Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 11, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116205681
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116205681.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu Prima banka Slovensko,

a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova č. 11, IČO 31 575 951, proti žalovanému G. A., bytom K. nad E., A. T.
č. XXX/XX, občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 500,31 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 500,31
Eur a úrokom vo výške 28 % ročne od 1. 5. 2013 do zaplatenia. Svoj nárok odvodzoval zo zmluvy,
na základe žalovanému zriadil účet, žalovaný sa na tomto účte dostal do nepovoleného prečerpania a

tento dlh nevyrovnal. Z týchto dôvodov bol žalovanému účet zatvorený, a to takým spôsobom, že pred
zatvorením účtu dňa 30. 4. 2013 žalobca vykonal internú účtovnú transankciu, ktorou debetný zostatok
previedol na svoj vnútorný účet. Úroky z nepovoleného debetu žiadal žalobca v súlade s všeobecnými
obchodnými podmienkami a výveskou úrokových sadzieb.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil nasledovné:
- 19. 5. 2011 uzavreli strany (v prípade žalobcu jeho právny predchodca Dexia banka Slovensko a. s.)
zmluvu o spolupráci poskytovaní bankových produktov a, na jej základe bol pre žalovaného zriadený
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, z obsahu zmluvy nevyplýva možnosť povoleného debetu, resp. výška jeho
úročenia, žalobca pripojil všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sa zmluva odvoláva, ale v znení
účinnom od 1. 3. 2015
- z výpisu z účtu č. 1 za obdobie od 1. 1. 2013 do 30. 4. 2013 bolo zistené, že predchádzajúci výpis z

31. 12. 2012 mal debetný zostatok 447,09 Eur, ďalšie operácie predstavovali rôzne
poplatky, úroky, 30. 4. 2013 predstavovala suma označená ako vysporiadanie DR na 4428287004
XXX,XX Eur
- z úrokových sadzieb produktov, účinných od 1. 4. 2016 vyplýva, že úroková sadzba pri nepovolenom
prečerpaní bola 28 %

4. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.5. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvy o bežnom účte zmluvou o bežnom účte sa
zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

6. Podľa 710 Obchodného zákonníka Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

7. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho

zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

10. Podľa § 5b z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

11. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v znení zák. č. 151/2014

Z. z. v bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka pripojila vetu: " Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva". Tento bod citovaného zákona nadobúda
účinnosť až od 01.04.2015, no i napriek tomu je súd toho názoru, že už teraz dáva odpoveď v otázke
premlčania pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred

účinnosťou tejto novely. Z dôvodovej správy k zák. č. 102/2014 Z. z. vyplýva, "že na zmluvy uzatvárané
spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka
a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262
Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy
to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného

zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom
zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na
všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník". Uvedené teda znamená, že na premlčaciu dobu
v spotrebiteľských zmluvách teba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku.

12. Z hľadiska zásad dokazovania uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie,
kde proti sebe stoja dve strany v postavení žalobcu a žalovaného, je ovládané prejednacou zásadou.
Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre rozhodnutie vo veci samej ( t.j. povinnosť tvrdenia ), ako aj procesná povinnosť navrhovať
dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností ( t.j. dôkazná povinnosť ) je záležitosťou strán

sporu.Splneniedôkaznejpovinnostitýmspôsobom,žeprocesnástranapreukážesvojetvrdenia,vediek
uneseniu dôkazného bremena a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú
stranu , na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, t.j. neponúklaalebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu
rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní
má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby.

13.Vdanejveci bolomožnéustáliť,žežalobcasvojupovinnosťtvrdeniaadôkaznúpovinnosťneuniesol.
Na základe jeho tvrdení a predložených dôkazov nebolo možné ustáliť oprávnenosť uplatneného
nároku. V prvom rade žalobca neuviedol, kedy a z akými zmluvnými podmienkami (výška povoleného
prečerpania, úročenie) došlo medzi stranami k uzavretiu úverovej zmluvy, predmetom ktorej bolo

povolené prečerpanie účtu. Je pravdepodobné, že takýto úverový vzťah vznikol, ale nebolo preukázané
(a ani tvrdené) s akým obsahom. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného tiež nevyplýva jednoznačne,
ako vznikol debetný zostatok 500,31 Eur a či jeho výška bola oprávnená, podľa výpisov z účtu mal
byť debetný zostatok k 31. 12. 2012 447,09 Eur. Ak si žalobca uplatňoval peňažné nároky, mal
preukázať ich existenciu jednak skutkovú, opisom rozhodných skutočností, aby súd jednoznačne vedel,
aké nároky a na základe čoho si uplatňuje a uvedené skutkové tvrdenia riadne preukázať. Súd v konaní

nemal riadne preukázanú dôvodnosť žalovanej sumy. Bez náležitého a zodpovedného vymedzenia
uplatnených nárokov nie je možná súdna kontrola. Žalobca neuviedol základné skutočnosti, ktoré sú pre
rozhodnutie určujúce, preto bola žaloba zamietnutá.

14. Ak by aj žalobca vedel preukázať dôvodnosť výšky uplatneného peňažného plnenia, o výške

záväzku vedel už v apríli 2013, keď zrušil možnosť povoleného prečerpania. Obsah zmluvného vzťahu
z predložených dôkazov nebolo možné zistiť, nebolo možné posúdiť platnosť tohto právneho úkonu,
spôsob splácania dlžnej sumy (všeobecné obchodné podmienky, priložené k žalobe sú v znení účinnom
k 1. 3. 2015). Je ale zrejmé, že nejaké plnenie bolo poskytnuté, súdu nezostáva iné, ako konštatovať,
že bez právneho dôvodu. Aj pri preukázaní dôvodnosti výšky uplatneného peňažného plnenia by súd

nárok žalobcu pokladal za bezdôvodné obohatenie, bol by povinný z úradnej povinnosti skúmať, či
nedošlo k premlčaniu nároku a bol by nútený konštatovať, že sa tak stalo, keďže žaloba bola podaná
až v roku 2016 (7. 4.), pričom debetný zostatok k 31. 12. 2012 bol v rozhodujúcej sume 447,09 Eur, čo
by bol dôvod k zamietnutiu žaloby (vzhľadom k tomu, že citovaná novela zákona o ochrane spotrebiteľa
nemá prechodné ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch

vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania).

15. Žalovanému ako plne úspešnej strane sporu by patrila náhrada trov konania (§ 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), túto mu súd nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnil.

16. Podľa § 177 ods. 2 písm. a/ Civilného sporového poriadku (CSP) pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

17. Pretože boli splnené podmienky z vyššie citovaného ustanovenia, súd vo veci rozhodol bez

nariadenia pojednávania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.