Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 10, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216214451
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216214451.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou v právnej veci navrhovateľa - manžela X.

A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, B., B., zast. advokátkou JUDr. Martou Srncovou, so sídlom Seberíniho
9, Bratislava proti druhému z manželov T. A. nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, B. zast. advokátkou
Mgr. Monika Martonová, so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava o rozvod manželstva a úpravu pomerov
manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému F. A., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov X. A.T., nar. X.XX.XXXX a T. A., rod. P., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa
XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - X., vo zv. XX, roč. XXXX, na

strane XX, pod por. č. XX r o z v á d z a .

II. Maloletý F. A., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

III. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

IV. Otec je povinný platiť výživné na maloletého F. v sume 150 eur mesačne, splatné vždy do 15 dňa

v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva.

V. Súd styk otca s maloletým dieťaťom na žiadosť rodičov neupravuje.

VI. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľ - manžel- domáhal rozvodu

manželstva a úpravy pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému F..

2. Vo svojom návrhu uviedol, že zo začiatku bolo manželstvo harmonické, snažili sa vytvárať pre
deti zdravé rodinné prostredie. Napriek názorovým rozdielom na rodinný a spoločenský život, citové
a duchovné hodnoty, navrhovateľ mal snahu prispôsobiť sa názorom manželky a jej požiadavkám,
v záujme udržania celistvosti rodiny. Partnerská láska, vzájomná citová náklonnosť, porozumenie a
tolerancia voči sebe navzájom, sa z ich manželského vzťahu postupne vytrácali. Navrhovateľ ďalej

uviedol, že niekoľkokrát odišiel z ich spoločnej domácnosti, ale vracal sa hlavne kvôli deťom. Vzhľadom
na to, že obaja manželia žili v spleti reálnych osobných problémov, každý vo svojom emočnom svete,
ktorý nedokázali zosúladiť a vytvoriť tak zväzok vzájomného porozumenia a lásky, navrhovateľ v roku
2013 podal na tunajší súd návrh na rozvod manželstva, konanie bolo vedené pod spisovou značkouXXP/XXX/XXXX, manželka však s rozvodom manželstva nesúhlasila. V priebehu konania teda vzal
návrh späť z dôvodu prísľubu manželky, že ich vzájomné vzťahy sa zmenia. Aj napriek uvedenému sa
medzi ním a manželkou vzájomný názorový a citový konflikt prehlboval do takej miery, že po zrelej úvahe

odišiel z ich spoločnej domácnosti. Navrhovateľ ďalej uviedol, že mal v úmysle primeraným spôsobom
vysvetliť svojim synom, plnoletému T. a maloletému F., dôvody odchodu zo spoločnej domácnosti.
K uvedenému však nedošlo, pretože v máji 2016 utrpel následkom dopravnej nehody vážny úraz,
podrobil sa ôsmim operačným zákrokom a následne rehabilitačnej liečbe. Predtým, ako opustil spoločnú
domácnosť, spoznal sa s inou ženou, ich vzťah sa prehĺbil a trvá dodnes.

3. Manželka vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva
súhlasí a súčasne konštatovala, že synovia majú svojho otca nesmierne radi a sú vo veku, že už chápu,
čo sa vlastne stalo jeho odchodom z ich spoločnej domácnosti a podaním návrhu na rozvod manželstva.
Zdôraznila, že celý život manžela podporovala, bola mu verná a stála pri ňom. Ďalej uviedla, že medzi
nimi ako manželmi, už nie je vzájomná láska a úcta. V rámci úpravy pomerov manželov k maloletému

dieťaťu na čas po rozvode, žiadala zveriť maloletého F. do jej osobnej starostlivosti, oprávnenie
zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, navrhovala priznať jej ako matke, styk s maloletým
nežiadala upraviť. Výživné na maloletého navrhla upraviť v sume 200,- eur mesačne a na tvorbu úspor
sumu 100,- eur mesačne. Poukázala na to, že odkedy otec opustil spoločnú domácnosť, neprispel
na výživu detí ničím, pričom finančne im vypomáha jej matka. K majetkovým pomerom matka uviedla,

že pracuje v obchodnej spoločnosti Dokument E., Q..J..H., pričom jej príjem predstavuje sumu cca
509,52 netto mesačne. Matka vyčíslila výdavky na mal. F. za obdobie od mája 2016 do decembra 2016
v sume 4.118,25-eur, t.j. priemerné mesačné výdavky na maloletého predstavujú sumu 514,78-eur, a
teda polovica, ktorou sa má otec podieľať na jeho výžive je 257,39-eur. Do tejto sumy matka započítala
výdavky vynaložené na tréning maloletého, výdavky na úhradu elektrickej energie, úhradu vody za

rodinný dom v A., nájomné za byt a elektrickú energiu, daň z úhrady nehnuteľnosti, telefón, internet, TV,
auto, benzín, výlet do C. pre maloletého atď. Podľa vyjadrenia matky, otec podľa daňového priznania
k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2015, priznal príjmy zo živnosti v sume 43.305,53 eur a výdavky
27.465,74 eur. Okrem toho uviedla, že je otec je poberateľom invalidného dôchodku v sume 242,40 eur,
keďže trpí chorobou pohybového aparátu a je tiež prijímateľom dotácie na chránené pracovisko v sume

cca 460,00 eur ročne.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom manželov, prednesom ich právnych zástupcov,
výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä
rodným listom dieťaťa, sobášnym listom účastníkov konania , potvrdením o príjme rodičov maloletého

dieťaťa, príjmami a výdavkami oboch rodičov maloletého, vyčíslenými výdavkami na maloleté dieťa,
pokladničnými dokladmi založenými v spise, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.

5. Účastníci konania sú slovenskí štátni občania, u oboch účastníkov ide o manželstvo prvé. Z ich
manželstva sa narodil dňa 19.04.2002 maloletý F..

6. Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva je daná podľa § 92
C.m.p. ako súdu, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko, pričom v obvode tohto
súdu má bydlisko manželka.

7. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd konanie o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému F. zastavil v zmysle § 96 O.s.p .

8. Uznesením č.k. XXP/X/XXXX- XXX súd vylúčil návrh matky, doručený tunajšiemu súdu dňa
XX.XX.XXXX o nariadenie neodkladného opatrenia, na samostatné konanie.

9. Uznesením č.k. XXP/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s potvrdzujúcim uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXCoP/XXX/XXXX-XX, súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 150-eur mesačne, a to
vždy do 15 dňa v mesiaci, vopred, k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia. Vo zvyšku súd

návrh matky zamietol a zároveň rozhodol o trovách konania.

10. Z potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že maloletý F. A., narodený XX.X.XXXX, je v školskom roku
XXXX/XXXX žiakom Základnej školy na Ž. ul. XX v B..11. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že navrhovateľ a jeho manželka,
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu v obci A., katastrálne územie A.,

okres Q.

12. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že navrhovateľ a jeho manželka, sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - bytu na ul. A. X, v obci B. - m.č. V., katastrálne územie
V., okres B. D..

13. Z daňového priznania k dani príjmov fyzickej osoby za rok 2016, súd zistil, že otcov príjem zo živnosti
bol vo výške 25340,05 eur, z toho výdavky predstavovali 23.550,22 eur. Základom pre výpočet dane
bola suma 1789,83 eur.
14. Z potvrdenia o nemocenských dávkach, vyplatených Sociálnou poisťovňou zo dňa XX.XX.XXXX,
súd zistil, že otec poberal mesačné nemocenské dávky za obdobie od 05/2016 až 03/2017 v sume

cca 239,- eur.

15. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX, súd zistil, že otcovi maloletého bol zvýšený
invalidný dôchodok na sumu 242,60 eur.

16. Z potvrdenia úrazového chirurga F.. F. B., X. zo dňa XX.XX.XXXX, súd zistil, že navrhovateľ má trvalé
následky v zmysle funkčných obmedzení, a to obmedzenie rozsahu hybnosti bedrového kĺbu vpravo,
obmedzenie pružnosti panvového kruhu a výrazné obmedzenie rozsahu hybnosti RC kĺbu vpravo, je
naplánovaný chirurgický zákrok- korekčná osteotomia.

17. Z kontrolného psychiatrického vyšetrenia zo dňa XX.XX.XXXX psychiatrom F.. D. T. , X.. súd zistil,
že dňa XX.X.XXXX navrhovateľ prekonal pri dopravnej nehode ťažkú polytraumu, opakovane bol
operovaný pre traumatické poškodenie brušnej dutiny, pravej obličky a panvy. Ambulantne psychiatricky
sledovanýod13.febrára2017,stavbolhodnotenýakoadaptačná(depresívna)porucha,shyposomniou,
anhedoniou a dysforickým prežívaním v popredí, v myslení boli insuficienčné postoje, reálne obavy.

Ošetrujúcim psychiatrom bolo stanovená diagnóza: Protrahovaná adaptačná porucha. V závere správy
psychiater konštatoval, že v súčasnosti navrhovateľ nie je schopný zapojiť sa do systematického
pracovného procesu, a to ani parciálnym spôsobom.

18. Z nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi prenajímateľom a navrhovateľom ako

nájomcom súd zistil, že predmetom tejto zmluvy je dohoda o prenájme nehnuteľnosti - jednoizbový byt
na ulici L. Z. XX V. B.. Zmluvné strany sa dohodli na mesačnom nájomnom vo výške 450,- eur vrátene
mesačných záloh na energie ( voda, elektrina, teplo, správa domu, odvoz odpadu ).

19. Z potvrdenia o výške príjmu zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že matkin čistý priemerný mesačný

príjem za posledných 12 mesiacov (za obdobie od 05/2016 do 4/2017 ) predstavoval sumu cca 604,-
eur netto.

20. Zo správy UPSVaR zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že pracovníci vykonali šetrenie v mieste bydliska
otca na adrese L. Z. XX, B.. Otec býva v jednoizbovom byte, syn má v byte pripravenú posteľ, avšak

na uvedenej adrese doposiaľ nikdy nebol, a preto tam nemá ani žiadne osobné veci.

21. Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že po uzavretí manželstva bolo spočiatku
všetko v poriadku, neskôr vznikali malé nezhody. Postupom času sa však prejavovali odlišné názory
na spoločný život a na výchovu detí. V roku XXXX prvý krát podal návrh na rozvod, ktorý následne

vzal späť, z dôvodu prísľubu manželky, že ich vzájomné vzťahy sa zmenia. Neviedlo to však k ničomu
na čom sa s manželkou dohodli. Dňa XX.X.XXXX odišiel zo spoločnej domácnosti. So zverením
maloletého F. do osobnej starostlivosti matky súhlasil, výživné navrhol upraviť v minimálnej zákonom
stanovenej výške. Styk s maloletým dieťaťom nežiadal upraviť, nakoľko sa na úprave styku vedia
dohodnúť. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa XX.X.XXXX utrpel vážnu dopravnú nehodu na motocykli,

následkomčohoabsolvovaldeväťoperácií aeštedesaťoperáciímápredsebou.Oduvedenéhodátumu
je práceneschopný a domnieva sa, že pravdepodobne bude práceneschopný minimálne do konca
kalendárneho roka. Jeho mesačný príjem predstavuje sumu cca 470 eur, ktorý pozostáva invalidného
dôchodku a nemocenskej dávky. Z uvedeného príjmu platí prenájom za jednoizbový byt vo výške450 eur mesačne. Predtým pracoval ako elektrikár na živnosť. Stravovať sa chodí ku svojej mame,
alebo priateľke, ktorá býva o dve ulice ďalej. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vlastnia
trojizbový byt v B. a rodinný dom v A.. Podľa vyjadrenie navrhovateľa , obe tieto nehnuteľnosti využíva

výlučne manželka. Ďalej v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov vlastnia motorové vozidlá
Mitsubishi Outlender, rok výroky 2006 a Citröen C5, rok výroky 2002. Úspory, ktoré mali s manželkou
sa minuli. Pred úrazom bol jeho príjem cca 770 eur netto. S maloletým F. nekomunikuje, ani slovom ani
písmom, pričom dôvod mu syn nijako neoznámil. Domnieva sa, že synovi boli interpretované isté veci
matkouodlišneakotonaozajbolo.Navyjadreniematkypredsúdom,ohľadomnímvypracovanejrevíznej

správyznovembra2016,preukazujúcejjehomožnýpríjemajkeďjedlhodobopráceneschopný, uviedol,
že revíznu správu vypracoval, ale revíziu nerobil. Išlo o objednávku, keď bol práceschopný. Navrhovateľ
ďalej uviedol, že vozidlo Hyundai je majetkom leasingovej spoločnosti, pričom predal motorku, aby z
tohto príjmu mohol platiť leasing.

22. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ bude musieť absolvovať kúpeľnú liečbu v

obci A. a v súčasnosti navštevuje psychiatrickú ambulanciu.

23. Manželka na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že prvé problémy v manželstve nastali, keď
mal prvý syn pol roka. Už vtedy mal manžel mimomanželský vzťah a v tom čase aj na čas odišiel zo
spoločnej domácnosti, po čase sa však vrátil. Prvé vážnejšie problémy nastali, keď mal druhorodený syn

dva roky a ona oslavovala 30 rokov. Vtedy manžel neprišiel domov, pretože užil návykové látky. Netajil sa
ani tým, že má znovu mimomanželský vzťah. Nebránila mu byť s inou ženou a povedala mu, že ak chce
odísť, nech odíde. Manžel sa však rozhodol neodísť, a preto sa snažili o nápravu manželstva. Uviedla,
že manžel je veselý a zábavný typ človeka, a preto jeho správanie pripisovala k jeho nevyzretosti. V roku
2015 prestal spávať doma a po čase vyšla na povrch ďalšia jeho nevera. Priznal sa k tomu, že užíva

marihuanu, a preto ho vyhodila z bytu. Odišiel k priateľke, s ktorou mal intímny vzťah. Po mesiaci sa opäť
vrátil domov, ona s tým súhlasila, nakoľko s deťmi mal dobrý vzťah a chcela udržať rodinu. Následne
zistila, že manžel má opätovne vzťah s inou ženou. Dňa 15.5.2016 sa odsťahoval do podnájmu. V deň
havárie bola s manželom, avšak po havárii nevolali jej ako manželke, ale jeho priateľke. O manželovej
havárií sa dozvedela až na druhý deň, keď ju kontaktoval spoluvinník nehody, mimochodom tréner ich

syna. Následne išla do nemocnice, manžel bol pri vedomí, komunikovali spolu. Poukázala na to, že
lekári podávali informácie ohľadom jeho zdravotného stavu manželovej priateľke, pretože sa predstavila
ako jeho sesternica. Spolu s deťmi túto situáciu veľmi zle znášala. Po tretej návšteve bola v nemocnici
už nežiadúca. Maloletý syn do nemocnice nechodil, išiel tam len jedenkrát v spoločnosti staršieho syna.
Dňa XX.XX. XXXX sa chcel manžel stretnúť so synmi v reštaurácii, avšak nečakane prišiel do bytu a

chcel si vziať niečo zo zásuviek. Mladší syn F. mu v tom zabránil, čo manžela pobúrilo došlo k roztržke
aj so starším synom T.. Odvtedy sa manžel s deťmi nestretol, aj keď prišiel do bytu, tak mu musela
pripomenúť, či nechce synov vidieť. Matka so zverením maloletého do svojej osobnej starostlivosti
súhlasila, výšku výživného navrhla v sume 250 eur mesačne ( bežné výživné) a 100 eur mesačne na
tvorbuúspor.Podľavyjadreniamatky,otecmaloletéhodieťaťa niejeprvýkrátdlhodobopráceneschopný

a má vedomosť, že aj za tejto situácie dokáže pracovať a finančne si pomôcť. Svoje tvrdenia opierala
o vypracovanú revíznu správu manželom z novembra 2016. Úpravu stretávania ponechávala na ich
vzájomnej dohode. Skonštatovala, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov okrem dvoch
nehnuteľností a motorových vozidiel, ktoré uviedol manžel patrí ešte motorové vozidlo Hyundai I30,
ktoré manžel zakúpil na IČO na leasing v roku 2015. Matka hradí všetky platby za dom a byt . Celkové

výdavky predstavujú cca 440,- eur mesačne. Matkin mesačný príjem predstavuje sumu cca 550 eur
netto. Finančne to zvláda len za pomoci svojej matky, ktorá sa stará o veľkú časť ich stravovania.
Manžel jej neprispieva ničím. Matka má ešte finančné prostriedky cca 10.000,- eur, ktoré nadobudla v
dedičskom konaní.

24. Kolízny opatrovník navrhol, aby bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky,
styk navrhol neupraviť a vzhľadom na zdravotný stav otca výživné navrhol upraviť v sume 150,- eur
mesačne.

25. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.26. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

27. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

28. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

29. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

30. Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

31. Podľa § 24 ods. 3 rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

32. Podľa § 24 ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní

dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

33. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

34. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

35. Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo

sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

36. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

37. Podľa § 65 ods. 1 Zák. o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

38. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

39. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

40. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku

podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990,
ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49
ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to,
abysauznalazásada,žeobajarodičiamajúspoločnúzodpovednosťzavýchovuavývojdieťaťa.Rodičiaalebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a
vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

41. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd mal
za preukázané, že manželstvo účastníkov konania neplní svoje zákonné funkcie, manželia nežijú vo
vzájomnej zhode a citovom zblížení a nie je ani predpoklad, že by v budúcnosti manželské spolužitie
obnovili. Tomu nasvedčuje skutočnosť, že navrhovateľ už v minulosti podal návrh na rozvod
manželstva, ktoré síce vzal späť, avšak zmenu k lepšiemu sa im evidentne napriek dostatočnému

času nepodarilo docieliť. Súd ustálil ako príčinu rozvratu manželstva ľahkovážny postoj manžela k
manželskému zväzku a k výchove detí ako i rozdielnosť pováh a názorov na spoločný život manželov,
čo viedlo k citovému odcudzeniu sa.

42. Otázka zverenia maloletého F. do starostlivosti matky nebola v tomto konaní sporná. Rozhodnutie
o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov

jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy
povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na
rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, nakoľko pre
zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor (výchovu má určovať psychický zdravší rodič),
vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa

stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Prihliadnuc
na vyššie uvedené faktory ako i s ohľadom na to, že so zverením dieťaťa do starostlivosti matky
súhlasili všetci účastníci konania, súd o zverení dieťaťa rozhodol tak, že maloletého F. zveril do osobnej
starostlivosti matky, ktorá má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o
dieťa.

43. O zastupovaní a správe majetku maloletého súd rozhodol tak, že zastupovať dieťa a spravovať jeho
majetok budú obaja rodičia. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami,
ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať
každý rodič samostatne, v iných podstatných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Správa majetku

dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo
patrí obom rodičom.

44. Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletého dieťaťa , ale i z možností,
schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k

maloletému dieťaťu je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch
vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia §
75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej

životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti,
možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok,
ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať
možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami
podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor,

prax, skúsenosti v odbore atď. ). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na
trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.

45. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že mesačný príjem otca predstavuje sumu
cca 470 eur, ktorý pozostáva invalidného dôchodku a nemocenskej dávky, nakoľko je dlhodobo

práceneschopný. V máji 2016 otec prekonal pri dopravnej nehode ťažkú polytraumu, opakovane bol
operovaný pre traumatické poškodenie brušnej dutiny, pravej obličky a panvy. Má trvalé následky v
zmysle funkčných obmedzení, a to obmedzenie rozsahu hybnosti bedrového kĺbu vpravo, obmedzenie
pružnosti panvového kruhu a výrazné obmedzenie rozsahu hybnosti RC kĺbu vpravo. Podniká na
základe živnostenského oprávnenia, jeho príjem zo živnosti za rok 2016 bol vo výške 25340,05 eur,

z toho výdavky 23.550,22 eur. Základom pre výpočet dane bola suma 1789,83 eur. Z uvedeného
príjmu platí prenájom za jednoizbový byt vo výške 450 eur mesačne. Spolu s manželkou vlastnia
trojizbový byt v B. a rodinný dom v A., obe tieto nehnuteľnosti využíva manželka, ďalej vlastní motorové
vozidlá značky Mitsubishi Outlender, rok výroby 2006, Citröen C5, rok výroky 2002. Motorové vozidloznačky Hyundai, ktoré využíva manžel, je vo vlastníctve leasingovej spoločnosti. Matka je zamestnaná
v spoločnosti Dokument Logistik, s.r.o , kde jej príjem dosahuje výšku cca 604 eur mesačne netto.
Výdavky na dieťa matka vyčíslila len bežné, spočívajúce v strave, oblečení, drogérii, či voľnočasových

aktivitách. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti osobnú starostlivosť o maloletého F. zabezpečuje
výlučne matka. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce len jeho
skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové, prípadne aj majetkové možnosti dané okrem
iného fyzickým stavom, nadaním, či pracovnými skúsenosťami. Všeobecne, je nepopierateľné, že každý
rodič by sa chcel podieľať na životnej úrovni svojho dieťaťa v čo najvyššej možnej miere a výživné je

akýmsi vyjadrením finančnej situácie a odzrkadlením toho, čo je v jeho schopnostiach možnostiach a
majetkových pomeroch.

46. Pri rozhodovaní o výške výživného, súd vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov
oboch rodičov, odôvodnených potrieb 15-ročného dieťaťa a zohľadnil aj to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará, prihliadajúc na aktuálnu situáciu otca, ktorý je dlhodobo práceneschopný a

jeho zdravotný stav si vyžaduje rekonvalescenciu. Dospel pritom k záveru, že výživné vo výške 150 euro
mesačne zodpovedá aj finančnej situácii otca, jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom.
Súd je toho názoru, že ak otec je schopný platiť nájomné za byt 450 euro, leasing na motorové vozidlo
a je vlastníkom ojazdeného vozidla s ktorého prevádzkou sú spojené nepopierateľne ďalšie náklady,
výživné v sume 150,- eur mesačne je reálne možno považovať za adekvátne. Súd dáva otcovi do

pozornosti, že jeho povinnosť prispievať na výživu dieťaťa je daná zákonom, keďže jeho syn je maloletý
a nie je schopný sám sa živiť. Súd v tejto súvislosti zároveň poznamenáva, že prvoradou povinnosťou
rodiča je jeho vyživovacia povinnosť voči svojmu dieťaťu.
47. Autoritatívne súdne rozhodnutie je jednou z možností ako upraviť stretávanie rodiča s dieťaťom. Je
to subsidiárne riešenie pre všetky ostatné prípady, ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú. Súd dbá,

aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi. Je v záujme mal. detí aby mali vytvorený stabilný vzťah s oboma rodičmi a bolo
teda rešpektované ich právo na rovnocennú starostlivosť oboch rodičov. Súd v tejto súvislosti poukazuje
na ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, najmä na ust. čl.8 ods.1 Dohovoru v zmysle ktorého

dieťa má právo na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti
a rodinných zväzkov v súlade so zákonom. V čl.9 bod 3 sa uvádza, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou
Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné
osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Dieťa má teda právo
prejavovať svoje city ku každému z rodičov slobodne a bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany

druhého rodiča. Nakoľko rodičia uviedli, že na stretávaní otca s dieťaťom sa vedia dohodnúť, súd v tejto
časti rozhodol tak , že styk otca a maloletého na žiadosť rodičov neupravil.

48. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.