Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 22, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716214578
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716214578.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci navrhovateľky
Y. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. G. XXXX/X, XXX XX R., študentky, občianky SR, zast. JUDr. Renátou
Matejovou,advokátkouAKBanskáBystrica,sosídlomul.ČSA25,97401BanskáBystricaaosoby,ktorá
je podľa návrhu povinná platiť výživné: N. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. B. XXXX/XX, XXX XX
R., zam. Mesto R. ako náčelník mestskej polície, zast. Mgr. Iankom Troiakom, advokátom AK Zvolen, so
sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, o návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní osoby, ktorá
je podľa návrhu povinná platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6Pc/13/2016-247 zo

dňa 07. 04. 2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 6Pc/13/2016-283 zo
dňa 11.01.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 6Pc/13/2016-247 zo dňa 07. 04. 2017 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 6Pc/13/2016-283 zo dňa 11.01.2018 v napadnutom II. a III.
výroku, ako aj v súvisiacom IV. výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e.

II. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti (I. výrok) zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil osobe, ktorá je podľa návrhu povinná
platiť výživné (ďalej len ,,otcovi navrhovateľky“) N. S., nar. XX. XX. XXXX, povinnosť prispievať
navrhovateľke Y. S., nar. XX. XX. XXXX na tvorbu úspor a to ku dňu 01. 12. 2016 (I. výrok). Otca
navrhovateľky N. S., nar. XX. XX. XXXX zaviazal prispievať na výživu navrhovateľke Y. S., nar. XX.
XX. XXXX zvýšeným výživným vo výške 200,- Eur mesačne od 01. 12. 2016 splatným vždy do 15-
teho dňa v mesiaci (II. výrok). Zameškané výživné vo výške 480,- Eur otca navrhovateľky zaviazal

zaplatiť v mesačných splátkach po 48,- Eur splatných spolu s bežným výživným (III. výrok) a žiadnemu
z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).

2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 62 ods. 1, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods.
1 a 3 Zákona o rodine. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že s poukazom
na vykonané dokazovanie, prednesy a písomné vyjadrenia účastníkov konania, zadovážené listinné
dôkazy mal za to, že návrh navrhovateľky jednak na zrušenie povinnosti prispievať jej otcom sumou

20,- Eur na tvorbu úspor, ako aj návrh na zvýšenie výživného je plne opodstatnený a dôvodný. V
konaní bolo preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť medzi navrhovateľkou a jej otcom
upravovaná v rozvodovom konaní a to v rokoch 2010/2011. V čase rozhodovania súdu o návrhu na
zvýšenie výživného teda uplynulo 6 rokov odo dňa poslednej úpravy. Z potvrdenia o zárobku otcanavrhovateľky mal súd prvej inštancie za preukázané, že jeho priemerný mesačný zárobok za rok
2016 predstavoval čiastku 758,74 Eur, ku ktorej sume súd prvej inštancie pripočítal jeho výsluhový
dôchodok vo výške 364,61 Eur, ktorý mesačne poberá v súlade so zákonom o sociálnom zabezpečení

policajtov a vojakov č. 328/2002 Z. z.. Súčtom uvedených súm potom priemerný mesačný príjem otca
navrhovateľky predstavoval čiastku 1.123,35 Eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že je pravdou, že
mesačný príjem otca nie je možno ideálny podľa jeho predstáv a potrieb, na druhej strane však je
potrebné zobrať do úvahy rast životných nákladov navrhovateľky spojený so súčasnou prípravou na
svojebudúcepovolanieformoudennéhouniverzitnéhoštúdia,kdezadanejsituáciejejobjektívnevznikli,

od poslednej úpravy výživného, náklady spojené s poplatkom za internát, stravu, nákupy študijného
materiálu, cestovné z miesta trvalého bydliska do miesta vysokoškolského štúdia a späť, zvýšené
náklady nákupu ošatenia, obuvi, drogistického tovaru, ako aj nákupu liečebných pomôcok a preparátov,
ktoré nevyhnutne potrebuje. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného zobral
do úvahy skutočnosť, že otec navrhovateľky v súčasnosti spláca svojim rodičom poskytnutú pôžičku
vo výške 3.500,- Eur v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- Eur. Súd prvej inštancie

bol presvedčený o tom, že ide o čiastku, ktorá ,,počká“ do času, pokiaľ navrhovateľka nedoštuduje,
pričom sa prakticky jedná o dva roky. Súd prvej inštancie mal ďalej za to, že rodičia otca navrhovateľky
môžu počkať so splatením dlhu do času, pokiaľ ich vnučka nedoštuduje s tým, že po následkom
zrušení vyživovacej povinnosti môže otec navrhovateľky pokračovať v splácaní dlhu rodičom. Z tohto
dôvodu súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel majúc za to, že ním určené

výživnézodpovedásúčasnýmodôvodnenýmpotrebámnavrhovateľky,akoajzárobkovýmschopnostiam
a celkovým finančným možnostiam jej otca. Zameškané výživné za obdobie december, január, február,
marec, apríl, máj vo výške 480,- Eur súd prvej inštancie uložil povinnosť otcovi navrhovateľky zaplatiť v
mesačných splátkach po 48,- Eur splatných spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol súd
prvej inštancie tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti II. a III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie otec, keďže mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Zo zvýšeným výživným vo výške 200 Eur nesúhlasí a navrhuje túto sumu upraviť

na 150 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci, nakoľko súd nesprávne posúdil všetky predložené
dôkazy v písomnej ako aj ústnej forme, nebral dostatočne do úvahy, že otec navrhovateľky si plní
vyživovaciu povinnosť aj na brata navrhovateľky, ktorý od 04.09.2017 nastúpi na strednú škodu.
Súd prvej inštancie podľa otca nesprávne posúdil výdavky navrhovateľky na internát a pod. Otec
navrhovateľky ďalej poukázal na skutočnosť, že spláca dlh svojim rodičom ohľadom pôžičky na kúpu

motorového vozidla. V prípade však, že by jeho rodičia boli vedeli, že im pôžičku nebude vedieť
vrátiť v dohodnutom termíne, neboli by mu poskytli tieto finančné prostriedky, ktoré sú ich úsporami a
mali ich odložené na nepredvídané okolnosti, ktoré bohužiaľ v ich rodine aj nastali. Tiež sa nemohol
stotožniť s názorom súdu, že sa má dohodnúť so svojimi rodičmi o odložení splácania a to do doby
kým navrhovateľka ukončí štúdium. V odvolaní zastával názor, že súd prvej inštancie nevzal dostatočne

do úvahy aj tie skutočnosti, že má aj inú objektívnu prekážku platiť tak vysoké výživné, nakoľko aj
brat navrhovateľky bude študovať mimo trvalého bydliska, rodičia odvolateľa majú vysoký vek, sú
rodičmi ďalších štyroch detí a starými rodičmi štyroch žijúcich vnúčat. Odvolateľ mal teda za to, že
súd by mal prihliadnuť na všetky objektívne skutočnosti a rozhodnúť tak, aby to neviedlo skôr k jeho
celkovej demotivácii, t.j. aby mu z jeho príjmu ostali nejaké finančné prostriedky na zabezpečovanie

svojich potrieb bez toho, aby sa musel zadlžovať, napriek tomu, že robí všetko pre to, aby bol jeho
príjem čo najvyšší. K III. výroku uviedol, že v prípade ak po rozhodnutí odvolacieho súdu dôjde k
zmene výšky výživného, malo by dôjsť aj k úprave tohto samostatného výroku z dôvodu inej výšky
zameškaného výživného. Odvolateľ ďalej uviedol, že v rozhodnutí nepostačuje použiť len jednoduchú
matematiku, spočítať celkový nerovnomerný príjem, vydeliť a získať priemer a od tohto odôvodňovať

svoje rozhodnutie. Na záver ešte uviedol, že v mesiaci jún 2017, ešte pred doručením písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku, zaplatil výživné vo výške 120 Eur na účet matky, ale tiež odviedol
tvorbu úspor vo výške 20 Eur, kde je v rozsudku stanovené výživné vo výške 100 Eur a tvorba úspor vo
výške 20 Eur mesačne a teda ide o sumu 140 Eur. Otec navrhovateľky teda poukázal, že má záujem
platiť výživné ako sám navrhol, teda celkovo vo výške 150 Eur mesačne do 15-teho dňa v mesiaci. Na

základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.4. K odvolaniu otca sa vyjadrila navrhovateľka, pričom uviedla, že považuje rozhodnutie súdu prvej
inštancie za vecne správne a žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
Považovala za potrebné dať do pozornosti, že jej otec neodôvodnene vyčíta súdu prvej inštancie, že

nebral zreteľ na zmenu pomerov vo vzťahu k ďalšiemu dieťaťu otca a to vo vzťahu k maloletému Y.,
ktorý od 04.09.2017 nastúpi na strednú školu, pretože podľa jej názoru súd musí vychádzať v čase
vyhlásenia rozhodnutia z aktuálne zisteného skutkového stavu, nie zo skutkového stavu, ktorý vznikne
v budúcnosti. Rovnako sa to vzťahuje aj na výdavky jej otca v súvislosti s budúcimi úhradami na
zdravotnú starostlivosť. Navrhovateľka pred súdom prvej inštancie poukázala na to, ktoré výdavky otca

nepovažuje za nevyhnutné, v dôsledku čoho by sa výdavky na jeho strane znížili a bol by schopný
uhrádzať v prospech nej požadované výživné. Výdavky, ktoré otec prezentoval pred súdom prvej
inštancie určite netvoria taký rozsah, ako to uvádza otec navrhovateľky, a v niektorých prípadoch sa
jednalo o výdavky, ktoré vôbec neplnil otec navrhovateľky, ale plnila ich samotná navrhovateľka alebo jej
matka. Navrhovateľka ďalej uviedla, že otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, na
ktoré by súd prvej inštancie nebral zreteľ, k jeho tvrdeniam sa navrhovateľka vyjadrila či už ústne alebo

písomne. Jedinú okolnosť, ktorú otec navrhovateľky naviac uviedol vo svojom odvolaní je tá, že rodičia
by mu neposkytli pôžičku peňazí na kúpu osobného motorového vozidla, keby mali vedomosť o tom,
že im ju nesplní v dohodnutom termíne, pretože sú to ich úspory, ktoré hodlajú použiť na nepredvídané
okolnosti v rodine medzi ktoré otec navrhovateľky zaradil aj úmrtie sestrinej dcéry v rodine. Pravda je
však podľa navrhovateľky taká, že rodičia otca svoju dcéru vydedili, s dcérou dlhodobo nekomunikujú

a naďalej ju odmietajú, preto im nemohli vzniknúť žiadne výdavky s úmrtím ich vnúčaťa, ktoré ani
nikdy nevideli, nikdy ho nespoznali. Oboznámením sa tiež s preukázanými dokladmi ohľadom ďalších
vynaložených výdavkoch otca, navrhovateľka konštatovala, že pokiaľ ide o vyššie sumy ako napr.
44,00 Eur za nákup pneumatiky alebo suma 33,70 eur za RTG snímku, skúšku vitality zubov, injekčnú
anestéziu, ide o výdavky príležitostné, jednorazové, nie pravidelne uhrádzané. Na záver navrhovateľka

uviedla, že jej matka má nižší príjem ako otec, jej príjem tvorí sumu 842,00 Eur spolu s invalidným
dôchodkom, je onkologický pacient, takže má tiež výdavky na zdravotnú starostlivosť a okrem toho musí
plniť vyživovaciu povinnosť voči svojím deťom a to vo väčšej miere ako otec. Na základe uvedeného
považovala odvolanie otca za nedôvodné a žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil.

5. Dňa 11.01.2018 Okresný súd Zvolen dopĺňacím rozsudkom č. k. 6Pc/13/2016-283 rozhodol tak, že
vsunul za II. odstavec výroku rozsudku 6Pc/13/2016-247 zo dňa 18. 05. 2017 nasledujúci odstavec:
„Týmto dochádza ku zmene pôvodného rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12C/102/2010-90 zo
dňa 10. 12. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/38/2011-127

zo dňa 08. 03. 2011 v časti rozhodovania o výživnom pre E. S., nar. XX.XX. XXXX.“

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej v texte len ,,CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP)
oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
viazanosti dôvodmi odvolania § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v
texte len ,,CMP“), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania, postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že je potrebné
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.
k. 6Pc/13/2016-283 zo dňa 11.01.2018 v napadnutom II. a III. výroku, ako aj v súvisiacom IV. výroku o
trovách konania ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. V zmysle § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.9. Podľa § 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR“) dohody a súdne rozhodnutia o
výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo
zrušenie výživného možné len na návrh.

10. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutú časť rozhodnutia, odvolací súd si osvojil skutkové zistenia
okresnéhosúduaoboznámilsasobsahomspisu,všetkýmipodaniamipredloženýmiúčastníkmikonania

a preskúmaním dospel k rovnakému záveru ako okresný súd. Stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v
rozhodnutí okresného súdu a jeho rozhodnutie za daných okolností považoval za správne, pokiaľ došlo
k zvýšeniu výživného na sumu 200,- Eur. Na dôvody uvedené v rozhodnutí okresného súdu odvolací
súd odkazuje. Okresný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností a mal
spoľahlivé a dostatočné podklady pre správne rozhodnutie vo veci, rozhodol na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu a v súlade s ustanoveniami zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších

predpisov (ďalej len ,,zákon o rodine“). Odôvodnenie rozhodnutia účastníkom konania umožňuje
posúdiť, ako súd vec posúdil. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

12. Súd pri zmene výšky výživného má povinnosť v zmysle § 78 ods. 3 ZR prihliadnuť na vývoj
životných nákladov (tzv. valorizačná klauzula). Keďže zákon hovorí, že sa na vývoj životných nákladov

prihliadne pri zmene pomerov a nie až pri zmene rozhodnutia, možno vyvodiť, že vývoj životných
nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Súd
posudzuje existenciu zmeny pomerov predtým, než rozhodne, či pôvodne určené výživné zvyšuje alebo
znižuje. Valorizačná klauzula sa takto môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu
rozhodnutia, resp. dohody o výživnom, ak sa podstatným spôsobom zmenili životné náklady, alebo spolu

s inými dôvodmi, kedy na ňu súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti. V prípade, ak súd rozhoduje o
zmene výšky výživného, pretože sa zmenili subjektívne okolnosti, z ktorých pri vyhlásení rozhodnutia
vychádzal, musí zároveň zohľadniť aj vývoj životných nákladov.

13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým

deti nie sú schopné samé sa živiť a obaja rodičia prispievajú na ich výživu podľa svojich možností,
schopností a majetkových pomerov; dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Je zrejmé, že cieľom zákonnej úpravy je zvyšovať mieru
rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa; každý rodič má v
prvom rade povinnosť zabezpečiť výživu dieťaťa.

14. Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca navrhovateľky
nie je dôvodné.

15. K odvolacím námietkam otca navrhovateľky odvolací súd uvádza, že tieto nespôsobujú vecnú

nesprávnosť rozhodnutia.

16. Námietka otca navrhovateľky, ohľadom nebratia zreteľa na zmenu pomerov vo vzťahu k ďalšiemu
dieťaťu otca a to vo vzťahu k maloletému XX. ktorý má nastúpiť na strednú školu vo P. nie je dôvodná,
nakoľko súd vychádza pri vyhlásení rozhodnutia z aktuálne zisteného skutkové stavu, nie zo skutkového

stavu, ktorý môže vzniknúť v budúcnosti. Podobne sa to vzťahuje aj na výdavky otca v súvislosti s
budúcimi úhradami na zdravotnú starostlivosť.

17. Ani ďalšiu námietku otca navrhovateľky ohľadom toho, že v rozhodnutí nepostačuje použiť len
jednoduchú matematiku, spočítať celkový nerovnomerný príjem, vydeliť a získať tak priemer a od toho

odôvodňovať následné rozhodnutie nie je dôvodná. Odvolací súd uvádza, že rozhodovanie o výške
výživného nemožno zamieňať s matematikou, táto môže slúžiť iba podporne. Hlavným kritériom pre
určenie výšky výživného je posúdenie na jednej strane odôvodnených potrieb navrhovateľky a na
druhej strane posúdenie reálnych možností a schopností osoby, ktorá je povinná platiť výživné, pričom
v prípade vzťahu rodič - dieťa sa uplatní aj zásada, v zmysle ktorej má dieťa právo podieľať sa na

životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine), ako aj, že výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
neberie súd do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona
o rodine). Tu odvolací súd konštatuje, že z vlastnej rozhodovacej praxe nepochybuje o nákladoch,ktoré spotrebúva navrhovateľka, do ktorých samozrejme patria aj náklady spojené s elektrinou, vodou,
dane a ďalšie poplatky spojené s bývaním navrhovateľky u jej matky, výška nákladov je reálna. Je bez
akýchkoľvek pochybností jasné, že na strane navrhovateľky došlo v zmysle § 78 ZR k takej kvalifikovanej

zmene, ktorá vyžaduje zmenu súdneho rozhodnutia o dosiaľ určenom výživnom, keď naposledy bolo
výživné určené v roku 2011, t. j. v čase keď navrhovateľka navštevovala ešte strednú školu. V súčasnosti
navrhovateľka navštevuje Univerzitu v Y., kde sú vyššie náklady na život, ako aj na štúdium, čo správne
vyhodnotil aj prvoinštančný súd.

18. Preto pokiaľ vzhľadom na zistený príjem otca navrhovateľky, jeho výdavky, ako aj deklarované
výdavky navrhovateľky, súd prvej inštancie úvahou dospel k záveru, že je v reálnych možnostiach a
schopnostiach otca navrhovateľky plniť výživné v súdom určenej výške 200,- eur mesačne rozhodol
správne.

19. Pri porovnaní zárobku otca od posledného rozhodnutia došlo k jeho zvýšeniu o vyše 100,- eur.

20. Všetky tieto skutočnosti zobral do úvahy odvolací súd a výšku zvýšeného výživného považoval
za primeranú k zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca navrhovateľky, ako aj odôvodneným
potrebám navrhovateľky.

21. Nakoľko odvolací súd považoval napadnutý II. výrok za správny, nemal dôvod meniť napadnutý III.
výrok týkajúci sa zameškaného výživného.

22. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky otca navrhovateľky,
vrátane splácania pôžičky rodičom za dôvodné (výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov), a

preto napadnutý rozsudku okresného súdu v II. a III. výroku ako aj v súvisiacom IV. výroku o náhrade
trov konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

23. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti nenapadnutej odvolaním (I. výrok), ponechal nedotknutý bez
preskúmavania v zmysle § 367 ods. 2 CSP.

24. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).