Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200483
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200483.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu

JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: MARIOL KN s.r.o., so sídlom
P. Pazmáňa 50, Šaľa, IČO: 36 738 913, zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Kuttnerovou, Kozačeka
2003/40, Zvolen proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/195485/2014/5057 zo dňa
22.4.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.7.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. 1100305/1/195485/2014/5057 zo dňa 22.4.2014, ktorým tento potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno č. 9410402/5/207393/14/Rig zo dňa 20.1.2014, ktorým
správca dane postupom podľa § 68 ods. 6 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platiteľovi dane (žalobcovi) určil
rozdiel v sume 20 271,81 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 a
súčasne znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 zo

sumy 60 333,45 eur na sumu 40 063,64 eur. Súčasne žalobca žiadal zrušiť i prvostupňové rozhodnutie
a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalobu odôvodňoval nedostatkami v procesnom postupe správcu dane, ktorý od začiatku výkonu
daňovej kontroly, bez zákonného dôvodu nedodržiaval stanovené lehoty a ani správny úradný postup.
V tejto súvislosti namietal, že správca dane nerešpektoval príslušné platné právne predpisy, keď
nesprávne aplikoval ustanovenia daňového poriadku príslušné pre daňové konanie na daňovú kontrolu,

a to ust. § 61 v spojení so znením ust. § 46 ods. 10 zák.č. 563/2009 Z.z. v súvislosti s prerušením daňovej
kontroly, keď sa domnieval, že na základe vyššie uvedených ustanovení je oprávnený „daňovú kontrolu
prerušiť“. Poukázal na to, že správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly,
čím porušil ust. § 46 ods. 10 zák.č. 563/2009 Z.z., ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti v daňovom
konaní. Za tohto stavu mal za to, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol
z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní
nemožno použiť (a contrario § 24 ods. 4 veta prvá daňového poriadku). Uviedol, že celé daňové konanie

je zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením, vychádza tak zo skutočností
zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto skutočnosti považoval
rovnako za nezákonné, a to s poukazom aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 24/2010 z 29.
júna 2010. Ďalej namietal, že správca dane dôkazy hodnotil v rozpore s u st. § 3 ods. 3 zák.č. 563/2009Z.z., nakoľko neprihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom žalobca mal za preukázané, že vo
všetkých predložených dokumentoch boli splnené všetky podmienky na oslobodenie od dane, tak ako to
predpokladáust.§43zák.č.222/2004Z.z.vzneníplatnomvčaseuskutočneniakontrolovanéhoplnenia.

Pokiaľ teda preukázal zákonnými dokladmi, na základe ktorých je možné uplatniť právo na odpočet
dane z pridanej hodnoty, tak žalovaný mal povinnosť ako aj prvostupňový správca dane vyhodnotiť
ich podľa ich obsahu a pokiaľ neboli v konaní zistené skutočnosti, ktoré vyvracajú pravdivosť obsahu
žalobcom predložených zákonných dokladov, bolo povinnosťou konajúcich daňových orgánov tento
fakt pomenovať a objektívne preukázať, keď takýto záver je zhodný s judikatúrou Súdneho dvora EÚ

(rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 21.6.2012 C-80/11 a C-142/11). V tejto súvislosti uviedol, že správca
dane za jediný relevantný dôkaz považoval odpovede na zaslané žiadosti v rámci medzinárodnej
výmeny daňových informácií, pričom prihliadal iba na skutočnosti svedčiace v neprospech žalobcu,
pričom správca dane nepreukázal protiprávne uplatnenie nároku žalobcu na vrátenie nadmerného
odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2011. Ďalej uviedol, že rozhodnutie prvostupňového
daňového orgánu trpí právnymi - tak procesnými ako aj hmotnoprávnymi vadami a vecnými vadami,

pričom žalovaný sa pri vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia neriadil v plnom rozsahu svojou
zákonnou povinnosťou, ktorú mu ukladá zák.č. 563/2009 Z.z., a to ust. § 74 a nasl. a neskúmal konanie
správcu dane podľa § 73 a nasl., nevysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu. Žalobca bol preto
rozhodnutiamisprávnychorgánovukrátenýnasvojichprávachaprávomchránenýchzáujmoch,keďobe
rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nedostatočne zisteného skutkového

stavu z nesprávneho hodnotenia zistených skutočností.

Okrem toho poukázal na to, že žalovaný sa vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí stotožnil s
protiprávnym konaním správcu dane, a to bez riadneho odôvodnenia, a preto považoval rozhodnutie
tak prvostupňového daňového orgánu ako aj žalovaného za nepreskúmateľné, pre rozpor výroku s

odôvodnením.

Žalobca spochybnil i právo žalovaného vykonať daňovú kontrolu a vyslovil pochybnosť, či bola vykonaná
v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov. Podľa jeho názoru daňovú kontrolu nemožno začať
samovoľne a „námatkovo“, keď v tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS

1835/07, podľa ktorého výkonom daňovej kontroly dochádza k narušeniu autonómnej sféry jednotlivca
tým, že zákon a tiež správca dane určujú daňovému subjektu celý rad povinnosti, preto je potrebné,
aby takéto obmedzenia mali vopred jasný a zrozumiteľný dôvod, zakladajúci legitimitu pre takéto
obmedzenie. Ospravedlniteľným dôvodom ale nemôže byť iba formulácia, že daňová kontrola bola
vykonaná v záujme štátu na výbere daní bez toho, aby existovali konkrétne skutočnosti, ktoré dôvody pre

začatiedaňovejkontrolyzakladajú.Žalovanýtým,žedôvodykontrolyneuviedol,porušilzákladnézásady
zákonnosti uvedené v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a zásadu primeranosti pri správe daní. Správca dane
daňovú kontrolu začal bezdôvodne iba na základe toho, že má takúto kompetenciu, ktorou skutočnosťou
sa žalovaný nezaoberal, neskúmal, či bol dodržaný postup vyžadovaný ust. § 3 ods. 2 zák.č. 563/2009
Z.z., pričom posúdenie tejto predbežnej otázky má zásadný právny význam pre posúdenie toho, či

daňová kontrola bola vykonaná v súlade s daňovým poriadkom, či bol dodržaný zákonný postup a to aj
v spojení so začatím vyrubovacieho konania s prihliadnutím na znenie ust. § 79 zák.č. 222/2004 Z.z. v
spojení s § 85 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení zák.č. 331/2011 Z.z. .

Žalobca ďalej namietal, že daňový orgán začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na

vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2011 až dňa 21.2.2012, čo bolo až
po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, keď podľa § 79 zák.č. 222/2004 mal začať daňovú kontrolu
do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom
nadmerný odpočet vznikol, inak mal správca dane vrátiť nadmerný odpočet v tejto lehote žalobcovi,
alebo v tejto lehote začať u žalobcu daňovú kontrolu. Konajúci správca dane však žalobcovi v

zákonom stanovenej lehote nadmerný odpočet alebo jeho časť za zdaňovacie obdobie november 2011
nevrátil a daňovú kontrolu začal až dňa 21.2.2012, teda konal v rozpore s ustanovením v tom čase
platného a účinného znenia § 79 zák.č. 222/2004 Z.z., v znení zák.č. 331/2011 Z.z. (s účinnosťou
od 1.1.2012), z čoho vyplýva, že žalovaný začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2011 až po uplynutí

zákonom stanovenej lehoty. Začatú daňovú kontorlu prvostupňový daňový orgán prvýkrát prerušil
rozhodnutím č. 9410401/5/2434957/2012/Fab zo dňa 5.9.2012 z dôvodu zaslania medzinárodného
dožiadania č. 9410401/1/209577/2012/For zo dňa 7.3.2012 a č. 9410401/5/2834904/13/For zo dňa
17.6.2013 na preverenie skutočného dodania tovaru uvádzaného v predmetných dožiadaniach, pričompo prijatí odpovede v rámci medzinárodnej výmeny informácií podľa článkov 7 a 15 Nariadenia
2010/904/ES o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH správca dane
oznámením č. 9410401/5/170720/2013/For zo dňa 15.1.2013 oznámil žalobcovi, že dňa 10.1.2013

pominuli dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. Konajúci správca dane daňovú kontrolu druhýkrát
prerušil rozhodnutím č. 9410401/5/828411/2013/For dňa 4.3.2013 z dôvodu zaslania medzinárodného
dožiadania č. 9410401/5/822125/2013/For zo dňa 4.3.2013 a č. 9410401/5/8221-49/2013/For zo
dňa 4.3.2013 na preverenie zabezpečenia prepravy z dôvodu správneho určenia miesta dodania
tovaru v reťazovom obchode. Po prijatí odpovede v rámci medzinárodnej výmeny informácií konajúci

správca dane oznámením č. 9410401/5/2830194/13/For zo dňa 17.6.2013 oznámil žalobcovi, že dňa
14.6.2013 pominuli dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. K tretiemu prerušeniu daňovej kontroly
došlo rozhodnutím č. 9410401/5/2858239/13/For dňa 18.6.2013 z dôvodu zaslania medzinárodného
dožiadania č. 9410401/5/2834812/13/For zo dňa 17.6.2013 a č. 9410401/5/2834904/13/For zo dňa
17.6.2013 na preverenia prepravy tovaru z dôvodu správneho určenia miesta dodania tovaru v
reťazovom obchode, pričom po prijatí odpovede v rámci medzinárodnej výmeny informácií správca dane

oznámením č. 9410401/5/4659083/13/For zo dňa 15.10.2013 oznámil žalobcovi, že dňa 15.10.2013
pominuli dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila.

Znamená to, že daňový orgán neukončil daňovú kontrolu v zákonom stanovenej lehote, keď daňová
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie

november 2011 začala dňa 21.2.2012, pričom bola ukončená až dňa 25.11.2013, t.j. trvala 1 rok 9
mesiacov a 4 dni a teda prekročila zákonom stanovenú maximálnu dobu trvania, keď k predĺženiu lehoty
na jej vykonanie nedošlo. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že verejný orgán pri svojej činnosti
nemôže konať svojvoľne, ale svoju právomoc môže uplatňovať len na účely, ku ktorým mu bola táto
právomoc zverená a v rozsahu, v akom mu bola zverená. Poukázal preto na to, že v danom prípade

bola zo strany správnych orgánov porušená základná zásada správy daní, a to zásada primeranosti
(proporcionality), vyjadrená v ust. § 3 ods. 2 zák.č. 563/2009 Z.z., ktorá určuje správcovi dane dodržiavať
taký postup, aby pri svojej činnosti použil len také prostriedky, ktoré sú najvhodnejšie, ktoré bezdôvodne
nezaťažujú daňový subjekt nad mieru nevyhnutnú a súčasne umožňujú správne zistiť, určiť a vybrať daň.

Žalobca tiež poukázal na to, že správca dane, ani žalovaný neprihliadli na všetky dôkazy, ktoré vyšli
v daňovom konaní najavo a rozhodnutie je tak založené na skutočnostiach, pri ktorých nie je zrejmé
z akých dôkazov a zistení správca dane vychádzal, keď nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom,
neprihliadal na obsah všetkých žalobcom predložených dôkazov (potvrdené CMR, faktúry, kúpno -
predajná zmluva, výpis z účtu o zaplatení za tovar a predložené faktúry za prepravu tovaru), ktorými bolo

preukázané, že došlo k oprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane v zmysle v tom čase účinného
znenia § 43 zákona o DPH ohľadne prepravy tovaru a správne orgány v tomto smere prihliadali iba na
informácie získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktoré ale nevyhodnotili správne.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 9.9.2014 navrhol žalobu ako nedôvodnú

zamietnuť. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane mal vrátiť nadmerný odpočet do 30
dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný
odpočet vznikol, alebo v tejto lehote začať u žalobcu daňovú kontrolu poukázal na ust. § 79 ods. 1
zák.č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v roku 2011 a uviedol, že ak v zdaňovacom období vznikne
platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v

nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Poukázal ďalej na to, že ak platiteľ
nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom
období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní
od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom
nadmerný odpočet vznikol. V danom prípade žalobca v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie

obdobie november 2011 nevyznačil, že spĺňa podmienky podľa § 79 ods. 2 písm. a) až c) zák.č.
222/2004 Z.z., a preto sa správca dane v konaní riadil ustanoveniami § 79 ods. 1 a 4 zák.č. 222/2004
Z.z. v znení platnom v roku 2011. Daňové priznanie za nasledujúce zdaňovacie obdobie (december
2011) podal daňový subjekt dňa 25.1.2012, a teda dňa 26.1.2012 začala plynúť 30 dňová lehota na
vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2011. V tejto lehote dňa 21.2.2012

začal správca dane daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011. Za tohto stavu preto správca dane
neporušil ust. § 79 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a túto námietku žalobcu považoval
za neopodstatnenú. Taktiež aj námietky žalobcu týkajúce sa nezákonnosti prerušenia daňovej kontrolya prekročenia dĺžky jej trvania považoval za nedôvodné, keď správca dane rozhodnutiami o prerušení
daňovej kontroly postupoval v súlade s ust. § 61 ods. 1 písm. b) zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších
predpisov v nadväznosti na ust. § 46 ods. 10 tohto zákona z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie

spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010
o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ ide o
zaslaniejednotlivýchžiadostí,týkajúcichsazískaniainformáciívrámcimedzinárodnejvýmenydaňových
informácií, tak tieto boli požadované v súlade s čl. 7 Nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej
spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH, pričom výsledkom tohto konania mohlo byť aj potvrdenie

skutočností uvádzaných kontrolovaným daňovým subjektom. Mal preto za to, že daňová kontrola bola
prerušená zákonným spôsobom a počas jej prerušenia lehoty podľa zákona č. 563/2009 Z.z. v znení
neskorších predpisov neplynul (§ 61 ods. 5 zák.č. 563/2009 Z.z.), daňová kontrola teda trvala menej ako
1 rok od jej začatia, keď začala dňa 21.2.2012 a ukončená bola dňa 25.11.2013, a teda bola vykonaná v
súlade s ust. § 46 ods. 10 zák.č. 563/2009 Z.z. . Za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu týkajúcu
sa neoznámenia dôvodu začatia daňovej kontroly, nakoľko správca dane podľa zák.č. 563/2009 Z.z.

takúto povinnosť nemá. Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci, tak tento bol zistený v náležitom
rozsahu, každý dôkaz bol hodnotený samostatne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, z hľadiska ich
pravdivosti a preukaznej hodnoty na zabezpečenie presného, pravdivého a úplného zistenia skutkového
stavu. S jednotlivými námietkami žalobcu sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení žalobou napadnutého
rozhodnutia, a to aj v súvislosti s hodnotením dôkazov získaných od slovinskej a nemeckej daňovej

správy, ako aj čestným vyhlásením konateľa spoločnosti itm international trade marketing gmbh, p. A.
T. ako aj zdôvodnenia nevykonania výsluchu tohto svedka. Ďalej uviedol, že vykonal v rámci daňovej
kontroly úkony, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie, pričom po preskúmaní predložených dokladov požiadal o medzinárodnú výmenu daňových
informácií (konanie prerušil až do doručenia poslednej odpovede), daňový subjekt sa oboznámil s

výsledkami zisťovania a na základe toho vyzval žalobcu ako daňový subjekt na predloženie dôkazov
preukazujúcich oprávnenosť oslobodenia od dane podľa § 43 zák.č. 222/2004 Z.z. .

Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok v zmysle § 250f O.s.p. bolo vo veci vyhlásené rozhodnutie
bez nariadenia pojednávaní, postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p.. Vyhlásenie rozhodnutia bolo zákonom

stanoveným spôsobom uverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave najmenej 5 dní vopred,
rovnako bolo vyhlásenie rozhodnutia na oznámené aj na internetovej stránke MS SR.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že upovedomením zo dňa 7.2.2012
prevzatým dňa 14.2.2012 bolo žalobcovi Daňovým úradom Komárno oznámené začatie kontroly na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2011
dňom 21.2.2012. Daňová kontrola sa týkala aj deklarovaných dodávok tovaru v rámci spoločenstva v

príslušnom období, v ktorom bol uplatnený nadmerný odpočet podľa § 79 zák. č. 222/2004 Z.z. vo výške
60 335,45 eur. Vzhľadom na to, vykonával správca dane zisťovania tak na území SR, ako aj cestou
medzinárodnej výmeny informácií s dožiadaním od príslušných daňových orgánov.

Výzvou zo dňa 11.2.2013 správca dane vyzval žalovaného na predloženie dôkazov k výkonu daňovej

kontroly ohľadom preukázania súvislosti notárskym úradom poskytnutej služby s podnikateľskou
činnosťou kontrolovanej obchodnej spoločnosti, a to konkrétne odpočítania dane z vynaložených
hotovostných výdavkov VPD/11/03 zo dňa 8.11.2011 na základe dokladov z ERP DKP:
621020370329001, Mária Nagyová - notár zo dňa 2.11.2011, 7.11.2011 a 8.11.2011 v celkovej sume
137,98 eur, ďalej ohľadne faktúr pre spoločnosť itm international trade marketing gmbh, keď v súvislosti

s týmito dodávkami si žalobca ako daňový subjekt uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 zákona
o DPH vo výške 138 019,08 eur, z toho pre odberateľa v Nemecku v sume 101 359 eur. Taktiež
správca dane vyzval žalobcu, aby tento predložil doklady a dôkazy preukazujúce oslobodenia od
dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, ak prepravu vykoná odberateľ - v tomto konkrétnom
prípade spoločnosť itm international trade marketing gmbh v súvislosti s faktúrami č. 220110382 zo

dňa 14.11.2011, č. 20110387 zo dňa 15.11.2011, č. 20110394 zo dňa 8.11.2011, č. 20110398 zo dňa
21.11.2011, spolu s prehláseniami o dodaní tovaru do EÚ, ktoré boli prílohami uvedených faktúr a boli
potvrdené odberateľom dňa 14.11.2011, 15.11.2011, 18.11.2011 a 21.11.2011 a ktorými teda spoločnosť
itm international trade marketing gmbh prehlasuje, že tovar podľa vyššie uvedených faktúr prepravilado iného štátu v EÚ, pričom realizovanie uvedených dodávok bolo podľa tvrdenia žalobcu preukázané
aj objednávkami a potvrdenými prepravnými dokladmi - CMR, dokladmi o úhrade faktúr a kúpnou
zmluvou z 2.1.2011. V tejto súvislosti žalobca tiež predložil emailovú komunikáciu spoločnosti SLOVAK

PETROLEUMs.r.o.aitminternationaltrademarketinggmbh,kúpnuzmluvuspredávajúcimHBLs.r.o.zo
dňa 1.1.2010 vrátane jej dodatku č. 1/2011 zo dňa 1.7.2011. V tejto súvislosti správca dane posudzoval
vznik daňovej povinnosti alebo oslobodenie dodávky od dane, ktorý sa uskutočnil medzi žalobcom a
odberateľom tejto spoločnosti itm international trade marketing gmbh a ďalším odberateľom EkoNal
d.o.o., Slovinsko, resp. MB d.o.o., Slovinsko.

Rozhodnutím Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno číslo: 9410402/5/207393/14/Rig zo dňa
20.1.2014, v zmysle záverov protokolu zo dňa 19.11.2013, tento podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku
znížil žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2011 zo sumy 60
335,45 eur na sumu 40 063,64 eur, pričom rozdiel dane predstavoval sumu 20 271,81 eur. Nadmerný
odpočet vo výške 19 895,37 eur bol žalobcovi odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom

zdaňovacom období a nadmerný odpočet vo výške 20 168,27 eur bol použitý podľa § 55 ods. 6 a 7
zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 79 ods. 7 zák.č. 563/2009 Z.z.
v znení neskorších predpisov na nedoplatok dane z pridanej hodnoty. V odôvodnení rozhodnutia bolo
konštatované, že vykonaná kontrola bola zameraná na dodanie tovarov a služieb s oslobodením od
dane podľa § 43 ods. 1 a 4 zákona o DPH, pričom tieto transakcie sa uskutočnili medzi obchodnými

partnermi MARIOL KN s.r.o., odberateľom itm international trade marketing gmbh a ďalším odberateľom
EkoNal d.o.o., Slovinsko, resp. MB d.o.o., Slovinsko, pričom bolo zistené, že pohyblivou dodávkou
(dodávka s prepravou tovaru) je dodávka medzi spoločnosťou itm international trade marketing gmbh
a odberateľom MB d.o.o., Slovinsko, resp. EkoNal d.o.o., Slovinsko. Nepohyblivou dodávkou pri tomto
reťazovom obchode, t.j. dodávkou bez prepravy bolo dodávka basic oil MP 150/80 kontrolovanou

spoločnosťou MARIOL KN s.r.o. pre spoločnosť itm international trade marketing gmbh, pričom podľa
výsledku medzinárodného preverovania č. odpovede 2208853 zo dňa 14.8.2012 pre itm international
trade marketing gmbh kontrolovaná spoločnosť (žalobca) neuskutočnila intrakomunitárne dodávky.
V odôvodnení rozhodnutia bolo ďalej konštatované, že pri posúdení tohto obchodného prípadu - v
záujme posúdenia vzniku daňovej povinnosti alebo oslobodenia dodávky od dane, ktorý sa uskutočnil

medzi vyššie uvádzanými obchodnými partnermi bolo potrebné vychádzať z dohodnutých zmluvných,
resp. dodacích podmienok medzi dodávateľom a odberateľom. V tejto súvislosti bolo preto potrebné
správne určiť miesto dodania tovaru, nakoľko v rámci reťazového obchodu môže byť len jedna dodávka
tovaru pohyblivou dodávkou a všetky ostatné dodávky sú nepohyblivé. To znamená, že miesto dodania
majú v tom štáte, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje (§ 13 ods.

1 písm. c) zákona o DPH). Správca dane na základe kontrolných zistení u daňového subjektu a
výsledkovmedzinárodnýchdožiadanídospelkzáveru,žekontrolovanáspoločnosťdodávkufakturovanú
pre spoločnosť itm international trade marketing gmbh neprepravovala, neprepravovala ju ani itm
international trade marketing gmbh, a to napriek potvrdeným prehláseniam o dodaní tovaru do EÚ,
na ktorom prehlasuje, že tovar prepravil do iného štátu v Európskej únii. Bolo zistené, že prepravu

tovaru - pohyblivú dodávku tovaru podľa výsledkov medzinárodného zisťovania zabezpečovali koneční
odberatelia itm international trade marketing gmbh, to MB d.o.o., Slovinsko, resp. EkoNal d.o.o., tieto
dodávky sú podľa zistení medzinárodnej administratívnej spolupráce intrakomunitárne. Tovar bol priamo
prepravenýoddodávateľaMARIOLKNs.r.o.,prepravcamiRAEDAd.o.o.aBRIN-TRANSd.o.o.,pričom
druhý odberateľ zodpovedal za prepravu tovaru, a preto nemožno hovoriť o oslobodení od dane pri

trojstrannom obchode, nakoľko to vylučuje ust. § 45 ods. 1 písm. d) zák.č. 222/2004 v znení neskorších
predpisov. Tovar bol prepravený z tuzemska do Slovinska, nie na účet dodávateľa, nie na účet prvého
odberateľa, ale v rámci zmluvného vzťahu medzi nemeckým a slovinským podnikateľom, preto dodávka
od MARIOL KN s.r.o. pre itm international trade marketing gmbh bola nepohyblivá a miesto jej dodania
je tuzemsko (§ 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH).

Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil, nakoľko sa stotožnil s
vyhodnotením zistených skutočností tak, ako to urobil správca dane, pričom bolo zistené, že žalobca
ako daňový subjekt si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z.
pri deklarovaných dodaniach tovaru do iného členského štátu. Pri preverovaní uvedených obchodov v

spoločnosti itm international trade marketing gmbh nemecká daňová správa zistila, že táto spoločnosť
intrakomunitárne nadobudnutie tovaru nepriznala, pretože spoločnosť MARIOL KN s.r.o. pre ňu
intrakomunitárne dodanie tovaru neuskutočnila, a že podľa účtovníctva a dokladov spoločnosti itm
international trade marketing gmbh zodpovedné za prepravu tovaru boli slovinské spoločnosti EkoNald.o.o. a MB d.o.o., teda jej odberatelia, a preto pohyblivá dodávka tovaru má byť priradená k dodávkam
spoločnosti itm international trade marketing gmbh pre EkoNal d.o.o. a MB d.o.o. . Pri preverovaní v
spoločnostiach MB d.o.o. a EkoNal d.o.o. slovinská daňová správa zistila, že obe spoločnosti priznali

intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, ktorý kúpili od nemeckej spoločnosti itm international trade
marketing gmbh a zabezpečili jeho prepravu do Slovinska. Podľa jej informácií išlo o reťazovú dodávku
a intrakomunitárna dodávka bola z „DE do SL“, teda intrakomunitárne dodanie tovaru prebehlo medzi
nemeckým a slovinskými daňovými subjektmi. Slovinská daňová správa vo svojej odpovedi tiež uviedla,
že predpokladá, že tieto jej daňové subjekty zabezpečili prepravu tovaru cez slovinských prepravcov

BRIN-TRANS d.o.o. a RAEDA d.o.o., avšak skutočné údaje nemá k dispozícii. Z odpovedí slovinskej
daňovej správy týkajúcich sa prepravcov tovaru vyplýva, že spoločnosť RAEDA d.o.o. bola vymazaná
zo súdneho registra od 15.11.2011 a že spoločnosť BRIN-TRANS d.o.o. prenajala na základe zmluvy zo
dňa 2.1.2011 nákladné vozidlo na prepravu olejových produktov spoločnosti EkoNal d.o.o. s rovnakým
evidenčným číslom, ako je uvedené na prepravných dokladoch, a teda preprava základového oleja mala
byť vykonaná nájomcom - spoločnosťou EkoNal d.o.o. . Uvedené skutočnosti správca dane vyhodnotil

tak, že tovar sa z tuzemska do Slovinska prepravil v rámci zmluvného vzťahu medzi nemeckým a
slovinským daňovým subjektom, a teda dodávka tovaru medzi spoločnosťou MARIOL KN s.r.o. a itm
international trade marketing gmbh bola nepohyblivou dodávkou s miestom dodania tovaru v tuzemsku.

Podľa § 247 O.s.p.

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa

tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len o DPH)
(1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného

členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou
identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

(2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený
z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet.

(3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo
prepravenéhoztuzemskadoinéhočlenskéhoštátukupujúcemupredávajúcimalebokupujúcimalebona
ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná
pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a

nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte,
v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.

(4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu
na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane

podľa odseku 1.

(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým

podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná

dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,

5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

Podľa § 49 zákona o DPH

(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

(3) Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov
a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37
a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania,
prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom

tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa
§ 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa §
67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s
výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6.

Podľa § 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
(1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

(2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

(6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

(7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

(8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Podľa § 15 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
(1) Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste,
kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom
daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu

na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu,
ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebokontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, 6ee) alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b)

(5) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"),
má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,
aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

(10) O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec
správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania
protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie
kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený
písomnesavyjadriťkprotokolunajneskôrdoôsmichpracovnýchdníododňajehodoručenia.Zmeškanie

lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k
protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve
na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového
subjektuprerokovaťprotokolajvkratšejlehote.Aksakontrolovanýdaňovýsubjektvdeňurčenývovýzve
nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane

je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného
podnetuvprotokoleopraviťchybyainénesprávnostinajneskôrvdeňjehoprerokovaniaskontrolovaným
daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu
podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k
protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

(13) Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom
alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania
protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom
spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania

protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa
začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou
zistí,žedaňovémusubjektu,ktorýnemápovinnosťpodávaťdaňovépriznaniepodľaosobitnýchzákonov,
1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa
odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci

na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie
orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane
(§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

(17) Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie

nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím
primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých
osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov.
Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je
ministerstvo.

(18) Ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich
mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením
dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.

Podľa § 25a zák. č. 511/1992 Zb.
(1) Správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

(2) Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne

navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť,
najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na
vydanie rozhodnutia.(3) Proti rozhodnutiu o prerušení konania nie je prípustné odvolanie.

(4) Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo
pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2.
Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

(5) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 165 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku
(1) Právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.

(2) Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa

doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o
správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.
decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak
je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

(3) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na daňové exekučné konanie začaté podľa doterajších
predpisov.

(4) Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších
predpisov.

(5) Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa
vykoná podľa doterajších predpisov.

(6) Nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa § 61 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992

Zb.o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do
31. decembra 2011 sa považuje za dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa § 83 tohto zákona.

(7) Sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona.

Podľa § 165b zák. č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku
Prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012
(1) Daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

(2) § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru o nepreukázaní dôvodov na zrušenie napadnutého

rozhodnutia.

Ktrvaniudaňovejkontrolyanadväzujúcejnámietkenezákonnostiňouzískanýchdôkazovsúdpoukazuje
na skutočnosť, že predmetná daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia zo dňa 7.2.2012 dňom
21.2.2012, rozhodnutiami zo dňa 5.9.2012, 4.3.2013 a 18.6.2013 bola v súlade s ust. § 25a zák.

č. 511/1992 Zb. prerušená, pričom dňa 15.10.2013 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola
prerušená a ukončená bola dňa 25.11.2013. Lehoty v dobe počínajúcej oznámením prerušenia konania
a končiacej oznámením odpadnutia dôvodov neplynuli, daňová kontrola teda bola skončená v zákonným
spôsobom v predĺženej lehote 12 mesiacov. Je bezpredmetný poukaz na nemožnosť prerušenia daňovej
kontroly z dôvodu žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií s poukazom na to, že postup správcu

dane vo veci žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nie je možné v zmysle výkladu použitého
žalobcom považovať za konanie v zmysle §25a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb.. Získavanie predmetných
informácií nepochybne predstavovalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
Súd si je vedomý zásadnosti záverov vyslovených v náleze ÚS SR 24/2010 vo veci maximálnej dobytrvania daňovej kontroly v nadväznosti na úpravu §15 ods. 17 zák. č. 511/1992 Zb. na druhej strane
s prihliadnutím na čiastočne odlišné okolnosti trvania daňovej kontroly, ako aj zásadu primeranosti a
účelu daňového konania má za to, že dobu prerušenia daňovej kontroly na základe platného zákonného

zmocnenia § 25a zák. č. 511/1992 Zb. nie je možné zahrnúť do doby trvania daňovej kontroly a z tohto
dôvodu skonštatovať jej nezákonnosť vzhľadom na prekročenie lehoty jej trvania v zmysle § 15 ods. 17
a 18 zák. č. 511/1992 Zb..

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že vo veci konali príslušné daňové orgány s

prihliadnutím na prebiehajúce zmeny v štruktúre daňových orgánov v zmysle zák. č. 332/2011 Z.z..

K námietke nesprávnej aplikácie procesného právneho predpisu súd uvádza, že Daňové konanie sa
do 31.12.2011 riadilo právnou úpravou zák. č. 511/1992 Z.z. ako všeobecného predpisu upravujúceho
daňové konanie. Po nadobudnutí účinnosti čl. I. Daňového poriadku dňom 01.01.2012 do nadobudnutia
účinnosti § 165b zák. č. 511/1992 Z.z. dňom 30.12.2012 sa daňové konanie právoplatne neukončené

pred účinnosťou daňového poriadku, s výnimkou ukladania sankcií podľa priaznivejšej neskoršej právnej
úpravy (§ 165 ods. 1), daňová kontrola (§ 165 ods. 2) aj vyrubovacie konanie (§ 165 ods. 3) riadili
právnou úpravou zák. č. 511/1992 Z.z..

Dňa 30.12.2012 nadobudlo platnosť a účinnosť ustanovenie § 165b Daňového poriadku, v zmysle

ods. 1, ktorého došlo k zmene právneho predpisu upravujúceho vedenie (celého) daňového konania
pozostávajúceho z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania na daňový poriadok. Ustanovenie ods.2
výslovne vylučuje použitie "doterajších predpisov" (s odkazom na §1 65 ods. 1) na celé daňové konanie
začaté a neukončené právoplatne pred nadobudnutím účinnosti daňového poriadku. Na druhej strane
ust. § 165b) daňového poriadku na rozdiel od § 165 neobsahuje duplicitnú úpravu procesného predpisu

pre jednotlivé štádiá daňového konania (vyrubovacie konanie a daňová kontrola), ani nevylučuje
aplikáciuust.§165ods.4a5daňovéhoporiadku,čomôževiesťkzáveru,žeajponadobudnutíúčinnosti
zák. č. 440/2012 Z.z., ktorým bolo do daňového poriadku zakomponované ust. § 165b daňového
poriadku, sa výkon daňovej kontroly a vyrubovacie konanie v daňových konaniach začatých podľa zák.
č. 511/1992 Z.z. riadi vzhľadom na platnú právnu úpravu § 165 ods. 4 a 5 zákonom č. 511/1992 Z.z..

Takýtovýkladvšakpodľanázorusúdunekorešpondujeslogikouvylúčeniaaplikáciezák.č.511/1992Z.z.
v zmysle § 165b ods. 1 daňového poriadku zo všetkých prípadov konania a rozhodovania, s výnimkou
ukladania sankcií v stanovených prípadoch. Je zrejmé, v rozpore s účelom novely zák. č. 440/2012 Z.z.
zákonodarca pre prípady rozhodovania po 30.12.2012 opomenul vylúčiť aplikovateľnosť úpravy § 165

ods.4a5daňovéhoporiadku.Jetedadôvodnépo30.12.2012vyžadovaťoddaňovýchorgánovaplikáciu
právnej úpravy daňového poriadku aj na neskončené konania začaté za účinnosti zák. č. 511/1992
Zb.. Na druhej strane treba význam tohto záveru skúmať v nadväznosti na obsah žalobného návrhu
podaného v zmysle § 247 O.s.p. obsahovou náležitosťou, ktorého je aj tvrdenie, že v dôsledku tvrdeného
nezákonného postupu (nesprávna aplikácia daňového procesného predpisu) došlo k ukráteniu žalobcu

na jeho právach, pričom nepostačuje všeobecné tvrdenie, že uvedeným postupom bol porušený zákon.
V žalobných dôvodoch, absentuje akékoľvek konkretizovanie tvrdenej ujmy, spôsobenej žalobcovi. S
prihliadnutím na vyššie uvedený nedostatok obsahových náležitostí žalobného návrhu, ako aj ust. §
250 i ods. 3 O.s.p. súd nepovažuje vyššie uvedenú skutočnosť za dôvod na zrušenie napadnutého
rozhodnutia.

Žalobca vzniesol námietky aj v súvislosti s rozsahom vykonaného dokazovania a vyhodnotením
získaných dôkazov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí a správca dane v rozhodnutiach sa dostatočne
vyjadril a vysporiadal so žalobcovými návrhmi a námietkami. V tejto súvislosti nemožno opomenúť,

že daňové konanie sa riadi zásadou prejednávacou, nie vyšetrovacou, správny orgán zvažuje, ktoré z
navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré vzhľadom na ich predpokladaný vplyv, či nedostatočný význam
na rozhodovanie vo veci nie je dôvodné vykonávať. Žalobca bol v danom prípade v situácii, keď výsledky
vykonaného dokazovania za zdaňovacie obdobie november 2011 nepotvrdili dôvodnosť uplatneného
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vzniknutého uplatnením práva na odpočítanie dane z

tovarov a služieb kúpených v tuzemsku a dodaním z tuzemska do iného členského štátu EÚ, pričom
bolo zistené, že žalobca ako platiteľ si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1
zákona o DPH pri dodaní tovaru s miestom dodania v tuzemsku v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) zákona
o DPH podľa vystavených faktúr v hodnote 101 359,06 eur.Rozhodujúcou skutočnosťou bolo v jednotlivých prípadoch nesplnenie podmienok pre oslobodenie od
dane v zmysle § 43 zákona o DPH, nakoľko v konaní predkladané doklady boli vyhodnotené ako

nedostačujúce a nepreukazné. Predložené prepravné doklady neobsahovali zákonom požadované
náležitosti. Nie je možné zohľadniť tvrdenie, že podľa dodacích listov dodávky zo spoločnosti SLOVAK
PETROLEUM, s.r.o., tvrdenému odberateľovi žalobcu sú spôsobilé preukázať plnenie zo strany žalobcu.
Za dostačujúci dôkaz nie je možné považovať ani finančné transakcie od tvrdeného odberateľa
v prospech účtu žalobcu, ktoré sú bez dostatočnej identifikácie. Tvrdené sporné dodania tovaru

sa nepodarili dokázať ani prostredníctvom medzinárodného zisťovania informácií, pričom nemožno
opomenúť, že toto dokazovanie (ktoré bolo dôvodom prerušenia konania a podľa žalobcu aj prekročenia
najvyššej prípustnej doby trvania daňovej kontroly) bolo vedené v záujme a v prospech žalobcu. Súd
považuje za potrebné k veci tiež uviesť, že v zmysle ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní je dôkazné
bremeno na strane daňového subjektu, pričom v daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu
preukázať všetky tvrdené skutočnosti a správca dane tieto dôkazy posudzuje. Znamená to, že pokiaľ

správca dane získa oprávnené pochybnosti o tom, či bol predmetný tovar dodaný, nie je povinný
dokazovať jeho nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného
plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že na daňové konanie o odpočte dane z
pridanej hodnoty sú na preukázanie nároku na odpočet DPH kladené prísnejšie podmienky ako u iných

druhov daní.

Taktiež nemožno považovať za dôvodné ani námietky žalobcu v súvislosti s tým, že správca dane
neoznámil dôvody, pre ktoré mala byť daňová kontrola u žalobcu vykonávaná, keď správca dane nie je
povinný oznamovať dôvody vykonania daňovej kontroly, nakoľko mu to žiadne z ustanovení daňového

poriadku neukladá a práve naopak, s poukazom na ust. § 44 ods. 1 zákona o správe daní sa daňová
kontrola vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Nie je žiaden logický dôvod predpokladať, že výsluchom osoby, ktorú žalobca žiadal vypočuť ako svedka
(A. T.) by došlo k zvráteniu vysloveného právneho záveru, keď z listinných dokladov boli rozhodujúce

skutočnosti ozrejmené, naviac žalobca ku kontrolných zisteniam nepredložil žiadne relevantné dôkazy,
ktoré by mali vplyv na výsledok kontrolných zistení.

Zadôvodnúsúdnepovažujeaninámietkuporušeniaust.čl.48ÚstavySRvzmysle, ktoréhomáprávona
prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, postup správneho

orgánu, vrátane doby prerušenia daňového konania, súd považuje za zákonný, v tomto zmysle sa k
nemu vyjadril aj žalovaný.

Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu, v zmysle ktorého žalobca preukázal svoj nárok zákonnými
dokladmi, na základe ktorých je možné uplatniť právo na odpočet DPH a z toho vyvodzoval povinnosť

daňových orgánov vyhodnotiť podľa obsahu ich pravdivosť a v prípade záveru svedčiacom o porušení
zákona alebo daňovom podvode tento fakt objektívne tento pomenovať a objektívne preukázať. Z
rozhodnutia je zrejmé, že bolo vydané na základe nepreukázania zákonných dokladov osvedčujúcich
vznik nároku na odpočet DPH.

Súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, pričom dospel k záveru, že žalobu nie je možné považovať za
dôvodnú,pretožeuvedenéžalobnédôvodynebolispôsobiléspochybniťzákonnosťpostupužalovaného,
resp. správnosť záverov, na základe ktorých boli založené vydané rozhodnutia správnych orgánov. S
poukazom na vyššie uvedené súd považoval námietky žalobcu za nedôvodné, nakoľko bolo zistené, že
žalobca neuniesol tak v daňovom a ani v súdnom konaní dôkazné bremeno a neuviedol žiadne také

skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány relevantným spôsobom nevysporiadali, pričom sa zaoberali
všetkými vznesenými námietkami zo strany žalobcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne neúspešnému žalobcovi
ich náhradu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.