Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5C/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214214323
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4214214323.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyni: G. T., E. XX, XXX XX U., občianka SR, právne

zastúpená: Mgr. Elena Szabóová, advokát, AK Nové Zámky, Hlavné nám. 7, proti žalovanému: Štát
Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. č. 13,
813 11 Bratislava o náhradu škody, sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť náhradu trov konania žalovaného v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa návrhom zo dňa 28.7.2014 sa domáhala na tunajšom súde proti žalovanému
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazalžalovaného nazaplatenie 494.370,62 eur s príslušenstvom,

ktoré požadovala titulom náhrady škody spôsobenej jednak nesprávnym úradným postupom a jednak
nezákonným rozhodnutím orgánu štátu (ďalej i nesprávny postup a nezákonné rozhodnutie). Uvedeným
nesprávnym postupom a nezákonným rozhodnutím došlo v konaniach 1T XX/XXXX v spojitosti s
konaním 4 To XX/XXXX. Svoj návrh v časti nesprávneho úradného postupu zdôvodnila tým, že súdy
konali neefektívne, neúčinne, zmätočne a bez rešpektovania garantovaných práv poškodenej, pritom
v primeranej lehote nerozhodli čo sa týka trestu a čo sa týka zákonných nárokov poškodenej vôbec.
Uloženie trestu je v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činov pre spoločnosť alebo k pomerom

páchateľov (ktoré sa ani neskúmali) a aj preto je uložený druh trestu v zrejmom rozpore s účelom
trestu. Súdy viac rokov trávili s tým, aby obžalovaným zabezpečili obhajcu alebo náhradného obhajcu,
čím došlo nielen prieťahom v konaní ale nedošlo k rozhodnutiu v primeranej lehote - bez ohľadu
na obsah rozhodnutí. Svoj návrh v časti nezákonného rozhodnutia zdôvodnila tým, že škoda bola
spôsobená aj nezákonným rozhodnutím konajúcich súdov a to s početnými procesnými ako aj právnymi
pochybeniami, ktoré neboli odstránené ani na jej námietky, žiadostí a podania. Dôkazom na to sú
miestami až arbitrárny výklad a uplatňovanie zákonov v rozpore aj s čl. 152 ods. 4 ústavy SR ako aj

samotné rozhodnutie krajského súdu, ktoré je právoplatným podkladom uplatnených nárokov. Vynesené
rozsudky prvostupňového ale aj druhostupňového súdu sú nezákonné aj s poukazom na §154 a §258
Trestného poriadku platného do 31.12.2005. Na verejnom zasadnutí zo dňa 14.6.2012 sa nemohla
k dokazovaniu vyjadriť a obdobne ani jej splnomocnenec. Ďalší dôkaz porušenia zákona je vynesený
rozsudok, ktorý nemôže byť nestranný a nezávislý, naopak musel sa zrodiť zámerne a pod vplyvom.
Uplatnené nároky sú vyčíslené ku dňu právoplatnosti vyššie citovaného rozhodnutia, t.j. k 14.6.2012.

2.Nazákladečl.46ods.3ÚstavySRspoukazomnapríslušnézákonnéustanoveniazákonač.514/2003
Z.z. škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom za vyššie uvedené trestné konanie, vyčíslila,
uplatnila a žiadala finančné zadosťučinenie nasledovne:Majetkovú ujmu za trovy splnomocnenca poškodenej 1.314,04 eur, cestovné náklady poškodenej
871,27 eur, za nerozhodnutie vo veci v primeranej lehote 9500,- eur majetkovú ujmu spolu vo výške
11.685,31 eur. nemajetkovú ujmu za porušenie: príslušných zákonných ustanovení Trestného poriadku

20.000,- eur, zákazu rovnosti zbraní 3.500,- eur, zákazu prekvapivých rozhodnutí 3.500,-eur, rovnosti
v konaní 3.500,-eur, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv ... 10.000,- eur, čl. 1 ods. 2 Ústavy
SR 5.000,- eur, čl. 7 ods. 5 Ústavy SR 5.000,- eur, čl. 2 ods. 2 Ústavy SR 5.000,- eur , čl. 12 Ústavy SR
10.000,- eur, čl. 13 Ústavy SR 10.000,- eur, čl. 16 Ústavy SR 10.000,- eur , čl. 19 Ústavy SR 10.000,-
eur, čl. 21 Ústavy SR 10.000,- eur, - čl. 46 ústavy SR 40.000,- eur, čl. 47 Ústavy SR 20.000,- eur, čl.

48 Ústavy SR 20.000,- eur , čl. 141 ods. 1 Ústavy SR 10.000,- eur , čl. 144 ods. 1 Ústavy SR 10.000,-
eur , čl.152 ods. 4 Ústavy SR 10.000,- eur, za psychický nátlak a obmedzenia v dôsledku súdneho
konania 20.000.- eur, nemajetkovú ujmu spolu vo výške 235.500.- eur, majetkovú a nemajetkovú ujmu
za nesprávny úradný postup 247.185,31 eur.

3.Za spôsobenú ujmu z nezákonného rozhodnutia žiadala finančné zadosťučinenie na základe čl. 46

ods. 3 Ústavy SR s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia zákona č. 514/2004 Z.z., nasledovne:
Majetkovú ujmu za trovy splnomocnenca poškodenej 1314,04 eur, cestovné náklady poškodenej 871,27
eur, za nerozhodnutie vo veci v primeranej lehote 9500,- eur majetkovú ujmu spolu vo výške 11.685,31
eur. nemajetkovú ujmu za porušenie: príslušných zákonných ustanovení Trestného poriadku 20.000,-
eur zákazu rovnosti zbraní 3.500,- eur, zákazu prekvapivých rozhodnutí 3.500,-eur, rovnosti v konaní

3.500,-eur , čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv ... 10.000,- eur, čl. 1 ods. 2 Ústavy SR 5.000,-
eur, čl. 7 ods. 5 Ústavy SR 5.000,- eur , čl. 2 ods. 2 Ústavy SR 5.000,- eur , čl. 12 Ústavy SR 10.000,-
eur, čl. 13 Ústavy SR 10.000,-eur , čl. 16 Ústavy SR 10.000,- eur , čl. 19 Ústavy SR 10.000,- eur, čl. 21
Ústavy SR 10.000,- eur, - čl. 46 ústavy SR 40.000,- eur, čl. 47 Ústavy SR 20.000,- eur, čl. 48 Ústavy SR
20.000,-eur , čl. 141 ods. 1 Ústavy SR 10.000,- eur , čl. 144 ods. 1 Ústavy SR 10.000,- eur, čl.152 ods.

4 Ústavy SR 10.000,- eur, za psychický nátlak a obmedzenia v dôsledku súdneho konania 20.000.- eur,
nemajetkovú ujmu spolu vo výške 235.500.- eur, majetkovú a nemajetkovú ujmu za nesprávny úradný
postup 247.185,31 eur. Uplatnené nároky podľa zákona č. 514/2003 Z.z. spolu vo výške 494.370,62.-
eur. Poukázala tiež na svoju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody adresované
Ministerstvu spravodlivosti SR zo dňa 14.8.2013.

4. K podanému návrhu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že na vznik zodpovednosti za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch
podmienok - aby nastala udalosť, ktorá môže mať, resp. má za následok vznik škody, vznik samotnej
škody ujmy a predovšetkým, príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená

škoda a škodou. V konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť
úspešný len ten žalobca, ktorý preukáže tri skutočnosti zároveň - že postup orgánu verejnej moci voči
jeho osobe napĺňa znaky nesprávneho úradného postupu, že žalobcovi vznikla škoda a tiež, že táto
škoda by nebola vznikla, keby orgán verejnej moci postupoval správne, t.j. v súlade so zákonom. Ak
nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu, pričom nestačí iba pravdepodobnosť

príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz o jej existencii. Taktiež z konaní o náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je na žalobcovi aby preukázal, že rozhodnutie, ktorým mu mala
byť spôsobená škoda, spĺňa podmienky nezákonného rozhodnutia v zmysle § 5 a nasl. Zák. č. 514/2003
Z.z., a že práve v dôsledku namietaného rozhodnutia vznikla žalobcovi ujma. Žalovaná má za to, že
v danom prípade nedošlo k naplneniu zákonných podmienok na priznanie nároku. Nie je preukázaný

nesprávny úradný postup v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., ako ani prípadné vydanie nezákonného
rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 1T XX/XXXX a následne
na Krajskom súde v Nitre pod sp. sn. 4To XX/XXXX. Žalobkyňa taktiež nepreukázala vznik tvrdenej
škody, ako ani prípadnú priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným konaním orgánov verejnej moci
a vznikom škody, ktorej náhrady sa domáha. Žalovaná považuje návrh za nedôvodný a žiada ho v

celom rozsahu zamietnuť. Predpokladom naplnenia podmienky nezákonnosti rozhodnutia v zmysle § 6
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. je zrušenie namietaného rozhodnutia príslušným orgánom po nadobudnutí
právoplatnosti.Rozsudokzodňa28.10.2011,sp.zn.1TXX/XXXX,nadobudolvovýrokuonáhradeškody
právoplatnosťvspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvNitrezodňa14.06.2012,č.k.4ToXX/XXXX-XXX,
ktorým krajský súd odvolanie žalobkyne ako poškodenej v trestnom konaní zamietol, a žalovaná nemá

vedomosť o tom, že by niektoré z týchto právoplatných rozhodnutí (okresného či krajského súdu) bolo
príslušným orgánom zrušené. Z uvedeného vyplýva, že v žalobkyňou namietanom konaní vedenom na
Okresnom súde Komárno pod sp. zo. IT XX/XXXX, a následne na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 4To
XX/XXXX, nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo možné označiť za nezákonné v zmysle § 5a nasl. Zák. č. 514/2003 Z.z., a nie je teda možné zo strany žalobcu sa domáhať ani prípadnej náhrady
škodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím. Žalobkyňažalobnýmnávrhomnepreukázalavznikžiadnej
inej majetkovej či nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala byť namietaným postupom a rozhodnutiami súdov

v konaní sp. zn. 1T XX/XXXX spôsobená.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.2.2017, na ktorom právna zástupkyňa žalobkyne uviedla,
že v plnom rozsahu sa pridržiavam písomne podaného žalobného návrhu v spojitosti s písomným
vyjadrením vo veci a po vykonanom dokazovaní navrhujem tomuto návrhu vyhovieť. Poukázala na
nárok žalobkyne proti žalovanému titulom jednak nezákonného rozhodnutia a jednak nesprávneho

úradného postupu, ktoré sa uskutočnili v konaní XT/XX/XXXX pred OS Komárno. Žalobkyňa poukazuje
jednaknaprocesnépochybeniaorgánuverejnej mocivrátaneprieťahovvkonaníakoinahmotnoprávne
pochybenie orgánov trestnej moci. Žalobkyňa na odstránenie úradného postupu ako i nezákonného
rozhodnutia využila všetky zákonom dané možnosti a to podaním sťažnosti predsedovi OS Komárno až
popodanie sťažnostinaÚstavnýsúdSR.Včastinároku žalovanejnanesprávnyúradnýpostupvprvom
rade namietala prieťahy v konaní a to po vydaní nálezu Ústavného súdu dňa 27.10.2010. Tu poukázala

na sťažnosť žalobkyne v trestnom konaní 4To XX/XXXX zo dňa 9.5.2012 v postavení ako poškodená.
Touto sťažnosťou žalobkyňa v procesnom postavení poškodenej v trestnom konaní namieta postup
súdu v konaní 1T XX/XXXX spočívajúci v ustanovovaní náhradných obhajcov pre obžalovaných v 1. a
2.rade hoci nešlo o prípad nutnej obhajoby resp. povinnej obhajoby a takýto postup zaťažil konanie
neúmernými prieťahmi bez zákonného podkladu. Po podaní tejto sťažnosti sa postup súdu čiastočne

zameral aj na odstránenie prieťahov, tieto prieťahy však treba hodnotiť v kontexte k celej dĺžke konania.
Nesprávnosť úradného postupu namietala aj tým postupom súdu, ktorým do dnešného dňa napriek
ustanoveniu Zákona č. 158/1992 resp. aktuálne platného trestného poriadku nebolo do dnešného dňa
rozhodnuté o trovách, ktoré poškodenej vznikli pribratím splnomocnenca, hoci trestný poriadok túto
povinnosť stanovuje súdu ako obligatórnu v prípade, že je poškodenému aspoň z časti priznaný nárok na

náhradu škody v trestnom konaní, pričom aktuálne trestný poriadok umožňuje súdu rozhodnúť o uložení
povinnosti nahradiť trovy vzniknuté pribratím splnomocnenca aj v prípade, že nárok na náhradu škody
nepriznáva. V danej veci 1T XX/XXXX nie je sporné, že súd rozhodol odcudzujúcim rozsudkom, ktorým
rozhodol o vine a treste obžalovanej. Právoplatne rozhodol aj o uložení povinnosti náhrady škody resp.
jej časti. Preto zákonným dôsledkom takéhoto rozhodnutia, ktoré malo nasledovať po právoplatnosti

odcudzujúceho rozsudku malo byť rozhodnutie o trovách poškodenej z titulu pribratia splnomocnenca
v trestnom konaní, vzhľadom na to, že výrok ohľadom viny a trestu je právoplatný. Trovy vzniknuté
pribratím splnomocnenca žiadal pribrať splnomocnenec JUDr. E. na verejnom zasadnutí o odvolaní
obžalovaných proti rozsudku zo dňa 28.10.2011, ktoré verejné zasadnutie sa konalo na Krajskom Súde
v Nitre 14.6.2012 a uplatnenie trov je obsahom strany 3 zápisnice. Od roku 2012 uplynula už doba,

ktorú pri akejkoľvek liberálnosti nemožno hodnotiť ako dobu primeranú na rozhodnutie. Upozorňuje
na to, že v trestnom konaní súd nerozhodol ani o trovách poškodenej, ktoré uplatnila v súvislosti
s výkonom práv poškodeného v trestnom konaní, osobitne účasťou na hlavných pojednávaniach,
verejných zasadnutiach a zabezpečovaním kópii z trestného spisu, ktoré náklady vyčíslila na strane 4
zápisnice z verejného zasadnutia zo dňa 14.6.2012 a aj osobitným písomným podaním, ktoré je prílohou

tejto zápisnice. V zmysle zákona o ktorý opiera žalobkyňa žalovaný nárok je nesprávnym úradným
postupom aj nečinnosť súdu, alebo nevydanie rozhodnutia. K tomuto chcem dodať, že uloženie trestu
za spáchaný trestný čin za ktorý sa páchateľ odsudzuje, stráca väčšinu účinkov trestu, ktoré zákon s
uložením trestu spája. Aj keď to zákon vyslovene nezakotvuje, uloženie trestu je aj pre poškodeného
akým si prejavom satisfakcie vo vzťahu k trestnému činu v súvislosti s ktorým poškodenému vznikla

ujma. Faktická neposti hnuteľnosť páchateľa po neprimerane dlhú dobu je sekundárnou traumatizáciou
poškodeného ako obete trestného činu. Okrem tohto, že sa nedomôže satisfakcie, je poškodená ako
obeť trestného činu ďalej traumatizovaná nutnosťou zúčastňovať sa procesných úkonov a znova a
opakovane sa vracať k udalostiam, spomienkam a zážitkom, ktoré by najradšej z pamäti vymazala. Preto
nezákonnosť takéhoto postupu je nie len nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona 514/2003

Z.z. ale je aj porušením základných práv a porušením práv, ktoré sú osobe poškodenej trestným činom
garantované na úrovni medzinárodných zmlúv a pravidiel. Ako je zrejmé aj z obsahu trestného spisu aj
samotný trestný spis ako je to vymedzené na strane 3 žaloby preukazuje, že konanie obžalovaných voči
poškodenej pokračovali aj po začatí trestného konania 1T XX/XXXX, čím sú podporené vyššie uvedené
tvrdenia žalobkyne. O pocite nepostihnuteľnosti obžalovaného a páchaním konania voči žalovanej ako

poškodenej, ktoré bez ohľadu na to, či dosahujú intenzitu trestného činu, sú poškodenou vnímané
ako ujma, má za to, že obžalovaný by sa takéhoto konania nedopúšťal, pokiaľ by bol v primeranej
lehote a primeraným trestom postihnutý za konanie a skutky vo vzťahu ku ktorým bola v januári 2003
podaná obžaloba. Nezákonné rozhodnutia - oponuje názoru právneho zástupcu žalovaného, že vtrestnej veci neeviduje zrušené rozhodnutia po právoplatnosti. Zákon nepredpokladá, že rozhodnutie
musí byť zrušené v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku alebo ústavnej sťažnosti, pretože k
nezákonnosti o vydaní rozhodnutia môže dôjsť aj v konaní prvostupňovom a práve v tomto prípade

je nezákonnosť dôvodom zrušenia rozsudku OS Komárno sp. zn. 1T XX/XXXX, rozsudkom KS Nitra
sp. zn. 4To XX/XXXX. V trestnom konaní, a stalo sa tak aj v prejednávanej veci majú prieťahy v
konaní osobitný význam potvrdený aj kriminologickou terminológiou. Jednak nepostihnutia páchateľa
po pomerne dlhú dobu stúpa obrana páchateľa k páchaniu trestnej činnosti, pretože neeviduje príčinnú
súvislosť medzi svojim konaním a zákonom predpokladaným následkom. Preto prieťahy v konaní

môžu byť aj príčinou správania, prečo páchateľ nadobudne subjektívne presvedčenie o svojej
beztrestnosti a pokračuje v proti právom konaní alebo v konaní, ktoré je spoločensky závadné, hoci
nenapĺňa intenzitu trestného činu, prípadne priestupku. Druhým aspektom prieťahov v konaní je, že pri
ukladaní trestu má uplynutie času zásadný význam a to jednak v tom, že klesá súvislosť páchateľa
medzi spáchaním trestného činu a jeho následkom vo forme trestu a jednak súd pri ukladaní trestu
s veľkým časovým odstupom od spáchania skutku o ktorom rozhoduje má tendenciu ukladať trest

miernejší, pokiaľ sa páchateľ do rozhodovania o jeho treste preukázateľne nedopustil trestnej činnosti.
Všeobecne je táto okolnosť využívaná obhajcami v trestnom konaní poukázaním na to, že „obžalovaný
sa nedopustil inej trestnej činnosti a vedie riadny a usporiadaný život“. Posledným, ale iba v poradí a
nie vo význame, je význam pre poškodenú. Odďaľovaním rozhodnutia o vine obžalovaných sa odďaľuje
aj rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku poškodenej a vzhľadom na to, že nárok je uplatnený v

trestnom konaní tvorí aj prekážku uplatnenia tohto nároku v konaní občianskoprávnom. Zároveň bez
právoplatnosti odcudzujúceho rozsudku resp., rozsudku, ktorým sa konštatuje vina obžalovaných je
aj v občianskoprávnom konaní znemožnené uplatnenie nároku na náhradu škody, resp., je podstatne
sťažené. Je zjavne neprimerané aby vo vzťahu trestného konania, ktoré ako je dané z čísla konania
bolo začaté v roku 2003 na základe obžaloby z roku 2003 (január) získala poškodená titulom na

náhradu škody až s odstupom takmer 10-tich rokov. Poukázala na obsah trestného spisu XT/XX/
XXXX, ktorým má za preukázané, že nesprávnosť úradného postupu a nezákonnosť rozhodnutí
namietajú aj obžalovaní aj keď nie podľa zákona 514/2003, ale domáhajú sa ho inštančnými postupmi
trestného práva procesného a to jednak dovolaním a jednak návrhom na obnovu konania. Nejde teda
len o subjektívne presvedčenie poškodenej ale aj o presvedčenie obžalovaných (odsúdených), ktoré

je vyjadrené v ich procesných úkonoch. K vyjadreniu žalovanej strany, že ústavným súdom priznaná
finančná kompenzácia vyčerpáva všetku náhradu, ktorá môže byť priznaná v súvislosti s nesprávnu
úradným postupom a nezákonným rozhodnutím podľa žalovanej nemá oporu v zákone. Výška
odškodnenia za prieťahy alebo nesprávny úradný postup priznaná ústavným súdom nemá oporu v
tabuľkách,príloháchzákona,anivinomobjektívnom pramenipráva.Jevždyúvahousúdu.Zapodstatné

považuje aj to, že predmetom konania pred ústavným súdom nebol komplex okolností založený z časti
proti právnymi vzťahmi medzi poškodenou a obžalovanými ale predmetom prieskumu bola len procesná
stránka. Preto ani priznané zadosť učinenie logicky nemôže zahŕňať komplexné odškodnenie tak, ako
ho má na zreteli zákon č.514/2003.

6.Žalovanýnaústnompojednávaníuviedol,ževplnejmieresapridržiavapísomnepodanéhovyjadrenia
podaného na OS Komárno k podanej žalobe a po vykonanom dokazovaní navrhuje žalobný návrh
žalobkyne zamietnuť. Poukázal na to, že žalobkyňa v podanej žalobe nesplnila zákonné podmienky
nároku na náhradu škody ani titulom nezákonného rozhodnutia ani titulom nesprávneho úradného
postupu. V časti nezákonného rozhodnutia zastáva názor, že v trestnej veci nebolo vydané žiadne

rozhodnutie, ktoré by bolo po právoplatnosti zrušené. V časti nesprávneho úradného postupu najmä v
oblasti prieťahov v konaní poukazuje na nález ústavného súdu v predmetnej trestnej veci, kde ústavný
súd konštatoval prieťah v konaní a súčasne žalobkyni priznal primerané finančné zadosť učinenie, teda
v tejto časti jej návrh už bol uspokojený.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.2.2017, na ktorom právna zástupkyňa žalobkyne
uviedla, že k písomnému predloženiu spresnenia žalobného nároku v súlade s uznesením z posledného
pojednávania nedošlo jednak z dôvodu, že jej advokátsky koncipient je dlhodobo práce neschopný
a vzhľadom na jej pracovnú zaťaženosť nebolo v jej silách vykonať tento úkon. Po konzultácii
so žalobkyňou žalobkyňa neudelila súhlas na čiastočné späť vzatie v časti žalobného nároku, preto

vzhľadom na viazanosť pokynov trvá žalobkyňa na podanej žalobe v celom rozsahu. Ústavný súd
rozhodol v roku 2010 a primerané finančné zadosť učinenie priznal za prieťahy v súdnom konaní. Aj
po vydaní nálezu ústavného súdu v trestnom konaní došlo k ďalším prieťahom dôkazom čoho je i
doteraz nerozhodnutie o náhrade trov splnomocnenca poškodenej. Nesprávnym úradným postupomje nečinnosť orgánu. Tu poukázala aj na samotný rozdiel v hodnotách a zníženie majetkovej sféry
žalobkyne dôsledkom nerozhodnutia riadne a včas teda hodnota istiny medzi obdobiami 2003 a príp.
2017 je rozdielna. Nezákonnosť rozhodnutia po náleze ústavného súdu vidí v rozsudku odvolacieho

súdu, ktorý zrušil rozsudok prvostupňového súdu v časti o uložení trestu obžalovaním. Vzhľadom k tomu
sa dá dôvodne predpokladať nezákonné rozhodnutie súdu prvého stupňa, nakoľko následne došlo k
jeho zrušeniu odvolacím súdom z dôvodu, že rozsudok bol v rozpore so zákonom a predpismi týkajúcimi
sa trestného konania. Ďalej doplňuje v tom, že prieťahy boli aj z dôvodu odročovania pojednávaní
dôsledkom ustanovenia obhajcu obžalovaním, pričom v predmetnej veci nešlo o nutnú obhajobu, teda

nebolo povinnosťou súdu túto otázku týmto spôsobom riešiť. V ďalšej časti neprávneho úradného
postupu zaraďuje skutočnosť, že pred rozhodnutím o treste obžalovaných súd nezisťoval ich majetkové
pomery. V čase vynakladania finančných prostriedkov poškodenou na zabezpečenia splnomocnenca
pre účely trestného konania žalobkyňa jednak bola čiastočnou invalidnou dôchodkyňou a jednak utrpela
škodu na zdraví dôsledkom trestného činu obžalovaných. Vo vzťahu nemajetkovej ujmy poukázala na
prednes z minulého pojednávania v ktorom poukázala na to, že oneskorené odsudzujúce rozhodnutie

páchateľov naďalej zasahovalo do integrity poškodenej - žalobkyne, čím odôvodňuje uplatnenie
nemajetkovej ujmy. Na ozrejmenie celej situácie a tej skutočnosti, že ústavný súd nemôže odškodniť
sťažovateľku za všetky jej nároky poukazuje i na samotné vyjadrenie predsedu OS Komárno vo veci
ústavnej sťažnosti v konaní 1T /XX/XXXX v ktorom sa predseda OS Komárno vyjadril, že prieťahy
boli zistené relevantne už dňa 22.10.2008, napriek tomu sa v predchádzajúcej sťažnosti žalobkyne

ako poškodenej a aj k jej ústavnej sťažnosti predchádzajúcej konaniu XUs XX/XXXX vyjadril, že
prieťahy v konaní zistené nie sú. Tým súd sťažovateľku vo vzťahu k ústavnému súdu postavil do úlohy
neoprávnenéhosťažovateľa kvôličomubolaajprváústavnásťažnosťsťažovateľkyodmietnutá.Pretože
však ústavný súd odškodňuje sťažovateľa len za prieťahy v konaní táto časť ujmy nebola odškodnená
doteraz, bezpochyby však ide zo strany orgánu štátnej moci o zásah do osobnostných práv žalobkyne.

Poukazuje na vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného, ktorú však bližšie nešpecifikovala
ako námietku a v ktorej časti žalobou uplatneného nároku. V časti rozhodnutie ústavného súdu
tu poukazuje na vyjadrenie predsedu Okresného súdu Komárno podané k prvej ústavnej sťažnosti
žalobkyne z ktorého vyplývalo, že prieťahy zaregistroval a rieši ich. V súvislosti s jeho vyjadrením k
druhej ústavnej sťažnosti však vyšlo najavo, že vedomosť o prieťahoch v trestnom konaní mal už pred

podaním sťažnosti na prieťahy v konaní a preto ich nezačal riešiť až po podaní sťažnosti. Zastáva
názor, že ustanovenia náhradného obhajcu v trestnom konaní pre obžalovaných bolo neefektívnym
a neobvyklým rozhodnutím súdu. Súdu krátkou cestou predložila v dvoch vyhotoveniach splátkový
kalendár zo dňa 22.9.2011 v ktorom žalobkyňa sa zaviazala v splátkach uhradiť svoj nedoplatok voči
JUDr. E. v sume 1.314,04 eur v mesačných splátkach po 50.- eur, ktorý splátkový kalendár i dodržala a

odmenu voči zástupcovi v celosti uhradila. V časti priamej škody poukazuje na obsah trestného spisu
z ktorého vyplývajú jednotlivé nároky žalobkyne týmto titulom. Ohľadne porušenia právnej povinnosti
poukazuje na to, že súdy musia a sú povinné poskytovať účinnú a rýchlu ochranu a vo veci rozhodnúť
bez prieťahov. Aj samotné nevydanie rozhodnutia je porušením uvedenej povinnosti. Príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti je priama súvislosť. Poukazuje na zákonné

znenia zákona č. 514/2003, z čoho vyplýva, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť a že štát sa
nemôže zbaviť zodpovednosti. Podporne poukazuje na článok 6 odsek 1 Dohovoru, ktorým je SR
viazaná a z ktorého vyplýva tvrdenie žalobkyne týkajúce sa poskytnutia spravodlivosti bez zbytočných
prieťahov. Uvedený dohovor nespočetne krát aplikoval vo svojich rozhodnutiach i ústavný súd, pričom
poukazuje na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k článku 6 odsek, 1 Dohovoru,

keď tieto rozhodnutia majú k rozhodovacej praxi slovenských súdov normatívny účinok. O trovách
splnomocnenca poškodenej do teraz nie je rozhodnuté trestným súdom, pritom právoplatnosť rozsudku
je dňa 14.6.2012. Tu poukázala na to, že sa jedná o zákonnú povinnosť súdu priznať tieto trovy,
ktoré konanie nie je návrhové. Poškodený má jedinú povinnosť tieto trovy si riadne a včas uplatniť.
Iná povinnosť mu z trestného poriadku nevplýva. Navrhla vykonať dôkaz a to oboznámenie rozsudku

odvolacieho súdu a zrušeného rozsudku OS Komárno XT/XX/XXXX zo dňa 28.10.2011, zápisníc z
verejných zasadnutí odvolacieho súdu o prejednaní odvolania aj obžalovaných. V závere poukazujúc
na vykonané dokazovanie a predložené listinné dôkazy navrhla žalobe v súlade s jej písomným
vyhotovením celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobkyni plnú výšku náhrady trov konania z dôvodu,
že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané nevydanie rozhodnutia a neposkytnutie

ochrany poškodenej v konaní 1T XX/XXXX rýchlo a účinne. Dôsledkom týchto úkonov došlo k prieťahom
konania čím poškodená utrpela škodu v nemajetkovej sfére. Samotné nezákonné rozhodnutia bližšie
špecifikovala v doterajších prednesoch a opätovne poukázala na to, že súd o trovách splnomocnenca
poškodenej doteraz nerozhodol. Teda výsledkom vykonaného dokazovania sa preukázala dôvodnosťžalobného nároku žalobkyne. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací svojim rozhodnutím 4To XX/XXXX vo
vzťahu o trovách rozhodol neoprávnene keď ňou uplatnený nárok posúdila ako „nepriamu škodu“, ktorú
odkázal na konanie vo veci občianskoprávnych. Nerozhodol tým však ale o trovách splnomocnenca

poškodenej v trestnom konaní. Ako je zrejmé z postupu súdu prvého stupňa súd tiež zostal voči týmto
uplatneným nárokom poškodenej nečinný hoci mal o nich aj bez návrhu rozhodnúť po právoplatnosti
rozhodnutia. Preto namieta poškodená, že v konaní 1T XX/XXXX boli viac násobne porušené jej
práva to opakovane, orgány štátnej moci jej ako poškodenej trestným činom na svojom zdraví
neposkytlivčasnúaúčinnúochranuprotiprotiprávnemuzásahuatýmnielenženerešpektovali zásadné

zásady trestného konania i ale u poškodenej vzbudili a fixovali pocit nemožnosti dovolať sa svojich
práv beznádeje, a nemožnosti domôcť sa spravodlivosti. Je prekvapujúce ak sa zástupca riadiaceho
orgánu súdov, ktorý žalovaná žiada aby poškodený v trestnom konaní vyvíjala aktivitu , ktorá sa od
neho nevyžaduje ani procesným predpisom ani predpisom hmotnoprávnym a to len preto, lebo si súd
nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona. Toto považuje nie za obranu v konaní
ale za schvaľovanie nesprávneho postupu súdu a v ponímaní žalobkyne aj vo fixovaní protiprávneho

stavu. Nie je možné osobitne v trestnom konaní žiadať od poškodenej splnenie iných povinností,
než jej vyplývajú z procesného predpisu, najmä zúčastňovať sa procesných úkonov a svoje nároky si
včas uplatniť. Pokiaľ by súd priznal v trestnom konaní dodatočne a ex offo nárok na náhradu trov
neprizná v žiadnom prípade akékoľvek príslušenstvo z týchto trov, či je tiež jednoznačným poškodeným
žalobkyne ako poškodenej v trestnom konaní. Preto možno prisvedčiť žalobkyni, že porušenie práva

namieta ako komplexné, nie len v rozsahu č.l. 1 odseku 1 Dohovoru ale počnúc článkom 1 ods. 1 SR ,
ktorej sa SR deklaruje za právny štát. Porušené základné práva sú vymenované v žalobe a vzhľadom
na to, že priamo odkazujú na ústavu SR teda na právny predpis, nepovažujme za potrebné ich bližšie
špecifikovať , nakoľko toto vymedzenie nadväzuje na podania a prednesy žalobkyne v tomto konaní. Vo
vzťahu rovnosti alebo diskriminácie ako to označila žalobkyňa poukazuje aj na súdnu prax trestných

súdov pri ukladaní trestu. Ak od spáchania trestného činu po rozhodnutie o treste uplynul dlhší čas súdy
majú tendenciu ukladaťmiernejšietresty,tým všakdochádzaako aj vtomtoprípadekstratesatisfakcie
na strane poškodenej. Má za to, že v konaní bolo preukázané, že došlo k nezákonným rozhodnutiam
a k nesprávnemu úradnému postupu, ako i k vzniku škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobkyne a
že táto škoda a nemajetková ujma má priamu súvislosť najmä s nesprávnym postupom, preto žiadam

žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

8. Žalovaný na ústnom pojednávaní opätovne poukázal na rozhodnutie ústavného súdu v trestnom
konaní, ktorý súd konštatoval prieťahy v konaní a súčasne i priznal primerané finančné zadosť učinenie.
Zastával názor, že týmto sú nároky žalobkyne do doby rozhodnutia ústavného súdu uspokojené. V

ďalšej časti týkajúcej sa nemajetkovej ujmy po rozhodnutí ústavného súdu v tejto časti žalobkyňa
nepreukázala dôvodnosť svojho žalobného nároku. Ohľadne trov poškodenej v trestnom konaní titulom
odmeny splnomocnencovi zastával názor, že o tejto záležitosti je potrebné rozhodnúť v základnom
konaní, teda v trestnom konaní a v rámci predmetného konania súd svojim konaním nemôže nahradiť
rozhodnutie.Nespomínasi,žebyžalovaný vtomtokonanívzniesol námietkupremlčania,pretosanevie

bližšie k tomu vyjadriť. V časti o prieťahoch spočívajúce v odročovaniach súdnych pojednávaní z dôvodu
neprítomnosti obhajcu obžalovaných poukazuje na príslušné ustanovenia trestného poriadku z ktorého
vyplýva, že ak obžalovaný požiada resp. splnomocnil obhajcu na konanie súd je povinný im umožniť
prítomnosť obhajcu a ak im to ich majetkové pomery nedovoľujú, musí im ustanoviť obhajcu. V ďalšej
časti týkajúcej sa nálezu ústavného súdu zastáva názor že ústavný súd vo svojom náleze rozhodol na

základe zisteného skutkového stavu a nie podľa jednotlivých vyjadrení strán v konaní. V predmetnom
prípadne nie je preukázané ani nezákonné rozhodnutie ani nesprávny postup na napadnutej trestnej
veci. Žalobkyňa nesplnila povinnosť preukázať vznik škody a nemajetkovej ujmy, ani príčinnú súvislosť
medzi prípadným vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. V časti jej nároku týkajúci sa nároku
na náhradu trov splnomocnenca v trestnom konaní opätovne poukázal na to, že je to priamy nárok

žalobkyne v konaní 1T XX/XXXX a o tom má rozhodnúť v konaní trestný súd po právoplatnosti rozsudku,
preto nevidí dôvod ak skutočne o tomto nároku nebolo rozhodnuté, aby súd v trestnom konaní aj v
súčasnosti o prípadnom návrhu žalobkyne rozhodol, resp. poukázal na to, že nie je zrejmé či a akú
aktivitu v tomto smere vyvíjala žalobkyňa voči súdu konajúcemu v trestnom konaní do podania žaloby
o náhradu škody v tejto veci. K samotnému nálezu ústavného súdu citoval body 16 a 17 z obsahu ktorých

vyplýva, že ústavný súd prieťahy v napadnutom trestnom konaní konštatuje na dĺžku 28 mesiacov,
pričom vyslovil názor, že i samotná žalobkyňa prispela svojim správaním a podaniami k dĺžke tohto
konania. V závere vzhľadom na vykonané dokazovanie a predložené listinné dôkazy navrhol žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť z nasledovných dôvodov : Žalobkyňa nesplnila základnépodmienky zákona týkajúce sa náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko v konaní 1T XX/
XXXX nebolo vydané nezákonné rozhodnutie, prieťahy v konaní po vydaní nálezu ÚS tiež neboli, a
ani nesplnila a nepreukázala vznik nemajetkovej ujmy ani skutočnej škody. Poukázal na to, že v časti

náhrady trov splnomocnenca poškodeného je priamym nárokom o ktorom má rozhodnúť súd v trestnom
konaní a pokiaľ takto nerozhodol žalobkyňa má práva sa domáhať tohto rozhodnutia a o takomto
nároku nie je príslušný rozhodovať súd v tomto konaní. Poukazuje v tejto súvislosti na ustálenú
judikatúru Najvyššie ho súdu SR a ústavného súdu v zmysle ktorej náhrady škody voči štátu je možné
sa domáhať až vtedy, ak veriteľ preukáže, že sa nemôže svojej pohľadávky domôcť voči svojmu

dlžníkovi.Vzhľadomnauvedenéapredloženélistinnédôkazynavrholžalobuvcelomrozsahuzamietnuť
a priznať žalovanému plnú výšku náhrady trov konania.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem výsluchu strán konania oboznámením sa s listinnými
dôkazmi : Nález Ústavného súdu ÚS XX/XXXX zo dňa 27.5.2010, spis XXX najmä: č.l. 111 - 119,
zo spisu XX splnomocnenia č.l. 15 a 16, splnomocnenie č.l. 36. Ďalej sa oboznamuje: zápisnica

konania 1T XX/XXXX -269 zo dňa 28.10.2011, písomné vyhotovenie rozsudku č.l. 589 - 601, odvolanie
splnomocneného zástupcu žalobkyne č.l. 607 - 611, odvolanie poškodených č.l. 622 - 623, vyjadrenie
k odvolaniu žalobkyne ako poškodenej č.l. 633 - 635, zápisnica o verejnom zasadnutí č.l. 641 zo dňa
12.4.2012, zápisnica o verejnom zasadnutí zo dňa 10.5.2012 č.l. 651, splnomocnenie č.l. 659 - 660,
zápisnica o verejnom zasadnutí zo dňa 14.6.2012, prednes JUDr. E. o uplatnení trov č.l. 655, Rozsudok

XTo XX/XXXX č.l. 677- 687, uznesenie č.l. 690, 693, rozsudok 1T XX/XXXX č.l. 205 zo dňa 10.11.2004,
zápisnica o neverejnom zasadnutí č.l. 220 XTo /X/XXXX zo dňa 12.4.2005, č.l. 222 - 226, zápisnica
z HP č.l. 402 zo dňa 23.9.2010, zápisnica zo dňa 26.10.2010 č.l. 425, zápisnica 4.12.2010 č.l. 444,
zápisnica o neverejnom zasadnutí č.l. 458, XTos X/XXXX, zápisnica z HP 20.5.2011 č.l. 479 - 482, č.l.
483 - ustanovenie náhradného obhajcu, zápisnica z HP zo dňa 10.6.2011 č.l. 496 - 500, zápisnica

z HP zo dňa 29.1.2012 č.l. 514 - 534, splátkový kalendár zo dňa 22.9.2011 spisu. Na základe takto
vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver:

10. Okresný úrad vyšetrovania Policajného zboru Komárno uznesením ČVS: O. - XX/XX-KN-XXXX/Ha
zo dňa 30.1.2001 začal trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve

proti obvineným Ing. E. C. a manž. L. E. na tom základe, že dňa 28.marca 2000 , v čase asi o 18.00 h. v
obci U., vo dvore rodinného domu na E. strane č. XX., B.. C. E. vykrútil ľavú ruku G. T., v dôsledku čoho
táto spadla na zem, kde ju obv. L. L. ťah záprstnej kosti ľavej ruky s posunom úlomkov, pohmoždenie
čela vľavo, chrbta a pravého kolena, podvrtnutie 3. prsta pravej ruky, kožné oderky a pohmoždenie
ľavého predkolenia, ktoré zranenia boli spojené s dobou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní najviac

6 týždňov včítane poúrazovej rehabilitácie. Obvinení B.. C. E. a manž. L. F.na obhajobu v trestnom
konaní splnomocnili advokátku C.. X.X.XXXX. D. dňa 5.2.2001. Poškodená T. C. splnomocnila advokáta
JUDr. X.X.XXXX X dňa 8.2.2001 na zastupovanie poškodenej v trestnom konaní. Obžaloba Okresnej
prokuratúry Komárno na Okresný súd Komárno bola podaná dňa 22.1.2003 v konaní 1T XX/XXXX. Vo
veci bol vydaný trestný rozkaz dňa 7.3.2003 , ktorým obaja obžalovaní boli odsúdení podľa § 221 ods.

1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere po 5 (päť) mesiacov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. s použitím § 59 ods. l Tr. zák. súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá u oboch obvinených
na skúšobnú dobu 18 (osemnást') mesiacov. Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú G. T., nar.
XX.X.XXXX., bytom U., Ul. E. č.XX so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na konanie o veciach
občianskoprávnych. Dôsledkom podaného odporu obžalovaným, súd vo veci nariadil pojednávania a na

základe vykonaného dokazovania rozhodol vo veci rozsudkom dňa 10.11.2004, ktorým obžalovaných
uznal vinným zo skutku ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve § 9 odsek 2 k § 221 odsek 1 Trestného
zákona a odsúdil ich podľa § 221 ods. l Tr. zák. s použitím § 53 ods. 1 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na peňažné
tresty po 5000,- Sk. Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený obom obžalovaním ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch)

mesiacov. Podľa § 228 ods. 1 Tr. por, súd obom obžalovaním ukladá uhradiť a to spoločne a nerozdielne
pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu pobočka L., G. C. XX, Komárno sumu 4187,- Sk. Podľa § 229 ods.
1 Tr. por. súd poškodenú G. T. nar. X.X.XXXX. bytom U., ulica E. číslo XX so svojím nárokom na náhradu
škody odkázal na konanie veciach občianskoprávnych. Dôsledkom podaného odvolania obžalovaným
ako i poškodenej Krajský súd v Nitre napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Odvolanie poškodenej zamietol. Pojednávanie dňa 9.12.2005 bolo odročené z dôvodu,
že sa vyzvú obžalovaní , či si zvolia obhajcu, nakoľko výkon advokácie JUDr. R. F. bol pozastavený.
Obžalovaní si zvolili obhajcu , advokátku JUDr. C. X. dňa 1.3.2006. Obžalovaní splnomocnili JUDr.
R. F. na obhajobu splnomocnením zo dňa 20.9.2006. Predmetná trestná veci následne bola pridelenápo konajúcom sudcovi JUDr. G. T., dňa 24.2.2010 na prejednanie a rozhodnutie sudkyni tunajšieho
súdu JUDr. Y. C. a následne dňa 6.7.2010 pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi tunajšieho
súdu JUDr. N. L.-H.. Následne došlo k určeniu termínu hlavného pojednávania na deň 23.9.2010,

ktoré bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti obhajcu obžalovaných na deň 26.10.2010, ktoré
bolo odročené na 9.12.2010. Predmetné pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu námietky
zaujatostipoškodenejvočikonajúcemusudcovi.Novýtermínpojednávaniabolurčenýnadeň20.5.2011,
ktorý bol odročený na 10.6.2011. Nový termín bol určený na deň 21.9.2011, ktorý bol odročený na deň
28.10.2011, kedy bol vo veci vyhlásený rozsudok. V rozsudku boli obžalovaní uznávaní za vinných v

bode 1. rozsudku s úpravou skutku, že dňa 28.3.2000 v čase asi o 18.00 hod. v obci U. vo dvore
rodinného domu na E. strane č. XX. B.. C. E. vykrútil ľavú ruku G. T., v dôsledku čoho utrpela špirálovú
zlomeninu 5. Záprstnej kosti ľavej ruky s posunom úlomkov a táto spadla na zem, kde ju obvinená B.. L.
E. ťahala za vlasy a za šaty po dvore, čím poškodená G. T. utrpela ďalej pohmoždenie čela vľavo, chrbta
a pravého kolena, podvrtnutie 3. prsta pravej ruky, kožné oderky a pohmoždenie ľavého predkolenia,
ktoré zranenia boli spojené s dobou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní najviac 6 týždňov včítane

poúrazovej rehabilitácie, obžalovaný B.. C. E. v bode II. rozsudku na skutkovom základe uvedenom v
obžalobe Okresnej prokuratúry Komárno sp. zn. Pv XXXX/XX zo dňa 24.3.2005, teda v bode I. rozsudku
- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví, v bode II. rozsudku obžalovaný B.. C. E.
inému sa vyhrážal usmrtením takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal na blízkej
osobe, - dopustil sa verejne výtržnosti tým, že napadol iného, inému úmyselne ublížil na zdraví, čím

spáchali v bode I. rozsudku trestný čin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k
§ 221 ods. 1 Tr. zákona, v bode II. rozsudku obžalovaný v 1. rade trestný čin násilia proti skupine
obyvateľova jednotlivcovi podľa § 197a ods. I, ods. 2 Tr. zák., trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods.
1 Tr. zák., trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. Za to sa odsudzujú: žalovaný v
1. rade Ing. C. E. podľa § 221 ods. l Tr. zák. s použitím § 35 ods. l Tr. zák. na úhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 6 (šesť') mesiacov. Obžalovaná v 2. rade B.. L. E. podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na trest
odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. s použitím § 59 ods. 1
Tr. zák. súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá u obžalovaného v 1. rade B.. C. E. na skúšobnú
dobu v trvaní 18 (osemnást') mesiacov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. s použitím § 59 ods. 1
Tr. zák. súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá u obžalovanej v 2. rade Ing. L. E. na skúšobnú

dobu v trvaní 18 (osemnást') mesiacov. Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. Súd obom obžalovaným ukladá
povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne škodu Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočka Komárno,
Malá Jarková 18, Komárno v sume 138,98 eur (4.187,- Sk). Podľa § 228 ods. l Tr. por. Súd obom
obžalovanýmukladápovinnosťnahradiťspoločneanerozdielneškodupoškodenejG.T.,nar.X.X.XXXX,
trvale bytom U., E. ul. č. XX, v sume 177,28 eur (5.340.60 Sk). Podľa § 229 ods, 2 Tr. por. Súd poškodenú

G. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U., E. ul. č. XX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje
na konanie o občianskoprávnych veciach. Proti vyššie citovému rozsudku podala odvolanie poškodená
dňa 8.12.2011. Odvolanie podali aj obžalovaní dňa 12.12.2011. Po vykonaných úkonov súvisiacich s
podaním odvolania , súd prvého stupňa vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní
dňa 30.1.2012. Odvolací súd termín pojednávania určil na deň 12.4.2012, ktoré bolo odročené na deň

10.5.2012. Uvedené pojednávanie bolo odročené z dôvodu, žiadosti obžalovaných , aby si mohli zvoliť
nového obhajcu z toho dôvodu, že dňa 02.05.2012 sa dozvedeli, že ich obhajkyňa Dr. F. bola vzatá do
väzby a za ten krátky čas si nemali možnosť zvoliť nového obhajcu. Nové pojednávanie bolo určené
na deň 14.6.2012, na ktorom odvolací súd rozhodol rozsudkom tak, že podľa § 258 odsek 1 písmeno
e/, odsek 2 Trestného poriadku účinného do 01.01.2006 (ďalej len Trestný poriadok) z r u š u j e s

a napadnutý rozsudok vo výroku o treste u oboch obžalovaných. Odsudzuje obžalovaného B.. C. E.
podľa § 197a odsek 2 Trestného zákona s použitím § 35 odsek 1 Trestného zákona a § 53 odsek 2
písmeno b/, odsek 3 Trestného zákona, § 54 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný peňažný trest 10 000
(desať tisíc) Sk, čo po prepočítaní podľa § 438b Trestného zákona účinného od 01.01.2006 predstavuje
čiastku 331,94 eur. Podl'a § 54 odsek 2 Trestného zákona vymožená suma peňažného trestu pripadá

štátu. Podľa § 54 odsek 3 Trestného zákona s a u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon tohto
trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody 2 (dva) mesiace. Obžalovaná B..
L. E. podľa § 221 odsek l Trestného zákona s použitím § 53 odsek 2 písmeno a/, odsek 3 Trestného
zákona, § 54 odsek 1 Trestného zákona peňažný trest 6 000 (šesťtisíc) Sk, čo po prepočítaní podľa
§ 438b Trestného zákona účinného od 01.01.2006 predstavuje čiastku 199,16 eur. podľa § 54 odsek

2 Trestného zákona vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 54 odsek 3 Trestného
zákona sa u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný
trest odňatia slobody 1 (jeden) mesiac. Podľa § 256 Trestného poriadku s a odvolanie poškodenej G.
T. z a m i e t a. V dôvodoch rozsudku odvolací súd poukázal na to , že pri skúmaní výroku o treste,odvolací súd zistil, že okresný súd nevyhodnotil dôsledne všetky kritériá rozhodné pre určenie druhu
trestu, jeho výmery a účelu tak, ako to predpokladajú ustanovenia § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zák .
Nedostatočne prihliadol najmä na osoby oboch obžalovaných, následky činu a okolnosti, za ktorých boli

skutky spáchané. Neprihliadol najmä na dlhé časové obdobie, ktoré uplynulo od spáchania skutkov a
skutočnosť, že počas tohto obdobia obžalovaní žili riadnym životom. Preto sa uloženie trestu odňatia
slobody aj keď na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby a jeho podmienečné odloženie, sa javí byt'
ako neprimerane prísny a na splnenie účelu trestu tak ako to predpokladá ustanovenie § 23 odsek l
Tr. zák. bude postačovať uloženie trestu peňažného a to v prípade oboch obžalovaných. Krajský súd

preto za zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste u oboch obžalovaných uložil obžalovanému
B.. C. E. úhrnný peňažný trest 10.000,- Sk, čo predstavuje 331,94 eur a obžalovanej B.. L. E. peňažný
trest 6.000,- Sk, čo predstavuje 199,16 eur, za ; súčasného uloženia náhradného trestu odňatia slobody
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ ide o odvolanie poškodenej G. T., súd prvého
stupňa sa v adhéznom konaní riadil striktne ustanovením § 228 odsek 1 Tr. por., keď obžalovaných
zaviazal k povinnosti nahradiť poškodenej škodu vo výške 5.340,- Sk, čo zodpovedá 177,28 eur, pretože

táto škoda bola poškodenou riadne a včas uplatnená a riadne dokladmi preukázaná a to konkrétne
určením bodov bolestného za zranenie utrpená dňa 28.03.2000, hodnotu bodu súd prvého stupňa
určil správne v súlade s vyhláškou MS SR č. 437/2004 Z.z. Pokiaľ ide o ostatné nároky poškodenej
ani jeden z uplatnených nárokov poškodenej nebol uplatnený riadne, nakoľko dôvodnosť uplatnených
nárokov nebola poškodenou preukázaná. Požiadavka zistiť skutkový stav platí aj pre rozhodovanie

v otázke súvisiacej s výškou škody spôsobenej trestným činom. Preto zistiť presnú výšku uplatnenej
škody zo strany poškodenej vyžaduje ďalšie a vzhľadom na množstvo uplatnených nárokov aj rozsiahle
dokazovanie, ktoré v danom prípade presahuje potreby trestného stíhania a opätovne by ho podstatne
pretiahlo. V prípade uplatneného nároku za trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní nejde o škodu
priamu, ide o škodu následnú a preto pre rozhodnutie o tejto časti nároku by bolo potrebné vykonať

ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania. Postup súdu prvého stupňa podľa § 229
odsek 2 Tr. por., ktorým poškodenú zo zvyškom jej nároku odkázal na konanie o občianskoprávnych
veciach považuje preto krajský súd za vecne správny a zákonný a odvolanie poškodenej preto podľa §
256 Tr. por. zamietol ako nedôvodné. Splnomocnenec poškodenej JUDr. E. na verejnom zasadnutí dňa
14.6.2012 uviedol „ pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia tieto činia 1 314,04 eur, taktiež sa pripájam

k dôvodom odvolania, ktoré podala sama poškodená“. Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní
I. ÚS XX/XXXX-XX dňa 27.5.2010 rozhodol: Základné právo G. T. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 38 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom

pod sp. zn. 1T XX/XX p o r u š e n é b o l o . Okresnému súdu Komárno prikázal, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. lT XX/XX konal bez zbytočných prieťahov. G. T. priznal finančné zadosťučinenie v sume
2.000.-eur (slovom dvetisíc eur), ktoré bol Okresný súd Komárno povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu. Ústavný súd v odôvodnení v ods. 17 uviedol: Napokon sa ústavný
súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom treba uviesť, že ústavný súd sa

zaoberal nielen tvrdením sťažovateľky, ale vychádzal z komplexného posúdenia priebehu doterajšieho
konania s prihliadnutím na obsah obžaloby, relevantnú právnu úpravu, ako aj doterajšiu celkovú dĺžku
konania. V ods. 20 uviedol: V okolnostiach prípadu, keď v predmetnom trestnom konaní od podania
obžaloby okresnému súdu proti obžalovaným uplynulo 7 rokov, ústavný súd konštatoval, že okresný súd
nebral do úvahy skutočnosť, že sťažovateľka bola a je v celom priebehu trestného konania na základe

uvedeného postupu tohto štátneho orgánu v stave dlhodobej právnej neistoty. V ods. 21. Uviedol:
Napokon si ústavný súd nemohol nevšimnúť, že okresný súd vo vyjadrení samotného jeho predsedu
priznal oprávnenosť sťažnosti, a tým aj prieťahy v konaní „ ... okrem ... od podania jej podnetu dňa 26.
mája2007do24.februára2010,kedybolavecodňatáapridelenánarozhodnutieinémusudcovi“.Vods.
22 uviedol : Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného

súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) a práva podľa čl. 6 ods. l dohovoru. Z týchto dôvodov ústavný súd
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku v bode 1 tohto nálezu. v ods. 26 uviedol : Podľa názoru
ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl.
41dohovorupriznávasozreteľomnakonkrétneokolnostiprípadu.Vzhľadomnadoterajšiucelkovúdĺžku
trestného konania pred súdom (7 rokov), berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, najmä význam
uplatňovaného nároku pre sťažovateľku, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutiaústavného súdu právoplatne skončené, a s prihliadnutím na správanie sťažovateľky (bod 16) ústavný
súd považoval priznanie sumy 2.000.- eur za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4
zákona o ústavnom súde. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku v

bode 3 tohto nálezu.

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinný od 1.1.2011 do 31.12.2012 (ďalej aj zákon o zodpovednosti
za škodu) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

12.Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o zodpovednosti za škodu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru

13.Podľa § 5 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní

14.Podľa § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným

orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

15.Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu Štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

16.Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu Uhrádza sa skutočná škoda a

ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä
na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

17.Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom, je v sústave práva zaradená do občianskoprávneho zodpovednostného systému; ide
o občiansko-právnu zodpovednosť osobitného druhu upravenú samostatným zákonom. Ide o
zodpovednosť objektívnu bez zreteľa na zavinenie, nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi
vzniku tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup okresného súdu,

existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej mocí alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré predpoklady musia byť všetky splnené
kumulatívne, sú:
- nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup

- existencia škody
- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom a škodou
- skutočnosť, že škoda nebola spôsobená orgánom územnej samosprávy pri výkone samosprávy.Najvyšší súd Slovenskej republiky tieto predpoklady ešte rozšíril vo svojom uznesení XCdo XX/XXXX
zo dňa 20.3.2012, kde okrem iného uviedol, že: „pre vznik nároku na náhradu škody treba preukázať
existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti. Teda samotná existencia škody ešte takúto

zodpovednosť nezakladá. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
1) subjekt (orgán štátu)
2) predmet (nezákonným rozhodnutím porušený právny vzťah),
3) správanie subjektu (jeho rozhodnutie),
4) výsledok spočívajúci v škode,

5) príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou) a
6) protiprávnosť - nezákonnosť

Pre vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. Poškodený
musí využiť možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie a musí ísť o rozhodnutie právoplatné, pretože
len právoplatné rozhodnutie zak1adá zodpovednosť.“ Nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci

alebo jeho nesprávny úradný postup, prípadne protiprávny úkon musí byť priamou, bezprostrednou a
nesprostredkovanou príčinou škody (bez ohľadu na to, či ide o skutočnú škodu, alebo ušlý zisk); nestačí,
ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa
zákona č. 58/1969 Zb, resp. zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo

a nesprostredkovane spôsobená práve (iba) týmto rozhodnutím alebo postupom. Zodpovednosť totiž
nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť
pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. To že
vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť (bezpečne preukázaný) a bezprostredný už konštatoval
dokonca aj Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. I. O.). Otázka

príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. Zhodne s vyššie uvedeným vyložil
pojem „príčinná súvislosť“ Najvyšší súd SR aj v rozsudku z 28. Októbra 2010, Sp. zn. 3 Cdo XXX/
XXXX, ktorý síce nebol vydaný v právnej veci uplatňovania práva na náhradu škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci, no aj z neho je zrejmý ustálený výklad' pojmu „príčinná súvislosť“ v rozhodovacej
praxi súdov Slovenskej republiky vo veciach uplatňovania nároku na náhradu škody. Najvyšší súd SR

taktiež konštatoval, že pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť; príčinná
súvislosť' musí byť vždy s istotou preukázaná (bezpečne zistená), pričom dôkazné bremeno zaťažuje
poškodeného (Rozsudok NS SR XCdo XXX/XXXX). V právnej náuke sa uvádza, resp. zdôrazňuje, že je
to žalobca, kto musí preukázať v konaní existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za (vrátane
existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou) a nie žalovaný musí preukazovať,

že za škodu nezodpovedá. To znamená, že existenciu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci,
ako aj existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou (eventuálne nemajetkovou ujmou) musí preukázať
žalobca.
18.Zákonodarca(vsnahepostihnúťčomožnonajväčšíokruhpochybeníorgánuverejnejmociprivýkone

verejnej moci) z toho istého dôvodu, kvôli ktorému nevymedzil „nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej
moci“, nepristúpil ani k definícii „nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci“, a prenechal tak
poleprávnejvedeajudikatúre;zákonodarcavzákoneč.514/2003Z.z.len príkladomuviedolpochybenia
orgánu verejnej moci, ktoré spadajú pod „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“. Ako príklady
nesprávneho úradného postupu zákonodarca uvádza porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní.

19.Zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinuje pojem „nezákonné rozhodnutie“. V legislatívnom zámere zákona
ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci sauvádzaže„nezákonnýmrozhodnutím

možno rozumieť rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej
republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou
je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným
orgánom. Definícia nezákonného rozhodnutia spravidla ani nie je potrebná, keďže súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím, ktorým príslušný orgán zrušil alebo zmenil pre nezákonnosť

rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým bola škoda spôsobená. Ak teda bolo určité rozhodnutie
orgánu verejnej moci zrušené alebo zmenené, takéto rozhodnutie je potrebné považovať za rozhodnutie
nezákonné - špecifickým prípadom je zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy v rámci správneho
súdnictva z dôvodu nepredloženie spisového materiálu správnemu súdu. Rozhodnutím orgánu verejnejmoci sa rozumie rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní resp. civilnom sporovom konaní,
civilnom mimo sporovom konaní, správnom súdnom konaní, v správnom konaní alebo v trestnom
konaní. Nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže založiť tak rozhodnutie

orgánu verejnej moci vo veci samej, ako aj rozhodnutie procesnej povahy (napr. rozhodnutie o prerušení
konania), rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré má konštitutívny charakter, ako aj rozhodnutie
deklaratórneho charakteru.

20.Za nesprávny úradný postup orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci teda nemožno považovať

pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán, resp. orgán verejnej moci pred svojím
rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku toho je rozhodnutie
nesprávneanemalobyťvydané,prípadnežemalobyťvydanéneskôr,vinejpodobečizainýchokolností
(Rozsudok NSSR XCdo XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX).
21. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci môže byť
daná len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola spôsobená právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej

moci- výnimku z tohto pravidla potom upravuje §6 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa
dôvodovejsprávykzákonuč.514/2003Z.z.,presnejšiekjeho§6návrhzákonastanovilvovšeobecnosti
tri základné podmienky, pri splnení ktorých možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej
protiprávnym, resp. nezákonným rozhodnutím, a to:
- protiprávnosť rozhodnutia

- právoplatnosť rozhodnutia.
- vyčerpanie opravných prostriedkov
22.Autentický výklad zákona č.514/2003 Z.z. je teda pokiaľ ide o požiadavku právoplatnosti rozhodnutia
orgánu štátu ako jednu z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu jednoznačný. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

orgánu štátu môže teda založiť len také rozhodnutie orgánu štátu, ktoré nadobudlo právoplatnosť,
pričom základom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu je len
tá časť rozhodnutia, ktorá nadobudla, právoplatnosť. Nemožno sa teda domáhať nároku na náhradu
škody z titulu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ako to už bolo naznačené, výnimku z
pravidla, že zodpovednosť za škodu pôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže založiť len

právoplatné rozhodnutie, upravuje § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. - ide o prípady, keď bola škoda
spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť;
ďalšia výnimka zo spomínaného pravidla je uvedená v § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. - ide o
prípady, keď škoda je spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, ktorým orgán verejnej moci
prekročil svoju právomoc.

23.Je nesporné, že škoda môže vzniknúť aj v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia orgánu štátu,
ktorébudezrušenéskôr,akonadobudneprávoplatnosť- vtomtoprípadejevšakpotrebnézodpovednosť
štátu za škodu, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s vydaním takéhoto rozhodnutia, posudzovať
podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nie podľa ustanovení toho istého zákona o zodpovednosti
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Akékoľvek úvahy o vylúčení zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, ktoré bolo zrušené skôr, ako nadobudlo právoplatnosť,
sú neprijateľné - všimnime si opäť slová dôvodovej správy k návrhu na vydanie zákona o ručení
za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci z roku 1930: „takisto zostáva nárok na náhradu škody

zachovaný, kedy napriek priaznivému výsledku opravných prostriedkov zostáva škoda alebo zvyšok
škody neodvrátený“.

24.Súd v konaní o nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
nie je oprávnený skúmať ako predbežnú otázku zákonnosť rozhodnutia, ktorým mala byť spôsobená

škoda. Podľa Najvyššieho súdu SR, „všeobecné súdy nie sú oprávnené mimo rámca správneho
súdnictva skúmať vecnú správnosť správnych aktov vydaných príslušným orgánom“ (Rozsudok
Najvyššieho súdu SR G. XX/XX)

25.Pokiaľ rozhodnutie, ktorým mala byť spôsobená škoda, nie je príslušným orgánom zrušené,

platí prezumpcia jeho správnosti. Ako sa vyjadril Najvyšší súd SR vznik zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu predpokladá zistenie, že rozhodnutie bolo
nezákonné, a odstránenie (zrušenie) nezákonného rozhodnutia, lebo inak by sa súčasnou existenciou
nezákonného rozhodnutia a rozhodnutia priznávajúceho zodpovednostný nárok na základe jehonezákonnosti vytvoril nekonsolidovaný právny stav (rozsudok Najvyššieho súdu SR XCdo/XXX/XXXX
zo dňa XX.X.XXXX)

26.Z opačného uhla pohľadu súd v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu štátu taktiež nie je oprávnený skúmať zákonnosť rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené rozhodnutie orgánu štátu, ktorým mala byť škoda spôsobená; súd si však v tomto konaní musí
uvedomiť, že zrušenie rozhodnutia orgánu štátu, ktorým mala byť spôsobená škoda, nemusí nevyhnutne
znamenať, že príslušný orgán mal vydať rozhodnutie v prospech toho, kto si v tomto súdnom konaní

uplatňuje právo na náhradu škody.

27.Pokiaľ ide o požiadavku vyčerpania riadnych opravných prostriedkov podľa osobitných predpisov
proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, ktorým mala byť škoda spôsobená, okruh riadnych opravných
prostriedkov vyplýva z právnych predpisov, ktoré upravujú konanie, v ktorom bolo vydané predmetné
rozhodnutie. Riadnym opravným prostriedkom sa rozumie spravidla opravný prostriedok proti

neprávoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej moci - napríklad odvolanie.

28.Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk a za určitých okolností aj
nemajetková ujma; pojmy „škoda“ a „ušlý zisk“ však tento právny predpis bližšie nevymedzuje. V judikáte
R 55/71 sa skutočná škoda vymedzuje ako zmenšenie majetku, resp. úbytok majetku poškodeného,

ktorý už nastal, s tým, že predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predošlého
stavu, prípadne na vyváženie dôsledkov vyplývajúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu veci do predošlého
stavu. V súdnej praxi bol vyslovený právny názor, podľa ktorého „škoda majetku poškodeného vznikne
až zaplatením pohľadávky, a nie jej vznikom prípadne okamihom jej splatnosti“

29.Ušlý zisk sa obvykle vymedzuje ako ujma spočívajúca v tom, „že u poškodeného nedošlo v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný
beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom
aktív, ako je to pri skutočnej škode), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom
iba. Pravdepodobnosť rozmnoženia majetku., lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom

behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne
očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej
udalosti).“ (uznesenie NS SR XCdo XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX) Ak sa fyzická osoba alebo právnická
osoba domáha práva na náhradu ušlého zisku, musí preukázať, že predmetný zisk by mohla reálne
dosiahnuť, ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo k jeho

nesprávnemu úradnému postupu.

30.Existenciu škody musí preukázať ten, kto tvrdí, že bol poškodený nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

31.Pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy, obdobne ako pre vznik práv a na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, je nevyhnutné, aby boli súčasne naplnené tri základné predpoklady, ktorými sú nezákonné
rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia nemajetkovej ujmy
a kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho

nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy; v prípade nemajetkovej ujmy musí byť,
navyše, zrejmé, že samotné konštatovanie porušenia práva je nedostačujúce. Podľa právneho názoru
Ústavného súdu ČR, v prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nepostačí tvrdiť prieťahy v konaní
a ),primeranosť nároku“; existencia (imateriálnej) ujmy a príčinná súvislosť medzi ňou a nesprávnym
úradným postupom musí , byť tvrdená a preukázaná (uznesenie Ústavného súdu ČR III. ÚS XXX/XX zo

dňa XX.X.XXXX). V rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. mája 2013, sp. zn. XX Co/XXX/
XXXX „Poškodený je povinný vznik škody na svojej strane preukázať a v konaní o nároku na náhradu
škody tak práve na navrhovateľovi leží dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla. Aby bol splnený tento
zákonný predpoklad, musí škoda existovať najneskôr v čase, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje.
Aj pre rozhodovanie súdu o nároku na náhradu škody, resp. aj ušlého zisku totiž platí § 154 OSP, ktoré

stanovuje, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. To znamená, že rozhodujúci je
skutkový stav, aký je v čase, kedy súd vyhlasuje svoje rozhodnutie a nie stav, ktorý s väčšou alebo
menšou pravdepodobnosťou v najbližšej budúcnosti nastane. Ak neexistuje škoda, resp. ušlý zisk v
čase rozhodovania súdu o uplatnenom nároku na jeho náhradu, bol nárok uplatnený predčasne, čo máza následok zamietnutie žaloby bez toho, aby bolo nutné zaoberať sa splnením ďalších predpokladov
zodpovednosti za škodu (pozri aj rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 25 Cdo XXXX/XXXX)“.

32.Je teda zrejmé, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy možno priznať len v súvislosti s nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ak bolo nezákonné
rozhodnutie orgánu verejnej moci vydané alebo ak k nesprávnemu úradnému postupu orgánu verejnej
moci došlo po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. aj to len vtedy, ak nemajetková
ujma vznikla v príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej mocí alebo jeho

nesprávnymúradnýmpostupom,pričomnestačílentvrdenie,ženemajetkováujmavznikla;nemajetková
ujma a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom musia byť preukázané (uznesenie Ústavného súdu ČR III. ÚS XXX/XX zo dňa
XX.X.XXXX).

33. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodu je otázkou

skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu
príčinná súvislosť je alebo nie je. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci
vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má
byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam
otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve

vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je
protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť.
Aknesprávnymúradnýmpostupomalebonezákonnýmrozhodnutím(prisplnenízákonomustanovených
podmienok na úspešnosť uplatnenia náhrady škody), ktoré je potrebné charakterizovať ako príčinu, má
byťspôsobenýnásledok -škoda,musíichspájaťpríčinnásúvislosť,ktoráakbychýbala,štátbynemohol

niesťobjektívnuzodpovednosťzamajetkovúujmuvyjadriteľnúvpeniazoch.(uznesenieÚstavnéhosúdu
SR z 13. Októbra 2009, sp. zn. III. ÚS XXX/XX).

34. „ Pokiaľ ide o predpoklad príčinnej súvislosti, považuje dovolací súd za potrebné pre účely ďalšieho
konaniauviesť,žekauzálnynexusjepodstatnýmprvkomzodpovednostnejskutkovejpodstaty.Vyžaduje

sa, aby nezákonné rozhodnutie a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť,
sled), teda aby nezákonné rozhodnutie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom
tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existenciu;
príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto
nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody

spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmôžebyťlentakénezákonnérozhodnutie,bezktoréhobyškodný
následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non), či by škodlivý následok nastal
bez nezákonného rozhodnutia. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2013, sp. zn. 6 V. XXX/XXXX).“

35. „V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť, že o vzťah príčinnej súvislosti ide,
ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo
vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda ak je preukázané, že nebyť nezákonného rozhodnutia,
ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká,
príčinou škody môže byť len tá skutočnosť, že bez nej by škodný následok nevznikol. Pritom nemusí

isť o príčinu jedinú, stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého
odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. marca 2012, sp. zn.
7 V. XX/XXXX)“
36. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané , že žalobný návrh žalobkyni je
nedôvodný. Žalobkyňa v návrhu označila v časti nesprávneho úradného postupu, že súdy konali

neefektívne, neúčinne, zmätočne a bez rešpektovania garantovaných práv poškodenej, pritom v
primeranej lehote nerozhodli čo sa týka trestu a čo sa týka zákonných nárokov poškodenej vôbec.
Uloženie trestu je v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činov pre spoločnosť alebo k pomerom
páchateľov (ktoré sa ani neskúmali) a aj preto je uložený druh trestu v zrejmom rozpore s účelom
trestu. Súdy viac rokov trávili s tým, aby obžalovaným zabezpečili obhajcu alebo náhradného obhajcu,

čím došlo nielen k prieťahom v konaní ale nedošlo k rozhodnutiu v primeranej lehote - bez ohľadu na
obsah rozhodnutí. Uvedeným nesprávnym postupom a nezákonným rozhodnutím došlo v konaniach
1T XX/XXXX v spojitosti s konaním 4 To XX/XXXX, prieťahom v konaní a to po vydaní nálezu
Ústavného súdu dňa 27.10.2010. Tu poukázala na sťažnosť žalobkyne v trestnom konaní 4To XX/XXXX zo dňa 9.5.2012 v postavení ako poškodená a že nebolo do dnešného dňa rozhodnuté o
trovách, ktoré poškodenej vznikli pribratím splnomocnenca. Súd v tejto časti prvom rade poukazuje
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní I. ÚS XX/XXXX-XX dňa 27.5.2010, ktorom

rozhodnutí ústavný súd konštatoval zbytočný prieťah v predmetnom konaní v trvaní 28 mesiacov a
súčasne prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Súd v plnej miere sa
stotožňuje s konštatovaním ústavného súdu, z uvedeného dôvodu sa k nesprávnemu úradnému
postupu okresného súdu v konaní 1T XX/XXXX do dňa rozhodnutia ústavného súdu t.j. 27.5.2010
vyjadrovať nebude ale poukazuje na odôvodnenie citovaného rozhodnutia. V ďalšom období v časti

nesprávneho úradného postupu súd poukazuje na jednotlivé úkony okresného súdu po pridelení veci
sudcovi JUDr. N. L.-H. dňa 6.7.2010. Jedná sa o určeniu termínu hlavného pojednávania na deň
23.9.2010, ktoré bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti obhajcu obžalovaných na deň 26.10.2010,
ktoré bolo odročené na 9.12.2010. Predmetné pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu
námietky zaujatosti poškodenej voči konajúcemu sudcovi. Nový termín pojednávania bol určený na
deň 20.5.2011, ktorý bol odročený na 10.6.2011. Nový termín bol určený na deň 21.9.2011, ktorý bol

odročený na deň 28.10.2011, kedy bol vo veci vyhlásený rozsudok. Z vyššie popísaných úkonov súdu
vyplýva, že sudca vo veci konal plynule v záujme rozhodnúť vec v čo najkratšej lehote. Z uvedeného
dôvodu súd v období od 27.5.2010 do právoplatného skončenia veci zbytočný prieťah v konaní nezistil.
V ďalšej časti nesprávneho úradného postupu, a to že uloženie trestu je v zrejmom nepomere k
stupňu nebezpečnosti činov pre spoločnosť alebo k pomerom páchateľov (ktoré sa ani neskúmali) a

aj preto je uložený druh trestu v zrejmom rozpore s účelom trestu, súd v prvom rade poukazuje na
odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorý poukázal na to, že pri skúmaní výroku o treste,
odvolací súd zistil, že okresný súd nevyhodnotil dôsledne všetky kritériá rozhodné pre určenie druhu
trestu, jeho výmery a účelu tak, ako to predpokladajú ustanovenia § 23 ods. 1 a §31 ods. 1 Tr. zák.
Nedostatočne prihliadol najmä na osoby oboch obžalovaných, následky činu a okolnosti, za ktorých boli

skutky spáchané. Neprihliadol najmä na dlhé časové obdobie, ktoré uplynulo od spáchania skutkov a
skutočnosť, že počas tohto obdobia obžalovaní žili riadnym životom. Preto sa uloženie trestu odňatia
slobody aj keď na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby a jeho podmienečné odloženie, sa javí byt'
ako neprimerane prísny a na splnenie účelu trestu tak ako to predpokladá ustanovenie § 23 odsek
l Tr. zák. bude postačovať uloženie trestu peňažného a to v prípade oboch obžalovaných. Z vyššie

uvedeného nevyplýva záver o nesprávnom úradnom postupe nakoľko „ Ak výsledkom nesprávneho
úradného postupu je rozhodnutie, ktoré bolo následne zrušené pre nezákonnosť, zrušené rozhodnutie
konzumovalo dôsledky nesprávneho úradného postupu, a teda nevznikli dva rôzne tituly na náhradu
škody. Škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom (§ 18 zákona číslo 58/1969 Zb.) musí byt'
vyvolaná inou ako rozhodovacou činnosťou zodpovedného orgánu ( rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 18. augusta 2009, sp. zn. 13 Co XXX/XXXX). V ďalšej časti nesprávneho úradného postupu,
ktorú žalobkyňa zdôvodnila tým, že súdy viac rokov trávili s tým, aby obžalovaným zabezpečili obhajcu
alebo náhradného obhajcu, čím došlo nielen prieťahom v konaní ale nedošlo k rozhodnutiu v primeranej
lehote - bez ohľadu na obsah rozhodnutí, súd poukazuje na obdobie po vydaní nálezu t.j. 27.5.2010.
Odvolací súd odročil pojednávanie na deň 10.5.2012 z dôvodu, žiadosti obžalovaných , aby si mohli

zvoliť nového obhajcu z toho dôvodu, že dňa 02.05.2012 sa dozvedeli, že ich obhajkyňa JUDr. F. bola
vzatá do väzby a za ten krátky čas si nemali možnosť zvoliť nového obhajcu. Nové pojednávanie bolo
určené na deň 14.6.2012. Namietaný úkon odvolacieho súdu nevykazuje znaky nesprávneho úradného
postupu, nakoľko pojednávanie bolo odročené iba v jednom prípade, pritom sa jednalo o objektívnu
prekážku na strane obhajkyne obžalovaných, a predmetný úkon odvolacieho súdu bolo v záujme

zachovania práva na obhajobu obžalovaným. V ďalšej časti nesprávneho úradného postupu, ktorú
žalobkyňa zdôvodnila tým, že postupom súdu, ktorým do dnešného dňa napriek ustanoveniu Zákona
č.158/1992 resp. aktuálne platného trestného poriadku nebolo do dnešného dňa rozhodnuté o trovách,
ktoré poškodenej vznikli pribratím splnomocnenca, hoci za trestný poriadok túto povinnosť stanovuje
súdu ako obligatórnu v prípade, že je poškodenému aspoň z časti priznaný nárok na náhradu škody

v trestnom konaní, pričom aktuálne trestný poriadok umožňuje súdu rozhodnúť o uložení povinnosti
nahradiť trovy vzniknuté pribratím splnomocnenca aj v prípade, že nárok na náhradu škody nepriznáva,
súd v prvom rade poukazuje na výrok rozsudku odvolacieho súdu 4 To XX/XXXX zo dňa 14.6.2012,
ktorým odvolanie poškodenej G. T. zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odvolací súd v prípade
uplatneného nároku za trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní nakoľko nejde o škodu priamu,

ide o škodu následnú a preto pre rozhodnutie o tejto časti nároku by bolo potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania, postup súdu prvého stupňa podľa § 229 odsek
2 Tr. por., ktorým poškodenú zo zvyškom jej nároku odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach
považoval krajský súd za vecne správny a zákonný a odvolanie poškodenej preto podľa § 256 Tr. por.zamietol ako nedôvodné. Súd poznamenáva, že splnomocnenec poškodenej JUDr. E. na verejnom
zasadnutí dňa 14.6.2012 síce uviedol, že pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia tieto činia 1.314,04 eur,
taktiež sa pripája k dôvodom odvolania, ktoré podala sama poškodená, avšak uplatnenie tohto nároku

vyžadujepresnúšpecifikáciuzakýchúkonovavakejsumepozostávajútrovysplnomocnenca.Pretosúd
považuje rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým poškodenú zo zvyškom jej nároku odkázal na konanie
o občianskoprávnych veciach za správny, a ako taký nevykazuje znaky nesprávneho úradného postupu
ani nezákonného rozhodnutia. Žalobkyňa svoje nároky je oprávnená si uplatniť v občianskoprávnom
konaní.

37.S poukazom na absenciu žalobkyňou tvrdených nezákonných rozhodnutí a žalobkyňou tvrdeného
nesprávneho úradného postupu, ale aj absenciu preukázania vzniku škody, vzniku ušlého zisku a vzniku
nemajetkovejujmy,akonevyhnutnýchpredpokladovzodpovednostištátupodľazákonač.514/2003Z.z.,
žalobkyni nevznikol ani nárok na náhradu škody a ušlého zisku a ani na nemajetkovú ujmu v peniazoch v
zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Rovnako ako pri nároku na náhradu škody je poškodený povinný

nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa
zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy a je povinný tvrdiť a preukázať príčinnú súvislosť
medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a nemajetkovou ujmou. V danom prípade žalobkyňa
ani nešpecifikovala obdobie, kedy a ako jej ujma vznikla a ako sa ujma prejavila. Žalobkyňa v konaní
ani nepreukázala vznik ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého existencia musí byť preukázaná

nad všetky pochybnosti, ani jej závažnosť, či okolnosti vzniku, nepreukázala ani následky tvrdenej ujmy,
a tak neuniesla dôkazné bremeno. V danom prípade teda súd poukazujúc najmä na tú skutočnosť,
že žalobca v konaní nepredložil také prostriedky procesného útoku, neuviedol také skutkové tvrdenia
a vykonaným dokazovaním nebol preukázaný tak skutkový stav veci, že by preukázal žalobca vznik
škody a spolu s tým i príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním (t.j. nesprávnym

úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím), nepreukázal splnenie podmienok na vznik nároku
na náhradu škody, a najmä z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol. V neposlednom rade súd
poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní I. ÚS XX/XXXX-XX dňa 27.5.2010,
v ktorom žalobkyni priznal finančné zadosťučinenie vo výške 2.000.- eur. Pri určení výšky primeraného
finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so
zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku trestného konania pred
súdom (7 rokov), berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, najmä význam uplatňovaného nároku pre
sťažovateľku, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne
skončené, a s prihliadnutím na správanie sťažovateľky (bod 16) ústavný súd považoval priznanie sumy

2.000.- eur za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Z týchto
dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku v bode 3 tohto nálezu.

38. Súd tiež poukazuje na závery rozsudku Krajského súdu v Nitre 25 Co XX/XXXX zo dňa 13.10.2010
v ktorom odvolací súd konštatoval, že „ Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v tomto smere je

absolútne nepostačujúci len odkaz na jednotlivé články Ústavy SR tak, ako to učinila žalobkyňa. Tieto
len vymenúvajú vo všeobecnosti práva občanov, ktoré im ústava zaručuje, pri ich porušení a s tým
spojeným morálnym zadosťučinením však je potrebné vychádzať zo závažnosti následkov, tak ako sa
tieto konkrétne prejavili u jednotlivých poškodených“.

39. S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobkyni nevznikol nárok
ani na náhradu škody a ani nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona z
tvrdeného zodpovednostného vzťahu.

40. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP procesne úspešnej žalovanej priznal podľa § 255 ods. 1

CSP 100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.