Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618200329
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2618200329.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcov: Ing. Miriam Šefčíková, PhD.,
so sídlom Podjavorinská 37/1, Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu: 1/ C. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXXX/XX, XXX XX D., štátny občan SR, 2/ L. X. E., nar. XX.X.XXXX, bydlisko J. XXX, štátny
občan SR, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48,

832 37 Bratislava, zastúpená: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., P.O. Hviezdoslavova 10625/23B, Martin, IČO:
36 865 036 a 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., IČO 35 849 703, so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozhodnutiu Okresného súdu Senica
č. k. 6C/8/2018-18 zo dňa 13. februára 2018 v časti odseku I. a odseku III. výroku, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti odseku I. výroku m e n í tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti odseku III. výroku, v ktorom uložil žalobcovi 2/
povinnosť podať návrh na začatie konania r u š í .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odsekom I. výroku nariadil žalovanému 1/ zdržať sa
výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXXX pre obec a k. ú. D., Okresný úrad

Senica, katastrálny odbor, orná pôda na parc. č. 2232/68 o výmere 2048 m2 a trvalé trávnaté porasty na
parc. č. 2231/2 o výmere 146 m2, v podiele 1/1, odsekom II. výroku návrh o nariadenie neodkladného
opatrenia proti žalovanému 2/ zamietol a odsekom III. výroku žalobcovi 2/ uložil povinnosť v lehote 30
dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanému 1/ žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia.

2. Súd prvej inštancie po citácii § 325 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1 a § 137 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) vecne uznesenie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že žalobcovia 1/
a 2/ namietajú platnosť úverovej zmluvy, ktorej predmet je zabezpečený záložnou zmluvou. Súd mal
preukázané, že záložný veriteľ už začal s výkonom záložného práva zo záložnej zmluvy, a preto bol
návrh o nariadenie neodkladného opatrenia podaný dôvodne. Súd bol toho názoru, že úspešný výkon
záložného práva by bol spôsobilý vytvoriť nezákonný právny stav v prípade ak by úverová zmluva alebo

jej podstatná časť bola neplatná. Vzhľadom na skutočnosť, že nároky účastníkov zmluvného vzťahu sú
vážne ohrozené, súd nariadil žalovanému 1/, aby sa zdržal výkonu záložného práva do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Súd zamietol návrh o nariadenie neodkladného opatrenia proti
žalovanému 2/, nakoľko uvedená spoločnosť nie je oprávnená na výkon záložného práva. Oprávneným
na výkon záložného práva je len záložný veriteľ, ktorý začal s jeho výkonom prostredníctvom žalovaného
2/; samotná spoločnosť je len prostriedkom na realizáciu práva záložného veriteľa. Pre úplnosť súd

konštatuje, že podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je dražobník povinný upustiť oddražby, ak bolo navrhovateľovi dražby vykonateľným rozhodnutím súdu zakázané s predmetom dražby
nakladať.

3. Súd súčasne uložil žalobcovi 2/ (dlžník) povinnosť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia podať proti žalovanému 1/ (veriteľ) žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia (vo veci
samej), nakoľko pokiaľ by čo i len časť úverovej zmluvy bola neplatná a dlžník v tomto rozsahu
veriteľoviplnil,takmáprotiveriteľoviprávonavydaniebezdôvodnéhoobohateniazneplatnéhoprávneho
úkonu. Otázku platnosti, resp. neplatnosti, úverovej zmluvy, príp. niektorých jej častí, súd posúdi ako

prejudiciálnuotázkuvtomtokonanívovecisamej.Suvedenýmsúvisíajvýkonzáložnéhopráva,nakoľko
záložná zmluva má len akcesorický charakter a zabezpečuje základný úverový vzťah. Ak si dlžník plnil,
resp. plní riadne svoje povinnosti z úverovej zmluvy (v rozsahu, v ktorom je úverová zmluva platná),
neexistujú zákonné dôvody na realizáciu záložného práva a záložný veriteľ nemôže začať s výkonom
záložného práva, resp. upustí od jeho výkonu. Na žalobcu 1/ bol uznesením Okresného súdu Trnava
sp. zn. 25OdK/26/2018 - 15 zo dňa 09.02.2018 vyhlásený konkurz.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. V odvolaní uviedol, že návrh je kompilátom všeobecných tvrdení, názorov a úvah, v podstatnej
časti bez akéhokoľvek relevantného vzťahu k predmetu sporu a k označeným žalovaným. Navrhovateľ
prednáša tvrdenia, ktoré sú zavádzajúce, zároveň uvádza tvrdenia, ktoré sú úplne zjavne nesprávne,

takže vôbec nie je zrejmé, čo by malo byť reálnym a relevantným skutkovým, resp. skutkovo - právnym
základom návrhu, okrem skutočnosti, že navrhovateľ bez akéhokoľvek osvedčeného právneho dôvodu
odmieta plniť svoje záväzky a zároveň marí splnenie svojej ďalšej právnej povinnosti, strpieť výkon
záložného práva a na jeho výkon poskytnúť potrebnú súčinnosť. Návrh neobsahuje dostatočne určitý,
materiálne vykonateľný, dovolený a možný petit (a podstatná časť petitu nie je vôbec odôvodnená). V

uvedenom podaní sa uvádza, že dňa 30.04.2010 navrhovateľ 1/ a navrhovateľ 2/ uzavreli s bankou
zmluvu o úvere č 0253959738, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 136.000 eur. Uvedené
nie je nijako preukázané, nebola predložená (a tak ani osvedčená) žiadna úverová zmluva. Navrhovateľ
následne uvádza, že súčasťou Zmluvy o úvere bola aj zmluva o záložnom práve (čo je zjavný právny
nonsens, záložná zmluva je vždy osobitným právnym úkonom), na základe ktorej bolo zriadené záložné

právo k nehnuteľnosti zapísaným na LV č. XXXX vedeným Okresným úradom - katastrálny odbor
Senica, okres Senica, obec D., katastrálne územie D. na ornú pôdu na pozemku, parcela č.2232/68
o výmere 2048 m2 a na trvalé trávnaté porasty, parcela č.2231/2 o výmere 146 m2. Uvedené nie je
nijako preukázané, nebola predložená (a tak ani osvedčená) žiadna záložná zmluva, čo vylučuje, aby
mal súd osvedčené aký záväzok (resp. jeho splnenie) bol záložnou zmluvou, resp. vzniknutým záložným

právom zabezpečený. Ak je dlžník v procese osobného bankrotu, uvedené vylučuje, aby mohla byť
osvedčená bezprostrednosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, keďže v rámci uvedeného
sa budú riešiť i všetky právne vzťahy úpadcu. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo úkonom z
19.07.2017. Dňa 10.08.2017 adresoval dlžník túto žiadosť: "Týmto vás žiadam o predlženie lehoty
mimoriadnej splatnosti do 31. augusta 2017 z dôvodu možného vyriešenia situácie". Dňa 15.08.2017

Banka odpovedala a to nasledovne: "Banka akceptuje predĺženie lehoty na vyplatenie celého úverového
rámca do 31.08.2017. Banka upozorňuje, že v prípade neuhradenia celého úverového rámca do daného
termínu bude Banka pokračovať v dražobných krokoch. V prípade potreby rád poskytnem súčinnosť."
Uvedené nebolo dlžníkom splnené. Banka poskytla dlžníkovi viac ako 7 - mesačnú lehotu pred konaním
dražby, v rámci ktorej mu udelila súhlas s posunutím lehoty na splatenie úveru, resp. udelila súhlas na

predaj zálohu priamo záložcom. Nič z uvedeného však počas tohto viac ako polročného obdobia nebolo
splnené. Za uvedeného stavu, keď boli dlžníkom opakovane poskytnuté lehoty na splnenie dlhu, keď
im bola poskytnutá dodatočná lehota v trvaní cca pol roka na usporiadanie svojich záväzkov a sami
tvrdili, že nehnuteľnosť chcú predať sami, napriek tomu však nielenže uvedené nesplnili, ale ani predaj
nezrealizovali, sú tvrdenia o tom, že dražba má byť spôsobom ultima ratio v rozpore s akýmikoľvek

základnými pravidlami právneho styku a sú len tvrdeniami bez akéhokoľvek vecného základu, ktorými
dochádza k zneužívaniu práva na súdnu ochranu s cieľom "konzervovať" nimi vyvolaný protiprávny stav
a tak veriteľa naďalej majetkovo poškodzovať a vyhýbať sa plneniu svojich záväzkov.

5. Postup (a rozhodnutie) súdu prvej inštancie za situácie, keď nemal osvedčené ani len základné

skutočnosti je v zjavnom rozpore so zákonom a v žiadnom prípade sa nejaví ako postup nestranného
súdu, pristupujúceho (a postupujúceho) vo vzťahu ku každej zo strán neutrálne, rozhodne sa nejaví
ako postup (a rozhodovanie) ktorým sa o. i. rešpektuje zásadu legality (o. i. čl. 1, 2 a čl. 144 Ústavy
SR) a povinnosť poskytnúť v súdnom konaní každému účastníkovi (strane) rovnocennú ochranujeho Ústavou zaručeným základným právam. Uvedené je zvýraznené o to viac, že údajné právne
odôvodnenie navrhovateľov je v celom rozsahu nepravdivé a úmyselne zavádzajúce a že žiadali
nariadenie neodkladného opatrenia, zakazujúceho výkon oprávnenia vyplývajúceho z kogentného

zákonného predpisu (§ l5la OZ v spojitosti s § l5lj OZ, duplicitne v ustanovení § 53 ods. 10 OZ). Rovnako
je v úplne zjavnom rozpore so zákonom, ak súd ukladá (odhliadnuc od neurčitosti a nevykonateľnosti
uvedeného výroku) povinnosť podať žalobu s predmetom, ktorý navrhovatelia nijako nezmieňujú a z
právneho titulu, ktorý je úplne zjavne irelevantný, keď navrhovatelia uvádzajú, že sa nesplácajú splátky
úveru, t.j. že oni sú v omeškaní s plnením svojho dlhu (t.j. sú v postavení dlžníka).

6. Navrhovateľovi ani žiadna ujma a už vôbec nie nevratného charakteru vzniknúť nemôže - ak bude
vykonaná dražba, ktorú súd prípadne posúdi ako neplatnú (uvádzané teoreticky), obnovuje sa pôvodný
stav ex tunc, pred udelením príklepu (§ 21 ods. 5 zák. Č. 527/2002 Z. z., ZDD - Ak vydražiteľ zmaril
dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu).

7. Rozhodnutie fakticky nie je odôvodnené, vo vlastnom odôvodnení sú uvedené alebo konštatovania
bez odôvodnenia, t.j. bez uvedenia skutkových okolností, ich subsumpcie pod ustanovenia relevantných
právnych noriem a bez uvedenia myšlienkového procesu súdu na základe ktorého dospel ku konkrétnym
právnym záverom, alebo odôvodnenia arbitrárne, nielen bez relevantného právneho základu, ale
tvrdenia v priamom rozpore s obsahom kogentných právnych noriem.

8. Žaloba i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sú samostatnými procesnými úkonmi, obsah
ktorých je reglementovaný osobitnými zákonnými ustanoveniami, úkonmi, ktoré sú na sebe nezávislé,
pričom podanie pôvodcu podania nie je spôsobilým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je
potrebné poukázať na skutočnosť, že pravidlo zakotvené v ustanoveniach SP (§ 74 ods. 2 veta prvá

~SP - príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci) bolo
zrušené a bolo nahradené ustanovením § 324 ods. 2 CSP, kde je riešená výlučne vecná príslušnosť
(príslušný je okresný súd, "vypadlo" pravidlo vo vzťahu k určeniu miestnej príslušnosti). Predmetom
konaniaonariadenieneodkladnéhoopatreniajesplnenieurčitejpovinnosti("zdržaťsavýkonuzáložného
práva"), nejedná sa tak o žiaden dôvod výlučnej miestnej príslušnosti podľa § 20 písm. a) CSP - tá

sa obmedzuje na spory o existenciu práva k nehnuteľnosti, jeho trvanie a zánik, nevzťahuje sa na
všetky spory, ktorých predmetom sú práva a povinnosti súvisiace s nehnuteľnosťami (odhliadnuc od
skutočnosti, že byt nie je nehnuteľnosť).

9. S ohľadom na uvedené, miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci je všeobecný

súd žalovaného, ktorým je Okresný súd Bratislava III. Na základe uvedeného vznáša žalovaný - pri
prvom úkone ktorý mu patrí - námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Senica a žiada, aby
bola vec (po zrušení i zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení i zastavení
konania) postúpená na konanie miestne príslušnému okresnému súdu, všeobecnému súdu žalovaného,
t.j. Okresnému súdu Bratislava III. Ak je neodkladné opatrenie nariadené miestne nepríslušným súdom,

čo namieta žalovaný námietkou miestnej nepríslušnosti podanou pri prvom úkone vo veci samej (týmto
odvolaním) a touto námietkou sa od počiatku miestne príslušným súdom stal Okresný súd Bratislava
III, odvolací súd je tak povinný, v prípade ak nedôjde k zrušeniu nariadeného predbežného opatrenia
súdomprvejinštancie,suvedenýmsavysporiadaťauvedenúvadukonaniasvojimpostupom(zrušením,
postúpením) zhojiť.

10. Rovnako je nutné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ sa zjavne domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia pred začatím konania, toto konanie však nijako nešpecifikoval, je však zrejmé,
že nemal na mysli konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom by ako žalobca a veriteľ
mal byť navrhovateľ v rade 2/. Navrhovateľ vo vzťahu k takému (potenciálnemu) predmetu budúceho

konania vo veci samej nielenže nič neuvádzal, ale práve naopak, uvádzal skutočnosti uvedené úplne
vylučujúce (uvádzal, že je omeškaný dlžník, nie, že by mal byť veriteľom). Je absolútne vylúčené
a právne nijako nezdôvodniteľné (ani teoreticky), aby bol subjekt nútený podať takúto žalobu, hoci
vo vzťahu k uvedenému ani nič netvrdí, ani nenamieta, práve naopak uvádza skutočnosti uvedené
vylučujúce.

11. Postup súdu prvej inštancie, keď tento napriek obsahovo bezrozporným ustanoveniam zákona,
stanovujúcim o. i. aké sú nevyhnutné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (o. i.
§ 326 ods. 1 CSP), za situácie kedy tento tieto náležitosti neobsahoval (napr. riadny, zrozumiteľnýa vykonateľný petit), za situácie, keď podstatné skutočnosti neboli nijako osvedčené, pričom samotní
navrhovatelia deklarovali neplnenie záväzku zabezpečeného záložným právom, a zároveň žiadali
nariadenie neodkladného opatrenia, zakazujúceho výkon oprávnenia vyplývajúceho z kogentného

zákonného predpisu (§ 151 a OZ v spojitosti s § 151j OZ, duplicitne v ustanovení § 53 ods. 10 OZ) - čo
je zákonne vylúčené - v spojitosti s tým, že lehota na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je 30 dní, že návrh bol podaný len dňa 09.02.2018, pričom súd rozhoduje už 13.02.2018,
znamená i odňatie možnosti žalovaných konať pred súdom, s ohľadom na majetkové poškodenie
žalovaného v rade 1/ v enormnej výške (ktorá skutočnosť mu bola zrejmá z podania navrhovateľov,

tí uviedli, že dlh je vo výške 147.599,80 eur) bolo povinnosťou súdu vytvoriť priestor, v zostávajúcom
čase 26 dní, na vyjadrenie sa k návrhu a reálne zistenie skutkovo - právneho stavu. Ak návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti, je súd povinný toto podanie
alebo odmietnuť (§ 327 CSP), alebo ho - z dôvodu uvádzania zjavne nepravdivých skutočností, ktoré
vylučujú možnosť s vysokou mierou pravdepodobnosti osvedčiť splnenie kumulatívnych predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia - zamietnuť, postup, kedy súd koná presne opačne, t.j. nielenže

podanie neodmietne, ale o podaní meritórne rozhodne a to navyše v prospech strany porušujúcej svoje
obligatórne povinnosti a uvádzajúcej zjavne nepravdivé skutočnosti, sa nejaví ako postup nezaujatý a
neutrálny, jedná sa o postup presne opačný, postup v prospech jednej zo strán (navrhovateľa).

12.Druhouzákladnouskutočnosťou,ktorújepotrebnéuviesťaktorábezohľadunavšetkoostatnémáza

následokzaťaženieakokonania,takajrozhodnutia,tzv.vadouzmätočnosti,majúcouzanásledok(podľa
názoru žalovaného) nezákonnosť napádaného rozhodnutia v meritórne podstatnej časti, je skutočnosť,
že súd rozhodoval bez zákonného dôvodu spôsobom ultra petitum, resp. skutočnosť, že rozhodnutie
je v časti nevykonateľné.

13. Výrok rozhodnutia všeobecného súdu ako jediná jeho časť nadobúda právoplatnosť a po
nadobudnutí právoplatnosti je pre účastníkov a zákonom ustanovené subjekty záväzný. Z hľadiska
požiadavky materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia výrok musí byť formulovaný určito, jasne,
výstižne a zrozumiteľne a jeho obsah musí byť dovolený a možný (o. i. nemôže sa rozhodovať
spôsobom ultra petitum bez zákonného dôvodu). Z výroku rozhodnutia musí jednoznačne a nepochybne

vyplývať uložená povinnosť a táto povinnosť musí byť splniteľná, postupom opačným dochádza k
negácii základných princípov, resp. podstatných právnych noriem, ktoré tvoria legálny základ takéhoto
sporového konania (otázka predmetu konania, kompetencie, obsahu rozhodnutia, jeho záväznosti... ).
Zároveň sa musí jednať o povinnosť, ktorá vyplýva (až na stanovené výnimky) z procesného úkonu
navrhovateľa (žalobcu). Súd nemôže nahrádzať nesplnenie povinnosti riadne uviesť nevyhnutné

náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že z absencie uvedeného riadneho
procesného postupu - jediného možného, ak má byť neodkladné opatrenie lege artis nariadené -
nevyvodí zákonom predpísané procesnoprávne následky (odmietnutie podania / resp. zamietnutie
návrhu), ale postupuje presne opačným spôsobom, rozhoduje meritórne v prospech strany porušujúcej
svoje obligatórne povinnosti a tak zásadným spôsobom porušuje princípy a zásady vyplývajúce zo

zaručeného práva na spravodlivé súdne konanie a zaručeného práva na súdnu ochranu a zvýhodňuje
tak jednu zo strán v konaní.

14. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

15. V prípade, ak má súd vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ
osvedčiť skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy a osvedčenie potreby nariadenia takéhoto výnimočného
zabezpečovacieho prostriedku. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil

základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, navyše jeho návrh bol úplne zjavne
návrhom neúplným a nespôsobilým, ktorý mal byť v celom rozsahu odmietnutý.

16. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným
zo základných atribútov spravodlivého procesu a zároveň súčasťou základného práva na súdnu ochranu

v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako je požiadavka
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd i práva na spravodlivý proces podľa
čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie mázaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne
správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutia a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť "stanoveného postupu" - ústavné kritériá

vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. (Nález Ústavného súdu SR č. k. 327/2010) resp. za porušenie práva na spravodlivé súdne
konanie treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia,
pričomsúčasťouprávanadostatočnéodôvodneniesúdnehorozhodnutiajeajprávoúčastníkovsúdneho
konania, aby sa súd vyrovnal s ich argumentmi a návrhmi. (Nález ÚS SR, č. k. l. ÚS 344/2010).

17. Možnosť vykonať záložné právo sa viaže na existenciu zabezpečenej splatnej a nesplatenej
pohľadávky.

18. Sám navrhovateľ uviedol, že splátky (úver) nesplácal. V zmysle ustanovenia § 151a ods. l OZ:
"Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa

oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej
len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená."
V zmysle ustanovenia § 151j ods. l OZ:
"Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ
začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť

spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo
domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný
zákon neustanovuje inak." Postup súdu prvej inštancie je v celom rozsahu porušením ústavného
zákazu ľubovôle a v zásadnom rozpore s kogentnou právnou úpravou a neguje závery z plenárneho
rozhodnutia Ústavného súdu SR, keď tento v rozhodnutí PL. ÚS 23/2014 o. i. uviedol, že Občiansky

zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou
prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom
vystupuje ako zástupca záložcu. V rozhodnutí zásadným spôsobom absentujú všetky dôvody, resp.
odôvodnenie právne významných skutočností, len na základe ktorých môže byť neodkladné opatrenie
nariadené (napr. osvedčenie nároku, relevantná právna úprava, potreba úpravy, bezprostrednosť hrozby

ireverzibilného stavu, existencia ujmy atď.,) a rozhodnutie je tak arbitrárne a nepreskúmateľné.

19. Základným predpokladom je osvedčenie dôvodnosti nároku. Navrhovatelia svoj nárok ani netvrdia,
ani neosvedčujú, celý návrh je len súborom generických, nijako neosvedčených tvrdení. Tvrdenie o
neprijateľných podmienkach je všeobecným, nijako ne-individualizovaným tvrdením, bez akejkoľvek

skutkovej konkretizácie, t.j. bez tvrdenia, čo má byť údajne neprijateľné, čo vylučuje možnosť
(neexistujúce) tvrdenia osvedčiť. Neplnenie dlhu žiaden súvis s vedľajšími dojednaniami zmluvy
ani nemá, povinnosť vrátiť poskytnutú úver tvorí podstatnú náležitosť zmluvy, je jej pojmovým
znakom a o žiadnu neprijateľnú podmienku sa ani jednať nemôže. K otázke osvedčenia dôvodnosti
uplatňovaného nároku ako nevyhnutného predpokladu na nariadenie predbežného opatrenia (v

súčasnosti neodkladného opatrenia, ale vo vzťahu k uvedenému nedošlo materiálne k žiadnej zmene)
sa konštantne vyjadruje i Najvyšší súd SR, keď napr. v Uznesení z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012,
resp. v Uznesení z 22.9.2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010.

I. Navrhovateľ fakticky vôbec nič relevantne neosvedčil,

II. na súd sa obrátil, nepochybne účelovo, dňa 7.2.2018, t.j. 4 dni pred konaním dražby,
III. Výška majetkového poškodenia žalovaného je v enormnej výške.
IV.S ohľadom na skutočnosť, že lehota na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je 30 dní, návrh bol podaný dňa 9.2.2018 a zo zákonnej lehoty zostávalo ešte 26 dní, nič súdu nebránilo,
aby rešpektujúc práva a oprávnené záujmy žalovaného vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k návrhu

napr. v lehote 10 dní.
V. Za uvedeného stavu (keď navrhovateľ "čakal" na obdobie niekoľko dní pred vykonaním dražby, s
nepochybným cieľom, na čo "najdlhšie" predlžiť protiprávny stav) neexistoval racionálny dôvod, aby
nebol riadne zistený skutkový stáva to za súčinnosti žalovaného - záložného veriteľa, súd nemôže
vychádzať iba z ničím neosvedčených tvrdení navrhovateľa.

Poukázal na skutočnosť, že:- navrhovateľ v návrhu na nariadenie "neodkladného" opatrenia neuviedol a neosvedčil jediný relevantný
dôvod, pre ktorý mohlo byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené a uvádzal skutočnosti úplne zjavne
nepravdivé,

- konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je integrálnou súčasťou práva na súdnu
ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy, podmienky na jeho nariadenie musia byť riadne osvedčené,
pretože sa ním zasahuje do základných práv subjektu, voči ktorému nariadené neodkladné opatrenie
smeruje,
- v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak musia byť uvedené a zároveň prostriedkami

osvedčovania s vysokou mierou pravdepodobnosti osvedčené všetky nevyhnutné skutočnosti,
existencia ktorých je nevyhnutná pre zákonné nariadenie neodkladného opatrenia,
- postupom (i výsledkom - napádaným rozhodnutím) súdu prvej inštancie došlo k zásahu do základných
práv garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, predovšetkým došlo k zásahu do
základného práva v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy (základné právo na súdnu ochranu), v zmysle čl. 6 ods.
1 Dohovoru (pravo na spravodlivé súdne konanie), v zmysle čl. 20 Ústavy a postup súdu prvého stupňa

i uvedené rozhodnutie je rovnako v rozpore i s ďalšími ústavnými normami (predovšetkým čl. 1 ods. 1 a
2 Ústavy, čl. 2 ods. 1 a 2 Ústavy, čl. 144 ods. 1 Ústavy a čl. 152 ods. 4 Ústavy),
- súd postupoval spôsobom znamenajúcim negáciu záverov vyplývajúcich z plenárneho rozhodnutia
Ústavného súdu SR č. k. Pl. ÚS 23/14.

20. S ohľadom na všetko vyššie uvedené žalovaný navrhuje, aby súd konanie zastavil, prípadne
rozhodnutie zmenil a návrh zamietol, prípadne podanie navrhovateľa odmietol a priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania.

21. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného 1/ nevyjadrili.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
danýchrozsahom(§379CSP)adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP),azistil,žeodvolaniejedôvodné.

23. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

24. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami.

26. Neodkladné opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán a je
namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie

konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na
dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené
základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to buď potreba bezodkladnej úpravy
pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v

právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane,
teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia
získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby
boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy.

27. Súd poskytuje ochranu strany sporu prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď
obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať,či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných
ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo
stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Žalobca, ktorý žiada o

nariadenie neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí
osvedčiť potrebnosť bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán. Danosť právneho záujmu sa
skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak
dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel
ochrany poskytovanej súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd

pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov strán,
ktorý neznesie odklad.

28. Vychádzajúc z tvrdení žalobcov so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov, ktoré
sú obsahom spisu, dospel odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že žalobcovia

neosvedčili také skutočnosti, ktoré by v danej veci umožňovali nariadenie neodkladného opatrenia, keď
ničím neosvedčili, že existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami. Odvolací súd
sa stotožňuje s názorom odvolateľa v tom, že žalobcovia neosvedčili potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia, z dôvodu nepreukázania zákonných podmienok pre jeho nariadenie, a to z dôvodu, že nebolo
preukázané, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo že existuje obava, že exekúcia bude

ohrozená. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcami a žalovaným 1/ bola uzatvorená dňa 30.04.2010
Zmluva o splátkovom úvere č. 0253959738, na základe ktorej bol žalobcom 1/ a 2/ poskytnutý úver
na bývanie vo výške 136.000 eur, ktorý mali splatiť pri fixnej 3 ročnej úrokovej sadzbe 4,59% p.
a. v mesačných splátkach v počte 359 od 20.06.2010 po 565,96 eur s konečnou lehotou splatnosti
20.04.2040. Z predmetného úveru žalobcovia k 31.12.2017 splatili 41.752,26 eur. Slovenská sporiteľňa

listom zo dňa 19.07.2017 oznámila žalobcom vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru č. 0253959738
s tým, že do 15 dní majú uhradiť pohľadávku vo výške 141.633,29 eur. Podľa oznámenia o dobrovoľnej
dražbe č. DD 13/2018, dňa 13.02.2018 sa mala konať dražba, predmetom, ktorej sú nehnuteľnosti
zapísané v LV č. XXXX pre obec a k. ú. D., Okresný úrad Senica, katastrálny odbor, orná pôda na parc.
č. 2232/68 o výmere 2048 m2 a trvalé trávnaté porasty na parc. č. 2231/2 o výmere 146 m2.

29. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na správanie sa žalovaného 1/ v tom, že nebol ústretový nemal
snahu im pomôcť, keď žalobca 1/ stratil zamestnanie a žalobca 2/ je poberateľom materskej,
zo strany žalovaného 1/ bol preukázaný opak. Žalovaný 1/ poskytol čas a priestor žalobcom na
vyriešenie svojej nepriaznivej situácie, ktoré skutočnosti žalobcovia nepopreli. Navyše podľa názoru

súdu úkony smerujúce k výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania,
boli realizované zo strany žalovaného 1/ v súlade so zákonom. Žalovaný 1/ oboznámil žalobcov o
výkone záložného práva podľa § 151 l OZ písomným podaním dňa 14.08.2017, ktorú skutočnosť
uviedli samotní žalobcovia a má za to, že žalobcovia s poukazom na § 151m OZ podali návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia na súd predčasne. Súdu sa javí aj ako špekulatívny postoj žalobcov,

navrhovateľov neodkladného opatrenia. Od roku 2010 sa žalobcovia riadili vyššie uvedenou úverovou
zmluvou, nijako ju nespochybnili, ani sa nesúdili o jej platnosť, či neplatnosť zmluvných podmienok, až
následne, v čase keď si prestali plniť svoje povinnosti, sa začínajú domáhať svojich práv.

30. Tvrdenia uvedené žalovaným 1/ žalobcovia nepopreli a navyše navrhované neodkladné opatrenie

za stavu, že žalobcami tvrdená výška splatenej sumy 41.752,26 eur voči poskytnutému úveru 136.000
eur by predstavovalo neprimeraný zásah do vlastníckych práv žalovaného 1/ a zásada proporcionality
by nebola dodržaná.

31. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky žalovaného 1/ ohľadom nevykonateľnosti napadnutého

uznesenia a nedostatku miestnej príslušnosti, tu odvolací súd dodáva, že výrok rozhodnutia v znení tak,
ako rozhodol súd prvej inštancie je postačujúcim na to, aby išlo o vykonateľné rozhodnutie. V danom
prípade je zrejmé, kto je sporovou stranou a z odôvodnenia samotného uznesenia je zrejmé i to, v
súvislosti s ktorou zmluvou (úverovou) bola záložná zmluva uzatvorená. Z uvedeného dôvodu, preto je
postačujúcim ak vo výroku rozhodnutia boli definované nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom záložného

práva. Nedôvodná je i námietka miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Senica rozhodnúť o podanom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetom nariadenia neodkladného opatrenia je
zdržanie sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, špecifikovaným v návrhu. Záložné právo je
vecným právom k cudzej veci. V zmysle § 20 písm. a) CSP, namiesto všeobecného súdu žalovaného jena konanie príslušný výlučne súd v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k
nej. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ je predmetom konania zdržanie sa výkonu záložného
právaknehnuteľnostiam,ktorésanachádzajúvobvodeOkresnéhosúduSenica,jenakonaniepríslušný

Okresný súd Senica. Na uvedenom nemení nič na tom, že záložné právo, bolo zriadené v súvislosti
uzatvorenou úverovou zmluvou.

32. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel
preto odvolací súd k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie

neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. CSP <.) a návrh zamietol.

33. S prihliadnutím k uvedenému bolo potrebné zrušiť aj výrok rozhodnutia v časti, v ktorej bola žalobcovi
2/ uložená povinnosť podať návrh na začatie konania vo veci samej (súvisiaci výrok III.).

34. V súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka (žalobcu 1/) súd v záhlaví tohto uznesenia
označil ako žalobcu 1/ správkyňu konkurznej podstaty.

35. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodne prvoinštančný súd v konečnom
rozhodnutí v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

36. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).