Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9P/159/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212215259
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2212215259.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci
navrhovateľky - matky: A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: Š., D. K. X, zastúpená: U. Š., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: Š., D. G. XX/X, proti manželovi, ktorý návrh nepodal - otcovi: Y. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: J. J. Y. XXX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov
k maloletým deťom na čas po rozvode: H. L., nar. XX.XX.XXXX, a R. L., nar. XX.XX.XXXX, mal. deti

zastúpenékolíznymopatrovníkomÚradompráce,soc.vecíarodinyDunajskáStreda,zaúčastiOkresnej
prokuratúry Piešťany takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania navrhovateľky A. L., rod. priezvisko Š., nar. XX.XX.XXXX, a manžela,
ktorý návrh nepodal Y. L., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Šamoríne,
zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Šamorín vo zväzku 17., roč. 2007, na str. 129, pod por.
č. 9 sa r o z v á d z a .

Mal. H. a mal. R. sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú o p r á v n e n í mal. deti H. a R. zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je p o v i n n ý platiť výživné pre mal. H. vo výške 125 eur mesačne vždy do 15.teho dňa v
mesiaci vopred na účet maloletého vedený v Tatrabanke, a.s., IBAN: SK67 1100 0000 0029 1462 9787.

Otec je p o v i n n ý platiť výživné pre mal. R. vo výške 125 eur mesačne vždy do 15.teho dňa v
mesiaci vopred na účet maloletého vedený v Tatrabanke, a.s., IBAN: SK 88 1100 0000 0029 1162 9781.

U p r a v u j e sa styk otca s mal. H. a R. tak, že otec je oprávnený stýkať sa mal. deťmi každý párny
víkend nepretržite tak, že je oprávnený si obe deti vyzdvihnúť každý párny týždeň v piatok najneskôr do
16.00 hod. v priestoroch školskej družiny 1. Základnej školy na Levickej ulici č. 903 vo Vrábľoch.

Matka je p o v i n n á obe mal. deti na styk otca riadne pripraviť vrátane ich školských potrieb.

Otec je p o v i n n ý vrátiť obe mal. deti v pondelok nasledujúci po tomto víkende najneskôr do
07.45 hod. v priestoroch 1. Základnej školy na Levickej ulici č.903 vo Vrábľoch vrátane školských potrieb
a pripravené na vyučovanie. V prípade, ak sa styk otca s mal. deťmi nemôže uskutočniť z vážnych

dôvodov, je p o v i n n ý každý z rodičov, na ktorého strane sa vyskytne prekážka, oznámiť to druhému
z rodičov podľa možností najneskôr 24 hod. pred termínom styku otca s mal. deťmi.

Navrhovateľka je p o v i n n á uhradiť znalcovi Mgr. Karolovi Zabákovi znalečné vo výške 235,65
eur na jeho účet vedený v Poštovej banke, a.s., IBAN: SK07 6500 0000 0000 1042 7825, VS: 5/2015,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.Manžel, ktorý návrh nepodal, je p o v i n n ý uhradiť znalcovi Mgr. Karolovi Zabákovi znalečné vo
výške 235,65 eur na jeho účet vedený v Poštovej banke, a.s., IBAN: SK07 6500 0000 0000 1042 7825,
VS: 5/2015, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom, doručeným súdu 11.09.2012, v spojení s návrhom doručeným súdu
28.01.2013 navrhla, aby súd jej manželstvo s manželom, ktorý návrh nepodal (ďalej len „manžel“),
rozviedol a zároveň na čas po rozvode upravil pomery manželov k mal. H. a mal. R..

2. Manžel v písomnom vyjadrení zo 14.06.2013 súhlasil s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva,
avšak navrhol, aby na čas po rozvode boli maloleté deti H. a R. zverené do jeho
osobnej starostlivosti, navrhovateľke bolo určené prispievať na ich výživu, a zároveň bol upravený styk
navrhovateľky s mal. deťmi.

3. Navrhovateľka pred súdom zotrvala na písomne podanom návrhu na rozvod manželstva a na úprave
pomerov manželov na čas po rozvode k mal. deťom, pričom doplnila, že navrhuje, aby súd rozhodol
rovnako ako rozhodol Okresný súd Dunajská Streda, teda aby mal. deti boli zverené do jej osobnej
starostlivosti s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok, aby bolo

manželovi určené výživné vo výške 125 eur mesačne pre H. a 125 eur mesačne pre R. a upravený styk
manžela s mal. deťmi tak, že bude oprávnený sa stýkať s mal. deťmi každý párny víkend nepretržite
tak, že si obe deti vyzdvihne každý párny týždeň v piatok najneskôr do 16.00 hod. v priestoroch školskej
družiny 1. Základnej školy na Levickej ulici č. 903 vo Vrábľoch, navrhovateľka bude povinná obe mal.
deti na styk s manželom riadne pripraviť vrátane ich šk. potrieb, manžel bude povinný vrátiť obe deti

v pondelok nasledujúci po tomto víkende najneskôr do 07.45 hod. v priestoroch 1. Základnej školy na
Levickej ulici č.903 vo Vrábľoch vrátane šk. potrieb a pripravené na vyučovanie. V prípade, ak sa styk
manžela s mal. deťmi nebude môcť uskutočniť z vážnych dôvodov, bude každý z rodičov, na ktorého
strane sa vyskytne prekážka, povinný oznámiť to druhému z rodičov podľa možností najneskôr 24
hod. pred začiatkom styku manžela s mal. deťmi. Tiež uviedla, že manželstvo účastníkov konania je

trvalo a hlboko rozvrátené, jeho obnova neprichádza do úvahy. Manžel ju nevyhľadáva, nejaví záujem
o spoločné žitie s ňou, a preto manželstvo účastníkov si neplní žiadnu z funkcií, ani nie je nádej, že
by ju mohlo v budúcnosti plniť. Navzájom sa s manželom dobre nepoznali, a preto za príčinu rozvratu
označila rozdielnosť pováh a názorov účastníkov konania na spoločný život a na riešenie problémov,
ktoré vznikali počas trvania manželstva. Tiež uviedla, že otec po právoplatnosti rozhodnutia Okresného

súdu Dunajská Streda mal možnosť deti vidieť, avšak túto možnosť nevyužil. Mohol si deti prevziať v
škole, pretože kde je škola vie, mohol sa s nimi učiť, stýkať s nimi. Túto možnosť otec nevyužil, keďže
sa naposledy s nimi videl 29.01.2016 pred školou vo Vrábloch.

4.Manželpredsúdomsnávrhomnarozvodmanželstvasúhlasil.Nesúhlasilsnávrhomnavrhovateľkyna

zverenie maloletých detí na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti. Navrhol, aby na čas po rozvode
boli maloleté deti zverené do jeho osobnej starostlivosti a bol upravený styk navrhovateľky s maloletými
deťmi tak, že bude oprávnená sa s nimi stýkať každú sobotu na 4 hodiny alebo 8 hodín v prítomnosti
kolízneho opatrovníka; výšku výživného ponechal na úvahu súdu. Súhlasil s tvrdením navrhovateľky,
že príčinou rozvratu manželstva je rozdielnosť ich pováh a názorov na spoločný život a na riešenie

problémov, ktoré vznikali počas trvania manželstva.

5. Kolízny opatrovník pred súdom súhlasil s úpravou pomerov manželov na čas po rozvode v zmysle
návrhu navrhovateľky, teda rovnako ako rozhodol naposledy rozsudkom Okresný súd Dunajská Streda.
Uviedol, že čo sa týka šetrenia pomerov týkajúcich sa mal. detí, je veľmi obmedzená možnosť na

prešetrenie vzhľadom k tomu, že sa nachádzajú v inom obvode ako v obvode Dunajskej Stredy. Doplnil,
že pred rokom bolo osobne vykonané šetrenie pomerov u otca, kde boli vtedy splnené podmienky len
na víkendový pobyt detí.

6. Navrhovateľka právom záverečnej reči uviedla, aby konanie už bolo skončené, aby si mohla zmeniť

adresu, resp. zariadiť si všetky záležitosti, ktoré sú spojené so zánikom manželstva.7. Manžel právom záverečnej reči žiadal, aby súd vykonal dokazovanie doplnením znaleckého
dokazovania za účelom zistenia duševného stavu navrhovateľky, ktoré znalecké dokazovanie súd

nariadil, avšak pre rôzne obštrukcie toto zisťovanie nebolo vykonané.

8. Prokurátor právom záverečnej reči uviedol, že s poukazom na vykonané dokazovanie boli splnené
zákonné podmienky na to, aby súd zveril mal. H. a mal. R. do osobnej starostlivosti matky, súčasne
rozhodol o tom, že obaja rodičia sú povinní zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok, takéto

rozhodnutie je v záujme mal. detí. Poukázal na znalecký posudok Karola Zabáka č. 5/2015, ktorý
bol vypracovaný pre účely tohto konania, ďalej na správu Výskumného ústavu detskej psychológie
a patopsychológie Bratislava vypracovanú PhDr. Štefanom Matulom zo 15.01.2016, ako aj na ďalšie
správy zo šetrení mal. detí, ktoré boli vykonané.

9. Kolízny opatrovník právom záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia prezentovaného na

pojednávaní.

10. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že s manželom sa intímne nestýkajú od júna 2010. V spoločnej
domácnosti viac-menej nežijú od júla 2010 - od 13.08.2010 sa definitívne od manžela odsťahovala.
Za príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka označila skutočnosť, že manžel dal súhlas na adopciu

vlastných synov. Doplnila, že v podstate manžela nepoznala, pretože bola predtým 10 rokov v kláštore
a následne ním bola zneužitá jej naivita.

11. Z výsluchu manžela súd zistil, že tvrdenia navrhovateľky o tom, odkedy sa intímne nestýkajú a
nežijú v spoločnej domácnosti, sú pravdivé. Spresnil, že 15.07.2010 ho navrhovateľka požiadala, aby

sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti práve kvôli sociálnym pracovníkom a súdu. Manžel za príčinu
rozvratu manželstva označil zasahovanie svokry do ich života. Súd tiež zistil, že 29.01.2016 išiel do
školy za deťmi, ktoré s ním však nechceli ísť. Po 10.05.2016 deti nekontaktoval, vo Vrábloch nebol. Keď
bol práceneschopný, bol si vedomý toho, že keď sa tam objaví, navrhovateľka by okamžite kontaktovala
sociálnu poisťovňu z dôvodu porušenia liečebného poriadku. Po skončení práceneschopnosti, t.j.

po 22.10.2016 deti nekontaktoval, povedal si, že počká na rozhodnutie Okresného súdu Piešťany.
Odvolanie proti rozhodnutiu Okresného súdu Dunajská Streda v časti zverenia mal. detí matke
nepodával, ani v časti úpravy styku, pretože už v minulosti za deťmi chodil, nebolo mu umožnené sa s
nimi stretnúť. Z tohto dôvodu je jeho vzťah a detí narušený, bude musieť vyhľadať pomoc odborníka za
účelom nápravy. Súd tiež zistil, že pred skončením pracovnej neschopnosti u zamestnávateľa Nissens,

s.r.o. v Čachticiach bol 3 týždne chorý. Myslel si, že už je to lepšie, preto sa vrátil do práce, ale jeho
stav sa znova zhoršil. Zavolal si ho šéf a spýtal sa, ako to vyzerá s jeho zdravotným stavom, na
čo otec uviedol, že bude práceneschopný asi viac ako na 2 mesiace. Preto sa následne dohodli na
skončení pracovného pomeru dohodou. Potom bol otec práceneschopný do 22.10.2016 a následne
sa zaevidoval ako nezamestnaný. Je absolventom pedagogickej fakulty, ktorú navštevoval 2,5 roka.

Vysokoškolský titul mu priznaný nebol, lebo to bolo za socializmu. Bol majstrom odborného výcviku 14,5
roka. U zamestnávateľa Nissens, s.r.o. mal dohodnutý druh práce - koordinátor údržby. Od 01.05.2016
do 22.10.2016 mu bolo vyplácané nemocenské vo výške 700 eur mesačne s tým, že od novembra 2016
do apríla 2017 mu je vyplácaná dávka v nezamestnanosti vo výške 800 eur. Okrem mal. detí H. a R. iné
vyživovacie povinnosti nemá. Výdavky na bývanie sú vo výške 35 eur na elektrinu, 20 eur štvrťročne na

vodu, 1 200 eur za palivové drevo. Na týchto výdavkoch sa priateľka nepodieľa, platí mesačne internet
vo výške asi 20 eur, nakupuje stravu. Má ďalšie výdavky na PZP vo výške 94 eur ročne, diaľničnú
známku 50 eur, na údržbu vozidla 100 eur ročne. Vlastní poľnohospodárske pozemky v Pustej Vsi,
osobné motorové vozidlo, ktoré má 18 rokov - Peugeot 406.

12. Zo Znaleckého posudku č. 5/2015 znalca Mgr. Karola Zabáka z odboru klinická psychológia
dospelých, klinická psychológia detí, vypracovanom 12.01.2015, súd zistil, že obaja rodičia majú
skutočný záujem o deti, je autentický, dlhodobý a systematický. Znalec nezistil žiadne vážne pochybenia
rodičov vo vzťahu k deťom. Poukázal na to, že nepriaznivým faktorom pri výchove detí a realizácii styku
detí s otcom zostáva chronický, konfliktný až hostilný vzťah medzi rodičmi, ktorý je viazaný na trestné

oznámenia a mnohé nevyriešené spory. Obaja spolu nekomunikujú ohľadom detí. Znalec správanie
matky vo vzťahu k štátnym inštitúciám, súdom ako i znalcovi hodnotil ako veľmi neštandardný, výrazne
podozrievavý, subjektivizovaný a nevypočítateľný, čo môže byť výsledkom postraumatickej stresovej
poruchy prenášaním negatívnych skúseností po odobratí detí v Anglicku. Deti zo styku s otcom nemajústrach, ani z možného odlúčenia od matky, cítia sa v jeho prítomnosti bezpečne, dokážu v bydlisku
otca aj prespať, autonómne si rozvíjajú záujmy a hry i bez prítomnosti otca. Pri oboch rodičoch sa cítia
bezpečne. Otec si dokáže v prospech detí prispôsobiť životný štýl, dlhodobo si buduje domácnosť a

lepšiepodmienkypredeti,potrebámdetívšakrozumieibapriemerne,jehovýchovnémožnostivzhľadom
na určený styk s deťmi sú limitované. Nepozná dostatočne ich citové a psychologické charakteristiky.
Má mentálne a osobnostné predpoklady pre zvládnutie výchovy a starostlivosť o
deti, dokáže spolupracovať i s odborníkmi, nemá negatívny vplyv na výchovu detí. Znalec sa nevyjadril
k osobnosti matky, nakoľko ju nevyšetril. Podľa pozorovania spôsobu počas rozhovorov so znalcom

jej písomnej komunikácie ako i jej prístupu k štátnym inštitúciám, znalec konštatoval prežívaný pocit
ohrozenia jej osoby a detí. V citových prejavoch voči deťom je srdečná a dostatočne vyjadruje svoje
emócie,jedôslednáčodostarostlivostiazabezpečeniapodmienokpredeti.Počasjejprevažnejvýchovy
znalec nezistil výchovné pochybenia. Pre deti sú dôležité jej výrazné emocionálne prejavy, ktoré deti
učia k prehĺbeniu empatie a väzby na rodičovskú osobu. Deti nemajú strach zo žiadneho z rodičov,
k cudzím osobám však pristupujú s nedôverou. Znalec neodporučil maloleté deti na čas po rozvode

zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko vzájomný rozpor rodičov by mohol viesť k
narušeniu a rozdvojeniu výchovného pôsobenia, ktoré má obyčajne za následok stratu rešpektu rodičov
a vývin porúch správania. Znalec podľa neverbálnych prejavov detí hodnotil ich vzťah k matke ako
citovo bližší. Matka významnejšie ovplyvňuje ich výchovu, čo je ovplyvnené predovšetkým časom, kedy
boli deti v jej starostlivosti, nielen v súčasnosti, ale aj v útlom detstve, pred odobratím detí a tak isto

aj počas tohto času, kedy matka deti navštevovala v náhradnej výchove. Obaja rodičia sa usilujú v
rámci svojich možností vytvárať podmienky pre ich zdravý vývin, pozitívne ovplyvňovať ich výchovu,
podnecovať ich vo vzdelávaní. Deti nemajú strach zo žiadneho z rodičov, k cudzím osobám však
pristupujú s nedôverou. Deti samostatne nedokážu verbalizovať, ani inak vyjadriť svoju preferenciu
jedného z rodičov, čo je dôsledkom ich citového zaostávania, nižšej citovej zrelosti, nediferencovanosti,

neschopnosti pomenovávať a čítať pocity u iných osôb. Preto deti nemajú ani ustálený názor v tejto
veci, tak isto nemajú svoj názor ani naučený. Deti nie sú priamo indukované voči jednému či druhému z
rodičov. Obaja rodičia sú schopní pozitívne ovplyvňovať celkový vývin detí, u matky je to predovšetkým
jej emocionálna výbava, bohatšie verbálne i neverbálne prejavy, čo v podmienkach deprivácie v rannom
obdobíjepredetskývývinprospešné.Takistopozitívnejejejdôslednosťprivytváranícelkovýchnávykov

a celkovo dôvernejšieho kontaktu s okolitým svetom. Znalec nezistil dôvod na obmedzenie styku detí u
žiadnehozrodičov,nakoľkoanijedenznichnemápriamyškodlivývplyvnaichpsychickývývin,anijedno
z detí nie je priamo negatívne ovplyvňované jedným z rodičov. Nepriamo však deti preberajú matkin
pocit ohrozenia, keďže sú na nej intenzívnejšie citovo viazané a ešte nemajú samostatné úsudkové
schopnosti. Tento dôvod znalec videl ako hlavnú prekážku pri možnej striedavej starostlivosti, nakoľko

by vzájomný rozpor rodičov mohol viesť k narušeniu a rozdvojeniu výchovného pôsobenia, ktoré má
obyčajne za následok stratu rešpektu rodičov a vývin porúch správania. V závere znalec navrhol deti
ponechať v starostlivosti matky a prípadne rozšíriť styk otca s deťmi počas týždňa, v ktorom netrávia
u neho víkend.

13. Z výsluchu znalca súd zistil, že kontakt detí s otcom bol bezproblémový. Otec sa k nim správal
korektne, deti nemali z neho strach, cítili v ňom blízku osobu, nie je patologickou osobnosťou, ktorá by
negatívne mohla vplývať na vývin detí. Deti vydržia s otcom počas celého víkendu. Otec absolvoval
víkendové stretnutia s deťmi, ktoré s ním vydržali, rešpektovali ho, trávili s ním čas, ktorý mali v jeho
domácnosti. Prerábal si dom a deti v rámci voľných a pracovných aktivít sa s ním hrali, vydržali pri

ňom. Otec je podnetný v chlapčenských aktivitách. Otec je v podstate v roli otca primeraná osobnosť,
vzhľadomnanarastajúcivekchlapcovjepotrebné,abyoteczohralvýznamnúroluvovývojidetí.Detisav
mnohých veciach, chlapčenských aktivitách - autá, hranie, skladanie vecí, mechanické hračky, do veľkej
miery identifikujú s otcom. Je pre nich vzor, vedie ich k zážitkovým aktivitám. Vzhľadom na chýbanie
určitých emočných charakteristík detí, hlavne u malol. H., aj vzhľadom na to, že deti sú po príchode z

Anglicka s matkou, znalec usúdil, že nie je vhodné tento vzťah s matkou opätovne v rámci striedavej
starostlivosti rozdeliť, utrhnúť, pretože chlapci by sa mali upútať k jednej vzťahovej osobe. Medzi rodičmi
je dosť veľa vzájomných sporov, tzn. matka spochybňuje otca, správa sa dosť neštandardne čo sa týka
kontaktu s otcom, komunikácie, vyhýba sa mu, čo je veľmi zle pre deti, aj vzhľadom na spoluprácu čo
sa týka ďalšej výchovy. Pri striedavej osobnej starostlivosti je veľmi dôležité, aby rodičia spolupracovali.

V neskoršom období by sa striedavá osobná starostlivosť mohla realizovať. Vzhľadom na chýbanie
určitých emočných základov, ktoré deťom chýbajú, niektoré z nich nenadobudnú, je potrebné, aby deti
boli v kontakte s matkou. Napriek tomu, že matku znalec objektívne nevyšetril, tzn. nezískal objektívny
pohľad o rodičovskej kompetencii a spôsobilosti oboch rodičov, odporučil zveriť mal. deti do osobnejstarostlivosti matky, keď sa vyjadroval na základe posúdenia vzťahu detí k matke a matky k deťom, deti
boli pri nej, dotýkali sa jej, hladkali, čiastočne rešpektovali, samozrejme nie celkom, teda znalec nezistil
zmeny, ohrozenie alebo pod.

14. Z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 6P/64/2013-770 z 19.04.2016, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 6P/64/2013-830 z 14.09.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť
10.05.2016 v časti zverenia mal. detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, oprávnenia zastupovať ich
a spravovať ich majetok a úpravy styku manžela s mal. deťmi, v časti určenia výživného právoplatnosť

dňom 08.10.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, súd zistil, že maloleté deti boli
zverené do osobnej starostlivosti matky, v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany v procesnom
postavení navrhovateľky, obom rodičom bolo priznané oprávnenie maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok, otec, v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany v procesnom postavení manžela,
bol zaviazaný platiť výživné pre mal. deti, každému vo výške 125,- eur mesačne od 01.10.2014, tiež
na zaplatenie nedoplatku na dlhu na zročnom výživnom. Tiež bol upravený styk otca s mal. deťmi

tak, že mu vzniklo oprávnenie stýkať s maloletými deťmi každý párny víkend nepretržite tak, že si obe
deti vyzdvihne každý párny týždeň v piatok najneskôr do 16:00 hod. v priestoroch školskej družiny a
je povinný deti vrátiť v pondelok nasledujúci po tomto víkende najneskôr do 07:45 hod. v priestoroch
školskej družiny vrátane školských potrieb, pripravené na vyučovanie, pričom v prípade, ak sa styk otca s
deťmi nemôže uskutočniť z vážnych dôvodov, je povinný každý z rodičov, na strane ktorého sa vyskytne

prekážka, oznámiť to druhému z rodičov podľa možností najneskôr 24 hodín pred termínom styku otca
s deťmi. Z odôvodnenia súd zistil, že pri rozhodovaní o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti matky
súd prihliadal na skutočnosť, že obe maloleté deti sa od právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v
Trnave, č.k. 24Cop/20/2013-91, právoplatného 25.03.2013 nachádzajú v osobnej starostlivosti matky.
Súdtiežprihliadalnaznaleckýposudok,zktoréhovyplynulo,žehociobajarodičiasúschopnízabezpečiť

osobnú starostlivosť o maloleté deti, znalec na čas po rozvode manželstva navrhol deti ponechať v
starostlivosti matky, poukazujúc aj na dôležitý dôvod, ktorým je súčasná školská dochádzka oboch
chlapcov, čo je náročné na vytvorenie návykov prípravy do školy u detí a vytvorenie systému domáceho
vzdelávania, pri ktorom sa obyčajne v prvých ročníkoch významne podieľajú na príprave aj rodičia. Deti
sa cítia pri oboch rodičoch bezpečne, otec nemá negatívny vplyv na výchovu detí, dokáže tiež deťom

stanovovať dostatočné limity vo výchove. Znalec počas prevažnej výchovy detí od útleho veku na strane
matky nezistil žiadne výchovné pochybenia. Obe maloleté deti napriek prežitej traume v súvislosti s ich
adopciou za uvedené obdobie, odkedy sa nachádzajú v osobnej starostlivosti matky, sa stabilizovali,
prospievajú a tieto skutočnosti v priebehu konania potvrdil aj kolízny opatrovník, riaditeľstvo základnej
školy,ktorúdetinavštevujú,zdravotnézariadenie,vstarostlivostiktoréhosadetinachádzajú.Zošetrenia

výchovného prostredia u otca vyplynulo, že otec má vytvorené vhodné podmienky iba na víkendové
pobyty detí. Striedavá starostlivosť v tomto konkrétnom prípade nie je vhodným riešením, pretože rodičia
vôbec nie sú schopní spolu komunikovať, ani pri odovzdávaní si maloletých detí. Zároveň typickými
prípadmi detí, pre ktoré nie je vhodná striedavá starostlivosť, sú deti, ktoré vyžadujú mimoriadnu stabilitu
ich výchovného prostredia alebo prítomnosť konkrétnej osoby na ktorú sú fixované. Poukázal na traumu,

ktorú maloleté deti prežili v súvislosti s adopciou na území Veľkej Británie, ako aj na to, že potrebujú
stabilné prostredie. Za uplynulé obdobie si zvykli na výchovné prostredie u matky a sú na ňu fixované.
Pri určení výživného pre mal. deti súd vychádzal z príjmu otca, ktorý dosahoval vo výške 990,- eur v
čistom mesačne, z ktorej mzdy 25% predstavuje 247,50 € na obe deti, teda na každé z detí 123,75
€. Súd teda určil s účinnosťou od 01.10.2014 výživné 125,-€, t.j. na úrovni 25% z čistého mesačného

príjmu odporcu (25% - 30% súdna prax).

15. Z potvrdenia o príjme zo závislej činnosti z 22.12.2016 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem
navrhovateľky v období od januára 2016 do novembra 2016 činil 670,04 eur mesačne.

16. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra doručenej kolíznemu opatrovníkovi a následne
doručenej súdu 22.07.2015 (v konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.
6P/64/2013) súd zistil, že kolíznemu opatrovníkovi sa šetrenie nepodarilo uskutočniť z dôvodu, že
matka odmietla už z vyššie uvedených dôvodov oznámiť svoju adresu prechodného bydliska. Kolízny
opatrovník sa preto obrátil na ÚPSVaR Nitra za účelom podania správy zo šetrenia výchovného

prostredia, z ktorej vyplynulo, že matka oznámila, že šetrenie pomerov v jej domácnosti už bolo
realizované Mestským úradom Vráble na jej žiadosť. Z tohto dôvodu sa Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Nitra kontaktoval s Mestským úradom Vráble. Šetrenie rodinných a osobných pomerov v
domácnosti matky maloletých detí bolo vykonané 22.06.2015 v poobedňajších hodinách po návratedetí z predškolského zariadenia a matky detí zo zamestnania. Najväčšia miestnosť v byte slúži ako
herňa pre chlapcov. V nej majú vytvorené relaxačné ležovisko, police s knižkami a veľký priestor na
umiestnenie hier s vláčikmi, ktoré boli rozložené aj v čase šetrenia. Ďalšia miestnosť slúži na spanie,

kde sú umiestnené samostatné postele matky a synov. Posledná miestnosť slúži ako spoločenská, v nej
majúchlapcimožnosťhraťsapočítačovéhry.Počasprítomnostipracovníčokúraduchlapcispoluvrámci
hry intenzívne komunikovali. V priebehu neformálneho rozhovoru hovorili o škole do ktorej nastúpia po
prázdninách. V rámci šetrenia bolo zistené, že deti majú vhodné podmienky na bývanie. Vybavenie
jednotlivých miestností aj celého bytu je zodpovedajúce potrebám detí, majú vytvorené podmienky pre

pokojný spánok, deti majú vytvorený priestor pre svoje záujmy a záľuby. Priestor na plnenie školských
povinností je tiež vytvorený napriek tomu, že chlapci v tom čase boli predškoláci a zatiaľ si neplnili
povinnú školskú dochádzku.

17. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda (v konaní vedenom na Okresnom
súde Dunajská Streda pod sp. zn. 6P/64/2013) vyplynulo, že 29.02.2016 ÚPSVaR Nitra písomne

požiadal Mestský úrad Vráble o poskytnutie informácie, na akej adrese sa zdržuje matka spolu s mal.
deťmi, nakoľko by mala bývať vo Vrábloch na bližšie neurčenej adrese. Zároveň požiadali Mestský úrad
Vráble, aby v prípade, že adresu nebudú môcť zverejniť, písomne zdôvodnili toto stanovisko a zároveň
ich požiadali v zmysle § 75 ods. 1 písm. f) z. č. 305/2005Z.z. v znení neskorších predpisov o poskytnutie
súčinnosti pri zisťovaní rodinných, bytových a sociálnych pomerov dieťaťa a jeho rodiny. Šetrenie sa

uskutočnilo 19.01.2016 v poobedňajších hodinách, keď bola prítomná matka detí ako aj obe deti, ktoré
sa práve vrátili spolu so svojou matkou zo školy. Venovali sa spoločnej hre, na požiadanie ukázali, čo
sa v ten deň učili v škole a prečítali text domácej úlohy. Nad jednotlivými stolmi detí boli umiestnené
neformálne ocenenia za aktivity a správanie sa chlapcov. Mesto Vráble zároveň oznámilo, že nemajú
žiadnu vedomosť o styku otca s mal. deťmi. Otca detí nepoznajú a nikdy sa na ich úrad neobrátil so

žiadnou požiadavkou. Deti navštevujú miestnu základnú školu, chodia spolu do jednej triedy a podľa
vyjadrení detí sú tam spokojné. V rámci šetrenia bolo zistené, že deti majú naďalej vhodné podmienky
na bývanie. Vybavenie bytu zodpovedá potrebám členov rodiny, chlapci používajú pre svoje potreby
najväčšiu izbu v byte. V porovnaní s predchádzajúcim šetrením sa zmenilo usporiadania miest na spanie
a školských kútikov. Chlapci majú svoje lôžka v spoločnej detskej izbe, kde má každý samostatný kútik

na prípravu do školy. Na základe vykonaného šetrenia bolo konštatované, že nie sú známe žiadne
negatívne poznatky ktoré by signalizovali problémy v rodinných pomeroch u matky maloletých detí.

18. Zo správy ÚPSVaR Nitra z 25.11.2016 súd zistil, že matka býva spolu s mal. deťmi v meste Vráble
na bližšie neurčenej adrese. Dňa 25.11.2016 sa pokúsili vykonať pohovor s mal. deťmi po vzájomnej

telefonickej dohode so starou matkou mal. detí, ktorá je splnomocnená zástupkyňa matky. Pohovor
sa mal realizovať v priestoroch MSÚ Vráble so súhlasom pracovníčky MSÚ Vráble. Stará matka v
stanovenom čase deti priviedla na vykonanie pohovoru, ktorý mal byť vykonávaný v jej neprítomnosti
z dôvodu objektivity. Stará matka trvala na nahrávaní pohovoru na jej zariadení, s čím pracovníčky
nesúhlasili. Napokon stará matka vyjadrila, že súhlasí, aby bol s mal. deťmi vykonaný pohovor aj bez

nahrávky, avšak ona ho bude aj tak namietať a spochybňovať na súdnom pojednávaní. Po tomto
vyjadrení vzhľadom na to, že sa stará matka takto vyjadrovala pred mal. deťmi, sa pracovníci rozhodli,
že pohovor nevykonajú, nakoľko vzniknutá atmosféra nebola vhodná na realizáciu úkonu, deti boli
vystavené možnému konfliktu lojality a nebolo v záujme duševného zdravia mal. detí. Mal. deti boli
čisto a primerane oblečené, ich vzhľad zodpovedal ich fyzickému veku, pôsobili zdravo a spokojne. Zo

správania a komunikácie so starou matkou bolo zjavné, že mal. deti majú k starej matke vytvorenú
pozitívnu citovú väzbu.

19. Z potrenia o príjme otca z 12.01.2017 súd zistil, že jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie
od januára 2015 do decembra 2015 činil 1 099,33 eur a v období od januára 2016 do apríla 2016 vo

výške1434,50eur,pričompriskončenípracovnéhopomeruvapríli2016mubolovyplatenéodstupnévo
výške 1 478,50 eur brutto. Pracovný pomer s otcom bol ukončený dohodou podľa § 60 Zákonníka práce.

20. Zo správy ÚPSVaR Piešťany z 08.12.2016 súd zistil, že otec je vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie od 22.10.2016, nepoberá dávku v hmotnej núdzi, ani štátne sociálne dávky.

21. Z platobného príkazu na výplatu dávok za obdobie január 2017 súd zistil, že otcovi bola vyplatená
suma 802,80 eur.22. Zo správy ÚPSVaR Piešťany z 23.07.2015 vyplynulo, že otec býva cca 3 km od dediny, kam vedie
čiastočne asfaltovaná cesta. Najbližší susedia bývajú vo vzdialenosti cca 200 m od jeho domu. Otec
býva v staršom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho plnoletého syna. K domu patrí aj rozľahlé

hospodárstvo, domček si otec detí svojpomocne prerába. V dome je zavedená elektrina, voda, kúri sa
tuhým palivom v krbe, v dome je zavedené bezdrôtové pripojenie k internetu. Podľa jeho udania náklady
na bývanie činia 100,- eur mesačne. V čase šetrenia tam býval sám s tým, že občas ho navštevuje
jeho priateľka. Kúpeľňu a WC má už prerobené, funkčné, v kuchyni má hotovú dlažbu i obklad stien, v
blízkej budúcnosti plánoval montáž kuchynskej linky ktorú má už pripravenú ako aj spotrebiče určené do

kuchyne. V dome sú dve obývateľné izby, jedna slúži ako detská izba v ktorej sú dve samostatné lôžka
a skrine a v čase určenia tam bol uskladnený kuchynský nábytok, keďže maloleté deti už rok neboli
u otca. Druhá izba slúži ako denná izba v ktorej je rozťahovacia sedacia súprava, jedno samostatné
lôžko, stôl, stoličky a sektorový nábytok. V tejto izbe prespáva otec, izba bola usporiadaná, vhodná na
užívanie, bol v nej poriadok a čistota. Otec informoval kolízneho opatrovníka, že v podkroví sa chystá
vytvoriť ďalšie bývanie.

23. Zo správy z prešetrených pomerov u otca maloletých z 28.11.2016 súd zistil, že prešetrením
24.11.2016 bolo zistené, že otec naďalej žije v 2-izbovom rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve
jeho dospelého syna. Domácnosť obýva spolu s priateľkou a jej synom. Toho času je nezamestnaný,
evidovanýnaÚradeprácePiešťany,údajnesiaktívnehľadáprácu.Otecuviedol,ženavýživumaloletých

prispieva pravidelne mesačne sumou 100 eur na obe deti, s mal. deťmi sa nestretáva. Údajne ich nevidel
viac ako 2,5 roka. O deti javí záujem, styk s deťmi má určený každý druhý týždeň od piatka do pondelka,
avšak matka styk nedodržiava a neumožňuje mu ho, hoci sa s deťmi chce stretávať, údajne nevie, kde
mal. deti bývajú. V prípade styku by vedel 1 izbu pripraviť pre prespatie detí.

24. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) manželia sú
si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

25. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

26. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

27. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

28. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

29. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi

prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

30. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania a zisteného skutkového
stavu veci súd dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva účastníkov konania je podaný
dôvodne. Ich manželstvo je vážne rozvrátené, dlhodobo si neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní

zdravého rodinného prostredia vhodného na výchovu detí, ako aj v prostredí, kde manželia žijú vo
vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujú si navzájom pomoc a podporu, keďže manželia od r.
2010 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, od r. 2013 zabezpečuje starostlivosť o
mal. deti výlučne navrhovateľka. Súd sa pokúsil o zmierenie manželov v súlade s § 100 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ktorý procesný kódex bol platný a účinný v čase konania prvého

pojednávania súdu 17.06.2013, kedy sa súd pokúsil o zmierenie), avšak neúspešne, nakoľko obaja
manželia zhodne odmietli manželské spolužitie obnoviť. Súd má pritom za to, že vzhľadom na intenzitu
rozvratu manželstva účastníkov, ktorý od r. 2010 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú anezabezpečujú spoločne starostlivosť o mal. deti, tu nie je predpoklad, že by mohlo dôjsť k obnoveniu
manželského spolužitia.

31. Podľa § 23 Zákona o rodine súd zároveň zisťoval príčiny, ktoré viedli k rozvráteniu manželstva. Zo
zhodnýchvýpovedíúčastníkovkonaniamalzapreukázané,žetietospočívajúvrozdielnych povahových
vlastnostiach účastníkov, v rozdielnosti názorov na spoločný život, v ich nekomunikovaní, keďže
sa pred uzatvorením manželstva riadne nepoznali. Po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov
konania preto súd mohol len konštatovať, že rozvrat manželstva je hlboký a trvalý, na základe čoho v

zmysle citovaného zákonného ustanovenia Zákona o rodine manželstvo rozviedol na základe návrhu
navrhovateľky so súhlasom manžela. Súd mal pritom za preukázané výsluchom účastníkov konania, že
ich manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje funkcie. V súlade s § 23 ods. 2 Zákona
o rodine súd pri rozhodovaní o rozvode prihliadol i na záujem mal. detí, keď po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmami mal. detí, keďže ako už bolo
uvedené vyššie od r. 2010 nežijú v spoločnej domácnosti s ich otcom, pričom od r. 2013 zabezpečuje

starostlivosť o mal. deti výlučne navrhovateľka.

32. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku je s konaním o rozvod manželstva je spojené
konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

33. Podľa § 24 ods. 1, 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 4) Súd pri

rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov

a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

34.Podľa§28ods.1,2Zákonaorodinesúčasťourodičovskýchprávapovinnostísúnajmäa)sústavnáa
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie

maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

35. V predmetnom konaní obaja účastníci konania - rodičia navrhovali, aby súd mal. deti H. a R. na
čas po rozvode zveril do ich osobnej starostlivosti. Vzhľadom na rozpornosť tvrdení oboch rodičov, v

zmysle ktorých druhý rodič nie je schopný zabezpečiť starostlivosť o mal. deti, súd nariadil znalecké
dokazovanie. Z podaného znaleckého posudku č. 5/2015 znalca Mgr. Karola Zabáka, vypracovanom
12.01.2015, mal súd za preukázané, že obaja rodičia majú skutočný záujem o deti, ktorý je autentický,
dlhodobý a systematický. Znalec nezistil žiadne vážne pochybenia rodičov vo vzťahu k deťom, hoci
nepriaznivým faktorom pri výchove detí a realizácii styku detí s otcom zostáva chronický, konfliktný

až hostilný vzťah medzi rodičmi, ktorý spolu nekomunikujú ani ohľadom mal. detí. Znalec nenavrhol
maloleté deti na čas po rozvode zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko by ich vzájomný
rozpor mohol viesť k narušeniu a rozdvojeniu výchovného pôsobenia, ktoré má obyčajne za následok
stratu rešpektu rodičov a vývin porúch správania. V závere následne znalec navrhol deti ponechať v
starostlivosti matky.

36.Popodaníznaleckéhoposudkuotecnáslednenavrholdoplnenieznaleckéhodokazovaniazaúčelom
zistenia duševného stavu matky, ktoré súd nariadil, avšak sa opätovne nepodarilo realizovať vyšetrenie
matky pre jej nespoluprácu. Následne v priebehu konania súd zo svojej činnosti zistil, že rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 6P/64/2013-770 z 19.04.2016, v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Trnave, č.k. 6P/64/2013-830 z 14.09.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.05.2016 v časti
zverenia mal detí, boli maloletí zverení do osobnej starostlivosti matky. Tu súd poukazuje na judikát č.
R 72/1969, podľa ktorého je vždy povinnosťou súdu, aby pri rozhodovaní o úprave práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vychádzal z prípadnej skoršej úpravy práv a povinnostík maloletému dieťaťu na čas, keď rodičia spolu nežili, a aby porovnával pomery, v ktorých bola vykonaná
skoršia úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, s pomermi v čase rozhodovania o
úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Keďže vyššie citovaným

rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda mal súd za preukázané, že o zverení mal. H. a R. do
osobnej starostlivosti matky už bolo skoršie rozhodnuté, súd ku dňu rozvodu rodičov skúmal, či od tohto
skoršieho rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov na strane rodičov.

37. Z výsluchu otca mal súd za preukázané, že naposledy sa s deťmi stretol 29.01.2016. Odvtedy otec

deti nekontaktoval, nestretol sa s nimi, ani po 10.05.2016, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie
Okresného súdu Dunajská Streda. Otec dôvodil, že matka by mu aj tak neumožnila stretnutie s deťmi, k
čomu súd uvádza, že otec sa o kontakt s deťmi ani nepokúsil, pričom v prípade, ak by mu navrhovateľka
bránila v styku s deťmi, mohol by si na príslušnom súde podať návrh na výkon rozhodnutia. Súd dopĺňa,
že počas práceneschopnosti sa otec objektívne nemohol s mal. deťmi stretnúť, avšak tak neučinil ani
po skončení práceneschopnosti. Sám otec pritom uviedol, že jeho vzťah s deťmi je teraz z uvedených

dôvodov narušený, bude musieť vyhľadať pomoc odborníka za účelom nápravy. Na základe uvedeného
preto súd dospel k záveru, že v danom prípade od posledného rozhodnutia súdu v apríli 2016 o zverení
mal. detí do osobnej starostlivosti matky nedošlo k akejkoľvek podstatnej zmene pomerov na strane
rodičov, resp. mal. detí k januáru 2017, a preto s poukazom na vyššie uvedené súd so súhlasom
kolízneho opatrovníka a prokurátora mal. deti H. a R. zveril na čas po rozvode matke do jej osobnej

starostlivosti. Z uvedených dôvodov preto súd zamietol návrh otca na doplnenie dokazovania znaleckým
dokazovaním za účelom zistenia duševného stavu matky, keďže lekárskou správou z 09.02.2016,
správou Mesta Vráble zo šetrenia 22.06.2015, 19.01.2016, správou ZŠ vo Vrábloch doručenej súdu
25.11.2016, správou ÚPSVaR Nitra z 25.11.2016 mal súd za preukázané, že matka riadne zabezpečuje
starostlivosť o mal. deti, ktoré majú v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky na bývanie,

dosahujú výborné vzdelávacie výsledky v škole, napriek prežitej traume sa stabilizovali, prospievajú.
Tiež výsluchom znalca mal súd za preukázané, že napriek tomu, že matku objektívne nevyšetril, teda
nezískal objektívny pohľad o rodičovskej kompetencii a spôsobilosti oboch rodičov, odporučil zveriť mal.
deti do jej osobnej starostlivosti, keďže na základe posúdenia vzťahu detí k matke a matky k deťom,
zistil, že keď deti boli pri matke, dotýkali sa jej, hladkali ju, čiastočne rešpektovali, teda nezistil zmeny,

ohrozenie alebo pod. Hoci obaja rodičia sú schopní pozitívne ovplyvňovať celkový vývin detí, u matky
je to predovšetkým jej emocionálna výbava, bohatšie verbálne i neverbálne prejavy, čo v podmienkach
deprivácie v rannom období je pre detský vývin prospešné, za uplynulé obdobie si zvykli na výchovné
prostredieumatkyasúnaňufixované.VneposlednomradesúdpoukazujenasprávuÚPSVaRPiešťany
z28.11.2016,ktoroumalzapreukázané,žeotecvprípadestykubyibavedelpripraviť1izbunaprespatie

detí, teda napriek uplynulému obdobiu doposiaľ izbu pre deti nepripravil.

38. Súd sa tiež zaoberal aj prípadným zverením mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, pričom dospel k záveru, že táto forma starostlivosti o mal. deti nie je vhodná s vzhľadom na
vyjadrenie znalca, ktorý zistil, že striedavá starostlivosť nie je vhodným riešením, keďže rodičia vôbec

nie sú schopní spolu komunikovať, ani pri odovzdávaní maloletých detí, tiež s prihliadnutím na prežitú
traumu, ktorú deti prežili v súvislosti s nútenou adopciou, kedy deti potrebujú stabilné prostredie, ktoré
nepochybne u matky vytvorené majú.

39. Zároveň súd rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich

majetok, keďže ani jeden z rodičov nebol obmedzený, resp. pozbavený rodičovských práv a ani jeden
z rodičov netvrdil, že by existoval dôvod, pre ktorý by iba sám mal zastupovať mal. deti a spravovať
ich majetok.

40.Podľa§62Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.41. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu

poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

42. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

43. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

44. Zverením mal. detí H. a R. do osobnej starostlivosti matky vznikla otcovi ako povinnému rodičovi

povinnosť plniť si k maloletým deťom vyživovaciu povinnosť. Tu súd opätovne poukazuje na judikát č.
R 72/1969, v zmysle ktorého súd aj pri určovaní výživného na čas po rozvode porovnával pomery, na
základe ktorých bolo určené výživné vo výške 125,- eur na každé mal. dieťa.

45. Citovaným rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda mal súd za preukázané, že súd pri určení

výživného vychádzal z príjmu matky, ktorá ho dosahovala vo výške 619,21 eur, pričom teraz ho dosahuje
vo výške 670,04 eur mesačne, teda u matky nedošlo k podstatnej zmene pomerov. U otca súd vychádzal
z jeho príjmu vo výške 990,- eur mesačne v období od 01.10.2014 do 01.10.2015, pričom v období
prvých troch mesiacov v r. 2016 otec dosahoval u tohto zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem
vo výške 1 100 eur mesačne v čistom. Vykonaným dokazovaním potvrdením o príjme otca z 12.01.2017,

výsluchom otca, platobným príkazom za január 2017 mal súd za preukázané, že otec bol do 30.04.2017
zamestnaný u zamestnávateľa Nissens s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie od
januára 2015 do decembra 2015 vo výške 1 099,33 eur, v období od januára 2016 do apríla 2016 vo
výške1434,50eur,pričompriskončenípracovnéhopomeruvapríli2016mubolovyplatenéodstupnévo
výške 1 478,50 eur brutto. Pracovný pomer s otcom bol ukončený dohodou podľa § 60 Zákonníka práce.

Následne bol od 01.05.2016 do 21.10.2016 otec práceneschopný, bolo mu vyplácané nemocenské vo
výške 700 eur mesačne. Od 22.10.2016 je otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pričom je mu
vyplácaná dávka v nezamestnanosti vo výške 800 eur mesačne do apríla 2017. Na základe uvedeného
porovnaním príjmu otca súd dospel k záveru, že ani na jeho starne nedošlo k podstatnej zmene
pomerov aj s prihliadnutím na skutočnosť, že na zmenu pomerov na strane otca, keď bol ukončený

pracovný pomer otca v spoločnosti Nissens Slovakia, s.r.o., neprihliadal. Túto skutočnosť súd vyhodnotil
ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania zo strany otca, pretože ku skončeniu pracovného pomeru
došlo na základe dohody v zmysle § 60 Zákonníka práce bez uvedenia dôvodu, pričom otec počas
výsluchu uviedol, že sa tak rozhodol sám vzhľadom na jeho zdravotné problémy, ktoré boli dočasného
charakteru.Súdpretonemalzapreukázané,žekukončeniupracovnéhopomeruotcomdošlozvážnych,

objektívnych dôvodov na jeho strane. Tu súd tiež poukazuje na odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu
z 14.09.2016 v konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda, z ktorého vyplýva, že ukončenie
pracovného pomeru otcom vyhodnotil ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania zo strany otca, a
tiež pracovnú neschopnosť otca vyhodnotil ako dočasnú, neodôvodňujúcu zmenu určeného výživného,
nakoľko nejde o zmenu pomerov trvalú, ale len dočasnú, pričom nie je možné, aby sa každá takáto

zmena automaticky odzrkadľovala v zmene výšky určeného výživného. Nakoniec súd porovnal pomery
na strane mal. detí, pričom mal za preukázané, že ani u nich nedošlo k podstatnej zmene pomerov,
keďže naďalej navštevujú 1. stupeň základnej školy, matka s nimi má spojené bežné výdavky na stravu,
ošatenie, tiež na školu, prekonávajú bežné detské ochorenia.

46. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd nemal vyššie vykonaným dokazovaním, popísaným v bode
45 odôvodnenia, za preukázané, že by na strane či už rodičov alebo mal. detí došlo od posledného
rozhodnutia o výživnom k podstatnej zmene pomerov, súd o výživnom rozhodol so súhlasom kolízneho
opatrovníka a prokurátora tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, t.j. súd určil výživné vo
výške 125,- eur mesačne pre každé dieťa, pričom takúto výšku výživného súd považuje za dostačujúcu

na krytie bežných výdavkov matky spojených so starostlivosťou o mal. deti s prihliadnutím na výšku
príjmu matky a možnosti a schopnosti povinného otca.47. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

48. Matka maloletých detí navrhla, aby súd upravil styk otca rovnako ako bol upravený naposledy
rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, t.j. každý párny víkend nepretržite tak, že je oprávnený
si obe deti vyzdvihnúť každý párny týždeň v piatok najneskôr do 16.00 hod. v priestoroch školskej
družiny základnej školy vo Vrábloch s tým, že je povinný vrátiť obe mal. deti v pondelok nasledujúci po

tomto víkende najneskôr do 07.45 hod. v priestoroch školy vrátane školských potrieb a pripravené na
vyučovanie. Po vykonanom dokazovaní výsluchom otca mal súd za preukázané, že otec sa s mal. deťmi
naposledy stretol 29.01.2016, pričom ako dôvod uviedol, že matka mu v styku s deťmi bráni. Tu súd
uvádza, že pri rozhodovaní o styku otca s mal. deťmi rozhodol s prihliadnutím na rozhodnutie Okresného
súdu Dunajská Streda, keďže dospel k záveru, že 1/ takto upravený styk sa bude uskutočňovať v
neprítomnosti matky, keďže rodičia nedokážu spolu komunikovať, pričom jej prítomnosť pri odovzdávaní

detíbymohlaviesťkdestabilizáciiichduševnéhostavu,2/taktoupravenýmstykomjezohľadnenýdenný
režim mal. detí, ktoré vstávajú o 06:00 hod., raňajkujú, okolo 07:00 ich matka odváža do školy, ktorý
režim by zostane zachovaný pri styku otca s deťmi, ktorý ich môže odviezť do školy na 8,00 hod., keďže
mal. deti deň vopred pripraví na vyučovanie, teda učivo si ráno nepotrebujú opakovať, po ceste do školy
sa na školu môžu psychicky pripraviť, 3/ takúto úpravu styku súd považuje vhodnú za účelom obnovenia

a stabilizovania vzťahu otca s jeho maloletými deťmi, pritom keďže sa otec so svojimi deťmi nestretáva
už dlhšiu dobu, je potrebné, aby postupne došlo k obnoveniu ich vzťahu, čím zároveň súd prihliadol na
právo mal. detí na zachovanie ich vzťahu aj k rodičovi, ktorému neboli zverené, rešpektujúc ich právo na
udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s týmto rodičom, 4/ znalcom
nebol zistený dôvod na obmedzenie styku detí u žiadneho z rodičov, nakoľko ani jeden z nich nemá

priamy škodlivý vplyv na ich psychický vývin, ani jedno z detí nie je priamo negatívne ovplyvňované
jedným z rodičov, pričom otec sa počas šetrenia k mal. deťom správal korektne a nie je patologickou
osobnosťou, ktorá by negatívne mohla vplývať na vývin detí deti nemali z neho strach, cítili v ňom blízku
osobu, deti vydržia s otcom počas celého víkendu.

49. S prihliadnutím a vyššie uvedené preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

50. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci už za nerozhodné, bez potreby
sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každújednupoznámku,čipripomienkuúčastníkakonania,ktorýjunastolil.Jevšaknevyhnutné,abybolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia

Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú
argumentáciu matky a otca zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, pričom na otázky,
resp. problémy, ktoré sa nachádzali vo vyslovenom právnom názore odvolacieho súdu, súd zodpovedal
(porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. 10CoP/29/2016 z 28.09.2016).

51. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

52. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného

ustanovenia.

53. Podľa § 2 ods. 1 z. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

54. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé / z komentára k CMP vyplýva, že zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto
ustanovenia náhradu trov konania priznať, preto nie je na mieste zužujúci výklad, že tak môže urobiťlen v prospech účastníka, zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania
náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní a pre aplikáciu § 55
CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní, pričom pre určenie povinnosti nahradiť trovy

konania medzi účastníkmi nie je významné, že niektorý z nich je oslobodený od súdnych poplatkov /.

55. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

56. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

57. Podľa § 251 z. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) trovy konania sú
všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

58. Podľa § 260 CSP, ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

59. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia znalcom Mgr. Karolom

Zabákom. Dôvodom bolo, že z výpovedí oboch rodičov počas pojednávania 17.06.2013 vyplynulo, že
sa nevedia dohodnúť ohľadom úpravy pomerov manželov k mal. deťom na čas po rozvode, resp. na
ich zverení do starostlivosti jedného rodičov, ako aj na prípadnej úprave styku, pričom každý z rodičov
navrhoval zverenie mal. detí do jeho osobnej starostlivosti. Obaja rodičia pritom rovnako spochybňovali
schopnosť druhého rodiča zabezpečiť starostlivosť o mal. deti. Preto súd v záujme rozhodnutia v

predmetnej veci v najlepšom záujme mal. detí za súčasného objektívneho zistenia skutkového stavu,
t.j. zistenia ktorý z rodičov má najlepšie predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o mal. deti rozhodol
o nariadení znaleckého dokazovania, keďže posudzovanie citových väzieb medzi maloletými deťmi a
jeho rodičmi, posudzovanie, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady pre zabezpečovanie
starostlivosti o mal. deti, prípadne zisťovanie vhodnosti realizácie striedavej osobnej starostlivosti o mal.

deti z psychologického hľadiska nariadeným znaleckým dokazovaním je v každom prípade v záujme
všetkých účastníkov konania a riadneho zistenia skutočného stavu veci.

60. Po podaní znaleckého posudku č. 5/2015 si znalec vyúčtoval odmenu vo výške 471,30 eur
nasledovne: hodinová odmena podľa § 3 vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách

výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) - 4 hod. - študovanie spisu, za 10 hod. - psychologické vyšetrenie, 8
psychodiagnostickétestyaspracovanievýsledkov,11hodínkonceptualizáciaapísanieposudku,celkom
spolu 33 hodín po 13,28 eur, spolu 438,24 eur + paušálna odmena podľa § 5 vyššie citovaného zákona
za prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom v sume 19,92 eur + 4 x písomné vyhotovenie znaleckého

posudku … 4 x 2,66 eur = 10,64 eur + 25 x čiernobiele vyhotovenie listu A4 po 0,1 = 2,50 eur, spolu
13,14 eur.

61. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky hodinová odmena za jednu aj začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti
je 13,28 eura, ak nie je ďalej ustanovené inak.

62. Podľa § 5 písm. b) vyhlášky znalcovi patrí paušálna odmena za prevzatie a prvotné oboznámenie
so spisom 19,92 eura.

63. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne
vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti, najmä súdne poplatky, správne poplatky, cestovné
výdavky a telekomunikačné výdavky, paušálne ustanovené náhrady, výdavky za kopírovacie a
tlačiarenské služby, výdavky spojené s činnosťou konzultanta a výdavky za odborné podklady, preklady,
odpisy alebo výpisy z verejných registrov.

64. Súd preskúmal znalcom predložené vyúčtovanie znalečného a zistil, že je v súlade s vyššie
citovanými ustanoveniami vyhlášky.65. Keďže súd rozhodoval o nariadení znaleckého dokazovania za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku (ktorý je s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený novým procesným kódexom Civilným
mimosporovým poriadkom upravujúcim procesný postup o.i. aj v konaniach o rozvode manželstva

a úprave pomerov manželov na čas po rozvode k mal. deťom) nebolo nutné pri rozhodovaní zároveň
rozhodnúť o povinnosti zložiť preddavok na trovy dokazovania. V predmetnej veci teda nebol zložený
takýto preddavok, pričom za účinnosti CSP a CMP je potrebné rozhodnúť o trovách znalca ako trovách
konania, ktoré neboli kryté preddavkom.

66. V predmetnej veci vzhľadom k povahe konania nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu
účastníka vo veci, keďže ide o tzv. mimosporové konania. Na základe uvedeného preto súd na návrh
znalca rozhodol o náhrade jeho trov tak, že každému z účastníkov v rovnakom rozsahu (keďže v zmysle
nových procesných kódexov už súd neskúma, či účastník spĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov), uložil povinnosť nahradiť znalcovi jeho trovy spojené s podaním znaleckého posudku. Súd
pritom nezistil dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 55 CMP aj vzhľadom na skutočnosť, že znalec zistil,

že obaja rodičia majú predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o mal. deti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje - Okresný súd Piešťany.

Znalec môže podať odvolanie v časti výroku povinnosti uhradiť mu znalečné v lehote 15 dní od jeho
doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu jeho odvolanie smeruje - Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového

poriadku - Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia,
ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému.