Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 19Cpr/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516206485
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Malovcová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2516206485.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Zuzanou Malovcovou v spore žalobcu: EUROPERSONAL &

FABRIKA s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 70, Bratislava, IČO: 44 972 911, zastúpený: JUDr. Julián
Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r. o., so sídlom Zelinárska 8, Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 45 941 815, proti žalovanej: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.S. XXXX/X, W., o
zaplatenie 569,39 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 569,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 569,39 Eur od 25.10.2016 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 20 Eur mesačne,
splatných vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku

pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.11.2016, doručenou súdu dňa 11.11.2016 domáhal, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 569,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 569,39 Eur od 16.10.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil

tým,žežalobca,ktoréhohlavnýmpredmetompodnikaniaječinnosťagentúrydočasnéhozamestnávania
a žalovaná uzatvorili dňa 07.07.2016 pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca, na
základe ktorej bola žalovaná dočasne pridelená na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi RF,
spol. s r.o. Dňa 11.07.2016 žalovaná požiadala žalobcu o skončenie pracovného pomeru dohodou podľa
§ 60 Zákonníka práce. V prípade neakceptovania žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou
mal žalobca žiadosť žalovanej považovať za výpoveď pracovného pomeru podľa ustanovenia § 61
Zákonníka práce. Žalobca žiadosť žalovanej o skončenie pracovného pomeru dohodou neakceptoval a

túto považoval za výpoveď z pracovného pomeru. Žalobca žalovanú súčasne upozornil, že jej pracovný
pomer sa skončí až uplynutím výpovednej doby, t.j. dňa 31.08.2016, a že žalovaná je povinná zotrvať
počas plynutia výpovednej doby v pracovnom pomere u žalobcu. Odo dňa 11.07.2016 žalovaná viac
nenastúpila na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Žalovaná nezotrvala u žalobcu počas
plynutia výpovednej doby, čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške
priemerného mesačného zárobku žalovanej za jeden mesiac, t.j. 569,39 Eur. Priemerný mesačný
zárobok žalovanej vo výške 569,39 Eur bol v zmysle § 134 a nasl. Zákonníka práce vypočítaný ako

súčin pravdepodobného hodinového zárobku žalovanej za 3. štvrťrok v roku 2016 (3,4921 Eur/hod.)
vynásobený priemerným počtom pracovných hodín v roku 2016 podľa ustanoveného 37,5 hodinového
týždenného pracovného času žalovanej (163,05 hodín). Žalobca vyzval žalovanú výzvou zo dňa29.09.2016 na úhradu dlžnej sumy vo výške 569,39 Eur v lehote do dňa 15.10.2016. Žalovaná na výzvu
nereagovala a dlžnú sumu do podania žaloby neuhradila.

2. Platobným rozkazom, č.k. 19Cpr/21/2016-24 zo dňa 03.05.2017 súd žalobe vyhovel.

3. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu včas odpor, v ktorom navrhla, aby súd platobný rozkaz
zrušil, nariadil pojednávanie a návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení odporu uviedla,
že je pravdou, že uzatvorila so žalobcom 07.07.2016 Pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení

zamestnanca s miestom výkonu práce v Malackách. Krátko pred uzatvorením tejto pracovnej zmluvy
však mala žalovaná so žalobcom uzatvorenú ďalšiu pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení
zamestnanca. Túto predchádzajúcu zmluvu uzatvorila so žalobcom 27.06.2016, pričom miesto výkonu
práce bolo v Bratislave. Na základe zmluvy uzatvorenej 27.06.2016 žalovaná vykonávala prácu so
zaradením do 1. stupňa náročnosti pracovných činností. Túto prácu žalovaná bola schopná zvládať.
Zmluva zo dňa 27.06.2016 nebola ukončená. Napriek tejto skutočnosti bolo žalovanej telefonicky dňa

06.07.2016 oznámené, že nemá chodiť do práce v Bratislave, ale od 07.07.2016 má začať vykonávať
prácu v Malackách. Túto ďalšiu zmluvu žalovaná podpísala dňa 07.07.2016 s tým, že mala vykonávať
prácu zaradenú do 2. stupňa náročnosti pracovných činností. Náplň práce spočívala v čistení okien
nožíkom a žiletkou žalovaná orezávala tesnenie na oknách. Túto prácu nebola schopná zvládnuť a
pokazila každé jedno sklo. Tiež sa žalovaná bála, že si ublíži. Uvedené ju donútilo k tomu, aby požiadala

o ukončenie pracovného pomeru u žalobcu. Z tohto dôvodu dňa 11.07.2016 doručila žalobcovi žiadosť
o skončenie pracovného pomeru dohodou, pričom po tejto dobe už nenastupovala do práce. Žalovaná
tiež uviedla, že pri podpise pracovných zmlúv zo dňa 27.06.2016 a 07.07.02017 si tieto neprečítala a
nemala žiadnu vedomosť o tom, že žalobca môže od nej požadovať nejakú finančnú náhradu, ak po
doručení žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou nebude nastupovať do práce. Tiež mala za

to, že ide o neprimeranú tvrdosť uplatnenia práva voči jej osobe a uplatnený nárok žalobcu považovala
za neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi.

4. Uznesením, č.k. 19Cpr/37/2016-37 zo dňa 08.06.2017 súd platobný rozkaz podľa § 267 ods. 3 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) z dôvodu včas podaného a odôvodneného

odporu zo strany žalovanej, zrušil.

5. Žalobca sa k odporu vyjadril v podaní zo dňa 19.06.2017, doručenom súdu dňa 21.06.2017, keď
uviedol, že je pravdou, že žalovaná mala so žalobcom založený pracovný pomer pracovnou zmluvou
a dohodou o dočasnom pridelení zamestnanca zo dňa 27.06.2017, na základe ktorej vykonávala

prácu u užívateľského zamestnávateľa SCHNELLECKE SLOVAKIA s.r.o. Užívateľský zamestnávateľ
však ukončil dočasné pridelenie žalovanej ku dňu 04.07.2016, na základe čoho došlo aj k ukončeniu
pracovného pomeru žalovanej z tohto prvého pracovného pomeru. Žalobca zaslal dokumentáciu k
skončeniu prvého pracovného pomeru žalovanej na adresu jej bydliska, táto sa mu však vrátila ako
neprevzatá v odbernej lehote. V zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce bol prvý pracovný pomer žalovanej

riadne ukončený. Žalobca tiež uviedol, že nie je pravdou, že by žalobca postupoval svojvoľne a žalovanú
preradil na inú prácu. Žalobca žalovanej ponúkol prácu u užívateľského zamestnávateľa - spoločnosť
RF spol. s r.o. Žalovaná s touto ponukou súhlasila, na základe čoho došlo dňa 07.07.2016 k uzavretiu
pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom pridelení zamestnanca. Žalobca tiež uviedol, že tvrdenia
žalovanej o tom, že nezvládala prácu u užívateľského zamestnávateľa a že sa bála, že si ublíži, sú

nepravdivé. Žalovaná uvedené neuviedla ani vo svojej žiadosti o skončenie pracovného pomeru a ani
užívateľský zamestnávateľ si neuplatnil žiaden nárok na náhradu škody a neprejavil nespokojnosť s jej
prácou.Akbytomutakskutočnebolo,užívateľskýzamestnávateľbybuďsámukončildočasnépridelenie
žalovanej, prípadne by súhlasil so žiadosťou o skončenie pracovného pomeru dohodou. Žalobca ďalej
uviedol, že sa ako účelové javia aj tvrdenia žalovanej, že nečítala pracovné zmluvy. Špekulatívny prístup

žalovanej k výkonu jej práv a povinností z pracovných pomerov vyplýva aj z nepreberania zásielok, ktoré
jej žalobca zasielal.

6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 26.09.2017, doručeným súdu dňa
29.09.2017, v ktorom uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by mala mať ukončené dočasné pridelenie

ku dňu 04.07.2016. Bolo jej iba telefonicky oznámené, že nemá chodiť do práce do Bratislavy, ale že má
od 07.07.2016 vykonávať prácu v Malackách. Tiež uviedla, že je pravdou, že zmluvu podpísala. Údaje z
pracovnej zmluvy jej neboli vysvetlené. Vzhľadom na množstvo údajov v tejto zmluve v počte 4,5 listov
tieto nečítala. Tiež uviedla, že žalobca používa obdobné pracovné zmluvy, ide o tzv. formulárové zmluvy.Trvala na tom, že zo strany žalobcu išlo o svojvoľné preradenie na inú prácu bez akéhokoľvek súhlasu
žalovanej. Žalovaná uviedla, že nemá vedomosť o tom, či si žalobca voči nej nejakú náhradu škody
uplatňuje, avšak trvala na tom, že nebola schopná pridelenú prácu vykonávať. V žiadnom prípade z jej

strany nešlo o špekulatívny prístup k výkonu jej práv a povinností.

7. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie a vec prejednal v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti
žalobcu.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením s listinnými dôkazmi a to najmä:
žalobou zo dňa 08.11.2016, pracovnou zmluvou a dohodou o dočasnom pridelení zamestnanca zo
dňa 07.07.2016, žiadosťou o skončenie pracovného pomeru zo dňa 11.07.2016, mzdovým listom za
obdobie 7/2016-8/2016, výzvou na zaplatenie 569,39 Eur zo dňa 29.09.2016, odporom proti platobnému
rozkazu, vyjadrením zo dňa 19.06.2017, oznámením o skončení pracovného pomeru dohodnutého
na dobu určitú zo dňa 04.07.2016, poštovými podacími hárkami, vyjadrením zo dňa 26.09.2017,

výplatnoupáskou10/2017,zmluvouonájmečastirodinnéhodomuzodňa01.09.2017,výplatnoupáskou
06/2017, výplatnou páskou 07/2017, výplatnou páskou 08/2017, výplatnou páskou 09/2017, rozsudkom
Okresného súdu Skalica, č.k. 6P/275/2012-34 zo dňa 13.03.2013, podaním zo dňa 29.01.2018,
vyjadrením, podacím hárkom, poštovou zásielkou, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v
spise a zistil nasledovný skutkový stav.

9. Žalobca ako agentúra dočasného zamestnávania a žalovaná ako zamestnanec uzavreli dňa
07.07.2016 Pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca s dohodnutým druhom
práce: operátor výrob - montážny pracovník, s miestom výkonu práce Továrenská 15, Malacky, s
dňom vzniku dočasného pridelenia 07.07.2016. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do dňa

06.07.2017. Mzda za vykonanú prácu bola dohodnutá na sumu 550 Eur a zmluvné strany sa dohodli,
že ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca činí 37,5 hodín týždenne. V článku XIII. Skončenie
pracovného pomeru a skončenie dočasného pridelenia, bod 13.2. zmluvy sa strany dohodli, že ak
zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u agentúry dočasného zamestnávania, použije
agentúra dočasného zamestnávania § 62, t.j. má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom

priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby.

10. Zo žiadosti o skončenie pracovného pomeru zo dňa 11.07.2016 vyplýva, že zamestnanec - žalovaná,
dala v zmysle § 61 Zákonníka práce výpoveď z pracovného pomeru.

11. Podľa Mzdového listu za obdobie 7/2016 - 8/2016 bol priemerný hodinový zárobok žalovanej 3,4921
Eur.

12. Výzvou zo dňa 29.09.2016 žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie sumy 569,39 Eur do dňa
15.10.2016 s odôvodnením, že na základe podanej výpovede zo strany žalovanej dňa 11.07.2016,

začala žalovanej plynúť dňa 01.08.2016 výpovedná lehota podľa § 62 Zákonníka práce, ktorú žalovaná
nedodržala. Vzhľadom na uvedené si žalobca podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce uplatnil peňažnú
náhradu.

13. Z poštového podacieho hárku vyplýva, že žalobca Výzvu zo dňa 29.09.2016 zaslal žalovanej

doporučene dňa 29.09.2016. Zásielka s predmetnou výzvou sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá v
odbernej lehote dňa 24.10.2016.

14. Žalovaná pred súdom uviedla, že zásielky nepreberala, lebo nebola na tej adrese. V práci sa snažila,
ale keď jej to nešlo, nemohla tam predsa zostať a trápiť sa. Koordinátorovi povedala, že sa jej nedarí, dal

jej podpísať výpoveď. Tiež uviedla, že je sama s 8-ročným chlapcom, berie výplatu 350 Eur mesačne a
za nájom dá 270 Eur mesačne. Má aj pôžičky. Na zaplatenie celej sumy nemá, požiadala súd o úhradu v
splátkach. Vedela by splácať maximálne 20 Eur do 20. dňa v mesiaci. Musí zaplatiť aj 100 Eur zdravotnej
poisťovni, keďže je evidovaná ako neplatič.

15. Z výplatnej pásky za august 2017 vyplýva, že žalovanej bola po vykonaní zrážok vo výške 517,81
Eur vyplatená suma 326,09 Eur a z výplatnej pásky za september 2017 vyplýva, že žalovanej bola po
vykonaní zrážok vo výške 126,54 Eur vyplatená suma 347,27 Eur. Zo Zmluvy o nájme časti rodinného
domu zo dňa 01.09.2017 vyplýva, že žalovaná platí mesačné nájomné vo výške 270 Eur. RozsudkomOkresného súdu Skalica, č.k. 6P/275/2012-34 zo dňa 13.03.2013 bol žalovanej zverený do starostlivosti
jejmaloletýsynaotcovibolauloženápovinnosťprispievaťnavýživumaloletéhosumou80Eurmesačne.

16. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

17. Podľa § 67 Zákonníka práce, zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek
dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

18. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak zamestnanec
nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú

náhradu v sume priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto
peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je
neplatná.

20. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.

Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

21. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte

alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

22. Podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce, písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ
zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou

a poznámkou "do vlastných rúk".

23. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť
písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju
poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie

písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky
doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

24. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

27. Na základe takto vykonaného dokazovania a podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení mal
súd za to, že je dôvodné žalobe žalobcu v časti istiny v celom rozsahu vyhovieť. Žalobca dôkazmi,
ktoré do spisu doložil preukázal, že mal so žalovanou uzatvorenú pracovnú zmluvu a dohodu odočasnom pridelení zamestnanca zo dňa 07.07.2016, v ktorej v článku XIII. Skončenie pracovného
pomeru a skončenie dočasného pridelenia, bod 13.2, sa strany dohodli, že ak žalovaná nezotrvá počas
plynutia výpovednej doby u žalobcu, má žalobca právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom

priemerného mesačného zárobku žalovanej a dĺžky výpovednej doby. Žalobca ďalej preukázal, že
dňa 11.07.2016 dala žalovaná v zmysle § 61 Zákonníka práce výpoveď, ktorú žalobca prevzal dňa
11.07.2016, čo medzi stranami nebolo sporným. Pracovný pomer žalovanej u žalobcu skončil uplynutím
jednomesačnej výpovednej doby, ktorá začala plynúť dňa 01.08.2016 a uplynula dňa 31.08.2016. Keďže
žalovaná počas výpovednej doby nenastúpila do práce, nevykonávala svoju prácu, a teda nezotrvala

v pracovnom pomere u žalobcu, čo taktiež medzi stranami nebolo sporným, žalobca vyzval žalovanú
výzvou zo dňa 29.09.2016 na zaplatenie sumy 569,39 Eur v zmysle ustanovenia § 62 ods. 8 Zákonníka
práce tak, aby uvedenú sumu zaplatila do 15.10.2016 na účet žalobcu. Z poštového podacieho hárku
vyplýva, že žalobca Výzvu zo dňa 29.09.2016 zaslal žalovanej doporučene dňa 29.09.2016. Zásielka
s predmetnou výzvou sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 24.10.2016. Zo
mzdového listu žalovanej predloženého žalobcom mal súd za preukázané, že priemerný hodinový

zárobok žalovanej bol 3,4921 Eur, pričom po vynásobení priemerným počtom pracovných hodín v roku
2016 podľa ustanoveného 37,5 hodinového týždenného pracovného času žalovanej v zmysle § 134
ods. 4 Zákonníka práce (163,05 hodín), suma priemerného mesačného zárobku žalovanej bola vo
výške 569,39 Eur. Žalobca teda všetkými zákonnými spôsobmi svoj nárok preukázal, uniesol dôkazné
bremenoabezpochybypreukázalporušenieZákonníkapráce,keďžalovanánenastúpiladoprácepočas

výpovednej doby v trvaní jedného mesiaca a v pracovnej zmluve si strany písomne dohodli v článku XIII.
bod 13.2 právo žalobcu na peňažnú náhradu, ak žalovaná nezotrvá počas výpovednej doby u žalobcu.
Peňažná náhrada predstavuje sumu priemerného mesačného zárobku žalovanej za jeden mesiac, ktorá
bola vo výške 569,39 Eur. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v časti istiny vo výške 569,39 Eur vyhovel.

28. Žalobca sa žalobou domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 569,39
Eur od 16.10.2016 do zaplatenia. Žalobca Výzvu zo dňa 29.09.2016, ktorou sa domáhal od žalovanej
zaplatenia sumy 569,39 Eur odoslal žalovanej doporučene dňa 29.09.2016. Predmetnou výzvou žiadal
žalobca uhradiť dlžnú čiastku vo výške 569,39 Eur najneskôr do 15.10.2016. Žalovaná sa však o tejto
skutočnosti mohla dozvedieť až z Výzvy zo dňa 29.09.2016, keď zásielka s predmetnou výzvou sa

žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 24.10.2016, ktorý deň možno s poukazom na §
38 ods. 4 Zákonníka práce považovať za deň doručenia výzvy žalovanej. Vzhľadom na uvedené mal
súd za to, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou dlhu dňom 25.10.2016, keď súd vychádzal
z predpokladu, že uvedený list bol žalovanej doručený dňa 24.10.2016. Keďže žalovaná dlh neuhradila,
nasledujúcom dňom, t.j. 25.10.2016, sa dostala do omeškania. Žalobcovi tak s poukazom na § 517

ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok na
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dôvodne uplatnenej dlžnej sumy 569,39 Eur od 25.10.2016 do
zaplatenia, na zaplatenie ktorého súd žalovanú zaviazal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
29. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná má príjem cca 350 Eur mesačne.

Z výplaty sú jej vykonávané zrážky. Žalovaná má vyživovaciu povinnosť na maloletého syna, ktorý jej
bol zverený do starostlivosti. Za nájom platí 270 Eur mesačne.

31. V súlade s § 232 ods. 4 CSP súd povolil žalovanej na zaplatenie dlhu mesačné splátky po 20
Eur, prihliadol pritom na sociálne pomery žalovanej, keď povolením splátok nebude žalobca vo svojich

majetkových pomeroch dotknutý. V prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, žalovaná stráca výhodu
splátok a vznikne jej povinnosť uhradiť dlh jednorazovo.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.35. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, keď jeho úspech je vyjadrený v prvom výroku tohto
rozsudku. Nakoľko časť žalobcom uplatnené nároku má charakter opakujúceho sa plnenia, súd za

účelom ustálenia hodnoty uplatnených, resp. priznaných nárokov vychádzal z dátumu ku dňu vyhlásenia
tohtorozsudku,tedakudňu26.04.2018,kedysajudikovanímnárokovustálilvzťahmedzistranamisporu
(rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 22Co/25/2017 zo dňa 19.12.2017).

36. Úspech žalobcu je daný priznanou istinou vo výške 569,39 Eur a úrokom z omeškania, ktorý súd

kapitalizoval na sumu 42,74 Eur (5 % ročne zo sumy 569,39 Eur od 25.10.2016 do 26.04.2018), čo spolu
predstavuje úspech žalobcu v peňažnom vyjadrení 612,13 Eur (569,39 Eur + 42,74 Eur).

37. Na strane druhej neúspech žalobcu reprezentovaný zamietavým výrokom rozsudku je vyjadrený
sumou 0,62 Eur predstavujúcou kapitalizovaný úrok 5 % ročne zo sumy 569,39 Eur od 16.10.2016 do
24.10.2016.

38. Vychádzajúc z celkovej hodnoty nárokov, ktoré si žalobca uplatnil v žalobe, vrátane tých v
kapitalizovanej podobe, t.j. spolu v sume 612,75 Eur, súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 612,13 Eur
vyhovel (99,90 % žalovanej sumy), čo predstavuje úspech žalobcu. Vo zvyšnej časti (0,10 % žalovanej
sumy) súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovanej. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje

99,80 % (99,90 % - 0,10 %). Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 99,80 %. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
rozhodol len o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia;
o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Piešťany.

Odvolanie nemôže podať strana, ktorá sa práva na podanie odvolania po vyhlásení a odôvodnení
rozsudku výslovne vzdala (§ 368 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).