Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. marec 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714201824
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8714201824.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu Z. K., G.. XX.XX.XXXX,

K. O., Ú.-U. XXXX/X, J. B.. M. A., Q., T.: XXXXXXXX, O., G.. A.. N. XXX, O. Ž. Z. X/rade T. E., G..
XX.XX.XXXX, T.: XXXXXXXX, K. O., O. XXX/XX, J. I.C. &. O., A..P..U.., Q. C., T.: XX XXX XXX, O.,
M. XXX/XX, Ž. Z. X/rade Z. K., G.. XX.XX.XXXX, K. O., Ú.-U. XXXX/X Q. Ž. Z. X/rade Z. M., G..
XX.XX.XXXX, K. O., E. XXXX/X, J. I. &. O., A..P..U.., Q. C., T.: XX XXX XXX, O., M. XXX/XX, v konaní
o určenie neplatnosti právneho úkonu s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaní v 1/rade a 3/rade majú právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu podala dňa 18.2.2014 žalobu o určenie neplatnosti
právneho úkonu. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným v 2/rade uzavrela manželstvo dňa
17.9.1994. Počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva 3-izbový byt,
zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. a Obec O., a to byt č. X nachádzajúci sa na X.poschodí byt.
domu M.Ť., J. XXXX/X v podiele 1/1 k celku s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 6786/212948. Svoj
návrh odôvodnila tým, že dohodu o rezervácii a zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo
dňa 15.5.2013 uzatvoril manžel žalobkyne s realitnou kanceláriou P. W.. Žalobkyňa namieta, že tieto

dohody a doklady boli vykonané bez jej vedomia a súhlasu a že neboli podpísané jej osobou a nebola
zúčastnená pri podpisovaní týchto dokladov. V uvedenom prípade ide o nakladanie s nehnuteľnosťami
patriacimi do BSM a na nakladanie s takouto nehnuteľnosťou je potrebný písomný súhlas obidvoch
bezpodielovýchspoluvlastníkov.Vzhľadomnato,žetakétodohodynikdyneuzatváralaaaniouzatváraní
takýchto dohôd vedomosť nemala a s takýmito právnymi úkonmi nesúhlasí a považuje ich ako druhý
z manželov za neplatné. Na pojednávaní dňa 16.1.2015 žalobkyňa uviedla, že nebola prítomná pri
žiadnych rokovaniach, nevedela o žiadnej rezervácii, ani o žiadnej kúpno-predajnej zmluve. Právny

zástupca žalobkyne poukazuje a svoj návrh opiera o ust. § 145 Občianskeho zákonníka

2. Právny zástupca žalovaného v 1/rade a v 3/rade žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, a to
z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem a nepreukázala, aby z pôvodného
žalovanéhov1/radedošlokzákonnýmspôsobomkpokračovaniuživnostinasúčasnéhožalovanéhov1/
rade, pretože živnostenský zákon umožňuje pokračovať v živnosti len v prípadoch uvedených v § 13, 14,
15 Živnostenského zákona. Poukazuje na skutočnosť, že M.. N. E. mal vydané živnostenské oprávnenie

na vlastné meno s T.: XXXXXXXX, pričom T. E. nepokračuje v pôvodnej živnosti, ale podniká pod T.:
XXXXXXXX, teda žaloba smeruje voči osobe, ktorá nebola predmetom dotknutých právnych úkonov.3. V zmysle ust. § 524 a násl. Občianskeho zákonníka a ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka
uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky a všetkých práv z podnikania postupca dňa 30.1.2015 M..
N. E., T.: XXXXXXXX, A. O. XXX/XX, O. a postupník T. E., T.: XXXXXXXX, A. O. XXX/XX, O., kde

predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi Z. K. vo výške 3.000,- eur a zároveň
postupník sa stáva odporcom v 1/rade v konaní vedenom na Okresnom súde O. pod sp.zn. XXC/XX/
XXXX. Z uvedenej zmluvy vyplýva, že pasívne legitimovaným v uvedenom spore je postupník T. E., T.:
XXXXXXXX, A. O. XXX/XX, O..

4. Žalovaný v 2/rade na pojednávaní dňa 16.1.2015 uviedol, že je pravdou, že podpísal dohodu o
rezervácii.

5. Svedok K.Š. N., trvale bytom O., Ú.-U. XXXX/X vo svojej výpovedi uviedol, že otec im povedal, že má
byť prekvapenie pre matku, čo sa týka predaja bytu.

6. Svedok L. M., bytom C. XXX uviedol, že pri ohliadke bytu bol prítomný raz a pri tejto ohliadke bola
prítomná p. M.-žalovaná v 3/rade, deti žalovanej v 3/rade, deti K., p. K. a p. K..

7. Svedkyňa C. P., K. O., L. XXXX/X uviedla, že pri uzatváraní dohody o rezervácii nehnuteľnosti bol
prítomný p. K., p. M. a svedkyňa. Pri uzatváraní sprostredkovateľskej zmluvy bola prítomná p. K. a p.

K. a zmluvu podpísal p. K..

8. Svedkyňa M. Z., K. O., E. XXXX/9 uviedla, že bola pri ohliadke bytu s matkou-žalovanou v 3/rade s
mladším bratom p. L.. Pri ohliadke bola prítomná aj p. K..

9. Podľa § 143a ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka manželia môžu dohodou rozšíriť alebo
zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva a podľa odseku 3 vety prvej rovnakého
paragrafu dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice.

10. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať

každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

11. Podľa § 148a ods. Občianskeho zákonníka 1 na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony

súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.

12. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení (podľa § 137 písm. c) CSP) je základným
procesným predpokladom každej určovacej žaloby (samozrejme s výnimkou určení s prezumovaným,
teda predpokladaným naliehavým právnym záujmom, o taký prípad však v prejednávanej veci nešlo-

vo vzťahu k neplatnosti právnych úkonov je totiž daný len u tzv. relatívnej neplatnosti). Bez existencie
takéhoto predpokladu je vždy vylúčené zaoberanie sa konkrétnou žalobou vecne, čo v praxi znamená,
že v konaní o určenie existencie či neexistencie práva alebo právneho vzťahu je vyriešenie si otázky
existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu.

13. Len kladná odpoveď na otázku naliehavého právneho záujmu (teda záver o jeho dostatku) poskytuje
priestor pre ďalšie konanie vo veci samej (teda dokazovanie zamerané na vecnú podstatu problému),
kým naopak odpoveď záporná má viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby (nielen z dôvodu čo
najväčšej hospodárnosti konania, ale spravidla i pre naznačenie cesty k ochrane práv účastníkov
procesne prípustným spôsobom - ktorým je spravidla buď iné než požadované určenie alebo naopak

plnenie).

14. Určovacie žaloby všeobecne majú potom podľa teórie procesného práva aj relevantných záverov
rozhodovacej praxe súdov v tejto oblasti opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a
nie už jeho porušenia (nakoľko určovacia žaloba má charakter prostriedku preventívnej ochrany práva

a naopak nápravu stavu vzniknutého porušením práva je zásadne spôsobilá odstrániť už len žaloba
naplnenie, teda žaloba podľa § 137 písm. b) CSP). Okrem toho tu však musí byť stav právnej neistoty
žalobcu, ktorý má určovacia žaloba odstrániť, pričom naliehavosť právneho záujmu na požadovanom
určení tkvie v tom, že práve takéto určenie (nie teda žiadne iné) vyrieši buď všetky sporné právne otázkymedzi účastníkmi konania (a vytvorí tak aj pevný právny podklad pre ich budúce právne vzťahy, čiže i
prekážku pre prípadné ďalšie spory o určenia a podľa možnosti aj o plnenia) alebo prinajmenšom tie
sporné otázky, ktoré sú z hľadiska záujmov účastníka obracajúceho sa na súd významné.

15. Práve z uvedeného však plynie a vyplýva to i zo záverov použiteľnej judikatúry súdov v tzv.
vlastníckych sporoch, že naliehavý právny záujem nemôže byť daný tam, kde právna otázka majúca sa
vyriešiťvkonaníourčeniemálenpovahuotázkypredbežnejčičiastkovejvovzťahukinejprávnejotázke,
ktorá sa môže sama stať predmetom určovacej žaloby. Z takejto filozofie inak evidentne vychádza aj

rozhodná úprava procesného práva i súdna prax, ktorá priamo ani nepredpokladá žaloby o neplatnosť
právnych úkonov - pri zjavnom uvedomovaní si len predbežného významu otázok platnosti či neplatnosti
právnych úkonov pre otázky existencie či neexistencie práv alebo právnych vzťahov majúcich byť
takýmito úkonmi založených alebo akokoľvek inak dotknutých. Uvedené ustanovenie presne zodpovedá
tomuto konaniu.

16. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky 33Cdo/4994/2009 sprostredkovateľská zmluva
je dvojstranným právnym úkonom medzi kontaktom na jednej strane a sprostredkovateľom na strane
druhej, ktorého výsledkom má byť možnosť záujemcu uzavrieť ďalšiu (väčšinou kúpnu) zmluvu s treťou
osobou.

17. Existencia spoločného majetku manželov k nehnuteľnostiam, ktorých predaj je sprostredkovaný tu
nehrá rolu, pretože uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy nie je úkonom, ktorý by sa bezprostredne
dotýkal veci § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

18. K dispozícii s majetkom nachádzajúcim sa či už v trvajúcom alebo zaniknutom (a

nevysporiadanom) spoločnom majetku manželov dochádza až na základe kúpnej zmluvy po vyvinutí
činnosti sprostredkovateľa smerujúce na vyhľadanie vhodného kupcu (sprostredkovanie predaja). Či
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v čase sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti trvá alebo
zaniklo, ale doteraz nebolo nevysporiadané, je nepodstatné, lebo sa vlastníctvo nehnuteľnosti v oboch
prípadoch riadi režimom podľa § 143 a násl. Občianskeho zákonníka.

19. V uvedenom prípade sa jednalo o bežnú vec a zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj
keď sprostredkovateľskú zmluvu nepodpísala žalobkyňa, podpísal ju žalovaný v 2/rade. Pri všetkých
rokovaniach bola prítomná a pri uzavretí takejto sprostredkovateľskej zmluvy bola a vedela čo je
obsahom sprostredkovateľskej zmluvy žalobkyňa. Nie je pravdou, čo uvádzala žalobkyňa, že o týchto

skutočnostiach nevedela a že všetky úkony vykonával žalovaný v 2/rade bez jej súhlasu. Svedkovia p.
C., p. L. a p. Veronika M. vyvrátili tvrdenia žalobkyne.

20. Jednou zo základných otázok pre posúdenie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu je
preukázanie naliehavého právneho záujmu. Určovacia žaloba má preventívny charakter a súd o nej

rozhodne iba vtedy, ak nie je možné rozhodnúť iným spôsobom.

21. Uzavretie zmluvy o sprostredkovaní predaja medzi žalovaným v 2/rade a dohodou o rezervácii
nie je možné považovať za úkon v zmysle § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko uzavretie
sprostredkovateľskej zmluvy na predaj nehnuteľnosti a uzavretie dohody o rezervácii nie je úkonom,

ktorý by sa bezprostredne dotýkal spoločnej veci (rozsudok Českej republiky 33Odo/533/2005).
Uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy a dohody o rezervácii sa netýka samotného predaja, predaj
nehnuteľnosti je samostatným právnym úkonom, a to kúpna zmluva. Súd má zato, že žalobkyňa mala
vedomosť o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, čo bolo potvrdené aj svedeckými výpoveďami.
Úkony, ktorých sa neplatnosti domáha žalobkyňa vo svojom návrhu, nepodliehajú ust. § 145 ods. 2

Občianskeho zákonníka a nie je potrebný pre platnosť tohto úkonu podpis žalobkyne.

22. Súd uvedený návrh zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu a z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vyhovenie návrhu tak, ako vo svojom návrhu požadovala žalobkyňa,
nakoľko súd má zato, že nie je potrebný súhlas na schválenie právneho úkonu ust. § 145 ods. 2

Občianskeho zákonníka a čo sa týka platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu v súlade s ust. § 37
a § 34 Občianskeho zákonníka tak tejto neplatnosti sa môže dovolať iba ten, kto má na tom naliehavý
právny záujem, a to nebolo preukázané aj z vyššie uvedených dôvodov.23. Ust. § 144 Občianskeho zákonníka upravuje vzťahy manželov pri správe spoločnej veci, právna
úprava v § 144 upravuje vzťahy manželov týkajúce sa spoločnej veci navonok.

24. Ako vyplýva z rozhodnutia sp.zn. 1.US26/2010 Ústavného súdu SR úkony, ktorými manželia
vybavujúveci,ktorésatýkajúspoločnejvecisadeliana2skupiny,atobežnéveci-ktorémôževybavovať
každý z manželov sám a ostatné veci. Za bežnú vec sa napr. nepovažuje dispozícia spoločnou vecou
znamenajúca zmenou vlastníctva, zriadenie záložného práva alebo iného vecného práva, ale ani
dlhodobázmenaužívaniaspoločnejveci(napr.uzavretienájomnejzmluvy).Zákonnestanovujeosobitnú

formu súhlasu druhého manžela, preto takýto súhlas môže byť udelený konkludentne. V prípade
súdneho sporu dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať existenciu súhlasu zaťažuje toho
z manželov, ktorý úkon uskutočnil.

25. Z výsluchu svedkov mal súd preukázané, že takýto súhlas zo strany manželky-žalobkyne bol
udelený, a to jej účasťou pri rokovaniach, čo potvrdili aj svedkovia. V uvedenom prípade sa nejedná o

relatívne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka.

26. V prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti manželom, ktorého súhlas sa vyžadoval, nezbavuje
tohto manžela prípadnej povinnosti trpieť uspokojenie nároku tretej osoby z neplatnej zmluvy v zmysle
ustanovení o bezdôvodnom obohatení z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Z

uvedeného vyplýva, že v prípade, ak nedošlo k účinnému dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu, hoci tento urobil len jeden z manželov aj v prípade, ak nejde o bežný úkon, obaja manželia sú
z tohto právneho úkonu oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, teda tak akoby išlo o bežnú vec
(§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p.

Poučenie:

Proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku nie je prípustné odvolanie
okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého
rozhodnutia.

Proti výroku rozsudku o trovách konania je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia
rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.