Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 21, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/428/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714203076
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714203076.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne X. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. cesta XXXX/XX, XXX XX A., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár
s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému Všeobecná úverová banka a.
s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. Beňo & partners advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 533,38 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č. k. 10C/29/2014
- 155, zo dňa 08. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
498,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 28.02.2014 do zaplatenia, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 498,52 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 28.02.2014 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodne súd do 30

dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol podrobne zistený skutkový stav. Poukázal na to, že
v rámci nového prejednania veci po zrušení pôvodného rozsudku okresného súdu, v zmysle záverov
odvolaciehosúdu,vecopätovneskutkovoaprávneposúdil,pričomdospelkzáveru,žežalobažalobkyne
voči žalovanému je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa
so žalovaným uzavreli dňa 25.07.2008 zmluvu o pôžičke (úvere), na ktorú sa vzťahuje zákon č. 258/2001

Z. z. o spotrebiteľských úveroch (lex specialis) a Občiansky zákonník (lex generalis). Medzi účastníkmi
nie je sporné, že na základe tejto zmluvy žalobkyňa plnila žalovanému celkom sumu 1.529,20 eur (z
toho istina 995,82 eur + úroky a poplatky 533,38 eur). Žalobkyňa sa žalobou domáha vrátenia sumy
533,38 eur od žalovaného z dôvodu, že podľa jej názoru predmetná zmluva neobsahovala všetky
obligatórne náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 cit. zákona, preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Okresný
súd odkazujúc na právny názor vyslovený odvolacím súdom v jeho zrušujúcom rozhodnutí zo dňa
19.01.2016 vyhodnotil, že minimálne jedna z obligatórnych náležitostí uvedená v § 4 ods. 2 písm.

g) konečná splatnosť spotrebiteľského úveru tam nebola určito a jednoznačne uvedená, potom je
treba vychádzať z toho, že predmetný úver je postihnutý sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti.
S poukazom na zásadu hospodárnosti konania už nebolo potrebné preskúmavať ďalšie náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňou uplatnený nárok vovýške 533,38 eur predstavuje na strane žalovaného plnenie, ktoré získal bez právneho dôvodu a teda
ide o bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne, keďže žalobkyňa bola povinná uhradiť
žalovanému len to, čo jej bolo reálne zo strany žalovaného plnené.

3. Obrana žalovaného spočívala predovšetkým vo vznesení námietky premlčania nároku uplatneného
žalobou. Súd námietku premlčania posúdil ako dôvodnú v časti uplatneného nároku nad sumu 498,52
eur.Zplatobnejhistóriežalobkynemalsúdpreukázané,žecelkováúhradažalobkynebola1529,20eura
z toho poslednú úhradu žalobkyňa vykonala dňa 21.05.2011 vo výške 498,52 eur a predposlednú úhradu

vo výške 36,81 eur dňa 10.11.2010. Žalobkyňa mohla svoje právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu v časti nad sumu 995,82 eur - 30.000,- Sk, čo bola poskytnutá
istina úveru, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov), uplatniť po prvý raz prvý nasledujúci deň po
dni, kedy bola vykonaná príslušná úhrada prevyšujúca sumu istiny úveru. T.j. pokiaľ ide o sumu 36,81
eur dňa 11.11.2010 a pokiaľ ide o sumu 498,52 eur dňa 22.05.2011, kedy začala plynúť trojročná
objektívna premlčacia doba a táto uplynula podľa názoru súdu v prípade prvej čiastky dňa 11.11.2013

a v prípade druhej čiastky dňa 22.05.2014. Žaloba bola na súd podaná dňa 06.03.2014. Preto nárok
uplatnený v žalobe v časti nad sumu 498,52 eur nie je premlčaný v trojročnej objektívnej premlčacej
dobe. Nie je premlčaný ani v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe ako namietal žalovaný, pretože
začiatok jej plynutia súd ustálil na obdobie mesiaca december 2013, kedy sa podľa vyjadrenia žalobkyne
a jej právneho zástupcu žalobkyňa dozvedela, že predmetnú zmluvu treba považovať za bezúročnú

a bez poplatkov, kedy si zmluvu dala žalobkyňa posúdiť občianskemu združeniu HOOS a následne
sa obrátila na právneho zástupcu, prostredníctvom ktorého podala žalobu na súd. Koniec subjektívnej
premlčacej doby tak pripadol na december 2015. Právne súd premlčanie posudzoval podľa ust § 100,
§ 107 Občianskeho zákonníka.

4. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z. súd priznal žalobkyni
zprisúdenejsumyajúrokzomeškaniavovýške8,25%ročne,od28.02.2014,t.j.ododňanasledujúceho
po márnom uplynutí lehoty žalovanému na plnenie v zmysle výzvy žalobkyne.

5. Rozhodnutie o trovách konania si súd v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. vymienil na samostatné

rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, voči výroku, ktorým súd
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 498,52 eur s úrokom z omeškania. Navrhol, aby odvolací
súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne

ak bude mať podmienky na rozhodnutie za splnené, aby vo veci sám rozhodol. Uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.

7. Podstatou sporu medzi účastníkmi je a) neúplnosť obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy,
b) začiatok plynutia subjektívnej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o konečnú

splatnosť úveru žalovaný namieta, že konečná splatnosť úveru je vyjadrená zrozumiteľným spôsobom,
priemerný spotrebiteľ ju z údajov uvedených v zmluve dokáže vyvodiť. Žalovaný žiada, aby sa odvolací
súd v súlade s ust. § 220 ods. 2 druhá veta CSP v prípade, ak rozsudok potvrdí, vysporiadal s
otázkou z akého dôvodu spotrebiteľ na základe existujúcich údajov uvedených v zmluve nedokáže
určiť konečnú splatnosť úveru, a aký zákonný predpis ustanovuje uvádzať konečnú splatnosť úveru

uvedením konečného dátumu a neumožňuje ju uvádzať vo forme, ktorú zvolil žalovaný. V prípade
posudzovania subjektívnych lehôt na uplatnenie mimozmluvných pohľadávok nie je dôležité, kedy sa
oprávnená osoba dozvedela o vzniku nároku, ale kedy sa o ňom dozvedieť mohla. V danom prípade
malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia porušením právneho predpisu. V právnom poriadku
Slovenskej republiky nikto nemôže tvrdiť, že sa o porušení práva dozvedel až po porade s advokátom,

občianskym združením a pod. Prezumpcia znalosti práva platí pre všetkých rovnako, i keď z povahy veci,
určité osoby zvýhodňuje a iné znevýhodňuje. Tak ako žalobkyňa navštívila občianske združenie v roku
2014, nič jej nebránilo navštíviť ho v roku 2011, kedy doplatila splátky úveru. Doba, po ktorú žalobkyňa
nekonala nič na ochranu svojich práv, jej nemôže byť v súdnom konaní na prospech. Na záver žalovaný
poznamenáva, že predchádzajúce rozhodnutie, ktorým odvolací súd zrušil predchádzajúce rozhodnutie

okresného súdu bolo vydané v rozpore s ust. § 221 ods. 1 O. s. p., pretože nesprávne právne posúdenie
veci nemôže byť dôvodom na zrušenie, ale len na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd
mal v prípade odlišného právneho názoru rozsudok zmeniť a o veci mohol rozhodnúť dovolací súd.
Okrem iného aj preto, lebo v tejto oblasti existujú odlišné názory odvolacích súdov v rámci celej SR.Postupom, ktorý zvolil odvolací súd nedošlo ku konfrontácii žiadneho právneho názoru, lebo súd nižšej
inštancie len aplikoval názor odvolacieho súdu, ktorý ak odvolací súd potvrdí, nemôže byť konfrontovaný
s názorom dovolacieho súdu.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. Údaj
konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedený tým spôsobom, že je v nej uvedený počet mesiacov
splácania (bez presného dátumu), čo nezodpovedá zákonnej požiadavke uviesť v zmluve jasne a bez
akýchkoľvek pochybností údaj „konečná splatnosť úveru“. Žalovaný, nevedno z akého dôvodu, nebol

schopný tento údaj uviesť v zmluvách napriek početným rozhodnutiam súdov v rámci SR, ktoré sa
ustálili na tom, že úverová zmluva musí obsahovať jasne konkrétny dátum splatnosti úveru. Nie je v
súlade s princípom ochrany spotrebiteľa, ak žalovaný predkladá spotrebiteľovi zmluvy, ktoré vyžadujú
na zistenie podstatných otázok splácania úveru výpočty. Minimálne na zamyslenie stojí skutočnosť,
že sporný dátum konečnej splatnosti neurčil matematickým výpočtom ani samotný žalovaný. Aj
matematickými výpočtami totiž možno dôjsť minimálne k 3 rôznym dátumom. Má sa lehota počtu

mesiacov počítať od dátumu (poskytnutia úveru), tzn. od uzavretia zmluvy, alebo od pripísania istiny
úveru na účet spotrebiteľa, alebo od odoslania úveru zo strany poskytovateľa úveru ? Sám žalovaný,
počas celého konania nebol schopný uviesť reálny termín konečnej splatnosti predmetného úveru.
Žalovaný vychádzal v konaní aj vo svojom vyjadrení a odvolaní iba z predpokladov a domnienok,
kde bežnému spotrebiteľovi ukladá povinnosť znalosti právnych predpisov a odvolávaním sa na to,

že znalosť práva je u adresátov nevyvrátiteľná, a vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa už v čase
poskytnutia úveru mala vedieť že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa poukazuje v tejto
súvislosti na rozhodnutie NS SR zo dňa 16.01.2013 č. k. 6M Cdo 9/2012, podľa ktorého „kým
rešpektovanie princípu neznalosť zákona neospravedlňuje v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo
strany dodávateľa (podnikateľa) treba vyžadovať v čo najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v

neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne
okolnosti prípadu.“ Pokiaľ ide o premlčanie nároku, bolo by nelogické, aby žalobkyňa uhrádzala
žalovanému splátky, ak by už v čase ich platby vedela, že žalovaný nemá na ne právny nárok. Žalobkyňa
platila, pretože bola presvedčená, že žalovaný má nárok na plnenie a ide o dôvodné nároky na strane
žalovaného - nie o bezdôvodné obohatenie žalovaného. Pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej

doby je nevyhnuté preukázanie reálnej vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa
takto bezdôvodne obohatil. K uplatneniu nároku žalobkyňou došlo pred márnym uplynutím premlčacej
doby.

9. Žalovaný na vyjadrenie žalobkyne nereagoval.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

11. Konanie v prejednávanej veci začalo dňa 06. 03. 2014. Okresný súd napadnutý
rozsudok vydal dňa 08. 06. 2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.). Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený
zákon č. 99/1963 Zb. O. s. p. . Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods.
2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

12. Treba uviesť, že v konaní pôvodný žalovaný Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12,

060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, počas odvolacieho konania, avšak skôr ako sa konanie právoplatne
skončilo zanikol v dôsledku rozdelenia zlúčením. Odvolací súd v súlade s ust. § 64 CSP uznesením zo
dňa 28. 02. 2018 rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalovaného, a to
so Všeobecnou úverovou bankou a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.14. Odvolaním napadnuté rozhodnutie je výsledkom ďalšieho procesného postupu okresného súdu
potom, čo na odvolanie žalobkyne odvolací súd uznesením č. k. 15Co/922/2014-87 zo dňa 19.01.2016

rozsudok okresného súdu č. k. 10C/29/2014-12 zo dňa 25.06.2014 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie. Dôvody zrušenia rozsudku spočívali v tom, že súd vec nesprávne právne posudzoval,
keď namiesto Občianskeho zákonníka aplikoval v danom prípade Obchodný zákonník (pri posudzovaní
zmluvy, aj premlčania nároku) a tiež z dôvodu, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne
právne posúdil aj pokiaľ ide o jeho závery, že zo zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 25.07.2008, ktorá

svojim charakterom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola žalobkyňa povinná plniť svoje záväzky
aj v rozsahu úrokov a poplatkov, pretože podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska nároku veriteľa
na úroky a poplatky zo zmluvy, bolo treba bezúročnosť zmluvy vyvodiť už zo samotnej skutočnosti,
že predmetná zmluva neobsahuje prinajmenšom jednu z obligatórnych náležitostí v zmysle § 4 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd poukázal na náležitosť „konečná
splatnosť úveru“.

15. Obsahová náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere „konečná splatnosť úveru“ musí byť v zmluve
uvedená tak, aby termín/deň konečnej splatnosti úveru bol jednoznačný a nemohli vzniknúť akékoľvek
pochybnosti o tomto dátume. Uvedené je v súlade aj s názorom súdnej praxe posledného obdobia,
že zmluvu o spotrebiteľskom úvere je možné považovať za obsahujúcu v zákone o spotrebiteľských

úveroch predpísané náležitosti v prípade, ak podmienky úverovej zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou ich identifikovať (ktorý názor vyplýva napr. aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ sp. zn.
C-42/15 z 9.11.2016).

16. Spôsob, akým bola konečná splatnosť úveru uvedená v zmluve v danom prípade, kedy v

zmluve je uvedené iba: „konečná splatnosť 42 mesiacov“ nemožno považovať podmienku zákona o
spotrebiteľských úveroch uviesť priamo v zmluve túto obsahovú náležitosť za splnenú, pretože ani z
podmienok zmluvy nie je možné bez ťažkostí a už vôbec nie spoľahlivo a s istotou identifikovať tento
údaj. Priamo v zmluve je uvedená iba: schválená výška pôžičky 30 000,- Sk, celková suma pôžičky
46 578,00 Sk, splátka 1 109,00 Sk, počet splátok 42, konečná splatnosť 42 mesiacov, ročná úroková

sadzba 30,30 %, RPMN 30,40 %, priemerná hodnota RPMN 70,01 %, spôsob úhrady z bežného
účtu. Z týchto podmienok zmluvy nemožno určiť konečný termín (deň, mesiac, rok) splatnosti úveru.
Súčasťou zmluvy nebol splátkový kalendár, z ktorého by vyplývala účastníkmi dohodnutá splatnosť
a termíny splátok úveru a nadväzne, by bol zrejmý aj termín konečnej splatnosti úveru. Zo spisu (z
platobnej histórie predloženej žalovaným) vyplýva, že žalobkyňa úver čerpala dňa 25.07.2008, prvú

splátku úveru zaplatila dňa 18.08.2008, aj ďalšie splátky platila spravidla k 18-temu dňu v mesiaci,
pričom žalovaný platby priraďoval k dátumu splátky 20-teho dňa v mesiaci.. Pritom v riadku 2 je uvedené
„splátka ? 28.07.2008“. Ktorý dátum, je smerodajný pre určenie konečnej splatnosti úveru je potom
otázne. Iné nemožno vyvodiť ani s prihliadnutím na znenie VOP, bod 6. Podmienky splácania: „6.1.
Klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v

sume a termínoch určených Splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v
sume a termínoch uvedených v Zmluve alebo Podmienkach alebo VOP. 6.2. Pokiaľ nie je v Splátkovom
kalendári, alebo v Zmluve, alebo v Podmienkach, alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné 20-teho
dňa v kalendárnom mesiaci. 6.3. V jednotlivých splátkach je zahrnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny
a poistenie. 6.4. Prvá splátka je splatná prvý mesiac po uzatvorení Zmluvy/alebo doručení služby pokiaľ

nie je dohodnuté inak.“. Treba uznať aj argumentáciu právneho zástupcu žalobkyne uvedenú v jeho
vyjadrení k odvolaniu žalovaného (bod 8.), že v prejednávanom prípade ani matematickými výpočtami
nemožno dôjsť k jednoznačnému dňu/termínu konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ ide o VOP odvolací súd
dodáva, že pod „prehlásením dlžníka o oboznámení sa s VOP, o ich prevzatí, súhlase s nimi bez výhrad
a záväzku ich dodržiavať“, ktoré je včlenené do neprehľadného, rozsiahleho textu v bode V. formulára

„Zmluvy o pôžičke“, podpis dlžníčky (žalobkyne) nie je vôbec pripojený, a nie je pripojený ani priamo pod
VOP. Vo vyplnenom formulári Zmluva o pôžičke je iba podpis zástupcu veriteľa zo dňa 25.07.2008 a pri
„podpis klienta“ je uvedená poznámka „viď. žiadosť“. Podpis dlžníčky zo dňa 20.07.2008 je iba na inom,
samostatnom formulári nazvanom „Žiadosť o poskytnutie pôžičky“. VOP nemožno považovať za platné
vo vzťahu k dlžníčke z uvedeného dôvodu a zároveň dôvodne nemožno ani predpokladať, že dlžníčka

bola oboznámená s VOP, o čom svedčí fakt, že platby nevykonala v zmysle VOP .

17. Žalobkyňa uplatnila žalobným návrhom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pri práve
na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu -subjektívnu (§ 107 ods. 1) a objektívnu (§ 107 ods. 2). Tieto premlčacie doby začínajú, plynú a končia
nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a objektívna premlčacia doba je trojročná,
alebo desaťročná. Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z týchto premlčacích dôb a je vznesená námietka

premlčania, nemožno právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať. Ak sa skončí plynutie jednej
z nich právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie ešte druhá premlčacia doba.

18. Okresný súd mal za preukázané uplynutie obidvoch vyššie uvedených premlčacích dôb, objektívnej
trojročnej a subjektívnej dvojročnej. S námietkou žalovaného, že žalobkyňou uplatnené právo je

premlčané, a to aj v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, čo opakovane namieta žalovaný v
odvolaní, sa náležite vysporiadal už okresný súd v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd iba dodáva,
že pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúca vedomosť o tom, že došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Z hľadiska ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z
ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne

aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch. Pre určenie začiatku
plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná
vedomosť oprávneného. V danom prípade aj odvolací súd považuje za preukázaný počiatok plynutia
subjektívnejpremlčacejdobyodokamihu,kedyžalobkyňapožiadalaoporadenstvoobčianskezdruženie
zriadené na ochranu spotrebiteľov (Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS). Skutočnosť, že

žalobkyňa uhrádzala žalovanému splátky aj nad rozsah istiny úveru svedčí o tom, že žalovaná nevedela,
že žalovaný nemá na tieto sumy právny nárok. (viď. judikatúra NS ČR, aj závery NS SR v uznesení sp.
zn. 4Cdo/256/2010 zo dňa 28.08.2010, kde sa okrem iného uvádza, že začiatok subjektívnej premlčacej
doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže k dátumu splatnosti, ako je to pri
začiatku všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ale k inej skutočnosti, ktorou

je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil.)

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto
žalobkyni odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %), pričom

o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).