Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. apríl 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18Csp/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817209109
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817209109.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST,

SE, IČO: 043 55 211, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1 proti
žalovanému: N. H., narodený X.X.XXXX, trvale bytom X. cesta XXXX/XA, občan SR, o zaplatenie 100,-
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.08.2017 č.k. 18Csp/88/2017-22
v celom rozsahu.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100,- EUR spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,15 % ročne zo sumy 100,- EUR od 04.07.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,57 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 01.06.2017 pôvodne domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo
sumy 100 ,- EUR od 04.07.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12,- EUR a náhradu trov
konania.

2. Žalobu dôvodil tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s.
so sídlom v Českej republike, ktorá sa v rámci fúzie zmenila na MINIHOTOVOST, SE a obchodnej
spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom v Slovenskej republike, IČO 35 852 453 prišlo k zlúčenie
nástupnickej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti. Na základe zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa
28.05.2014 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému úver v sume 100,- EUR, ktorý sa žalovaný
zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi v sume 128 € do 28 dní od poskytnutia úveru. Vzhľadom

na to, že žalovaný nesplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, stal sa jeho dlh splatným a to dňom 26.06.2014. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho
záväzku upomienkami formou SMS - správ a e-mailov, na ktoré žalovaný nereagoval. Boli mu zaslané
4 upomienky v súlade s úverovými podmienkami a tým pádom žalovanému vznikla aj povinnosť zaplatiť
žalobcovi 12,- EUR za zaslané upomienky( 4 ks x 3,- EUR). Žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu sumu.
Žalobca si uplatňuje aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z..

3. Podaním, doručeným súdu dňa 17.07.2017 zobral žalobca žalobu v časti zmluvnej pokuty 12,-
EUR späť pred jej doručením žalovanému. Predmetom konania je tak v zmysle § 145 ods. 3 zák.č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej ,,CSP“) zaplatenie sumy 100,- EUR spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 100 ,- EUR od 04.07.2014 do zaplatenia.

4. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 18Csp/88/2017-22 zo dňa 21.08.2017, ktorý sa
nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto ho súd po vyčerpaní všetkých dostupných
prostriedkov týmto rozhodnutím podľa § 266 ods. 3 CSP zrušil, následne žalobu a ostatné písomnosti
žalovanému doručil podľa § 116 ods. 1 a 2 CSP postupom podľa odseku 2 cit. ustanovenia.

5. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6.Podľa vyššie citovaného ustanovenia súd nenariadil pojednávanie, miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 08.03.2018 ( č.l.57 spisu).

7.Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a
to najmä: žaloba, výpis z obchodného registra žalobcu, Zmluva o úvere, Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, čiastočné späťvzatie žaloby, platobný rozkaz, a ostatným obsahom súdneho spisu
sp. zn. 18Csp/88/2017.

8.Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o úvere má súd preukázané, že dňa 28.05.2014 uzavreli predchodca žalobca
MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 852 453 ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o úvere, na základe

ktorej sa predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 100,- EUR, ktorý sa
žalovaný zaviazal uhradiť v celkovej výške 128,- EUR do 28 dní od poskytnutia úveru. Predchodca
žalobcu poskytol úver žalovanému, čo nebolo medzi stranami sporné. Žalovaný neuhradil od poskytnutia
úveru žalobcovi žiadnu sumu.

Z výpisu obchodného registra žalobcu má súd preukázané, že žalobca je právnym nástupcom
pôvodného veriteľa, ktorý zanikol v dôsledku zlúčenia so žalobcom.

9. Po právnej stránke súd žalobu posúdil podľa týchto ustanovení zákonov:

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (1) Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
splnením peňažného dlhu. V danom období bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
0,15%.10. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba ( po čiastočnom späťvzatí) je v celom
rozsahu dôvodná. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného

zákonníka a zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú v zmysle § 52 a nasl. ustanovení
Občianskeho zákonníka. Svojou povahou však o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku
zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že
právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č.448464 žalovanému ako spotrebiteľovi, nepodnikateľovi čo je zrejmé z

predmetnej zmluvy. Je nepochybné, že žalovaný v tomto zmluvnom vzťahu konal ako fyzická osoba
spotrebiteľ. Vzhľadom na to, že žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné hov zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa. Z predložených listinných dôkazov mal súd za
to, že žalobca osvedčil právny nárok na zaplatenie uplatneného peňažného nároku z hľadiska právneho
titulu aj výšky nároku. Žalobca v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému

úver, následne žalovaný nedodržal zmluvné podmienky a celý dlh sa tak stal splatným 26.06.2014.
Nebolo sporným , že žalovaný na úvere doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu. Na základe uvedeného súd
žalobe vyhovel v prospech žalobcu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a skutočnosti tvrdené žalobcom
nerozporoval, t.j. v spore nijako nepreukázal, že by bol svoj záväzok voči žalobcovi už zaplatil. Žalovaný
má postavenie spotrebiteľa, preto súd podanú žalobu podrobil kontrole aj z pohľadu spotrebiteľského

práva a dospel k záveru, že žaloba je voči žalovanému dôvodná. Súd preto rozhodol na základe
predložených listinných dôkazov, z ktorých mal nárok žalobcu za preukázaný a nesporný.

11.Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok - dlh včas, dostal sa s plnením dlžnej sumy do omeškania, a

preto má žalobca v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok aj na úrok z omeškania. Výška
úroku k prvému dňu omeškania, t.j. k 27.06.2014 ( deň nasledujúci po vyhlásení splatnosti dlhu) bola
5,15 % ročne, preto ju súd priznal v tejto sadzbe a to odo dňa uplatneného v spore žalobcom t.j. od
04.07.2014.

12.Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „ CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13.Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16.Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP. Predmetom
konania bolo zaplatenie sumy istiny a zmluvnej pokuty vo výške 112,- EUR s príslušenstvom, pričom
súd žalobcovi priznal sumu 100,- EUR. Čistý úspech žalobcu tak dosiahol úspechu žalobcu bol 78,57 %

a preto žalobcovi patrí vo vzťahu k žalovanému náhrada trov konania v miere 78,57 %. Súd dodáva, že
za neúspech žalobcu je potrebné považovať aj tú časť, ktorá sa v dôsledku postupu podľa § 145 ods.
3 CSP nestala predmetom konania. O výške náhrady trov rozhodne súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz

nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).