Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Galanta

Judgement was issued by JUDr. Miroslav Studenčan

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 1T/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010156
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Studenčan

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317010156.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Studenčanom na hlavnom

pojednávaní dňa 25.04.2018 v trestnej veci proti obžalovanému Q. D. pre prečin sprenevera podľa §
213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Q. D., U.. XX.XX.XXXX H. N. E., F. R. F.B. XX, D. R. F. XXX

j e v i n n ý, že

na základe nájomných zmlúv uzatvorených so spoločnosťou LIEBHERR-WERK Bischofshofen GmbH

si dňa 16.01.2015 požičal príves k osobnému motorovému vozidlu so štátnou poznávacou značkou
JO-145GL spolu s na ňom namontovaným agregátom na výrobu elektriny značky QAS-40 v celkovej
hodnote 9.000,- Eur a vibračné ubíjadlo značky Mikasa MTX-60 v hodnote 1.000,- Eur a následne si
dňa 19.01.2015 požičal minibager značky Neuson 1503 s troma k nemu patriacimi lopatami rýpadla v
celkovej hodnote 11.930,- Eur, ktoré stroje mal vrátiť dňa 21.01.2015 spoločnosti LIEBHERR-WERK
Bischofshofen GmbH, pričom podľa uzatvorených zmlúv predmetné stroje mohol používať jedine na ulici
Weizer obvi Passail v Rakúskej republike, ale napriek zmluvne dohodnutým podmienkam predmetné

stroje spoločnosti LIEBHERR-WERK Bischofshofen GmbH so sídlom Dr. Hans-Biebherr-Strasse 4,
A-5500 Bischofshofen, Rakúska republika, do dnešného dňa nevrátil, a tieto stroje odviezol do doposiaľ
neznáme miesto, čím tejto spoločnosti spôsobil škodu v celkovej výške 21.930,- Eur,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

- prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 213 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa zároveň zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn.
2T/117/2015 zo dňa 25.5.2016, právoplatný dňa 25.5.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. Súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej
spoločnosti LIEBHERR-WERK Bischofshofen GmbH, so sídlom Dr. Hans-Liebherr-Strasse 4, A-5500
Bischofshofen, Rakúska republika v celkovej výške 21.930,- Eur.

Podľa§288ods.2Tr.por.sapoškodenáspoločnosťLIEBHERR-WERKBischofshofenGmbH,sosídlom
Dr. Hans-Liebherr-Strasse 4, A-5500 Bischofshofen, Rakúska republika s nárokom na náhradu škody
odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryGalantapodaldňa07.03.2017obžalobunaobvinenéhoQ.D.preprečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ktorý je

uvedený vo výroku rozhodnutia.

Samosudca vo veci rozhodol trestným rozkazom sp. zn. 1T/33/2017 zo dňa 16.03.2017, ktorým uznal za
vinného Q. D. zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona,
za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov so zaradením do ústavu na

výkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženia.Súčasnesúdpodľa§42ods.2Trestného
zákona zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/117/2015 zo dňa 25.5.2016,
právoplatný dňa 25.5.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Ďalej podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku súd odkázal poškodenú spoločnosť s nárokom na náhradu škody na civilné konanie.

Proti trestnému rozkazu podal odpor obžalovaný a to v celom rozsahu. Samosudca preto vo veci nariadil
termín hlavného pojednávania.

Dňa 25.04.2018 súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného Q.U. D. a to

vzhľadom k tomu, že boli splnené všetky podmienky na takýto postup podľa ust. § 252 ods. 2 Trestného
poriadku. Obžalovaný bral termín na vedomie dňa 29.01.2018, kedy bolo realizované jeho zatknutie.
Obžalovaný bol výslovne upozornený, že ak sa na hlavné pojednávanie nedostaví bez náležitého
ospravedlnenia, súd bude konať v jeho neprítomnosti. Obžaloba mu bola doručená spolu s trestným
rozkazom dňa 11.05.2017.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním výpovede obžalovaného z prípravného
konania, čítaním výpovedí svedkov z prípravného konania - M. E., K. R., D. D. K. N. T., ďalej
čítaním vyjadrenia poškodeného - Claudia Glettlera, ako aj prečítaním ostatných listinných dôkazných
materiálov, a to žiadosť o prevzatie trestného stíhania, odborné vyjadrenia, právna pomoc, relácie na

obžalovaného, odpis registra trestov obžalovaného a spis Okresného súdu Galanta 2T/117/2015.

Obžalovaný Q. D. v prípravnom konaní dňa 11.11.2016 uviedol, že sa v plnej miere priznáva k danému
skutku a uvádza, že daný skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia o vznesení
obvinenia. Toto svoje konanie oľutoval a iné k veci uviesť nechcel.

Svedok M. E. (č. l. 32 - 33) vo výpovedi v prípravnom konaní dňa 13.12.2016 uviedol, že niekedy
začiatkom roka 2015 sa za ním zastavil obžalovaný a opýtal sa ho, či mu nevie požičať svoje auto značky
Škoda Octavia. S týmto súhlasil avšak len pod podmienkou, že s ním pôjde aj on sám spolu s K. R., ktorý
bude šoférovať, pretože obžalovaný nemohol šoférovať, keďže nemal vodičský preukaz. Obžalovaný

mu ako dôvod cesty povedal, že musí ísť do Rakúska, pretože tam má kúpené pracovné stroje, ktoré
musí priviesť na Slovensko. Do rakúska sa vybrali v piatok, ale presný dátum si už nepamätal. Spolu
išli štyria. Obžalovaný, M. E., K. R. a ešte jeden chlapec menom D., ktorého nepoznal. Obžalovaný so
sebou priniesol D., aby mu tlmočil z nemčiny. Cestou do Rakúska sa zastavili v Senci pre príves na auto,
ktorý požičal svedok na svoje meno. Zo Senca vyrazili do Rakúska, ale svedok nevedel presne kam, mal

pocit že niekde pre Linzi, celú cestu navigoval obžalovaný. Tesne pred cieľom svedok vystúpil z auta aišiel sa najesť do reštaurácie. Ostatní mali ísť do nejakej firmy, ktorej názov uviesť nevedel a Árpi mu
potom povedal, že on zostal sedieť v aute a obžalovaný spolu s D. vošli dovnútra spoločnosti. Vraj všetko
vybavoval obžalovaný. Obžalovaný mal zaplatiť za stroje a všetko aj podpisoval. Keď sa po svedka

zastavili v reštaurácii uvidel, že namiesto prívesu je za autom nejaký agregátor, alebo niečo na vlastnej
náprave. V kufri bola ešte takzvaná „žaba“, aler to v tom čase ešte nevedel. Obžalovaný mu povedal, že
príves nechali tam a zoberú ho najbližšie keď sa vrátia pre ostatné veci. Všetci štyria sa vrátili naspäť na
Slovensko a išli do Jahodnej, časť Albarégia, čo je chatová oblasť. Obžalovaný ich navigoval k jednému
z domov, kde nechali agregátor, z kufra vybrali žabu a tú vyložili tiež u obžalovaného. Predtým než sa

rozlúčili sa dohodli, že obžalovaný by potreboval ísť do Rakúska aj v pondelok pre ďalšie veci a príves,
čo však svedok nemohol, pretože mal ísť do Rakúska za svojim advokátom. Svedok následne z počutia
od Árpiho vie, že v pondelok išli do Rakúska Árpi, pretože jemu požičal svedok auto, obžalovaný a N.
T. zo Serede. V rakúsku napojili na auto príves, na ktorom bol minibáger a cestou späť z Rakúska tento
minibáger odpojili na jednej benzínovej pumpe, pretože ho jeho auto nedokázalo odtiahnuť. Svedok sa
v ten deň vrátil z Rakúska o niečo neskôr ako ostatní a rozhodol sa, že sa vrátia naspäť pre príves, ktorý

ho zaujímal, keďže bol na neho napísaný. Na benzínovej pumpe však už nenašli ani bager ani príves.
Po neúspešných telefonátoch obžalovanému mu obžalovaný odpísal, že nemá nič a o ničom nevie.
Za to, že bol svedok v Rakúsku dostal od obžalovaného 100 Eur. Za stratený príves musel požičovni
uhradiť 2 000 Eur.

Svedok K. R. (č. l. 38 - 39) vo výpovedi v prípravnom konaní dňa 03.12.2016 uviedol, že niekedy
začiatkom roka 2015 mu M. E. povedal, že treba odšoférovať jeho auto do Rakúska. Kvôli tomu boli
aj v Senci, kde si Laco požičal príves. Do Rakúska išli štyria, on, M., D. a obžalovaný. Nikoho z nich
nepoznal, robil im len šoféra. Trasu sme napísali do navigácie a podľa toho šoféroval. Z cesty vie len
toľko, že išli smerom na Gratz. Pamätá si aj na to, že M. s nimi do cieľovej firmy ani nedošiel, ale už si

nepamätá prečo. On z auta ani nechcel vystúpiť. Obžalovaný a D. vošli do väčšej budovy a svedok na
nich vonku čakal asi hodinu, ak nie viac. Obžalovaný mu následne keď vyšli povedal, že musí odpojiť
príves, pretože si zoberú elektrocentrálu, ktorá má vlastné kolesá. Do kufra im dali aj takzvanú „žabu“.
Svedok nevedel, kto platil ani podpisoval, pretože s nimi vnútri nebol. Z toho čo pochopil si myslí, že
obžalovaný, pretože tlmočiť mal D.. Cestou naspäť vyzdvihli M. a išli na Slovensko do Jahodnej. Ostatní

odpojili elektrocentrálu a vyložili žabu. Obžalovaného vyložili pri tom dome, kde nechali veci a odišli
preč. D. odniesol domov do Tomášikova a keď už boli s M. len dvaja, tak ten mu povedal, že ešte raz
sa musia vrátiť do Rakúska pre ďalšie stroje, avšak Laco ísť nemôže. Svedok sám nechcel ísť, pretože
obžalovaný mu bol nesympatický a tak trval na tom, že s nimi pôjde ešte niekto a tak požiadal N. T.
zo Serede, ktorý prikývol. V pondelok vyrazili do Rakúska hneď ráno na Lacovom aute Škoda Octavia

combi čiernej farby, avšak išli len traja, bez D.. Zaparkovali v Rakúsku na tom istom mieste, pri tej istej
spoločnosti a dnu už išiel len obžalovaný. Von sa vrátil s ďalšími ľuďmi zo spoločnosti, ktorý im napojili
príves s ktorým potom N. nacúval do jednej blízkej garáže. Svedok nechal riadiť Dominika, ktorý jadzí na
kamiónoch. Tam mu naložili na príves minibager a všetci traja sa vybrali naspäť na Slovensko. On ani
N. nič nepodpisovali ani za nič neplatili. Po 20 - 30 km zistili, že im vyvrela voda a parilo sa z auta na čo

zastavili na najbližšej benzínovej stanici. Obžalovaný trval na tom, aby príves odtiahli až na Slovensko
avšak napokon odišli bez neho a obžalovaný mal ostatným dvom povedať, že má nejakého známeho, s
ktorým sa poň vráti. Nazad prišli niekedy poobede a Laco prišiel na Slovensko až večer. Hneď sa spolu
s M. vrátili pre príves, avšak už ho tam ani s bagrom nenašli. Obžalovanému sa následne nedokázali
dovolať a potom si s M. písali len sms-ky. Obžalovaného následne nenašli ani doma a svedok ho odvtedy

ani nevidel. Za tie dve cesty dostal svedok zaplatené od obžalovaného 100 Eur a jedlo.

Svedok D. D. (č. l. 44 - 45) vo výpovedi v prípravnom konaní dňa 01.12.2016 uviedol, že začiatkom roka
2015 mu obžalovaný, ktorý je jeho bratrancom, povedal, že by potreboval, aby s ním išiel do Rakúska
tlmočiť, pretože tam má nejakú stavbu a potrebuje si požičať stroje. Prišli pre neho na čiernej Octavii

combi, v ktorej okrem obžalovaného boli ďalší dvaja ľudia, z ktorých M. E. poznal a K. R. poznal len z
počutia. Najskôr išli do Senca, kde si požičali príves, kde vnútri bol Laco, tak má pocit, že to vybavoval
on. Zo Senca išli priamo s prívesom niekde pri mesto Gratz, avšak tesne pred cieľom Laco vystúpil, ale
nevie prečo ani kde presne. V aute ostali traja a išli do spoločnosti Liebherr. V areáli spolu s obžalovaným
vystúpili z auta a R. ostal sedieť v aute. Keď vystúpili, tak mu obžalovaný ukázal papiere o tom, že má

stavbu v Rakúsku ako aj jeho papiere na podnikanie, ktoré boli preložené do nemčiny. Tieto papiere mal
u seba a nepamätá si na to, že by mu ich niekto dal v aute. Vovnútri už len prekladal, čo mu obžalovaný
hovoril. Chcel si zobrať jeden minibager, ďalej tzv. „žabu“ a elektrocentrálu. Všetky papiere predložil
spoločnostiapotomakosadohodlizaplatilkauciuvovýške700Euralebo800Eur.Ztoho,čoobžalovanýhovoril mu vyplývalo, že hovorí vo svojom mene a nezdalo sa, že by to vybavoval pre niekoho iného.
Peniaze mal u seba on a ani Laco ani Bittó mu nehovorili, že čo má robiť. Svedkovi sa zdalo, že boli s
nimi naozaj len preto, že obžalovaný nemal auto a nemohol ani šoférovať. Po tom ako všetko podpísal a

zaplatil vyšli z budovy a až vtedy zistili, že elektrocentrála je na kolesách. Dohodli sa, že príves nechajú
tam a vrátia sa na druhý deň aj pre bager. Vyrazili naspäť, cestou vzali Laca a išli priamo do Tomášikova,
kde svedka vyložili. Ďalej nevie svedok čo sa dialo, ale za tlmočenie dostal od obžalovaného 200 Eur.
Vie, že v Rakúsku boli ešte aj druhý krát, ale to svedok už nemohol ísť. Taktiež si pamätá, že s nimi
nemohol ísť ani M..

Svedok N. T. (č. l. 48 - 49) vo výpovedi v prípravnom konaní dňa 21.01.2016 uviedol, že do Rakúska ho
volal Árpi, lebo vraj nechcel ísť sám. So Serede s najväčšou pravdepodobnosťou šoféroval on, pričom až
po ceste sa dozvedel, že tam idú pre nejaké stroje. Keď prišli na miesto do firmy, vystúpil len obžalovaný,
ktorý išiel dovnútra. Keď vyšiel von, ukázal im kde majú zacúvať, kde im potom pracovníci firmy naložili
minibager, ktorý príves mal podľa papierov zvládnuť, avšak nevyzeralo to tak. Napriek tomu vyrazili na

Slovensko avšak po ceste im začala vyvierať voda v aute. Auto teda odstavili na najbližšej čerpacej
stanici a následne sa aj s obžalovaným dohodli, že obžalovaný sa pre bager neskôr vráti. Keď sa vrátili
na Slovensko, obžalovaného vysadili doma a Árpi vyložil svedka taktiež doma v Seredi. Obžalovaný dal
svedkovi za túto prácu 100 Eur.

Poškodený si (č. l. 182 - 186) uplatňuje náhradu spôsobenej škody v celkovej výške 32 000,- Eur.

Skutkový stav bol ustálený taktiež trestným oznámením, odbornými vyjadreniami, právnou pomocou,
ako i aktuálnymi reláciami na obžalovaného.

Súd vyhodnotením produkovaných dôkazov dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa dopustil
prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Súd pri ustaľovaní viny vychádzal
predovšetkým z výpovede svedkov, doznaním sa obžalovaného pri výsluchu z prípravného konania,
ako i ostatného, na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu. Súd mal za jednoznačne preukázané,
že obžalovaný Q. D., po tom čo mu boli na základe uzatvorených nájomných zmlúv poskytnuté

rôzne technické zariadenia, okrem iného stavebné stroje, tak tieto v stanovenej lehote poškodenej
spoločnosti LIEBHERR-WERK Bischofshofen GmbH so sídlom Dr. Hans-Biebherr-Strasse 4, A-5500
Bischofshofen, Rakúska republika nevrátil, pričom tieto stroje odviezol na do doposiaľ neznáme miesto,
čím tejto spoločnosti spôsobil škodu v celkovej výške 21.930,- Eur. Súd pri vyčíslení škody vychádzal
zo zadováženého odborného vyjadrenia.

Zavinenie v konaní obžalovaného súd vyhodnotil ako úmyselné.

Súd pri úvahe o treste prihliadol k ustanoveniam § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1
Trestného zákona.

Obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, pre rôznorodú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený
Okresným súdom Galanta, rozsudkom zo dňa 25.5.2016, právoplatným dňa 25.5.2016 pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobodyvtrvaní1roksozaradenímdoústavusminimálnymstupňomstráženia. Obžalovanýbolviackrát
priestupkovo prejednávaný, z toho jedenkrát za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ostatné

priestupky spáchal na úseku cestnej premávky. Z miesta trvalého bydliska bol hodnotený neutrálne a to
tak, že nebol nikdy prejednávaný ani neboli voči nemu realizované žiadne opatrenia.

Súd pri úvahe o treste dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti je potrebné
uloženie súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd preto obžalovanému uložil súhrnný

trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného
súdu Galanta sp. zn. 2T/117/2015 zo dňa 25.5.2016, právoplatný dňa 25.5.2016, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením
stratili podklad.

Poškodený si v adhéznom konaní riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 32
000,- Eur. Z uvedeného dôvodu preto súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal obžalovaného
povinnosťou nahradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 21 930,- Eur, nakoľko táto boladostatočne preukázaná a vyčíslená zadováženým odborným vyjadrením. Zo zvyšným nárokom na
náhradu škody súd poškodenú spoločnosť odkázal na civilný proces, pretože jej uplatňovaný nárok
presahoval výšku vyčíslenej škody odborným vyjadrením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 od oznámenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
rozsudok treba doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením rozsudku je
až jeho doručenie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.