Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8Csp/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717200283
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717200283.4

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: Československá obchodná
banka a.s. so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený Malata,
Pružinský, Hegedűš & Partners s.r.o. so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921
proti žalovanej: S. O.H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. E. Š.M. XX, XXXX XX E. Š., v konaní o zaplatenie 69
135,35 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 69 135,35 € a zmluvný úrok vo výške 5,35 % ročne zo sumy
43 368,38 € od 10.01.2017 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
54 429,10 € od 10.01.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žaloba o zaplatenie úroku z omeškania v časti, ktorá prevyšuje zákonný úrok z omeškania 5,25 %
ročne zo sumy 54 429,10 € od 10.01.2017 do zaplatenia sa zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 11.01.2017, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť dlh
z úverovej zmluvy vo výške 69 135,35 € a zmluvný úrok vo výške 5,35% ročne zo sumy 43,368,38 € od
10.01.2017 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 54 429,10 € od 10.01.2017

do zaplatenia. Žalobca nárok odôvodnil tým, že na základe úverovej zmluvy poskytol žalovanej úver vo
výške 71 000 €. Žalovaná svoj záväzok splácať úver v dohodnutých mesačných splátkach neplnila a
preto jej vznikol dlh v žalovanej výške, ktorý žalobca vyčíslil ku dňu 09.01.2017.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Súdne zásielky doručované na adresu trvalého pobytu žalovanej
žalovaná nepreberala. Z toho dôvodu súd zisťoval pobyt žalovanej a to prostredníctvom policajného

zboru a dotazmi na príbuzných žalovanej. Reálny pobyt žalovanej sa zistiť nepodarilo a preto jej
súd žalobu s listinnými dôkazmi spolu s poučením, ako aj predvolanie na pojednávanie doručoval
prostredníctvom webovej stránky súdu a oznámením na úradnej tabuli súdu. Žalovaná si tieto zásielky
v zákonnej 15-dňovej lehote neprevzala, v dôsledku čoho sa považujú za doručené. Z týchto dôvodov
súd rozhodol a konal v neprítomnosti žalovanej.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil:

Na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXX zo dňa 29.10.2012 poskytol žalobca žalovanej úver vo výške
71 000 € a to za účelom zakúpenia rodinného domu a jeho rekonštrukcie. Žalovaná sa zaviazala
úver vrátiť spolu s úrokom vo výške 4,35 % ročne a to mesačnými splátkami dohodnutými vo výške
353,45 €. Splatnosť mesačných splátok bola dohodnutá vždy 15. deň kalendárneho mesiaca. Úver bol

dohodnutý na obdobie 30 rokov počítaných od termínu jeho vyčerpania. Záväzok žalovanej vrátiť úver
bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam. Žalovaná si svoje záväzky riadne a včas splácaťúver neplnila a preto jej žalobca podaním registračné číslo XXXXXX zo dňa 09.09.2013 oznámil (na
základe zmluvnej dohody uvedenej v článku 5 úverovej zmluvy), že úverová sadzba sa zvyšuje na 5,35
% ročne s účinnosťou od 16.09.2013 a z toho dôvodu jej vznikne povinnosť platiť mesačnú anuitnú

splátku úveru vo výške 397,24 € s účinnosťou od 15.10.2013.

Podaním zo dňa 17.08.2013 žalobca upozornil žalovanú, aby dlh, ktorý jej vznikol neplnením záväzku
z úverovej zmluvy, ktorý ku dňu 16.08.2013 predstavoval sumu 869,44 €, zaplatila obratom, pretože v
opačnom prípade v súlade so zmluvnou dohodou požiada žalovanú o úhradu celého dlhu zo zmluvy o

úvere vo výške 71 248,87 €.

Žalovaná na túto výzvu nereagovala a preto žalobca podaním zo dňa 16.05.2014, adresovaným
žalobkyni, vyhlásil celú pohľadávku zo zmluvy o úvere a to dňom 15.05.2014 za splatnú. Zároveň vyzval
žalovanú, aby dlh, ktorý ku dňu 15.05.2014 predstavoval sumu 72 919,68 € vrátane príslušenstva,
zaplatila v náhradnej lehote do 26.05.2014. Ani na túto výzvu žalovaná nereagovala. Z toho dôvodu

žalobca pristúpil k realizácii záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam registračné číslo XXXXXX/X zo dňa 31.10.2012. V súlade s článkom VI bod 2 písm.
b) záložnej zmluvy bol realizovaný výkon záložného práva dražbou, ktorá bola konaná dňa 19.01.2016
a to v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Dražbou bol dosiahnutý výťažok
z predaja vo výške 29 800 €. Tento výťažok bol v súlade s ustanovením § 151 l ods. 3 Občianskeho

zákonníka z časti poukázaný na náklady dražby a odmenu dražobnej spoločnosti a to vo výške 2 748,95
€. Zostatok výťažku dražby vo výške 27 051,05 € bol použitý na úhradu pohľadávky žalovanej, ktorá
jej vznikla z úverovej zmluvy. Žalobca si žalobou uplatnil právo na zaplatenie zostávajúcej časti dlhu vo
výške 69 135,35 €. Túto pohľadávku žalobca vyčíslil ku dňu 09.01.2017 a jej výšku preukázal výpisom z
účtovnej evidencie (výpisom z bankových kníh). Uplatnená pohľadávka pozostáva z dlžnej istiny úveru

vo výške 43 368,38 €, zo zmluvného úroku 11 060,72 € a z úrokov z omeškania 14 706,25 €.

4. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom,
alebo na základe zákona.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaci odo dňa keď ho o ich vrátenie veriteľ požiada.

Žalovaná nie je podnikateľka a úver si brala za účelom kúpy a rekonštrukcie rodinného domu. V danej
veci sa jednalo o hypotekárny úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Podľa § 1 ods. 3

Zákona č. 129/2010 Z.z. sa nejedná o spotrebiteľský úver.

5. Vykonaným dokazovaním a to najmä úverovou zmluvou, zmluvou o zriadení záložného práva,
upomienkami a výzvami na zaplatenie dlhu, oznámením o začatí výkonu záložného práva, správou o
výkone záložného práva a výpisom z účtovnej evidencie žalobca preukázal, že žalovanej poskytol úver

vo výške 71 000 €. Žalovaná svoj záväzok vrátiť úver dohodnutými mesačnými splátkami riadne a včas
neplnila a preto žalobca v súlade so zmluvnou dohodou oprávnene rozhodol o tom, že celý dlh z úverovej
zmluvy je splatný a túto skutočnosť žalovanej oznámil podaním zo dňa 16.05.2014. Ku dňu 15.05.2014
predstavoval dlh 72 919,68 €. Následne žalobca oprávnene v súlade so zmluvou o úvere a so zmluvou
o zriadení záložného práva záložné právo realizoval a výťažok z dražby, ktorý po odpočítaní nákladov

dražby a odmeny dražobnej spoločnosti predstavoval sumu 27 051,05 €, započítal na dlh žalovanej.
Žalobca vyčíslil zostávajúcu časť dlhu a to ku dňu 09.01.2017 vo výške 69 135,35 € a výšku tohto dlhu
žalobca riadnym spôsobom špecifikoval a preukázal výpisom z účtovnej evidencie. Z týchto dôvodov
súd žalovanú zaviazal, aby žalobcovi zaplatila sumu 69 135,35 € a dohodnutý zmluvný úrok vo výške
5,35 % ročne zo sumy dlžnej istiny úveru 43 368,38 € od 10.01.2017 do zaplatenia a zákonný úrok z

omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 54 429,10 € (istina úveru 43 368,38 € + zmluvný úrok 11
060,72 €) a to od 10.01.2017 až do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.Súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania, ktorá prevyšovala zákonný úrok z omeškania 5,25
% ročne zo sumy 54 429,10 € od 10.01.2017 do zaplatenia, zamietol, pretože v danej veci sa nejednalo
o obchodnoprávny vzťah, ale o občianskoprávny vzťah.

O výške zákonného úroku z omeškania 5,25 % súd rozhodol na základe § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Podľa § 3 citovaného zákona výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Prvý deň omeškania s platením

peňažného dlhu, t.j. dňa 10.01.2017, bola platná základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
0,25 % ročne.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a
žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným rozhodnutím, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.