Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/519/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115227854
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115227854.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: M. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX/X, I., zastúpený: JUDr. Róbert Spál, advokát, Paulínska 24, Trnava,
proti žalovanej: UNIQA poisťovňa, a.s., IČO: 00 653 501, Lazaretská 15, 820 07 Bratislava, zastúpená:
PRK Partners s.r.o., IČO: 35 978 643, Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, o zaplatenie 6.981,18
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie istiny vo výške 2.610,74 eura a v časti úroku z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 2.610,74 eura od 26.08.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 4.370,44 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 4.370,44 eura od 29.11.2015 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

IV. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.11.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.11.2015, domáhal od

žalovanej zaplatenia sumy 5.000,- eur titulom nevyplateného poistného plnenia, ako aj náhrady trov
konania.

2. Miestnu príslušnosť tunajšieho súdu namietala žalovaná v podaní zo dňa 07.12.2015, k čomu súd
uvádza, že miestna príslušnosť tunajšieho súdu bola v čase podania žaloby daná ustanovením § 87
písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) (v znení účinnom do
30.06.2016), nakoľko ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca je spotrebiteľom, ktorý má bydlisko

v obvode tunajšieho súdu. Podporne súd poukazuje na uznesenie NSSR sp.zn. 1Cdo/115/2010 zo dňa
25.04.2012, v ktorom dovolací súd k miestnej príslušnosti v obdobnom prípade uviedol, že „žalovaná pri
uzatváraní poistnej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, preto je potrebné ho v
zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za dodávateľa; žalobkyňa ako fyzická osoba pri
uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, preto je potrebné považovať ho v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľa
a predmetnú poistnú zmluvu posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu. Keďže žalovaná má všeobecný súd (§

85 O.s.p.), miestna príslušnosť sa v danom prípade riadi ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku
o miestnej príslušnosti danej na výber, konkrétne § 87 písm. f/ O.s.p., podľa ktorého popri všeobecnom
súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor
zo spotrebiteľskej zmluvy. Miestna príslušnosť v danej veci teda vyplýva z možnosti účastníka zvoliť sispomedzi dvoch miestne príslušných súdov (§ 87 O.s.p.). Navrhovateľ ako spotrebiteľ mal právo výberu
medzi všeobecným súdom odporcu (§ 85 O.s.p.) a súdom uvedeným v ustanovení § 87 písm. f/ O.s.p.,
ktoré právo aj využil.“ Súd pritom dodáva, že miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná aj v zmysle

§ 19 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) (v znení účinnom od
01.07.2016).

3. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 13.09.2016 pripustil súd na návrh žalobcu zmenu žaloby,
pričom ďalej rozhodoval o žalobe v znení, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške

6.981,18 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 6.981,18 eura odo dňa
26.08.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Uvedené uznesenie nebolo potrebné vyhotoviť
písomne, nakoľko voči nemu nebolo prípustné odvolanie, nebolo to pre vedenie konania potrebné a
nešlo o uznesenie, ktorým sa v konaní ukladá nejaká povinnosť (§ 235 ods. 2 CSP a contrario).

4. Podaním zo dňa 07.11.2016, doručeným súdu dňa 08.11.2016, zobral žalobca žalobu späť v časti o

zaplatenie istiny vo výške 2.610,74 eura a v časti úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
2.610,74 eura od 26.08.2015 do zaplatenia.

5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)

6. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenej časti vo výroku I. zastavil,
keď s uvedeným vyjadrila žalovaná na pojednávaní súhlas, pričom stanovisko žalovanej bolo potrebné
zisťovať, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu došlo až po začatí pojednávania.

10. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel so žalovanou poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX o havarijnom poistení motorových vozidiel fyzických osôb. Neoddeliteľnou súčasťou
uvedenejzmluvysúVšeobecnézmluvnédojednaniaprehavarijnépoisteniemotorovýchvozidiel,vtomto
prípade C. XXXX. Predmet poistenia tvorí motorové vozidlo Z. U. s evidenčným číslom I.-XXXK.. Dňa
XX.XX.XXXX došlo na ceste medzi obcami B. a A. k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu

karosérie a časti interiéru poisteného motorového vozidla. Žalobca uvedenú poistnú udalosť ohlásil
žalovanej a uplatnil si nárok na poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy. Žalobca taktiež nehodu
riadne ohlásil PZ SR, ktorý vyslal na miesto nehody hliadku Dopravnej polície O.. Poverený príslušník
PZ vykonal všetky potrebné úkony na zdokumentovanie nehody (fotodokumentáciu, záznam o nehode,
dychovú skúšku). Dopravná nehoda vznikla na základe vyhýbania sa prekážke na vozovke (vysypané

skaly) a následným nárazom do stromu. Žalovaná oznámila žalobcovi listom zo dňa 29.05.2015, že
nesúhlasí s opravou motorového vozidla na základe predbežnej kalkulácie a škodu bude riešiť ako
totálnuškodu.Následnedňa25.08.2015oznámilažalovanážalobcovi,žeuvedenáškodováudalosťbola
uzavretá bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu, že Všeobecné poistné podmienky pre poistenie
C., oddiel I. čl. 8 - Všeobecné výluky, 5- poistiteľ neposkytne poistné plnenie: b) - ak poistník neposkytol

poistiteľovi pri uzatváraní poistenia alebo pri prešetrovaní poistnej udalosti pravdivé informácie. V tomto
prípade má poistiteľ nárok na úhradu všetkých nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uzatváraním
poistenia alebo s prešetrovaním poistnej udalosti. Žalovaná v liste uviedla, že prešetrovaním potrebným
na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie dospeli k záveru, že preukázaný rozsah a
charakter poškodenia motorového vozidla I. - XXX K. nezodpovedá deklarovanému nehodovému deju.

Žalobca následne dňa 09.09.2015 písomne vyzval žalovanú na poskytnutie poistného plnenia, ale
žalovaná zotrvala na správnosti svojho zamietavého stanoviska. Keďže žalovaná odmieta poskytnúť
žalobcovi poistné plnenie, je žalobca nútený domáhať sa ochrany svojich porušených práv cestou súdu.
Žalobca nesúhlasí s názorom žalovanej, že poškodenie vozidla vzniklo iným spôsobom a nezodpovedádeklarovanému nehodovému deju. Žalobca právne svoj nárok odôvodnil citáciou ustanovenia § 806
Občianskeho zákonníka. Ďalej žalobca uviedol, že podľa Všeobecných poistných podmienok má
poistený z poistenia pre prípad poškodenia veci v dôsledku havárie nárok na primeranú náhradu totálnej

škody. Na základe rozhodnutia poisťovne o totálnej škode bolo poškodené motorové vozidlo predané
za čiastku 2.500,- eur. Trhová hodnota nepoškodeného daného motorového vozidla v danej výbave sa
pohybovalavčasenehodynaúrovni7.500,-eur.Nazákladeuvedenýchskutočnostísažalobcadomáhal
poistného plnenia vo výške 5.000,- eur, ktoré predstavuje primeranú náhradu totálnej škody.

11. V rámci návrhu na pripustenie zmeny petitu žaloby zo dňa 09.09.2016 žalobca zmenenú
žalobu odôvodnil tiež tým, že na preukázanie stavu poškodeného vozidla pred nehodou predkladá
fotografie vytvorené na kontrole originality po dovoze vozidla zo zahraničia pred jeho prihlásením do
evidencie vozidiel na Slovensku dňa XX.XX.XXXX. Z predložených fotografií je zrejmé, že vozidlo
bolo nepoškodené a pojazdné v stave spôsobilom na jeho prihlásenie do evidencie vozidiel. Poukázal
tiež na skutočnosť, že podmienkou pre uzatvorenie havarijného poistenia vozidla je obhliadka jeho

vozidla zástupcami poistiteľa a vytvorenie fotodokumentácie, v akom stave sa vozidlo v čase poistenia
nachádza. Predmetné motorové vozidlo patriace žalobcovi bolo havarijne poistené u žalovanej odo
dňa 13.03.2015, z čoho jednoznačne vyplýva, že vozidlo bolo v danom čase v nepoškodenom stave
a spôsobilé jeho poistenia pre vybrané riziká, o čom má žalovaná vedomosť a potrebné dokumenty
(fotodokumentácia z obhliadky motorového vozidla pred poistením). Pokiaľ ide o stanovenie výšky škody

vzniknutej v dôsledku odmietnutia poistného plnenia, žalobca poukazuje na vyjadrenie žalovanej (vo
vyjadrení k návrhu zo dňa 07.12.2015), kde uviedla, že náklady na opravu vozidla predstavovali sumu
vo výške 7.348,61 eura, na základe čoho začala žalovaná riešiť škodovú udalosť ako totálnu škodu.
Nakoľko ide o výšku nákladov na opravu vozidla, kde je potrebné zohľadniť spoluúčasť žalobcu (5%)
v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy, výška vzniknutej škody predstavuje sumu o 5% nižšiu, t.j. sumu

6.981,18 eura. Takto určená výška poistného plnenia predstavuje výšku škody žalobcu, spôsobenej
odmietnutím plnenia zo strany žalovanej. Z dôvodu, že sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením
poistného plnenia, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 6.981,18 eura odo dňa 26.08.2015 do zaplatenia (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, keď
žalovaná potvrdila odmietnutie poistného plnenia). Vyššie uvedený výpočet škody a úrokov z omeškania

potvrdzuje aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.04.2013, sp.zn. 31Cb/157/2007. S
ohľadom na skutočnosť, že žalobca je spotrebiteľ, ktorý mal riadne uzatvorenú poistnú zmluvu a riadne
plnil povinností vyplývajúce mu z tejto zmluvy (platba poistného), nemôže mu byť odmietnuté poistné
plnenie len pre nedostatok dôkazov spôsobilých pre objektívne posúdenie vzniku škodovej udalosti a
následného rozsahu poškodenia poisteného motorového vozidla.

12. Žalobca sa na pojednávaní ďalej vyjadril, že pokiaľ ide o vyjadrenie žalovanej, že v 97 % sa vykonáva
fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody, z ktorej je zrejmá pozícia poškodeného motorového
vozidla a prípadnej prekážky, majú za to, že v tomto prípade znalec nemal dostatočné podklady
pre objektívne vypracovanie znaleckého posudku, nakoľko takáto fotodokumentácia urobená nebola.

Žalovaný preto nemal dôvod odmietnuť poskytnutie poistného plnenia. Žalobca žiadal, aby v prípade, ak
žalovaná nesúhlasí s ním uvedenou výškou poistného plnenia, aby ju súd zaviazal na oznámenie výšky
z poistného plnenia, ktoré by poskytla, ak by škodovú udalosť posudzovala ako totálnu škodu. Žalobca
poukazoval na to, že argumenty, ktoré boli prednesené protistranou nesúvisia so vznikom škodovej
udalosti, to že malo poškodené vozidlo iný počet kilometrov pri predaji ako pri následnej kontrole, za toto

žalobca nemôže, pretože kontrolu originality nevykonával. Doručuje fotodokumentáciu z času poistenia
vozidla, fotografie, ktoré doručili súdu skôr, sú z kontroly originality.

13. Čiastočné späťvzatie žaloby žalobca odôvodnil tým, že žalovaná vo svojom podaní označenom ako
„Doručenie výpočtu výšky škody“ zo dňa 11.10.2016 písomne oznámila súdu, že v prípade uznania

škody zo strany žalovanej by bola žalobcovi titulom poistného plnenia z havarijného poistenia poskytnutá
suma vo výške 4.370,44 eura (za predpokladu, že z vozidla nebolo uplatnené vrátenie DPH). Pre
účely rozhodovania o náhrade trov konania žalobca zdôraznil, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby
došlo z dôvodov na strane žalovanej, ktorá až podaním doručeným súdu dňa 13.10.2016 oznámila
výšku prípadného poistného plnenia. Z dôvodu, že žalobca si neuplatnil vrátenie DPH z predmetného

motorového vozidla, ako aj s poukazom na písomné podanie žalovanej stanovujúce výšku poistného
plnenia z havarijného poistenia, žalobca upravil svoj žalobný návrh v zmysle čiastočného späťvzatia
žaloby.14. Ako dôkazy žalobca predložil Prílohu k poistke č XXXXXXXXXX, Poistku číslo XXXXXXXXXX.,
Oznámenie o registrácii škodovej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX, Zápis o poškodení vozidla k škodovej
udalosti, Vyjadrenie k oprave vozidla zo dňa 29.05.2015, Uzavretie škodovej udalosti zo dňa 25.08.2015,

Podací lístok zo dňa 09.09.2015, Odpoveď vo veci žiadosti o prehodnotenie výšky škody zo dňa
08.10.2015, fotodokumentáciu poškodeného vozidla, Kúpnu zmluva zo dňa 29.05.2015, Technický
preukaz, Objednávku na odťah motorového vozidla zo dňa 11.05.2015, fotografiu z miesta nehody,
fotodokumentáciu z kontroly originality zo dňa 11.11.2014, Stanovenie tržnej hodnoty vozidla zo dňa
12.09.2016, fotodokumentáciu z času poistenia vozidla, ako dôkaz tiež navrhol vypočuť svedka M. B..

15. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní zo dňa 07.12.2015 v tom zmysle, že dňa 04. júna 2015
žalovaná poverila T.. O. C., znalca z odboru cestnej dopravy, vypracovaním znaleckého posudku za
účelom zistenia, či mohlo dôjsť k dopravnej nehode tak, ako to popísal žalobca, a či zodpovedá
a korešponduje rozsah a charakter poškodenia vozidla nárazu do stromu v mieste vzniku údajnej
dopravnej nehody. Dňa 17. júna 2015 žalovaná vyzvala žalobcu, aby prostredníctvom formulára uviedol

podrobnejšie informácie k vzniku údajnej dopravnej nehody. Dňa 25. júna 2015 žalovaná vyzvala
žalobcu, aby doložil akúkoľvek fotodokumentáciu z údajnej dopravnej nehody, nakoľko polícia pri šetrení
údajnej dopravnej nehody nevykonala žiadne fotografie. Dňa 30. júna 2015 žalobca oznámil žalovanej,
že fotodokumentáciu nevykonal, a že fotodokumentáciu vykonal policajt z dopravného inšpektorátu.
Dňa 22. augusta 2015 znalec vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX., v ktorom okrem iného

uviedol, že dopravná nehoda sa nestala tak, ako to deklaruje žalobca. Následne dňa 25. augusta
2015 žalovaná po posúdení škodovej udalosti oznámila žalobcovi, že škodová udalosť bola uzatvorená
bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu, že rozsah a charakter poškodenia vozidla nezodpovedá
deklarovanému nehodovému deju. Dňa 8. septembra 2015 žalobca zaslal žalovanej odvolanie voči
rozhodnutiu žalovanej. Žalobca trval na tom, že údajná dopravná nehoda bola zadokumentovaná

políciou, a že existujú aj svedkovia údajnej dopravnej nehody. Dňa 8. októbra 2015 žalovaná odpovedala
žalobcovi, že neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukázali tvrdenia žalobcu a zotrvala
na svojom predošlom stanovisku. Následne dňa 19. novembra 2015 žalobca podal na Okresný súd
Trnava žalobu na plnenie z havarijného poistenia sumy vo výške 5.000,- eur s príslušenstvom. Žalobca
nesúhlasí so žalobou žalobcu a jeho nárok považuje za nedôvodný. Dňa 22. augusta 2015 znalec

vydal znalecký posudok, v ktorého závere uvádza: „Ku škode na vozidle Z., N. I nemohlo dôjsť z
technického hľadiska spôsobom, ako jej vznik a priebeh popisuje poškodený. Podľa popisu vzniku a
priebehu poškodenia malo vozidlo naraziť do stromu, ktorý je dokumentovaný fotograficky a s jeho
tvarom nekorešponduje tvar poškodenia vozidla.“ Znalec v závere znaleckého posudku ďalej uvádza:
„rozsah a charakter poškodenia vozidla Z. U. C. EČ I technicky nezodpovedá nárazu do stromu, ktorý

označil poškodený ako miesto zrážky. Škrabance na zadnej časti vozidla ani bodové poškodenie ľavého
predného blatníka s popisovaným poškodením pri zrážke so stromom technicky nesúvisia. Bodové
poškodenie čelného skla nemohlo vzniknúť ako následok aktivácie čelného airbagu spolujazdca.“
Vzhľadom na uvedené má žalovaná za to, že nárok žalobcu je nedôvodný. V zmysle oddielu I, čl. 8, ods.
5, písm. b) VPP žalovaná nie je povinná poskytnúť poistné plnenie v prípade, ak žalobca neposkytol

pravdivé informácie o vzniku škodovej udalosti. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná žiada, aby súd
žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na zaplatenie náhrady trov konania. V prípade, že by súd dospel
k záveru, že žaloba voči žalovanej nemá byť zamietnutá (s čím žalovaná rozhodne nesúhlasí a trvá
na svojom argumente vyššie), žalovaná nesúhlasí s výškou, ktorú určil žalobca. Výška škody predsa
nemôže predstavovať voľnú úvahu žalobcu o cene vozidla, ale naopak musí zohľadniť stav vozidla a

hodnotu obdobných vozidiel v čase vzniku škodovej udalosti.

16. Žalovaná predložila súdu výpis z technickej kontroly vozidla pri dovezení zo zahraničia, pričom
poukazovala na to, že z tohto vyplýva poškodenie prednej kapoty, pričom išlo o výsledok kontroly
vykonanej v čase dovozu motorového vozidla na územie SR. Žalovaná dáva do pozornosti, že ak vozidlo

narazí do nejakej prekážky rýchlosťou 60 km/hod, zostáva absolútne nepojazdné, z prednej časti by
nezostalo úplne nič. Ďalej žalovaná uviedla, že na vozidle absolútne žiadne stopy po kôre nie sú, pričom
poukazovala na fotografiu doloženú do spisu žalobcom. Tiež dávala do pozornosti súdu list OR PZ
v E. zo dňa 10.06.2015, kde uvádzajú, že udalosť zo dňa 11.05.2015 evidujú ako škodovú udalosť,
pričom účastníkovi - žalobcovi bola uložená sankcia za priestupok. Žalovaná ďalej poukazovala na to, že

žalobca na motorovom vozidle 5 mesiacov nejazdil. Je prinajmenšom zvláštne, ak si niekto dá doviezť
auto z G. a potom sa nezaujíma o kontrolu originality. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj na
vyvrátené tvrdenie žalobcu, že by mu nebola uložená sankcia, ktorým súd zavádzal, žiadajú žalobu
zamietnuť.17. Žalovaná na pojednávaní tiež uviedla, že znalec jasne a jednoznačne uviedol, že poškodenie
nezodpovedá nárazu do stromu, že poškodenie vozidla zodpovedá nárazu do zvislej prekážky avšak

menšieho priemeru. Žalovaná si myslí, že z predložených fotografií je jasné a aj laik dokáže povedať, že
ostrá hrana na poškodení vozidla nemôže predstavovať náraz do okrúhleho stromu. Preto sú nepravdivé
tvrdenia žalobcu o tom, že znalec popisuje len jeho verziu údajného vzniku dopravnej nehody a nie
reálnu možnosť vzniku poškodenia. V 95-tich prípadoch znaleckého dokazovania sa vychádza len
z fotografií, pretože s odstupom času väčšinou poškodené vozidlá nebývajú k dispozícii, pokiaľ je

nafotené miesto, toto si znalec vie pozrieť modernými počítačovými prostriedkami, napr. google Maps,
a počítačovými metódami, kde vkladá dáta. Znalec s odstupom času, keď by mal ísť skúmať stopy
po brzdení, tieto by nenašiel, pretože by zmizli. Tvrdenie žalobcu je absolútne nedôvodné a hlavne
neodôvodnené, nakoľko konkrétne neuvádza, čo bolo zlé v posúdení znalca. Žalovaná ďalej uviedla,
že pokiaľ sa nepreukáže, že poškodenie vozidla zodpovedá nárazu do stromu, tak nie je daná príčinná
súvislosť medzi vznikom škody, a preto nemožno poskytnúť poistné plnenie. Dôvodom odmietnutia

poisteného plnenia je to, že škoda nezodpovedá tvrdeniu žalobcu, ako vznikla. V zmysle poistnej
zmluvy je žalobca povinný poskytnúť údaje pravdivé, taktiež je povinný dokladovať vznik škody a
v prípade, že škodu nemožno spoľahlivo určiť, tak nevzniká nárok na poistné plnenie. Pokiaľ ide o
fotodokumentáciu z miesta nehody, túto zabezpečuje externá firma, môže ísť ale aj o zamestnanca
žalovaného.PokiaľideoobhliadkuvozidlatútovykonalpánZ.dňaXX.XX.XXXXvI.vK.R.vI..Žalovaná

na pojednávaní tiež uviedla, že vozidlo malo pozmenený počet najazdených kilometrov na odometri,
pričom nevylučujú, že sa budú zaoberať touto otázkou z trestno-právneho hľadiska. Dňa 11.11.2014
pri vstupe do SR malo vozidlo najazdených XXX.XXX km, pričom ako vyplýva z fotodokumentácie, pri
obhliadke vozidla dňa 15.05.2015 malo mať vozidlo najazdených XXX.XXX km. Odkazujú na výpočty,
výpočetpredloženýžalobcomvychádzazpočtunajazdenýchkilometrovXXX.XXXkm,pričomajvýpočet

žalovanej vychádza z tejto hodnoty. Ako aj pri ďalšej technickej kontrole 23.12.2015 pri pravidelnej
technickej kontrole po predaji vozidla bol počet najazdených kilometrov 124.169 km. Z výtlačku grafu
podľa žalovanej jednoznačne vyplýva, že vozidlo malo poškodenú prednú časť, nakoľko nameraná
vrstva laku na predných blatníkoch dosahuje hodnoty, že vozidlo bolo opravované, prelakované.
Vzhľadom na uvedené majú za to, že hodnota vozidla nemôže byť taká ako uviedol žalobca, nevedia

s presnosťou ani určiť počet kilometrov. Poukazujú tiež na posúdenie znalca, ktorý uzavrel, že vozidlo
narazilo do užšej prekážky, poukazujú na fotografiu, ktorá bola predložená žalobcom, ktorá mala byť
urobená ihneď po nehode, styčná plocha, ktorá mala naraziť do stromu, nenesie žiadne znečistenie,
nie je od blata.

18. Ako dôkazy žalovaná predložila formulár žalovanej zo dňa 17.06.2015 adresovaný žalobcovi,
Oznámenie o registrácii škodovej udalosti zo dňa 25.06.2015, Odpoveď na oznámenie o škodovej
udalosti zo dňa 30.06.2015, Znalecký posudok č. XXX/XXXX, Uzavretie škodovej udalosti zo dňa
25.08.2015, Odvolanie zo dňa 08.09.2015, Odpoveď vo veci žiadosti o prehodnotenie výšky škody zo
dňa 08.10.2015, výpis z technickej kontroly vozidla č.l. 55 a 126, list ORPZ v E. zo dňa 10.06.2015,

výsledok overenia emisnej kontroly č.l. 125, Výpočet výšky škody na cestnom vozidle - havarijné
poistenie č.l. 139, ako dôkaz tiež navrhla vypočuť znalca.

19. Žalobca právom záverečnej reči uviedol, že má za to, že v konaní bolo dostatočne preukázané
uzatvorenie poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou, ako aj skutočnosť, že žalobca si riadne plnil

povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, teda platenie poistného. Taktiež majú za to, že bola preukázaná
škodová udalosť, na základe ktorej malo dôjsť k poistnému plneniu zo strany žalovanej. Žalobcovi
ako spotrebiteľovi nemôže byť odmietnuté poistné plnenie len pre nedostatok dôkazov spôsobilých
pre objektívne posúdenie vzniku škodovej udalosti a následného rozsahu poškodenia poisteného
motorového vozidla.

20. Žalovaná právom záverečnej reči uviedla, že trvajú na tom, že k poistnej udalosti tak ako to opisuje
žalobca, nemohlo dôjsť, a to vzhľadom na to, že rozsah a charakter poškodenia vozidla z technického
hľadiska nekorešponduje s deklarovaním nehody. Zároveň majú za to, že z doterajšieho dokazovania
nevyšli žiadne nové skutočnosti, ktoré by dostatočne preukazovali, že došlo k poistnej udalosti tak, ako

to opisuje žalobca, a teda že žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie. Sú tu určité nejasnosti, čo
sa týka najazdených kilometrov na odometri, pričom nevylučujú, že sa budú touto otázkou zaoberať aj
trestnoprávne. S poukazom na tieto skutočnosti a na oddiel 1, článok 8, odsek 5 a odsek 2 Všeobecných
poistných podmienok majú za to, že nárok žalobcovi nevznikol a žaloba by mala byť zamietnutá.21. Podľa § 120 ods. 1 OSP (v znení účinnom do 30.06.2016), účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

22. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

23. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

24. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými stranami, listinnými
dôkazmi vyžiadanými súdom (v súlade s 295 CSP, keďže žalobcom je spotrebiteľ), a síce Záznamom o
preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa 11.05.2015, Všeobecnými poistnými podmienkami pre

poistenie C., odpoveďou C. v E. zo dňa 16.03.2016, fotokópiou operačného denníka zo dňa 11.05.2015,
Oznámenímškodovejudalostizhavarijnéhopoistenia,Zápisomopoškodenívozidlakškodovejudalosti,
fotodokumentáciou, ktorá tvorí prílohu znaleckého posudku č. 1XX/XXXX, výsluchom znalca, svedka
M. B. a svedka K. C..

25. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: Dňa XX.XX.XXXX uzavreli žalovaná
ako poistiteľ a žalobca ako poistený zmluvu o havarijnom poistení osobného motorového vozidla č.
XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie vozidla značky Z. U., N.: I Z.: E (poistka na č.l.
6). Súčasťou zmluvy o havarijnom poistení sú Všeobecné poistné podmienky pre poistenie C. Žalobca
žalovanej oznámil, že dňa XX.XX.XXXX zišiel z cesty a vozidlom narazil do stromu, ktorý sa nachádza

pri ceste, pričom žalovaná uvedené zaevidovala ako škodovú udalosť č. XXXXXXXXXX (oznámenie o
registrácii č.l. 7). Okresné riaditeľstvo O. zboru v E. - Okresný dopravný inšpektorát predmetnú udalosť
zo dňa XX.XX.XXXX eviduje ako škodovú udalosť pod č. ORPZ-TT-U.-X-XXX/XXXX, pričom ako
účastníkov eviduje žalobcu ako vodiča a strom ako vec (list na č.l. 56). Žalovaná na základe predbežnej
kalkulácie ceny opravy vozidla žalobcovi dňa 29.05.2015 oznámila, že nesúhlasí s opravou vozidla a

škodovú udalosť bude riešiť ako totálnu škodu (list na č.l. 10). Dňa 29.05.2015 žalobca predal vozidlo
za sumu 2.500,- eur (kúpna zmluva na č.l. 17). Žalovaná poverila T. O. C., znalca z odboru cestnej
dopravy vypracovaním znaleckého posudku, za účelom zistenia, či mohlo dôjsť k dopravnej nehode
tak, ako to popísal žalobca, a či zodpovedá a korešponduje rozsah a charakter poškodenia vozidla
nárazu do stromu v mieste vzniku údajnej škodovej udalosti. Znalec vypracoval znalecký posudok pod

č. XXX/XXXX, pričom v závere (na č.l. 42) uviedol, že ku škode na predmetnom vozidle nemohlo dôjsť
z technického hľadiska spôsobom, ako jej vznik a priebeh popisuje poškodený. Podľa popisu vzniku
a priebehu poškodenia malo vozidlo naraziť do stromu, ktorý je dokumentovaný fotograficky, a s jeho
tvarom nekorešponduje tvar poškodenia vozidla. Rozsah a charakter poškodenia vozidla technicky
nezodpovedá nárazu do stromu, ktorý označil poškodený ako miesto zrážky. Škrabance na zadnej

časti vozidla ani bodové poškodenie ľavého predného blatníka s popisovaným poškodením pri zrážke
so stromom technicky nesúvisia. Bodové poškodenie čelného skla nemohlo vzniknúť ako následok
aktivácie čelného airbagu spolujazdca. Listom zo dňa 25.08.2015 (č.l. 11) oznámila žalovaná žalobcovi,
že škodová udalosť bola uzatvorená bez poskytnutia poistného plnenia s poukazom na oddiel I, čl.
8, bod 5., písm. b) VPP, pretože prešetrovaním potrebným na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť

poistné plnenie dospeli k záveru, že preukázaný rozsah a charakter poškodenia motorového vozidla
nezodpovedá deklarovanému nehodovému deju.

26. Žalobca pri výsluchu strany sporu uviedol, že išiel smerom na O. medzi obcou B. a A., v ľavotočivej
zákrute boli rozsypané skaly alebo kamene, bolo ich tam dosť v takom páse asi 7 metrov na dĺžku, na

šírku asi ako je jazdný pruh, možno trošku viac, niektoré zo skál mali aj pol metra, menšie mali aj 20
cm priemer, boli rozsypané po ceste kde tu, nebola to súvislá kopa. Nevie, akým spôsobom sa skaly na
cestu dostali. Skaly boli rozsypané ešte pred zákrutou, on sa skalám vyhýbal, vybehol na krajnicu, auto
sa stalo neovládateľným a vybehol z cesty. On si prekážku všimol, preto na ceste nebrzdil a brzdil až
na zráze dolu. Do stromu narazil asi v rýchlosti 60 km/h, auto zostalo nepojazdné. Zastavil sa nejaký

pán z Bratislavy, ktorý išiel okolo. Žalobca najprv volal policajtov, volal asi 112 alebo 158, nepamätá
si, ktoré z týchto čísiel. Potom volal na asistenčnú službu UNIQA a oni mu dali číslo na odťahovku M..
Medzitým sa tam zastavil svedok Michal Jurenka, vie, že je z I., nie je to kamarát žalobcu, žalobca ho
registroval. Žalobca o tom, že v tom čase svedok urobil fotografiu vozidla, nevedel, dozvedel sa o tom,až keď sa ho žalobca opýtal, či by nešiel na súd svedčiť. Keby mal žalobca skôr fotografiu, tak by ju
predložil žalovanej. Svedok zostal na mieste nehody, kým prišli policajti, bola to nehodovka z O.. Policajti
to pofotili, pozreli, v akom stave je auto, dali mu fúkať. Spísali záznam ohľadom nehody, žalobca to

podpísal, pokutu nedostal. Keď tam prišla odťahovka, na mieste už polícia nebola. Odťahovka naložila
vozidlo a odišli aj so žalobcom. Žalobca vozidlo po nehode predal, predal ho také, ako bolo. Čakal,
ako to posúdi poisťovňa, povedali, že je to škoda totálna, tak auto predal. Nechcel si ho dať opraviť,
nakoľko to bola totálna škoda a boli by tam vysoké náklady. Žalobca sám si fotodokumentáciu nehody
neurobil, urobil si ju až v K. R. - I., kam bolo auto odtiahnuté. Auto kúpil koncom roka 2014, dal si ho

doviezť zo zahraničia. Nevedel, že v čase dovezenia malo vozidlo poškodenú kapotu. V čase nárazu sa
pohyboval rýchlosťou asi 60 km/h, nepamätá si to, bolo to už vyše roka. Narazil mierne bočnou časťou,
pričom podľa jeho vedomostí by k úplnej deformácii došlo iba pri náraze stredom vozidla. Ostali nejaké
stopy na vozidle po náraze do stromu, niečo zostalo na nárazníku, od kôry, od blata. Mal už predtým
dopravnú nehodu, v roku 2007. Z tejto nehody si veľa nepamätá, ale vie, že sa tachometer zastavil na
rýchlosti 58 km/hod. Vie o tom, že mu bolo uložené napomenutie zo strany polície, avšak on nevedel, že

sa toto považuje za sankciu, pretože mu nebola uložená bloková pokuta. Vozidlo individuálne priviezol
dňa XX.XX.XXXX, . poistnú zmluvu uzavrel až v marci XXXX, pretože dovtedy na ňom nejazdil. Vozidlo
sa doviezlo z G., bolo vyložené hneď na kontrole originality v Piešťanoch. Nevie, ako sa volala osoba,
ktorá auto prihlasovala, ale vie, že to bola osoba, ktorá doviezla auto z G.. Po dovezení vozidla bol
jediným a výlučným vlastníkom vozidla.

27. Svedok Michal Jurenka pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalobcu pozná od nehody, predtým
sa registrovali v I.. Pri spiatočnej ceste z O. sa svedok vracal cez A., zbadal narazené auto v strome.
Zastavil a spýtal sa dotyčného, či nepotrebuje pomoc. Bolo na ňom vidieť, že je otrasený. Nepamätá
si presný deň, kedy sa tak stalo. Išlo o striebornú U., bola narazená v strome. Svedok sa vracal zo A.,

auto bolo narazené v opačnom smere, viac pravou stranou v strome. Bolo viditeľné, že bol poškodený
predok, boli vystrelené airbagy. Strom bol asi od pol metra do metra priemer kmeňa. Bolo vidieť opadanú
kôru vo výške predku auta. Urobil jednu fotku, urobil ju mobilom. Vymenili si so žalobcom telefónne čísla,
keby potreboval pomoc. Boli tam viditeľné stopy, ako išiel z cesty dole, boli to stopy po pneumatikách.
Na ceste boli popadané nejaké skaly. Keď tam bol svedok prítomný, nebola tam polícia ani odťahovka,

svedok sa žalobcu pýtal a ten povedal, že už volal, že na ceste je polícia aj odťahovka. Svedok po
nahliadnutí do spisu na č.l. 52, uviedol, že ide o fotografiu, ktorú urobil on. Cesta je na rovine, z cesty
smerom k stromu viedol mierny briežok. Svedok si pamätá, že sa pristavili pri nehode ešte dve autá,
nevie uviesť, o koho sa jednalo. Keď mu žalobca povedal, že volal políciu a odťahovku, svedok odišiel.
Kontaktoval ho žalobca po tom, čo mu poisťovňa odmietla plnenie. Pri nehode strávil asi 15 minút, pýtal

sa žalobcu, čo sa stalo, povedal, že sa vyhýbal nejakým skalám, dostal šmyk. Svedok ďalej uviedol, že
žalobca bol dosť otrasený, podľa svedka je dosť možné, že nevedel, že svedok urobil fotografiu. Svedok
si nepamätá, či robil žalobca nejaké fotografie. Svedka len tak napadlo urobiť si fotografiu.

28. Znalec T. na pojednávaní uviedol, že znalecký posudok vypracoval pre potreby žalovanej, vypracoval

ho na základe fotodokumentácie poškodenia motorového vozidla, znalec zadanie dostal neskôr, najskôr
si žalovaná robila šetrenie svoje. Znalec nebol na mieste nehody. Pokiaľ na strane 6 posudku tvrdí, že v
okolí stromu nie sú žiadne šmykové stopy v mäkkom trávnatom teréne, vychádzal z fotodokumentácie,
ktorú mal k dispozícii. Znalec uvádza, že fotodokumentácia, z ktorej vychádzal, je súčasťou znaleckého
posudku. Znalecký posudok vypracoval iba z uvedenej fotodokumentácie, pričom obhliadku miesta

nehody nevykonal, nakoľko toto by si pamätal, pričom by bolo potrebné, aby na miesto nehody s ním
niekto išiel, nakoľko toto miesto je pre neho ťažko identifikovať. Znalec z fotodokumentácie usúdil, že
nie je potrebné ísť na miesto a merať priemer stromu. Nevidel ani motorové vozidlo, rovnako pri ňom
vychádzal len z fotodokumentácie. Prednou maskou sa rozumie chrómovaný obdĺžnik nad nárazníkom
medzi svetlami nad značkou. Vždy keď vozidlo narazí do pevnej prekážky, tak sa deformuje podľa

tvaru pevnej prekážky, nikdy nie inak. Všetky okolnosti bral v úvahu, plastový kryt nárazníka je hodne
pružný, on zmení tvar aj po silovom pôsobí, vráti sa čiastočne do nejakého tvaru, dôležitá je výstuha,
tá sa deformuje, čiže tu sa mala deformovať do okrúhla. Nevie vôbec v akej polohe auto do stromu
narazilo.Moholsižalobcaodfotiťautovčasenehody.Pokiaľideovypracovanieznaleckéhoposudkupre
žalovanú, vyhotovil v minulom roku pre žalovanú 5-6 posudkov, z toho polovica bola v ich neprospech.

Rýchlosť 60,- km/h to určite nebola, musela byť nižšia, popisy deja pred nehodou sú veľmi nejasné.
Pri 60 km/h rýchlosti by sa odtrhol motor. Mohla to byť rýchlosť, ktorá aktivovala vystrelenie airbagov.
Znalec súhlasí s tým, že je lepšie auto vidieť, ako vychádzať z fotodokumentácie. Nebehá po klientoch,
preto aby nebol ovplyvnený. Ak žalobca tvrdí, že auto išlo 60 km rýchlosťou a vybehlo, tak poškodenieby bolo ďaleko väčšie, pri 60 km rýchlosti by sa motor odtrhol z držiakov. Rýchlosť, ktorú uvádza žalobca
je príliš vysoká. V znaleckom posudku je fotografia, z ktorej je výstuha vidieť. Podľa znalca to nie je
odfotené dobre, je to chybou toho, kto to fotil, ide o fotografiu na č.l. 42 v spise. Na obrázku č. 6 je výstuha

fotografovaná zhora, deformácia zodpovedá nárazu do kolíka alebo stĺpika. Znalec má len tie fotografie,
ktoré dostal k dispozícii. Náraz zodpovedá nárazu do tenšej prekážky, išlo určite o zvislú prekážku, ale
bola tenšia, mala tenší priemer.

29. A., príslušník U. v E. pri výsluchu uviedol, že denno denne v rámci práce prichádza do styku s

dopravnými nehodami, nepamätá si, či bol alebo nebol prítomný pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX
pri obci A.. Pričom nemohla to byť ani dopravná nehoda, ale len škodová udalosť. Keď príde na miesto
škodovej udalosti, rieši sa to tak, že sa to zadokumentuje, spíše sa záznam o škodovej udalosti, ktorý
sa dá následne podpísať priestupcovi a poškodenému, pokiaľ tam je poškodený, pokiaľ tam nie je
poškodený, tak len priestupcovi. Za porušenie povinnosti sa priestupcovi dáva sankcia. Pokuta môže
byť finančná na mieste zaplatená, alebo dostane napomenutie. Ku škodovej udalosti sa nevyhotovuje

fotodokumentácia, aj keď sa spočiatku môže začať vyhotovovať fotodokumentácia, pretože sa nemôže
na začiatku vedieť, či to bude dopravná nehoda alebo škodová udalosť, a ak sa zistí, že ide o škodovú
udalosť, tak sa fotodokumentácia vymazáva. K fotografii predloženej žalobcom svedok uviedol, že podľa
fotografie ide o škodovú udalosť, podľa pohľadu škoda nepresahuje 4.000,- eur, ale je to len na prvé
pozretie, on nie je automechanik a ani znalec. Výšku škody na mieste určuje svedok, pričom je to len

odhadom. Na otázku, ak je likvidátorom určená vyššia škoda, či sa to nedá zvrátiť na dopravnú nehodu,
svedok uviedol, že to si potom už rieši poisťovňa, na to tam majú ohliadača spôsobenej škody.

30. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzky vznikajú z
právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z

iných skutočností uvedených v zákone.

31. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.

32. Podľa § 788 ods. 1 a 3 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba,
ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. (1) Súčasťou poistnej zmluvy
sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva

a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel,
oznámené. (3)

33. Podľa § 790 písm. a) OZ, poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,
odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku);

34. Podľa § 793 ods. 1 OZ, kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo
a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide
o zmenu poistenia.

35. Podľa § 795 ods. 1 OZ, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po
uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy
alebo neskôr.

36. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik

povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

37. Podľa § 799 ods. 1 až 3 OZ, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo
ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. (1) Kto má právo na plnenie, je
povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé

vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada.
Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. (2) Ak malo vedomé porušenie povinností
uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahunásledkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv
malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. (3)

38. Podľa § 802 ods. 1 a 2 OZ, pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793
môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú
zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť
zistil; inak právo zanikne. (1) Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť,
ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a

ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť;
odmietnutím plnenia poistenie zanikne. (2)

39. Podľa § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

40. Podľa § 809 ods. 1 a 2 OZ, poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä
nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu
právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. (1) Ak poistený vedome
alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto
porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je

poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti
vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej
domácnosti. (2)

41. Podľa § 2 ods. 3 OZ, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti

upraviťdohodouodchylneodzákona,aktozákonvýslovnenezakazujeaakzpovahyustanovenízákona
nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

42. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

43. Podľa § 223 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (ďalej len „TZ“), kto vyláka od iného poistné
plnenie tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, a tak mu spôsobí
malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

44. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

45. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

46. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

47. Účelom poistenia je zabezpečenie finančných prostriedkov na úhradu potrieb vzniknutých z
náhodných udalostí, ktoré boli dohodnuté v poistnej zmluve, o ktorej sa vie, že môže nastať, ale nevie
sa kedy a či vôbec nastane. Pokiaľ medzi stranami sporu bolo dohodnuté v zmysle oddielu II, čl. 2, ods.
1. písm. a) VPP poistenie pre prípad havárie vozidla, žalobca má v zmysle § 797 ods. 2 OZ právo v

prípade, že nastane táto poistná udalosť, právo na poistné plnenie.

48. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu bola riadne uzavretá zmluva o havarijnom poistení,
ktorej predmetom bolo motorové vozidlo žalobcu, a to Z. U. N.: I.-XXXBR, ako aj skutočnosť, že žalobca
riadne platil poistné zo zmluvy. Tiež nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX došlo k poistnej udalosti, a

síce k spôsobeniu škody na uvedenom motorovom vozidle, a tiež že išlo o škodu totálnu. Sporným bolo,
či boli splnené podmienky k tomu, aby bol žalobca oprávnený odmietnuť poskytnúť žalobcovi poistné
plnenie, keď žalovaná svoje právo odmietnuť poistné plnenie opierala o ustanovenie VPP, to konkrétne
o oddiel I, čl. 8, ods. 5, písm. b), s odôvodnením, že podľa znaleckého posudku škoda nevznikla takýmspôsobom, ako to uviedol žalobca, a teda žalobca pri prešetrovaní poistnej udalosti neposkytol žalovanej
pravdivé informácie.

49. Predovšetkým mal súd za to, že v konaní nie je možné považovať za preukázané tvrdenie žalovanej,
že by žalobca neposkytol žalovanej pravdivé informácie pri prešetrovaní poistnej udalosti. Súd má za
to, že závery znaleckého posudku č. XXX/XXXX nie je možné považovať za hodnoverné, nakoľko
znalec podľa svojho vyjadrenia vychádzal iba z fotografií, sám ohliadku miesta udalosti nevykonal, a
tiež nevykonal ani ohliadku motorového vozidla. Ak znalec vychádzal z fotografií miesta nehody na

č.l. 90 a nasl. v spise, súd poukazuje na skutočnosť, že fotografie boli vyhotovené dňa XX.XX.XXXX,
t.j. viac ako 2 týždne po nehode, a teda šmykové stopy v mäkkom trávnatom teréne už nemuseli byť
viditeľné. Súd pritom poukazuje na vyjadrenie samotnej žalovanej, že znalec s odstupom času, keď by
mal ísť skúmať stopy po brzdení, tieto by nenašiel, pretože by zmizli, čiže žalovaná si tiež uvedomuje
potrebu včasnej ohliadky miesta nehody. Z výpovede svedka M. B. však vyplýva, že na mieste boli
viditeľné stopy, ako išiel žalobca z cesty dole, boli to stopy po pneumatikách, pričom na ceste boli

popadané nejaké skaly. Pokiaľ ide o skaly, tieto sú (na tráve) zachytené aj na fotografiách z miesta
nehody na č.l. 90 a 91. Súd má za to, že pre hodnoverné závery znalca bolo nevyhnutné, aby znalec
bezodkladne po nehode navštívil miesto nehody, resp. minimálne aby miesto nehody bolo fotograficky
zdokumentované bezodkladne po nehode. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že nehoda jej bola žalobcom
oznámená dňa 12.05.2016, nič jej preto nebránilo vykonať ohliadku miesta nehody včas, keď jej zistenia

by mali relevanciu, a nie až viac ako dva týždne po udalosti. Rovnako, ak znalec chcel urobiť záver o tom,
že poškodenia na vozidle nezodpovedajú nárazu do stromu, bolo potrebné, aby vychádzal zo zistení
urobených ohliadkou na mieste samom, a to ako stromu, tak svahu smerujúceho k stromu, pretože
podľa názoru súdu aj od sklonu svahu a tiež od sklonu stromu záviselo, k akému poškodeniu na vozidle
došlo, a toto nie je zistiteľné z fotografií. Nie je totiž vylúčené, že strom bol naklonený v protismere

vozidla, čo v spojení so sklonom svahu nevylučuje, aby došlo k poškodeniu hlbšiemu na kapote ako na
nárazníku. Keďže znalec strom osobne neohliadol a z fotografií jeho sklon nie je zrejmý, nie je možné
jeho záver považovať za hodnoverný a preukázateľný. Súd pritom poukazuje na vyjadrenie znalca, že
súhlasí s tým, že je lepšie auto vidieť, ako vychádzať z fotodokumentácie a tiež na vyjadrenie znalca, že
v znaleckom posudku je fotografia, z ktorej je výstuha vidieť, pričom dodal, že to nie je odfotené dobre,

je to chybou toho, kto to fotil, ide o fotografiu na č.l. 42 v spise. Z uvedeného vyplýva, že sám znalec
nepovažoval fotodokumentáciu za bezchybnú. Ďalej bolo v konaní preukázané, že U. U. E. eviduje
škodovú udalosť, pričom na miesto sa dostavili príslušníci A. U. U. U. v E., pracovisko O., a ako vec
škodovej udalosti zaevidovali práve strom. Zároveň svedok M. B. pri výsluchu potvrdil, že videl narazené
vozidlo žalobcu v strome, bolo narazené viac pravou stranou v strome, bolo viditeľné, že bol poškodený

predok, boli vystrelené airbagy, bolo vidieť opadanú kôru vo výške predku auta, pričom urobil jednu
fotku, a to mobilom. Súd poukazuje na fotografiu žalovanej na č.l. 89, na ktorej sú zreteľne viditeľné
nánosy blata na nárazníku, rovnako ako na fotografii svedka z č.l. 82. Hodnovernosť záverov znaleckého
posudku spochybňuje aj výpočet príloh na strane 8 znaleckého posudku, kde znalec uvádza, že na
strane 16 sa nachádza fotografická dokumentácia miesta z obhliadky znalcom, pričom na pojednávaní

znalec uviedol, že znalecký posudok vypracoval z fotodokumentácie, pričom obhliadku miesta nehody
nevykonal, nakoľko toto by si pamätal, pričom by bolo potrebné, aby na miesto nehody s ním niekto išiel,
nakoľko toto miesto je pre neho ťažko identifikovať, z fotodokumentácie usúdil, že nie je potrebné ísť
na miesto a merať priemer stromu.

50. Nejaví sa ako nepravdivé tvrdenie žalobcu, že fotodokumentáciu vykonal policajt z dopravného
inšpektorátu, nakoľko svedok K. C. na pojednávaní uviedol, že spočiatku sa aj pri škodovej udalosti
môže začať vyhotovovať fotodokumentácia, pretože sa nemôže na začiatku vedieť, či to bude dopravná
nehoda alebo škodová udalosť, a ak sa zistí, že ide o škodovú udalosť, tak sa fotodokumentácia
vymazáva, o čom žalobca nemusel vedieť. Ak by aj rýchlosť vozidla v čase nárazu nedosahovala

60 km/h, uvedené nie je možné považovať za informáciu takého významu, ktorá by mala vplyv na
hodnovernosť informácie o škodovej udalosti ako celku, keďže je ospravedlniteľné, ak si žalobca všetky
okolnosti nepamätá presne. Pokiaľ ide o poukazovanie žalovanej na výpis z technickej kontroly vozidla
pri dovezení zo zahraničia, z ktorého má vyplývať poškodenie prednej kapoty, žalovaná nepreukázala,
že žalobca mal o tomto vedomosť v čase vzniku poistenia, ani nenavrhla o tom vykonať dokazovanie.

Rovnako uvedené platí o vyjadreniach žalovanej týkajúcich sa nejasností ohľadom najazdených
kilometrov na odometri, pričom žalovaná ani neuviedla, aký vplyv by uvedené malo mať na možnosť
odmietnutiapoistnéhoplnenia.Ďalšieskutočnosti,asícežežalobcanamotorovomvozidlepäťmesiacov
nejazdil, sú pre posúdenie veci bezpredmetné. K vyjadreniu žalovanej, že z predložených fotografií jejasné a aj laik dokáže povedať, že ostrá hrana na poškodení vozidla nemôže predstavovať náraz do
okrúhleho stromu, súd uvádza, že ak by bolo uvedené zrejmé aj laikovi, nebola by žalovaná dávala
vypracovať znalecký posudok, preto uvedené nie je možné považovať za nepochybné. Skutočnosť,

že (ako uviedla žalovaná) vo veľa prípadoch znaleckého dokazovania sa vychádza len z fotografií,
nezaváži, nakoľko je potom na ťarchu žalovanej, že v takom prípade nemusia byť závery znaleckého
posudku považované za hodnoverné. Ak žalovaná uviedla, že znalec si vie miesto pozrieť modernými
počítačovými prostriedkami, napr. google Maps, a počítačovými metódami, kde vkladá dáta, znalec pri
výsluchu neuviedol a nevyplýva to ani zo znaleckého posudku, že by tak urobil.

51. Súd má za to, že skutočnosť, že znalec sám na mieste udalosti nebol, že vychádzal iba z fotografií
(a to pokiaľ ide o fotografie z miesta nehody urobené až o dva týždne po nehode), že neohliadol sám
motorové vozidla, keď zároveň uznal, že napr. fotografia na č.l. 42 nie je urobená dobre (pričom uvedenú
fotografiu napriek tomu použil priamo v texte znaleckého posudku), nie je možné považovať závery
znaleckého posudku č. XXX/XXXX za hodnoverné a nespochybniteľné, a preto, aj v spojení s ostatnými

dôkazmi (pričom všetky dôkazy majú rovnakú relevanciu), nie je možné uzavrieť, že žalobca uviedol
žalovanej nepravdivé informácie o podstatných okolnostiach týkajúcich sa vzniku poistnej udalosti.

52. Naviac však súd uvádza, že pokiaľ žalovaná v konaní namietala, že nemala povinnosť plniť v
dôsledku toho, že žalobca podľa nej neposkytol pravdivé informácie o vzniku škodovej udalosti (s

poukazom na oddiel I, čl. 8, ods. 5, písm. b) VPP), súd má za to, že ani podľa § 802 ods. 2 a § 799 ods. 3
OZ a ani podľa iných zákonných ustanovení by toto samo o sebe nemohlo spôsobiť, že by žalovaná bola
oprávnená odmietnuť alebo krátiť poistné plnenie. Vyššie uvedené ustanovenia OZ sú totiž dispozitívne
len v tej časti, ktorou sa dáva poistiteľovi možnosť odmietnuť, prípadne krátiť poistné plnenie, avšak nie
je možné ich vykladať tak, že by mal poistiteľ možnosť rozširovať dôvody, pre ktoré by toto plnenie mohol

odmietnuť, či krátiť, ktorým neprípustným rozšírením je rozšírenie dôvodov v oddiele I, čl. 8, ods. 5, písm.
b) VPP na „neposkytnutie pravdivých informácií pri uzatváraní poistenia alebo pri prešetrovaní poistnej
udalosti“. V prípade uvedených ustanovení ide o ustanovenia, ktoré síce nie sú gramaticky formulované
ako prikazujúce alebo zakazujúce, avšak z ich povahy vyplýva ich kogentnosť, t.j. že sa od nich nemožno
odchýliť (porovnaj Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011,

str. 2355). Navyše, vzhľadom na nesporne spotrebiteľský charakter daného právneho vzťahu medzi
stranami sporu, má tento charakter za následok v prospech spotrebiteľa kogentný charakter uvedených
ustanovení aj v zmysle § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve
nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Znamená to teda, že ustanovenia § 802 ako
aj § 799 OZ sú kogentnými ustanoveniami v časti určenia možnosti odmietnuť alebo krátiť poistné

plnenie, ktorá kogentnosť neumožňuje v tejto otázke odlišnú úpravu vôbec, a to ani vo VPP, pričom ak
by aj kogentný charakter nevyplýval z povahy daných ustanovení, nemožno sa podľa § 54 ods. 1 OZ
od neho odchýliť v neprospech spotrebiteľa. Rozšírenie dôvodov pre odmietnutie poistného plnenia v
ustanovení oddielu I, čl. 8, ods. 5, písm. b) VPP nie je možné posúdiť inak ako obchádzanie kogentných
ustanovení zákona, a preto je takéto dojednanie v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné. Podporne

súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 56/2011-33 zo dňa 10.02.2011, ktorou
odmietol sťažnosť poisťovne v obdobnej veci z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ktorou sťažnosťou
bol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4 Co/136/2010 z 29. septembra 2010, ktorý
uvedené ustanovenia posúdil ako kogentné.

53. Možnosť odmietnuť alebo krátiť poistné plnenie je potom v zmysle § 802 ods. 2 OZ a § 799 ods.
3 OZ viazaná na splnenie dvoch podmienok, a to, že poistený vedome porušil povinnosti ustanovené
v § 799 ods. 1, 2 OZ, resp. § 793 OZ a zároveň to, že vedomé porušenie povinností alebo nepravdivo
uvedená skutočnosť boli príčinou poistnej udalosti. Súd má pritom za to, že v prejednávanej veci sa
o takýto prípad nejednalo, pričom uvedené netvrdila ani žalovaná v rámci svojich skutkových tvrdení.

Žalovaná netvrdila, že príčinou poistnej udalosti bola skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo
neúplné odpovede nemohla zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola
podstatná (§ 802 ods. 2 OZ). Žalovaná tiež netvrdila, že žalobca vedome porušil povinnosti uvedené v §
799 ods. 1, 2 OZ a že také porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie
rozsahu následkov poistnej udalosti, pričom navyše je potrebné poukázať na to, že v takom prípade

by žalovaná ani nemala možnosť poistné plnenie bez ďalšieho odmietnuť, ale len znížiť podľa toho,
aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jej povinnosti plniť (§ 799 ods. 3 OZ), čo však neurobila. Súd
pritom opätovne poukazuje na to, že žalovaná odmietnutie poistného plnenia odôvodňovala práve a lenuvedením nepravdivých informácií o vzniku škodovej udalosti zo strany žalobcu a poukazom na znenie
VPP, pričom súd je viazaný skutkovým odôvodnením obrany žalovanej.

54. Ak žalovaná svojimi vyjadreniami v konaní nepriamo naznačuje, že na strane žalobcu by sa mohlo
jednať o poisťovací podvod, súd poukazuje na to, že trestné stíhanie žalobcu doposiaľ neiniciovala. V
prípade poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 TZ by nebolo pochýb o tom, že žalovaná by bola
oprávnená poistné plnenie odmietnuť, avšak záver o tom, či sa jedná o poisťovací podvod alebo nie,
je možné urobiť iba v trestom konaní, nie v konaní občiansko-právnom. Ak sa žalovaná domnievala,

že došlo k trestnému činu zo strany žalobcu, nič jej nebránilo iniciovať trestné stíhanie, a za účelom
vyčkania na jeho výsledky navrhnúť prerušenie občiansko-právneho konania.

55. Súd tak z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo jednak preukázané, že by žalobca
poskytol žalovanej nepravdivé informácie o škodovej udalosti a nebol preukázaný žiaden dôvod, pre
ktorý by bola žalovaná oprávnená odmietnuť alebo krátiť poistné plnenie, pričom takýto dôvod tu nebol

ani podľa § 799 ods. 3, ani podľa § 802 ods. 2 OZ, ani podľa iných zákonných ustanovení, keď poistné
podmienky sú v časti, v ktorej odporujú ustanoveniam § 802 a § 799 OZ, neplatné, keďže ide, ako bolo
vyššie uvedené, o kogentné ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť. Z vyššie uvedených dôvodov
súd vo výroku II. rozsudku priznal žalobcovi proti žalovanej právo na poistné plnenie.

56. Pri určení výšky poistného plnenia, na zaplatenie ktorého súd zaviazal žalovanú, vychádzal súd
z Výpočtu výšky škody na cestnom vozidle - havarijné poistenie (č.l. 139), ktorý predložila žalovaná.
Z uvedeného výpočtu vyplýva trhová hodnota poisteného vozidla pri totálnej škode vo výške 6.870,44
eura, od ktorej sumy je potrebné odpočítať hodnotu použiteľných zvyškov (t.j. kúpnu cenu odpredaného
vozidla vo výške 2.500,- eur), a teda poistné plnenie zo strany žalovanej by bolo vo výške 4.370,44 eura,

za predpokladu, že z vozidla nebolo uplatnené vrátenie DPH. S uvedenou sumou sa nakoniec žalobca
stotožnil, čo sa prejavilo v čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu.

57. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento súd žalobcovi priznal od času, kedy sa žalovaná dostala do
omeškania. Keďže žalovaná nebola preukázateľne pred podaním žaloby vyzvaná na poistné plnenie

v konkrétnej výške, ale stalo sa tak až počas konania doručením žaloby, a to dňa 27.11.2015, súd
vychádzal z ustanovenia § 563 OZ, a úrok žalobcovi priznal odo dňa omeškania 29.11.2015, keď deň
28.11.2015 bol dňom splatnosti. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, túto súd žalobcovi priznal v
súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., nakoľko ku dňu omeškania žalovanej s
plnením peňažného dlhu bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,05 %. Žalobca tak má popri dlžnej

istine nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % (5+0,05 %) ročne z priznanej dlžnej
sumy 4.370,44 eura odo dňa 29.11.2015 do zaplatenia, ktorý úrok z omeškania súd žalobcovi priznal.

58. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu v časti, v ktorej žalobca žiadal
zaplatenie sumy 4.370,44 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.370,44

eura od 29.11.2015 do zaplatenia, za dôvodnú, a preto jej vo výroku II. rozsudku vyhovel, a v časti, v
ktorej žiadal žalobca zaplatenie úroku z omeškania nad súdom priznaný rozsah za nedôvodnú, a preto
ju vo výroku III. zamietol.

59. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

60. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovanú, určil
súd žalovanej v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 15 dní od

právoplatnosti rozsudku.

61. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

62. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)63. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

64. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

65. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca si v konaní po pripustení zmeny žaloby uplatňoval
sumu 6.981,18 eura s príslušenstvom, pričom procesne zavinil zastavenie konania v časti 2.610,74 eura
s príslušenstvom a zároveň žalobcovi bola priznaná istina vo výške 4.370,44 eura s príslušenstvom, z
čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 63% a hrubý úspech žalovanej 37%, a teda konečný čistý úspech
žalobcu je 26% (63 - 37). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu

účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 26% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku
IV. rozsudku. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. Podporne súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/296/2013-307 zo dňa

16.11.2016, v ktorom súd druhej inštancie k náhrade trov konania v obdobnom prípade v odsekoch
45. a 46. uviedol, že „v prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (tu z dôvodu čiastočného späťvzatia
žaloby), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi otázku,
čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom
hodnotí celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby

dané zavinenie jedného z účastníkov, treba z pohľadu § 142 ods. 2 OSP (obdobne už § 256 ods. 1
CSP) dovodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie
konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov
konania pričíta opačnej strane sporu.“

67. Pokiaľ ide o zastavenie konania v časti istiny, súd sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu, že k
čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo z dôvodov na strane žalovanej (ktorá až podaním doručeným súdu
dňa 13.10.2016 oznámila výšku prípadného poistného plnenia), nakoľko žalobca pred podaním žaloby
žalovanú o vyčíslenie poistného plnenia nežiadal, a teda jemu treba pričítať za vinu, že sa domáhal
vyššieho poistného plnenia ako mal nárok.

68. Pri zamietnutí žaloby v časti úroku z omeškania za obdobie od 26.08.2015 do 28.11.2015, súd na
uvedené neprihliadal ako na smerodajné pri určení výšky úspechu žalobcu z dôvodu, že ide o neúspech
v nepatrnej časti a zároveň z dôvodu, že príslušenstvo nebolo samostatným predmetom konania.
Súd pritom podporne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoPr/2/2016-361 zo

dňa 27.06.2016, v ktorom odvolací súd uviedol, že „súd prvej inštancie ... pochybil tiež v tom, že pri
posudzovaní úspechu a neúspechu vyčísloval výšku priznaných úrokov z omeškania ku dňu rozhodnutia
súdu, pričom pre takýto postup by bol dôvod len vtedy, ak by úroky z omeškania tvorili samostatný
predmet konania, ak sú však len príslušenstvom istiny, pri posudzovaní miery úspechu v konaní nie je
dôvod na úroky z omeškania prihliadať.“

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m)).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).