Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Csp/90/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617205347
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617205347.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobkyne Y. G., nar. XX. XX.

XXXX, bytom W. Y. XXX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom Garbiarska 695,
Liptovský Mikuláš, proti žalovanému TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7,
Bratislava, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava IČO:
31 819 702, o zaplatenie 223,94 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 223,94 eur s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 14. 07.
2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomnou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 27. 06. 2017, uplatnila žalobkyňa voči
žalovanému istinu 223,94 eur s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 27. 06. 2017 do zaplatenia. Žiadala
priznať aj náhradu trov konania, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnila tým,
že dňa 24. 10. 2013 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420131721 (ďalej len
„Zmluva o úvere“), na základe ktorej jej bol poskytnutý úver 800,- eur. Zaviazala sa žalovanému túto

sumuzaplatiťspoluscelkovýminákladmi304,-eur,tedaspolu1104,-eurv13-tichmesačnýchsplátkach
a to v prvých troch mesačných splátkach po 4,- eurá a ďalších 10-tich splátkach po 109,20 eur. Zároveň
24. 10. 2013 so žalovaným uzatvorili aj Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, ktorá bola súčasťou
Zmluvy o úvere a na základe ktorej žalobkyňa mala žalovanému zaplatiť odmenu 327,60 eur. Táto mala
byť uhradená v troch mesačných splátkach vo výške 109,20 eur. Spolu s uvedenými dvoma Zmluvami
bola uzatvorená aj Dohoda o zrážkach zo mzdy/iných príjmov, o ktorej Okresný súd Liptovský Mikuláš
rozsudkom 10C/124/2016-69 zo dňa 05. 10. 2016 určil, že je neplatná. Žalobkyňa poukázala na dôvody

citovaného rozsudku, ktorý, okrem iného, konštatoval, že uvedený „balík zmlúv“ sú svojim obsahom
spotrebiteľskými zmluvami, ktorých obsah žalobkyňa nemohla ovplyvniť. Rovnako sa súd vysporiadal aj
s otázkou platnosti Zmluvy o domácom servise, ktorú považoval za absolútne neplatný právny úkon, ako
aj to, že úver, ktorý jej bol poskytnutý na základe Zmluvy o úvere, je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko
Zmluva neobsahovala podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z toho dôvodu žalovanému vzniklo iba právo na vrátenie
sumy poskytnutého úveru, t. j. 800,- eur. Žalobkyňa tvrdila, že na úver poskytnutý na základe Zmluvy o

úvere, uhradila žalobcovi celkom sumu 1 023,94 eur, takže žalovaný jej má vrátiť sumu 223,94 eur.

2. O tomto nároku žalobkyne súd prvej inštancie pôvodne rozhodol platobným rozkazom, vydaným
dňa 06. 07. 2017 pod č. k. 6Csp/90/2017-14. Proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote podalžalovaný odpor. Nespochybnil tvrdenie žalobkyne o výške uhradenej sumy 1 023,94 eur, ani o termíne
vykonania týchto úhrad, ktoré uviedla žalobkyňa v dôvodoch žalobného návrhu. Uviedol, že z dôkazných
prostriedkov, predložených žalobcom, je zrejmé, že uhradil na Zmluvu o poskytnutí domáceho servisu

327,60 eur, t. j. odmenu za poskytnutie tejto služby, takže na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere uhradil
len 696,34 eur. Žiadal ustáliť, že žalobkca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dvoch
právnych úkonov a to zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý považuje za bezúročný a bez poplatkov
a zo Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, ktorú považuje za absolútne neplatnú. Vyslovil názor,
že oba tieto nároky treba posudzovať osobitne a neriadiť sa názorom žalobcu, ktorý tieto čiastočné

nároky kumuluje do jedného nároku, nakoľko jeden právny úkon je platný, t. j. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere a druhý, Zmluva o poskytovaní domáceho servisu, má byť absolútne neplatný. Pri Zmluve o
spotrebiteľskom úvere je nutné vychádzať z toho, že žalobkcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo
výške 800, -eur a nakoľko splatená bola iba čiastka 696,34 eur, zostala neuhradená suma poskytnutého
úveru vo výške 103,66 eur. Žalovaný sa teda nemohol bezdôvodne obohatiť, nakoľko žalobca neuhradil
ani výšku poskytnutého úveru. Pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy

o poskytovaní domáceho servisu, žalovaný nenamietal tvrdenie žalobcu, že táto Zmluva je absolútne
neplatným právnym úkonom, čiže na túto Zmluvu sa hľadí ako keby nebola uzavretá zmluvnými
stranami. Poukázal pritom na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyslovený v rozhodnutí
5Cdo/203/2010 zo dňa 30. 07. 2012. Žalovaný vzniesol námietku premlčania a to z dôvodu márneho
uplynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na ustanovenie § 107

ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 152 Civilného sporového poriadku. Námietku premlčania odôvodnil
skutočnosťou, že premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť odo dňa
poskytnutia peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému, na základe absolútne neplatnej zmluvy,
teda začala plynúť jednotlivo pri úhrade každej jednotlivej splátky na Zmluvu o poskytnutí domáceho
servisu a to s poukazom na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia je premlčaný a to v objektívnej premlčacej lehote, nakoľko žalobca poskytol
žalovanému plnenie vo forme splátok odmeny za poskytnutie služby „domáci servis“ v dňoch 24. 10.
2013, 11. 12. 2013 a 15. 01. 2014, čiže objektívna premlčacia doba uplynula 24. 10. 2016, 11. 12. 2016
a 15. 01. 2017, pričom žalobca uplatnil svoj nárok podanou žalobou dňa 27. 06. 2017.
3. V dôsledku uvedeného odporu súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz uznesením 6Csp/90/2017-38

zo dňa 03. 08. 2017 (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 17. 09. 2017).

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zotrvala na podanej žalobe, keď odpor
považovala za účelovo podaný, pričom dôvody odporu označila za účelovú obranu žalovaného. Tvrdila,
žesuma1023,94euruhradilažalovanémunasplatenieúveru,pričomsumuvovýške327,60eurjetreba

považovať za plnenie dlžnej sumy úveru. Uplatnený nárok premlčaný nie je, a preto súd k vznesenej
námietke premlčania nemôže prihliadnuť. Úhrady na Zmluvu o poskytnutí domáceho servisu je totiž
potrebné považovať za úhradu dlhu. Podaním zo dňa 15. 11. 2017, žalobkyňa predložila potvrdenie
Roľníckeho družstva Liptovská Kokava o úhradách vykonaných v rokoch 2014, 2015 a 2016.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12. 12. 2017, na ktoré sa žalovaný neustanovil, pričom svoju
neprítomnosť ospravedlnil elektronickým podaním. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) súd rozhodol o vykonaní pojednávania aj v neprítomnosti žalovaného.

6. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že nevedela, čo je to domáci servis. Pri uzatváraní Zmluvy jednala

s pani I., ktorá jej dala podpísať papiere. Aj keď každý bol inej farby, ona ich považovala za jednu
Zmluvu, ktorú bolo treba splácať. Asi pol roka úver nesplácala, a preto veriteľ požiadal roľnícke družstvo
vykonávať zrážky zo mzdy. Zmluvu o domácom servise uzatvorila z toho dôvodu, že to bolo podmienkou
poskytnutia úveru. Vedela, že musí zaplatiť za domáci servis, ale niekedy ona zaniesla peniaze pani I., s
ktorou sa pozná. Na otázku, ako splácala úver a domáci servis žalobkyňa uviedla, že všetko, čo splatila,

splatila na úver. Všetko totiž považovala za Zmluvu o úvere a tento úver splácala.

7. Súd vykonal všetky dôkazy označené stranami sporu a v zmysle ustanovenia § 296 CSP súd
vykonal aj výsluch žalobkyne. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobkyňa v postavení dlžníčky,
uzatvorila so žalovaným, ako veriteľom, dňa 24. 10. 2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420131721.

Jedná sa o typickú formulárovú Zmluvu, vopred pripravenú veriteľom, v ktorej boli vopred predtlačené
podmienky. Individuálne bola dojednaná iba výška úveru 800,- eur, ktorá suma mala byť dlžníčke
poskytnutá pri podpise Zmluvy s tým, že dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi 800,- eur a odplatu 304,-
eur, celkom 1 104,- eur. Dojednaných bolo 13 splátok - prvé tri splátky vo výške 4,- eurá a zvyšných 10splátok vo výške 109,20 eur. Doporučený termín úhrady bol 16-ty deň v mesiaci s tým, že priemerná
RPMN za 13 mesiacov bola uvedená v hodnote „46,06“. Podľa predtlačeného textu listiny, pokiaľ úver
bol poskytnutý na 13 mesiacov, celkové úroky mali predstavovať 20 % z istiny a RPMN 67,70 %. Prvá

splátka bola splatná 10-ty deň po uzavretí Zmluvy, každá ďalšia, až do úplného zaplatenia, 30-ty deň
po splatnosti predchádzajúcej splátky. Zmluvné strany dňa 24. 10. 2013 zároveň uzatvorili aj Zmluvu
o poskytovaní domáceho servisu, pričom sa jedná takisto o formulárovú Zmluvu, vopred pripravenú
veriteľom,vktorejbolauvedenávýškaodmenyzadomáciservis327,60eurvtrochmesačnýchsplátkach
vo výške 109,20 eur. Takisto bola 24. 10. 2013 uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo mzdy/iných príjmov na

vopredpripravenomtlačive,pričomveriteľodôvodnil uzavretietejtoDohodyzaistenímsvojejpohľadávky
v súlade s ustanovením
§ 551 Občianskeho zákonníka. Úhrady žalobkyne sú zaznamenané v evidenčnom hárku, kde v ľavej
časti sú údaje o domácom servise a v pravej časti údaje o úvere. V časti „domáci servis“ veriteľ vyznačil
v kolónke „skutočný termín splátok“ dňa 24. 10. 13 vybranú čiastku 109,20 eur, dňa 11. 12. 13 čiastku
35, -eur a dňa 15. 01. 14 čiastku 105,30 eur. V tejto časti listiny je vyznačený údaj o poskytnutí zľavy

78,10 eur a nakoľko po poslednej úhrade 106,30 eur je uvedený zostatok 0, z tejto evidencie možno
usudzovať, že z platieb vykonaných žalobkyňou zaúčtoval veriteľ na úhradu domáceho servisu čiastku
249,50 eur. Pokiaľ ide o splátky úveru, veriteľ vyznačil vybranú čiastku dňa 24. 10. 13 vo výške 4,- eurá
a dňa 15. 01. 14 čiastku 4,70 eur, spolu 8,70 eur. Aj v tejto časti veriteľ poskytol žalobkyni „zľavu vo
výške 8,- eur“, takže ku dňu 15. 01. 2014 vykazoval zostatok 1 087,30 eur. Z potvrdenia Roľníckeho

družstva Liptovská Kokava vyplýva, že zamestnávateľ žalobkyne zrazil zo mzdy žalobkyne za účelom
splatenia dlhu žalovanému spolu čiastku 729,64 eur a to 12. 09. 2014 sumu 53,35 eur, 14. 10. 2014
sumu 73,11 eur, 12. 11. 2014 sumu 9,64 eur, 11. 12. 2014 sumu 109,20 eur, 14. 10. 2015 sumu 31,17
eur, 12. 11. 2015 sumu 53,17 eur, 10. 12. 2015 sumu 100,- eur, 13. 01. 2016 sumu 100, -eur, 15. 02.
2016 sumu 50,- eur, 15. 03. 2016 sumu 50,- eur, 13. 04. 2016 sumu 50,- eur a 11. 05. 2016 sumu

50, -eur. Z týchto listinných dôkazov by potom vyplývala úhrada žalobkyne spolu vo výške 987,84 eur.
Napriek tomu však žalobkyňa tvrdila, že uhradila žalovanému sumu 1 023,94 eur, čo žalovaný nepoprel.
Potom súd v zmysle § 151 ods. 1 CSP vychádzal z týchto nesporných tvrdení strán sporu a ustálil, že
žalobkyňa zaplatila žalovanému na základe Zmluvy o úvere, vrátane Zmluvy o poskytnutí domáceho
servisu, čiastku spolu vo výške 1 023,94 eur.

8. V konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/124/16, sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému TELERVIS PLUS a.s. neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov, pričom
z obsahu spisu a z listinných dôkazov vyplýva, že sa jednalo o nárok súvisiaci so Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere č. 420131721 zo dňa 24. 10. 2013, ktorá je predmetom tohto konania. V rozsudku

zo dňa 05. 10. 2010, č. k. 10C/121/2016-69, sa súd, okrem iného, vysporiadal aj so Zmluvou o úvere
a Zmluvou o domácom servise tak, že Zmluvu o úvere vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov,
nakoľko neobsahovala dojednania v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom do 31. 03. 2015 a za neplatnú považoval aj Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu.
Nároky zo Zmluvy o úvere si žalovaný uplatnil voči žalobkyni v konaní vedenom na tunajšom súde

pod sp. zn. 4C/403/2013, pričom v dôsledku späťvzatia žaloby podaním zo dňa 27. 01. 2016, bolo toto
konanie zastavené uznesením 4C/403/2015-27 zo dňa 16. 02. 2016.

9. Z uvedeného vyplýva, že medzi stranami bolo nesporné uzavretie Zmluvy o úvere, ako aj Zmluvy
o poskytnutí domáceho servisu. Na základe Zmluvy o úvere žalovaný, ako veriteľ, poskytol žalobkyni

úver vo výške 800,- eur, pričom medzi stranami bolo nesporné, že žalovaná zaplatila žalobcovi spolu
čiastku 1 023,94 eur. Medzi stranami bolo takisto nesporné, že Zmluva o domácom servise je neplatná.
Žalovaný však tvrdil, že nárok na vrátenie poplatku za domáci servis vo výške 327,60 eur si žalobkyňa
uplatnila oneskorene, pretože najneskôr dňom 15. 01. 2017 uplynula objektívna premlčacia doba a
nakoľko žalobkyňa uplatnila nárok na súde až dňa 27. 06. 2017, z dôvodu premlčania nemá nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia.

10.ZformulárovejZmluvyoúverezodňa24.10.2013vyplýva,žejužalovanýuzatvorilvrámcipredmetu
svojej obchodnej činnosti so žalobkyňou, ako fyzickou osobou, nepodnikateľkou. Právny vzťah založený
touto Zmluvou, je potom vzťahom spotrebiteľským podľa špeciálnej úpravy, obsiahnutej v ustanovení

§ 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a § 52 Občianskeho zákonníka a zároveň ide
o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 30. 04. 2014
(ďalej len „ZSÚ“).11. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

12. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy (24. 10. 2013),
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná

podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a

spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 2 písm. g/, h/ ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,

provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

14. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, g/, i/, j/ a k/ ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16. Podľa § 11 ods. 1, písm. a/, b/, d/ ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

17. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu a vykonané dokazovanie mal súd preukázané, že Zmluva

o úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ZSÚ. Zmluva neobsahuje vôbec údaj o dobe trvania,
ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pokiaľ by akékoľvek termíny boli obsiahnuté v
Obchodných podmienkach, nejedná sa o zmluvné dojednanie v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ ZSÚ, nakoľko
tieto vopred pripravil veriteľ a žalobkyňa, ako spotrebiteľka, nemala možnosť ovplyvniť ich obsah. Vzmysle ustanovenia § 53 ods. 2, 3 Obč. zák. sa potom tieto nepovažujú za individuálne dojednané.
Jedná sa potom o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

18. Zmluva neobsahuje ani stanovenie ročnej úrokovej sadzby tak, ako je to upravené v § 9 ods. 2
písm. i/ ZSÚ. V časti I. Zmluvy o úvere je síce údaj o úroku vo výške „20 % z istiny“, ale nakoľko úver
mal byť splatený v 13-tich mesačných splátkach, nejedná sa o ročnú úrokovú sadzbu. Suma 304,- eur,
uvedená v bode II. Zmluvy o úvere ako odplata, je neurčitá, nie je zrejmé, z čoho táto odplata pozostáva,
či zahŕňa aj úroky a ak áno, v akej výške. Jedná sa potom o neurčité dojednanie, ktoré je v zmysle ust.

§ 37 Obč. zák., neplatné.

19. Spolu so Zmluvou o úvere bola uzavretá aj Zmluva o poskytovaní domáceho servisu, pričom
vypočutím žalobkyne mal súd preukázané, že uzavretie Zmluvy o úvere podmieňoval veriteľ
uzavretím Zmluvy o poskytnutí domáceho servisu. V zmysle ustanovenia § 2 písm. g/ ZSÚ potom
poplatok za domáci servis je doplnkovou službou, súvisiacou so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a

poplatok za poskytnutie domáceho servisu by predstavoval celkové náklady spotrebiteľa, spojené so
spotrebiteľským úverom. Zmluva o úvere neobsahuje vôbec údaj o celkovej výške spotrebiteľského
úveru, pričom pojmovo najbližšie je údaj celková dlžná čiastka na úhradu, uvedená sumou 1 104,-
eur. Veriteľ teda nezapočítal do celkovej čiastky odmenu za domáci servis, ktorá bola vyčíslená sumou
327,60 eur. Potom celková dlžná čiastka na úhradu je vyčíslená nesprávne a skresľuje celkové náklady

spotrebiteľa, takže sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Zmluva
o úvere neobsahuje ani platné dojednanie termínu jednotlivých splátok tak, ako je to upravené v §
9 ods. 2 psím. k/ ZSÚ. Zmluva totiž neobsahuje termín prvej splátky, konkrétne dátumy ostatných
splátok a vôbec neobsahuje termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Tento názor súdu nie je
v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora z 09. 11. 2016 vo veci C/42/15, ktorý obsahuje výklad článku

10 ods. 1, 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 97/102/EHS, pretože vnútroštátny predpis zakotvuje
prísnejšie podmienky za účelom ochrany spotrebiteľa.

20. Zmluva obsahuje takisto nesprávny údaj o výške RPMN, pretože podľa predtlačeného textu bodu I.

Zmluvy o úvere, PRMN pri splatnosti 13 mesiacov predstavuje 67,70 %. Pokiaľ však žalovaný poskytol
žalobkyni pôžičku 800,- eur, pri dojednanej celkovej čiastke 1 104,- eur a dobe splácania 13 mesiacov,
predstavuje RPMN 78,62 % (ročná úroková miera v takom prípade by bola 34,62 %).

21. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody mal súd preukázané, že úver poskytnutý žalobkyni vo výške

800, -eur, je bezúročný a bez poplatkov.

22. Medzi stranami bolo nesporné, že Zmluva o poskytnutí domáceho servisu je neplatná. Toto tvrdenie
žalobkyne žalovaný uznal. Podľa Zmluvy o poskytnutí domáceho servisu veriteľ mal poskytnúť žalobkyni
„nadštandardné služby“, ktoré však v skutočnosti mali pozostávať len z toho, že osoba, poverená

veriteľom, mala osobne preberať úhrady od dlžníka a upozorňovať ho na prípadné neplnenia povinností.
Navyše, z výpovede žalobkyne vyplýva, že pokiaľ splácala úver, poverená osoba nechodila k nej
preberať peniaze, ale naopak, žalobkyňa tieto peniaze odovzdávala osobne pani I.. Takáto Zmluva
potom je nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale aj obchádzala zákon, keďže umelo navyšovala poplatky
za poskytnutý úver.

23. Žalobkyňa nesporne so žalovaným uzatvorila v jeden deň nielen Zmluvu o úvere, ale aj Zmluvu
o poskytovaní domáceho servisu a dokonca ešte aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (neplatnosť ktorej
bola vyslovená v konaní tunajšieho súdu 10C/124/2016). Súd vyhodnotením všetkých dôkazov dospel
k záveru, že sa jedná o jeden zmluvný vzťah, keď veriteľ za poskytnutie finančných prostriedkov 800,-

eur požadoval neprimerané zabezpečenie a to okrem vyčíslenej odplaty 304,- eur, ešte poplatok za
„nadštandardné služby vo výške 320,60 eur“. Skutočnosť, že Zmluvu o úvere a Zmluvu o poskytovaní
domáceho servisu sám veriteľ považoval za jeden zmluvný vzťah, potvrdzuje Dohoda o zrážkach zo
mzdy, v ktorej žalovaný, ako veriteľ, tvrdil, že má pohľadávku v celkovej výške 1 431,60 eur (táto suma
zodpovedácelkovejčiastkevyčíslenejvZmluveoúvere,spolusodmenouzadomáciservis).Zvýpovede

žalobkyne takisto vyplýva, že ona mienila uzavrieť jednu Zmluvu s cieľom získať úver 800,- eur a všetky
predložené listiny podpísala s vedomím, že sa jedná o jeden zmluvný vzťah.

24. Podľa § 451 Obč. zák.(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 456 prvá veta Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody mal súd preukázané, že žalobkyňa bola povinná žalovanému
zaplatiť iba sumu 800, -eur, ktorú jej v skutočnosti poskytol. Zmluva o poskytovaní domáceho servisu je
neplatným právnym úkonom, takže na jej základe žalobkyňa nebola povinná žalovanému nič zaplatiť.
Pretože sa jednalo o jeden zmluvný vzťah, nie je právne významné, na aký účel veriteľ započítal
jednotlivé platby. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobkyňa zaplatila žalovanému z titulu Zmluvy o
úvere sumu 1 023,94 eur, takže prijatím sumy 223,94 eur získal žalovaný bezdôvodné obohatenie.

27. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28. Podľa § 107 ods. 1, 2 Obč. zák.
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

29. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd skúmal, či si žalobkyňa uplatnila nárok v zákonnej
2-ročnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 1 Obč. zák.). Nárok žalobkyňa na súde uplatnila dňa 27.
06. 2017, takže premlčané boli splátky, uhradené žalobkyňou do 27. 06. 2015. Medzi stranami bolo
nesporné plnenie žalobkyne vo výške 1 023,94 eur, z ktorej sumy bola uhradená žalovanému čiastka

484,34 eur v období od 10. 10. 2015 do 11. 05. 2016 - zrážkami zo mzdy žalobkyne, ktoré vykonával
jej zamestnávateľ Roľnícke družstvo Liptovská Kokava. Nakoľko žalobkyňa sa domáhala titulom
bezdôvodného obohatenia priznania čiastky 223,94 eur, námietka premlčania, vznesená žalovaným, je
bezdôvodná.Včasti,pokiaľsažalobkyňadomáhalavydaniabezdôvodnéhoobohateniavovýške223,94
eur, preto súd žalobe vyhovel.

30. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

31. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

32. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná

úroková sadzba J. X. H. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Žalobkyňa žiadala priznať úroky z omeškania odo dňa uplatnenia nároku na súde. Nepreukázala
však, že ku dňu 27. 06. 2017 vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 223,94
eur. Žalovaný sa o tomto nároku žalobkyne dozvedel až z platobného rozkazu, ktorý mu bol doručený

dňa 12. 07. 2017. V súlade s ust. § 563 Obč. zák. bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni požadovanú
sumu nasledujúci deň a keď tak neurobil, do omeškania sa dostal dňom 14. 07. 2017. K tomuto dňu bola
Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,00 %, takže súd priznal žalobkyni
uplatnené úroky z omeškania 5 % ročne, ale až od 14. 07. 2017 do zaplatenia. V časti, pokiaľ žalobkyňa
žiadala priznať úroky z omeškania od 27. 06. 2017 do 13. 07. 2017, súd žalobu zamietol.

34. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.35. Súd nezistil žiadne dôvody pre určenie dlhšej lehoty splatnosti, a preto zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni priznanú istinu spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej lehote 3 dní, ktorá začne plynúť
právoplatnosťou tohto rozsudku.

36. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa § 255 CSP

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech (neúspech mala len v nepatrnej časti), a preto jej súd priznal

náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
osobitným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.