalovaného a jeho právneho zástupcu odôvodneného tým, že štatutárny zástupca žalovaného sa
pojednávania nemôže zúčastniť zo zdravotných dôvodov o čom nám dodatočne zašle potvrdenie
ošetrujúceho lekára. Zároveň sa žalovaný a dovtedajší právny zástupca JAVOR-TOKÁR advokátska
kancelária, s.r.o. dohodli na ukončení právneho zastúpenia. Dovtedajší právny zástupca ospravedlnil
neúčasť klienta ako aj jeho neúčasť na pojednávaní dňa 14.11.2016 o 11.00 hod. a zároveň požiadal
o jeho odročenie. Namieta nevypočutie konateľa G.. C. S., ktorého súd opakovane predvolával
na pojednávania, avšak bezúspešne a podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie pri rozhodnutí
nevyhovieť žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania nemohol posudzovať podľa dôvodnosti,
resp. nedôvodnosti predchádzajúcich odročení pojednávania. Pokiaľ na to v minulom priebehu konania
neboli dané dôvody teda na odročenie pojednávania, nemal také pojednávanie odročovať, ale mal
vo veci konať. Súd prvej inštancie mal podľa názoru žalovaného posudzovať iba dôvodnosť žiadosti
o odročenie pojednávania zo dňa 14.11.2016. Namietal, že súd neumožnil žalovanému preukázať
existenciu zdravotných dôvodov G.. S., ktoré mu bránili v účasti na pojednávaní. Žalovaný ukončil
právne zastupovanie s právnym zástupcom JAVOR-TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o. a rozhodol sa
nechať sa ďalej v konaní zastupovať novým právnym zástupcom P.. F. P.. Odvolanie splnomocnenia
zástupcovi JAVOR-TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o. bolo voči súdu účinné dňom, kedy ho strana
súdu oznámila. Napriek uvedenej skutočnosti žalovaný nemal možnosť po voľbe nového právneho
zástupcu P.. P., aby sa tento s vecou oboznámil, naštudoval si súdny spis a mohol kvalifikovane
žalovanému poskytnúť právnu pomoc. Zdôrazňuje, že v danom prípade nešlo o obštrukciu, nakoľko
k zmene právneho zástupcu v konaní neprišlo opakovane. Súd prvej inštancie tiež pochybil, pokiaľ
nevykonal navrhnuté dôkazy a to výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného na preukázanie existencie
zmluvy o dielo zmluvnými stranami a jej obsahu. Nedostatočne zistil rozsah vykonaných prác žalobcom
ako aj cenu a kvalitu. V tomto smere odkazuje na námietky vznesené už v konaní pred súdom prvej
inštancie, s ktorými sa tento v napadnutom rozsudku nedostatočne vysporiadal, najmä pokiaľ ide o
znaleckédokazovanievykonanéG..Q.P.,keďuviedollentoľko„sícepovažujezalogické,žeoceňovanie
prác s odstupom času nemôže byť objektívne, nakoľko medzitým došlo k ďalším opravám a úpravám
diela, avšak v danom prípade ani jeden zo subjektom nepredložil dôkaz preukazujúci pôvodný stav
prác vykonaných žalobcom, a s odstupom času, po vykonaní ďalších prác na diele inými subjektmi
už hodnota pôvodne vykonaných prác zistiteľná nie je“. Podľa názoru žalovaného takéto tvrdeniepredstavuje neprípustné prenesenie dôkazného bremena na žalovaného. Súd prvej inštancie nesprávne
nedostatočne zistil výšku nároku žalobcu, ktorý nebol uspokojený, čo je dôkazným bremenom žalobcu
a rovnako nesprávne sú skutkové zistenia súdu v časti výpočtu priznaného nároku. Súd vychádzal z
hodnoty žalobcom vykonaných stavebných prác, ktoré ustálil na sumu 39.208,- eur. Súd potom rozdiel,
o ktorý ocenenie prác žalobcom (45.028,74 eur) prevyšovalo ocenenie prác vykonaných znalcom, t.j.
5.820,74 eur odpočítal od nároku uplatneného žalobou 28.431,77 eur a výslednú sumu 22.611,03 eur
uložil žalovanej zaplatiť. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal v časti istiny sumu 25.260,97 eur, čo je
od istiny uplatnenej žalobcom podaným návrhom 28.431,77 eur rozdiel 3.170,80 eur. Medzi ocením
prác vykonaných žalobcom (45.028,73 eur) a ocenením prác vykonaných znalcom (39.208,- eur) je ale
rozdiel5.820,74eur.Tým,žesúdprvejinštancieneuviedolpresneavýslovnematematickývýpočetakým
dospel k výške priznanej istiny 25.260,97 eur odňal žalovanému možnosť konať pred súdom v dôsledku
nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odhliadnuc od hore uvedeného je žalovaný toho
názoru, že súd prvej inštancie mal od hodnoty žalobcom preukázane vykonaných prác (39.208,- eur)
odpočítať žalovaného poskytnuté plnenie 16.596,95 eur, a len rozdiel medzi hodnotou vykonaných
prác a poskytnutým plnením mohol predstavovať jeho bezdôvodné obohatenie. Takéto vyjadrenie je
právne nesprávne, keď vyjadruje hodnotu toho, čo žalobca plnil, ale nie hodnotu toho, čo žalovaná
neplatným právnym úkonom nadobudla a to práve s ohľadom na skutkovú okolnosť, že práce žalobca
vykonával na budove vo vlastníctve tretej osoby. Súd prvej inštancie nárok žalobcu kvalifikoval ako
nárokbezdôvodnéhoobohateniazneplatnéhoprávnehoúkonuauzavrel,žemuvzniklapovinnosťvydať
bezdôvodne prijaté plnenie žalobcovi zodpovedajúceho jeho majetkovému prospechu spočívajúcemu
v tom, že žalobca vynaložil na vykonanie prác určité náklady. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalobca a žalovaný medzi sebou uzatvorili zmluvu o dielo, ktorá bola ale neplatná, mal
na vec aplikovať právnu normu vzťahujúcu sa k tejto skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia §
457 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tiež neakceptuje deň vzniku omeškania žalovaného a to deň
21.6.2006 s odôvodnením, že deň splatnosti na faktúre č. VFT-06004 bol určený 20.6.2006. Súd prvej
inštancieodňalžalovanejmožnosťkonaťpredsúdomvdôsledkunedostatočnéhoodôvodneniasúdneho
rozhodnutia, keď príslušenstvo k pohľadávke a vznik omeškania žalovaného s plnením jej splatného
dlhu odvodil od splatnosti záväzku v prípade existencie zmluvného vzťahu medzi stranami. Súčasne
napadol aj výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania, keď súd prvej
inštancie žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol, že žalobca mal plný úspech v konaní a preto mu priznal náhradu trov konania. Žalovaný však
poukazuje na skutočnosť, že nárok žalobcu bol v časti 3.170,80 eur zamietnutý. Z týchto dôvodov
navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
28. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
29. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo
podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodol odvolací súd dňa 29.3.2018, teda po nadobudnutí účinnosti
právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak
v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava
Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc
dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.
30. V danom prípade súd prvej inštancie správne ustálil, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy
o dielo, nakoľko vzťah medzi sporovými stranami nie je možné nazvať zmluvou a to ani písomnou,
ani ústnou, ani konkludentnou. Preto žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške hodnoty prác, ktorých rozsah určil znalecký posudok ustanoveným súdnym znalcom po jeho
doplnení a po zohľadnení relevantných technických námietok žalovaného, vyplývajúcich zo znaleckých
posudkov, ktoré si nechal žalovaný vypracovať pre vlastné potreby.
31. Dôvod, pre ktorý odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bola
skutočnosť, že súd prvej inštancie vykonal spôsob výpočtu bezdôvodného obohatenia nesprávne.
Po preskúmaní obsahu spisu ako i napadnutého rozhodnutia a podaného odvolania dospel odvolací
súd k záveru, že pri výpočte rozsahu bezdôvodného obohatenia mal súd prvej inštancie postupovať
tak, že od hodnoty žalobcom preukázaných vykonaných prác v rozsahu 39.208,- eur mal odpočítať
žalovaným poskytnuté plnenie vo výške 16.596,95 eur, čo predstavuje sumu 22.611,- eur. Vzhľadom k
tomu, že súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 25.260,97 eur spolus príslušenstvom, postupoval tak pri výpočte bezdôvodného obohatenia nesprávne, keď len rozdiel
medzi hodnotou vykonaných prác a poskytnutým plnením mohol predstavovať bezdôvodné obohatenie
žalovaného. Pretože v danom prípade išlo o plnenie spočívajúce vo výkonoch na stavbe, keď žalobca
vykonával pre žalovaného subdodávateľské práce je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť peňažnú
náhradu zodpovedajúcu jeho majetkovému prospechu spočívajúceho v tom, že žalobca vynaložil na
vykonanie prác určité náklady. Pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku je teda rozhodujúca
hodnota prác vykonaných pre žalovaného, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie pre žalovaného, a
ktorá tak ako už bolo i vyššie uvedené bola stanovená na základe znaleckého posudku a jeho doplnenia
po zohľadnení námietok žalovaného. Z týchto dôvodov preto na základe správne zisteného skutkového
stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti s poukazom na ust. § 388 CSP
zmenil tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia odvolacieho súdu a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, nakoľko v danom prípade nebolo potrebné zopakovať a ani doplniť dokazovanie v zmysle
ust. § 384 a § 385 CSP.
32. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta, že postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené
strane žalujúcej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, keď súd prvej inštancie vyhlásil
rozhodnutie na pojednávaní dňa 14.11.2016 napriek ospravedlneniu žalovaného a jeho právneho
zástupcu odvolací súd uvádza, že po preskúmaní procesného postupu súdu prvej inštancie odvolací
súd zistil, že k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces nedošlo. Termín pojednávania bol
určený na deň 14.11.2016, na ktorý sa nedostavil žalovaný ani jeho právny zástupca, ktorý ich neúčasť
e-mailom zo dňa 14.11.2016 ospravedlnil tým, že sa mu nepodarilo skontaktovať štatutárneho zástupcu
žalovaného G.. C.O. S., ktorý mu však uviedol, že sa pojednávania nemôže zúčastniť zo zdravotných
dôvodov o čom mu zašle dodatočne potvrdenie ošetrujúceho lekára. Zároveň sa dohodli na ukončení
právneho zastúpenia v tejto veci. Súd prvej inštancie uvedené dôvody na odročenie pojednávania
odôvodnene nepovažoval za zdôvodnené, za dôležité, nakoľko právny zástupca žalovaného vedel o
termíne pojednávania už od 6.6.2016 preto v prípade ukončenia právneho zastúpenia žalovaného mal
na termín pojednávania upozorniť konateľa žalovaného a urobiť všetky neodkladné úkony potrebné na
ochranu záujmu žalovaného. Konateľ žalovaného súdu tiež nedoručil vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že
sa nemôže zúčastniť pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu
(a to ani v rámci odvolacieho konania), napriek snahe súdu o jeho vypočutie sa opakovane nedostavoval
na nariadené pojednávania vo veci.
33. Tak ako už bolo i vyššie uvedené súd prvej inštancie správne posudzoval právny vzťah ako vzťah,
ktorý nie je možné nazvať zmluvou a to ani písomnou, ani ústnou, ani konkludentnou, a že žalobcovi
vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právny vzťah vznikajúci na základe bezdôvodného
obohatenia je v zmysle § 489 OZ záväzkovým vzťahom, ktorým veriteľovi zakladá právo na plnenie a
dlžníkovi z neho vyplýva povinnosť plniť ho. Nakoľko v danom prípade sa jedná o peňažný dlh a žalovaný
ho nesplnil riadne a včas, keď bezdôvodné obohatenie žalobcovi nevydal, hoci o ňom minimálne na
základe žalobcom doručenej faktúry č. VFT-06004 s dátumom splatnosti 20.6.2006 musel vedieť, dostal
sa do omeškania so splnením peňažného záväzku a vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi z dlžnej
istiny úrok z omeškania v zákonnej výške v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do
14.1.2009 vo výške 13% ročne a to odo dňa 21.6.2006 až do zaplatenia. Z uvedeného teda vyplýva, že
začiatok plynutia omeškania ustálil súd prvej inštancie správne.
34. Vzhľadom k tomu, že odvolacím súdom došlo k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie rozhodoval
odvolací súd aj o trovách prvoinštančného konania v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a vzhľadom k tomu, že žalovaný mal z celkovo uplatnenej sumy 28.431,77 eur úspech v
konanívovýške5.820,77eur(3.170,80eur+2.649,97eur)malúspechvovecivrozsahu20,47%.Ztoho
dôvodu mal žalobca úspech vo veci 79,53%. Z uvedeného preto vyplýva nárok žalobcovi na náhradu
trov prvoinštančného konania voči žalovanému v rozsahu 59,06% (79,53% - 20,47% = 59,06%).
35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v odvolacom konaní úspech v rozsahu 2.649,97 eur
mal úspech v rozsahu 11,72% oproti žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech v rozsahu 22.611,-
eur, teda v percentuálnom vyjadrení 88,28%. Z týchto dôvodov preto odvolací súd priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 76,56% (88,28% - 11,72% = 76,56%).36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.