Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010754
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4617010754.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci proti obžalovanému Y. K. pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora
Okresnej prokuratúry Topoľčany proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12.02.2018, č.k.
3T/40/2017-166, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany (ďalej len „súd I. stupňa“) napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného Y. K. za
vinného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, na
tom skutkovom základe, že
dňa 08.08.2017 približne o 00.40 hod. v Topoľčanoch na Ulici odbojárov, na ceste II/499 smerom na

obec Nemčice, ako vodič viedol osobné motorové vozidlo značky E. S., EČ: L., v danom úseku sa s
vozidlom otočil a následne jazdil v smere na Topoľčany, kde na Ulici odbojárov pred predajňou OPEL bol
zastavený a kontrolovaný hliadkou príslušníkov Obvodného oddelenia PZ Topoľčany, pričom po poučení
o jeho správnom používaní bol vyzvaný podrobiť sa vyšetreniu na prítomnosť návykovej látky dychovou
skúškou prístrojom AlcoQuant, ktorú opakovane maril tak, že síce náustok prístroja vložil do úst, avšak
nefúkal a následne sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, hoci by to

pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Za to mu uložil podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno
l/ Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť, postupom podľa § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona,
trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, ktorého výkon mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného
zákona podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu 1 rok.
Súčasne mu podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu vo výmere 1 roka.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej
„prokurátor“), napádajúc ním jeho výrok o treste v neprospech obžalovaného.
Poukazujúc na základné zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Trestného zákona zdôraznil, že je síce
pravdou, že obžalovaný doposiaľ súdom trestaný nebol, v mieste trvalého bydliska nebol riešený pre

priestupok, pre disciplinárny priestupok nebol riešený ani podľa správy jeho aktuálneho zamestnávateľa,
avšak práve s prihliadnutím na skutočnosť, že posudzovanej trestnej činnosti sa dopustil v súvislosti
s vedením motorového vozidla, bolo povinnosťou súd I. stupňa pri ukladaní trestu zákazu činnosti
zohľadniť aj obsah evidenčnej karty obžalovaného, z ktorej vyplýva, že v priebehu rokov 2006 - 2017
sa dopustil 15 dopravných priestupkov, za ktoré bol postihnutý pokutou. Okrem toho, že v konkrétnych
prípadoch išlo o porušenie povinnosti účastníka cestnej premávky, vo viacerých prípadoch porušil

dopravné predpisy aj tým, že jazdil neprimeranou rýchlosťou. S poukazom na túto skutočnosť nie je
možné hodnotiť osobu obžalovaného ako bezúhonnú (čo napokon súd pri ukladaní trestu aj zohľadniltým, že mu nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona) a preto aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na samej dolnej hranici, teda vo výmere 1
roka, sa v kontexte so základnými zásadami ukladania trestov uvedenými v § 34 Trestného zákona javí

jednoznačne ako príliš mierny a preto nezákonný.
Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku zrušil
výrok o treste napadnutého rozsudku a súčasne podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovanému
sám podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v §
36 písmeno 1/ Trestného zákona a nezistenú priťažujúcu okolnosť, postupom podľa § 38 odsek 2, 3

Trestného zákona, uložil popri podmienečnom treste odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere na úrovni 2 až 3 rokov.

Obžalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora, s týmto vyjadril nesúhlas, stotožňujúc sa
so závermi súdu I. stupňa, zdôrazňujúc, že pokiaľ odvolateľ poukázal na jeho priestupky z rokov 2006
až 2017, nemalo by byť na ne prihliadané duplicitne vo forme určenia mu vyššej výmery trestu zákazu

činnosti, keď tieto už boli zohľadnené v tom, že mu nebola priznaná poľahčujúca okolnosť v zmysle §
36 písmeno j/ Trestného zákona.
Žiadna pokuta za priestupky v cestnej premávke mu nebola uložená za závažné porušenie predpisov
cestnej premávky, iba v jednom prípade došlo k prekročeniu najvyššej povolenej rýchlosti, navyše ešte
v roku 2009. Žiadny z nich nespáchal pod vplyvom návykovej látky.

Napadnutým rozsudkom mu uložené tresty považuje za dostatočné zohľadňujúce okolnosti prípadu i
jeho osobné pomery, ako aj ďalšie kritériá ukladania trestov v zmysle § 34 Trestného zákona, ako i to,
že sa k súdenému prečinu priznal a tento oľutoval.
Navrhol preto odvolanie prokurátora zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konanom dňa 24.04.2018 obžalovaný aj prokurátor v plnom
rozsahu zotrvali na svojej argumentácii aj konečných návrhoch v súlade s ich písomne predloženou a
vyššie uvedenou argumentáciou.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou

- prokurátorom - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku,
proti ktorému odvolateľ podal odvolanie (t.j. výroku o treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že

odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Súd I. stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku totiž náležite vysporiadal aj s otázkou
napadnutého výroku o treste, svoje rozhodnutie aj v časti záveru o nevyhnutnosti pôsobiť na
obžalovaného kombináciou podmienečného trestu odňatia slobody s trestom zákazu činnosti, v

súvislosti s ktorou obžalovaný spáchal súdený trestný čin, stručne avšak logicky odôvodnil v súlade s
§ 168 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, ktoré odvolací
súd hodnotí ako vecne správne a preto naň v podrobnostiach odkazuje bez potreby opakovania alebo
doplnenia argumentácie súdu I. stupňa.

K odvolacím námietkam je namieste uviesť, že obžalovaný pred spáchaním súdeného prečinu nebol
odsúdený pre trestný čin, a aj vo forme priestupkov nebol postihovaný za iné priestupky ako v cestnej
premávke.

Nepochybne pri trestnej činnosti spojenej s vedením motorového vozidla, ako je aj posudzovaná, má

význam hodnotenie obžalovaného z pohľadu jeho doterajšieho správania sa ako vodiča v cestnej
premávke, a z tohto pohľadu je nevyhnutné hodnotiť aj priestupky, za ktoré na úseku cestnej premávky
bol právoplatne postihnutý.

Z evidenčnej karty vodiča (ktorú aj odvolací súd v rámci doplnenia dokazovania ako aktualizovanú

oboznámil ako listinný dôkaz) je zrejmé, že správanie sa obžalovaného ako vodiča v cestnej premávke
nemožno hodnotiť ako vždy disciplinované. Na strane druhej v kontexte súdeného trestného činu
je namieste uviesť, že žiadny z priestupkov, za ktorý bol právoplatne postihnutý nebol za vedenie
motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, eventuálne inej návykovej látky. Za porušenie dopravnýchpredpisov menšej závažnosti bol sankcionovaný okrem dvoch prípadov, avšak spadajúcich až do roku
2009, len miernymi a výchovnými blokovými pokutami. V jednom prípade sa dopustil i priestupku
spojeného s dopravnou nehodou, avšak aj za tento priestupok bol postihnutý ešte v roku 2006.

S ohľadom na fakt, že obžalovaný sa pred spáchaním súdeného prečinu nedostal do kolízie s Trestným
zákonom a okrem porušení dopravných predpisov nižšej intenzity, alebo aj iných avšak staršieho dáta,
nebol u neho zistený iný exces z inak riadne vedeného života, kombináciu trestov, ktorú zvoli súd I.
stupňapriukladanítrestuobžalovanému,nemožnopovažovaťzaneprimeranúzpohľadu§34Trestného

zákona.

Priestupkovú recidívu súd I. stupňa dostatočne represívne vyjadril uložením obžalovanému trestu
odňatia slobody, t.j. trestom z pohľadu druhu trestov najrepresívnejším, čo na strane druhej vyvážil
uložením obžalovanému miernejšieho trestu zákazu činnosti, na samotnej dolnej hranici trestnej sadzby.

Súdom I. stupňa uloženú sankciu za súdený prečin, posudzujúc oba uložené tresty popri sebe ako celok,
z uvedených dôvodov nemožno hodnotiť ako neprimerane miernu.

Odvolacísúdpretoodvolanieprokurátoraakonedôvodnézamietolspôsobomvymedzenýmvovýrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.