Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, May 21, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/93/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817208813
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817208813.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu V. N., a.s., so sídlom V., X. XXX/
A, C.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. X. M., PhD., s.r.o., so sídlom
V., U. XX, proti žalovanému L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, o zaplatenie 1.329,76 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 01. decembra

2017, č. k. 18Csp/82/2017-87 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 01. decembra 2017, č.k.
18Csp/82/2017-87 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Žalovaný n e m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. žalovanému nepriznal nárok na náhradu
trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou na súde sa pôvodný žalobca P. V., a.s. IČO:
XX XXX XXX, so sídlom V., Y. O. X (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 1.329,76 Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za
preukázané, že dňa 17.12.2012 podal žalovaný žiadosť o poskytnutie úveru a žiadosť o zriadenie
osobnéhoúčtu,pričomvčasti2.zmluvyuviedol,žežiadavýškuúveru1.500,-Eur,dobousplácaniaúveru

4 roky, ktorý bude splácať prevodom z účtu. V časti 3. zmluvy je uvedená zmluva o úvere a záverečné
ustanovenia, ktoré vyplňuje banka, pričom v tejto časti sa uvádza číslo zmluvy, výška úveru 1.500,-
Eur, dátum končenej splatnosti 20.12.2016, počet splátok 48, dátum prvej platby 30.01.2013, priemerná
RPMN 46,35%, celková výška nákladov 878,76 Eur, výška mesačnej splátky 51,- Eur, splatnosť splátok
k 20. dňu v mesiaci, RPMN 28,70 % a v časti poistenie je údaj - bez poistenia. Zmluva je datovaná
a podpísaná bankou 20.12.2012. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa, §43c ods. 1, 2 § 44

ods. 1, 2 § 107 ods. 1, 2, § 451 ods.1, 2, Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a s prihliadnutím na to, že ide o spotrebiteľský
právny vzťah aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, súd prvej
inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu premlčania. Zo spisu zistil, že predmetný vzťah medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným mal vzniknúť na základe žiadosti o poskytnutie úveru zo

dňa 17.12. 2012. Za banku je žiadosť podpísaná dňa 20.12.2012, pričom v časti, ktorú preukázateľne
vypisuje banka, sú uvádzané údaje o výške úveru, výške mesačnej splátky, celkovej výške nákladov,
dátum konečnej splatnosti, dátum prvej platby, úroková sadzba, RPMN, priemerná RPMN a iné. Tieto
údaje sú dopisované bankou až pri podpisovaní žiadosti. V konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že
takýto nový návrh banky na uzatvorenie úverovej zmluvy so všetkými parametrami bol daný žalovanému
na odsúhlasenie. Podľa názoru súdu prvej inštancie nedošlo týmto spôsobom k uzavretiu zmluvy ako

dvojstranného právneho úkonu, pretože žalobca prijal návrh s dodatkami a zmenami, ktorý je potrebné
považovať za nový návrh na uzatvorenie zmluvy. V konaní nebolo vôbec preukázané, akým spôsobomdošlo k obojstrannej dohode o výške úveru 1.500,- Eur a za akých podmienok. Je zrejmé, že po
prehodnotení žiadosti žalovaného bol schválený konkrétny úver s novými podmienkami, išlo tak o nový
návrh na uzatvorenie zmluvy. Súd prvej inštancie ďalej s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z .

o ochrane spotrebiteľa posudzoval, či právo žalobcu, ktoré by inak bolo právom zo spotrebiteľského
vzťahu nie je premlčané. Plnenie veriteľa boli poskytované 20.12.2012, čo vyplýva z aktuálneho
stavu úveru ku dňu 24.04.2017. Žalobcovi preto začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba
najneskôr týmto dňom, pretože veriteľ musel vedieť, že nedochádza k platnému uzavretiu zmluvy, resp.
vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvného vzťahu začala plynúť trojročná objektívna premlčacia

doba od momentu, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, t.j. nepochybne najneskôr dňom 20.12.2012
a dvojročná subjektívna premlčacia doba uplynula najneskôr dňom 20.12.2014 a objektívna premlčacia
doba dňa 20.12.2015. Žalobca podal žalobu na súd 22.05.2017, teda po uplynutí premlčacej doby. Súd
prvej inštancie preto žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko vznik trov žalovaného nevyplýva zo súdneho spisu
a ani nebol žalovaným tvrdený.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie
mu neposkytol možnosť sa procesne v konaní brániť, keď svojím postupom znemožnil jeho účasť na
konaní a bez toho, aby žalobcu oboznámil o výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o neuzavretí
zmluvy o úvere, žalobu žalobcu o zaplatenie peňažnej sumy zamietol. Uviedol, že súd nevyzval žalobcu

na vyjadrenie sa k otázke uzatvárania zmluvy o úvere a nepostupoval podľa § 129 CSP, ďalej, že
nevyzval žalobcu ani podľa §157 CSP a nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa §168
CSP. Má za to, že takýto postup súdu nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania
a nastáva situácia, kedy jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je právo podať odvolanie, čím
sa de facto prenáša úloha súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiaduce. V prípade

akceptácie návrhu úverovej zmluvy bankou, ktorá doplní po podpise klienta do formulára údaje o
výške poskytnutého úveru spolu s ďalšími náležitosťami úverovej zmluvy, banka telefonicky alebo
písomne oznámi klientovi (žalovanému) túto informáciu, pričom klient môže upravený návrh úverovej
zmluvy odmietnuť do 5 dní oznámenia banky o akceptácii návrhu klienta. Nakoľko telefonické rozhovory
boli archivované len 1 rok, žalobca nemá k dispozícii možnosť predmetnú skutočnosť preukázať.

Banka bez toho, aby nemala informáciu o akceptácii upravených podmienok návrhu zo strany klienta,
klientovi spätne podpísanú zmluvu nezašle. Žalobca rovnako poukazuje na skutočnosť, že žalovaný
čerpal úver, pričom v čase jeho čerpania bol oboznámený s podmienkami poskytnutia úveru, čiže
akceptoval predmetný úver aj za týchto podmienok, žalovaný nikdy nespochybnil svoju vôľu smerom k
uzavretej úverovej zmluve a nespochybnil dojednanie úverových podmienok. Mal za to, že zákon alebo

dohoda strán zmluvy neobsahuje konkrétnu formu právneho úkonu, ktorým má byť prijatie návrhu, resp.
akceptácia návrhu, a tak jej prijatie možno urobiť v akejkoľvek právnej forme, pokiaľ návrh a jeho prijatie
bude zodpovedať náležitostiam platného právneho úkonu. Zákon však pripúšťa, aby aj v prípade, keď je
pre zmluvu predpísaná písomná forma, bolo možné písomný návrh prijať aj inou formou. Žalovaný prijal
návrh žalobcu o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere, čo prejavil najprv odsúhlasením úverových

podmienok telefonicky, a následne čerpaním úveru, ako aj tým, že zo strany žalovaného dochádzalo k
mesačným úhradám úveru. V prípade, ak by žalovaný nesúhlasil s podstatnými náležitosťami zmluvy o
úvere, neexistovala by podpísaná zmluva o úvere zo strany oboch účastníkov. Poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn.: I. ÚS 49/08. Podľa názoru žalobcu je napadnuté rozhodnutie
vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie tvrdenia,

ktorými súd podopiera svoj záver. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky na
argumentáciu v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v
každom súdnom rozhodnutí. Mal za to, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil
súd práva žalobcu vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti tiež
poukázal na rozsiahlu judikatúru súdov. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo, aby odvolací súd žalobe vyhovel
v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, a
to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.01.2018, po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie

a po podaní odvolania žalobcom, vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodnenia
a žiadal konanie zastaviť a vrátiť súdny poplatok.

4. Žalovaný sa k späťvzatiu žaloby písomne nevyjadril.5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd posudzoval účinky späťvzatia žaloby žalobcom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že účinky späťvzatia žaloby vyvolali postup odvolacieho
súdu podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP.

6. Podľa § 370 ods. 1, 2 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie

žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

7. Vychádzajúc z dikcie citovaného ustanovenia § 370 ods. 1, 2, CSP je zrejmé, že disponovať s
predmetom konania môže strana sporu nielen tým, že podá žalobu v zmysle ustanovenia § 131 CSP,
ale aj tým, že podanú žalobu vezme účinne späť nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale

aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak len do tej doby, pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo
právoplatnosť. Vziať žalobu späť je možné počas odvolacej lehoty bez toho, aby muselo byť súčasne
podané odvolanie, a ak bolo podané odvolanie, tak kedykoľvek počas odvolacieho konania, najneskôr
do právoplatnosti rozhodnutia. O pripustení späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje odvolací súd.

8. Odvolacísúdtakskúmalprocesnúsituáciu,ktoránastalapovyhlásenírozsudkusúduprvejinštanciea
zistil, že žalobca vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť po tom, čo súd prvej inštancie rozhodol vo veci,
ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v dôsledku podaného odvolania žalobcom. Žalovaný
späťvzatie žaloby nevyjadril nesúhlas. Za týchto okolností odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia pri rešpektovaní práva žalobcu disponovať podanou žalobou, späťvzatie

žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.

9. O vrátení zaplateného súdneho poplatku rozhodne podľa § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov súd prvej inštancie.

10. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP.
Žalobca procesne zavinil späťvzatím žaloby zastavenie konania. Žalovanému však žiadne trovy konania
nevznikli, trovy konania si neuplatnil a tieto mu ani nevyplývajú zo spisu, preto odvolací súd žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

11. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).