Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by Mgr. Miloš Kolek
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/93/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716203101
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716203101.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. T. XX, L., práv. zast.: AK Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, Poprad, proti žalovanému: G.
T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, L., práv. zast.: JUDr. Martin Bašista, advokát, AK, Štefánikova
8, Poprad, za účasti intervenienta na žalovanej strane: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, práv. zast.: Advokátska kancelária FELIX
NEUPAUER & PARTNERS, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 15.000 eur s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/92/2016-63 zo dňa 28.02.2017
takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 10.000 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 10.000
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, rozhodol, že žalobkyňa
má právo na náhradu trov konania v rozsahu 2/3. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou
domáhala zaplatenia sumy 15.000 eur titulom nemajetkovej ujmy - žalovaný spôsobil smrť matky
žalobkyne trestným činom. Medzitýmnym rozsudkom zo dňa 30.09.2016 súd prvej inštancie rozhodol,
že nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy proti žalovanému je opodstatnený, tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť 25.10.2016. Súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci bolo
nespornou skutočnosťou, že dňa 21.01.2015 došlo k dopravnej nehode zavinenej žalovaným, ktorý bol
poistencom intervenienta na žalovanej strane. Pri dopravnej nehode zahynula matka žalobkyne T. R.,
ktorej stratu žalobkyňa pociťuje ako osobnú ujmu, za ktorú žiada náhradu. Súčasťou práva na ochranu
osobnosti je právo na súkromný a rodinný život, ktorý v sebe zahŕňa tiež právo na spolužitie s ďalšími
osobami, predovšetkým s členmi rodiny. Občianskoprávne sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú
zásahomdoosobnostifyzickejosobyupravujeust.§13Občianskehozákonníka.Súdnemalpochybnosť
o tom, že smrť T. R. spôsobila veľmi vážny zásah do súkromného života žalobkyne a žiadna z morálnych
foriem zadosťučinenia v tomto prípade nemôže byť postačujúca. Smrťou matky žalobkyňa stratila
sociálne, morálne, citové puto vytvorené medzi ňou a nebohou matkou. Po smrti matky má žalobkyňa
aj jej rodina ochudobnenú sféru vzťahu s nebohou ako najbližším rodinným príslušníkom. Pri výške
nemajetkovej ujmy súd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka prihliadol na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Žalobkyňa žiadala priznať nemajetkovú ujmu
vo výške 15.000 eur. Takáto výška ujmy podľa názoru súdu nezodpovedá okolnostiam, za ktorýchk porušeniu práva došlo i keď je jednoznačné, že vzniknutú ujmu žalobkyne možno hodnotiť ako
maximálne závažnú. Súd konajúci vo veci trestného činu nezistil na strane nebohej okolnosti týkajúce
sa jej spoluzavinenia, požadovaná suma 15.000 eur však nezohľadňuje dostatočne fakt, že žalobkyňa
s nebohou matkou nežila v spoločnej domácnosti a vzhľadom na charakter vykonávanej práce (práca v
turnusoch v zahraničí) ani nemohli byť v každodennom kontakte, v dôsledku čoho ich vzájomný vzťah
a zásah do práv a oprávnených záujmov bol nižšej intenzity. Na základe uvedených skutočností súd
priznal žalobkyni sumu 10.000 eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že žalobkyňa
je jednou zo štyroch detí po zomrelej matke. Žalobkyňa si ako jediná zo štyroch poškodených uplatnila
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom odmietla v konaní predvolať ako svedkov aj ostatných
súrodencov, ktorí by mohli potvrdiť aký vzťah mala žalobkyňa so svojou zomrelou matkou. Žalobkyňa
na preukázania tvrdených skutočností nechala predvolať len manžela ako svedka, ktorý však nemôže
byť z titulu svojho vzťahu k žalobkyni objektívnym svedkom pre posúdenie hodnovernosti skutočností
tvrdených žalobkyňou. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno o tom, že prišla o svoju veľkú
citovú oporu, s ktorou mala veľmi blízky vzájomný vzťah. V konaní pred súdom bolo dokázané, že
žalobkyňa už pomerne dlhú dobu niekoľkých rokov nežila v spoločnej domácnosti so svojou matkou,
teda nemala s ňou až taký intenzívny vzťah než na aký poukazuje vo svojom návrhu. Žalobkyňa už
dlhšiu dobu viedla svoju vlastnú domácnosť so svojim manželom a neskôr aj s dieťaťom. Je logické
predpokladať, že jej zomrelá matka mala oveľa bližší a intenzívnejší vzťah so súrodencami žalobkyne, o
ktoré sa jej matka sústavne starala, mala ich vo svojej osobnej starostlivosti, a teda tieto osoby by mohli
tvrdiť,žeúmrtímichmatkypocítilivýraznúosobnúujmuzjejstraty.Poukázalnastanoviskointervenienta,
ktorý uviedol, že ustálená judikatúra priznala poškodeným osobám v závažnejších prípadoch osobnej
straty niektorého z členov rodiny nemajetkovú ujmu v približne obdobnom rozsahu, akú si v tomto konaní
uplatňuje žalobkyňa. Nárok žalobkyne spoločne s jej ostatnými súrodencami je treba považovať za
neprimerane vysoký. Je potrebné zobrať do úvahy aj tú skutočnosť, že náhrada nemajetkovej ujmy
by mala patriť aj ostatným súrodencom žalobkyne a zvážiť, aký pomer v celkovej náhrady by mal byť
priznaný žalobkyni. Prípadný podiel náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyni z dôvodu jej nižšieho citového
naviazania na jej matku by mal predstavovať podiel určite nižší ako je 1 z celkovej náhrady, z čoho
možno vyvodiť, že výška náhrady v prospech žalobkyne by predstavovala oveľa nižšiu sumu ako je
suma, ktorá jej bola priznaná napadnutým rozsudkom. Žalovanému je ľúto, že k takejto tragickej udalosti
došlo,pretožematkužalobkyneosobneveľmidobrepoznalabolajkamarátomjejsyna,nárokžalobkyne
však považuje za neprimerane vysoký a domnieva sa, že táto na úkor ostatných svojich súrodencov
zneužíva možnosť uplatnenia náhrady nemajetkovej ujmy výlučne vo svoj osobný prospech bez jeho
prerozdelenia medzi ostatných súrodencov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
žalobu zamietol alebo aby ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na samostatné konanie.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že vzťah žalobkyni k matke bol dostatočne preukázaný,
a to nielen jej výpoveďou, ale aj výpoveďou jej otca. Vykonané dôkazy je potrebné považovať za
dostatočné pre objektívne posúdenie veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
4. Dňa 06.11.2017, po uplynutí odvolacej lehoty, žalovaný doručil súdu doplnenie odvolania, v
ktorom poukázal na to, že obdobnú žalobu ako žalobkyňa podali aj traja súrodenci žalobkyne a každý
žiada sumu 50.000 eur. Opätovne poukázal na to, že je potrebné zvážiť aký pomer z celkovej náhrady
nemajetkovej ujmy mal byť priznaný žalobkyni.
5. Na podanie žalovaného doručené dňa 6.11.2017 odvolací súd nemohol prihliadať, pretože odvolanie
možno doplniť len do skončenia odvolacej lehoty (§ 365 ods. 3 CSP) .
6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol. Otázka základu nároku bola už predtým právoplatne rozhodnutá,
v napadnutom rozhodnutí sa teda súd prvej inštancie zaoberal len výškou nároku. Výšku nároku na
nemajetkovú ujmu nie je možné exaktne vyčísliť, neexistujú žiaden presné kritéria, podľa ktorých by sa
dala nemajetková ujma spôsobená smrťou blízkej osoby vyčísliť. Súd prvej inštancie správne uviedol
aké faktory zohľadnil, a to skutočnosť, že žalobkyňa s nebohou nežila v spoločnej domácnosti, neboli v
každodennom kontakte, zohľadnil aj to, že ujma, ktorá žalobkyni vznikla je maximálne závažná. Citová
väzba medzi blízkymi príbuznými existuje bez ohľadu na to, či tieto osoby žijú v spoločnej domácnosti,nie je teda možné usúdiť že väčšia ujma vznikla súrodencom žalobkyne, ktorí boli v starostlivosti svojej
matky.Ajžalovanýmoholnavrhnúťvýsluchsúrodencovžalobkyne.Priznanásuma10.000eurjeajpodľa
názoru odvolacieho súdu primeraná, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa
§ 387 ods. 1 CSP. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania.
7. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa v celom rozsahu, má teda nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v proti neúspešnému žalovanému.
8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.