Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Pavel Rohárik

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10Csp/66/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116217724
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6116217724.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu Slovenská

sporiteľňa, a.s., 832 37 Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpeného JUDr. Pavel Novák,
usadený euroadvokát, 811 02 Bratislava, Mostová 2, proti žalovaným 1) T. V., G.. XX. G. XXXX, Q. X)
B. V., G.. XX. Q. XXXX, U. K. XXX XX, I. X, o zaplatenie sumy 2.626,03 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 872,85 Eur z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovaným 1) a 2) právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca titulom dlhu zo zmluvy o úvere žiada uložiť žalobcom povinnosť zaplatiť mu spoločne a
nerozdielne sumu 2.626,03 Eur pozostávajú z istiny 1.548,20 Eur, úroku v sume 351,35 Eur a úroku
z omeškania v sume 726,48 Eur a v sadzbe 5 % ročne zo sumy 1.899,55 Eur od 26. júla 2016 do
zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa 5. januára 2017 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy
189,88 Eur, ktorú žalovaní v dňoch 1. decembra 2016 - 23. augusta 2016 celkove uhradili. Podaním
doručeným súdu dňa 8. februára 2018 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 682,97 Eur, ktorú
žalovaní uhrdili v dňoch 2. januára 2017 - 16. januára 2018. Vzhľadom na to súd konanie v zmysle §

145 ods. 2 CSP v časti o zaplatenie sumy 872,85 Eur zastavil.

2. Žalovaní namietli, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o RPMN vo výške 5,41 %, a nie
je možné, aby RPMN bola nižšia ako dohodnutá úroková sadzba. Preto treba považovať zmluvu za
bezúročnú a bez poplatkov.

3. Pretože sa žalobca pojednávania nezúčastnil, konal súd v zmysle § 180 CSP v jeho neprítomnosti a

vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných a oboznámením sa s písomnými podaniami strán, zmluvou
o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpismi z úverového účtu, i ďalšími listinami v spise,
pričom zistil nasledovné:

4. Strany uzavreli dňa 18. januára 2005 zmluvu o úvere, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným
sumu 6.638,78 Eur (200.000,- Sk) a žalovaní vrátiť ju spolu s úrokom 10,80 % ročne v mesačných
splátkach po 93,44 Eur (2.815,- Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.

februára 2005 a poslednej dňa 20. decembra 2014, spolu s poplatkom za správu úveru 50,- Sk (1,66
Eur) mesačne a poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 2 % z výšky úveru splatným v deň podpisu
zmluvy. Ročná percentuálne miera nákladov bola dohodnutá v čl. IV.5. zmluvy na sadzbu 5,41 % ročne.
Podľa výpisu z účtu za obdobie do 21. decembra 2008 (č. l. 54-62 spisu) poskytol žalobca žalovanýmsumu 200.000,- Sk dňa 18. januára 2005 (položka „Čerpanie úveru bezhot.“). Podľa výpisu za obdobie
od 11. novembra 2011 do 12. septembra 2016 (č. l. 63-66 spisu) uhradili žalovaní titulom úveru sumu
spolu 11.935,74 Eur (položka „splátky“).

5. Z právneho hľadiska ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka i o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení v čase uzatvorenie zmluvy, lebo išlo
o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom v postavení dodávateľa (predmetom jeho
činnosti je aj poskytovanie úverov) žalovaným v postavení spotrebiteľov (podľa zmluvy nekonali v rámci

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) v zmysle definície spotrebiteľského úveru v § 2 zákona č.
258/2001 Z. z. a definície spotrebiteľa a dodávateľa v § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka.

6. Súd sa primárne zaoberal námietkou žalovaných o nedostatku náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzatvárania zmluvy, musela
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) s tým, že ak

nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluvné náležitosti
povinné podľa zákona č. 258/2001 Z. z., najmä tie, ktoré odrážajú cenu úveru (akou je aj RPMN),
musia byť uvedené v správnej výške, inak by uvedené zákonné ustanovenie stratilo význam a veriteľ
by svoju povinnosť splnil tým, že do zmluvy uvedie akékoľvek údaje (o úroku, RPMN, odplate a pod.)
nezodpovedajúce skutočnosti. Z formálneho hľadiska by zmluva obsahovala všetky náležitosti, ale bola

by bez reálnej výpovednej hodnoty pre spotrebiteľa, čím by nebol naplnený účel zákona, ktorým je
informovanie spotrebiteľa o podmienkach uzavretej zmluvy. Preto súd konštatuje, že nestačí ak je v
zmluve uvedený akýkoľvek údaj predstavujúci jej povinnú náležitosť, ale tento údaj musí byť uvedený
v správnej výške.

7. V tejto veci je v zmluve dohodnutý ročný úrok 10,80 % a okrem toho sa žalovaní zaviazali platiť
poplatok za správu úveru 1,66 Eur mesačne i ďalší poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % z
poskytnutej sumy, teda v sume 132,78 Eur. Napriek týmto nákladom je v zmluve uvedená RPPMN na
úrovni 5,41 % ročne, teda približne na úrovni polovice úrokovej sadzby. Vzhľadom na uvedené náklady
spojené s úverom (úrok a poplatky) je zrejmé, že takýto údaj o RPMN nezodpovedá skutočnosti. Takýto

údaj mohol vyvolať v žalovaných ako spotrebiteľoch dojem, že náklady na zaplatenie ich úveru sú nižšie
ako skutočné, keďže údaj o RPMN má odrážať celkové náklady spotrebiteľa s úverom.

8. K uvedenému sa mal žalobca možnosť sa vyjadriť, v podaní doručenom súdu dňa 8. februára 2018
uviedol, že pri výpočte RPMN postupoval v súlade s § 3 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. (s odkazom na

prílohu zákona) v nadväznosti na § 4 ods. 2 písm. g) zákona. Žalobca sa tak obmedzil len na všeobecné
konštatovanie o zákonnej úprave, nereagoval na obranu žalovaných a nevysvetlil nesúlad údaja o
RPMN v zmluve so skutočnosťou.

9. Vzhľadom na to súd konštatuje, že zmluva strán o úvere neobsahuje správny údaj o RPMN, a preto

sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak má nárok len na vrátenie
poskytnutej istiny zníženej o úhradu žalovaných. Podľa predložených výpisov z úverového účtu poskytol
žalobca žalovaným sumu 6.638,78 Eur (200.000,- Sk) a žalovaní ku dňu vyhotovenia výpisu za obdobie
od 11. novembra 2011 do 12. septembra 2016 uhradili sumu spolu 11.935,74 Eur, po podaní žaloby
uhradili žalovaní podľa tvrdenia žalobcu ešte sumu 872,85 Eur (časť, v ktorej súd konanie pre späťvztaie

žaloby zastavil). Z toho vyplýva, že žalovaní už vrátili žalobcovi poskytnutú sumu istiny najneskôr
dňa 12. septembra 2016, teda ešte pred podaním žaloby. Preto je žaloba v časti istiny nedôvodná.
Žaloba je nedôvodná i v časti úroku, ktorý žalobcovi pre bezúročnosť úveru nepatrí. Výpočet úroku z
omeškania vyjadrený kapitalizovanou sumou 726,48 Eur vychádza z nesprávnych predpokladov, lebo
zo špecifikácie jeho výpočtu na č. l. 89-91 vyplýva, že žalobca nepovažoval úver za bezúročný a bez

poplatkov a počítal úrok z omeškania z celej sumy splátok (zahrňujúcich aj úrok a poplatky). Žalobca pri
výpočte úroku z omeškania tiež nevychádzal z aktuálnej dlžnej sumy istiny, keďže pre bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru mal celé splátky žalovaných započítať na istinu, čím by došlo k zníženiu základu
pre výpočet úroku z omeškania. Úrok z omeškania žiadaný v sadzbe 5 % ročne za obdobie od 26. júla
2016 do zaplatenia žalobcovi nepatrí, lebo k tomuto dňu už žalovaní celý svoj dlh z úveru uhradili. Preto

súd žalobu zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu.

10. Pretože súd zamietol žalobu z uvedených dôvodov, nezaoberal sa z dôvodu hospodárnosti konania
ďalšími argumentmi strán.11. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní boli plne úspešní žalovaní,
keďže si však náhradu trov neuplatnili (ani im podľa obsahu spisu žiadne nevznikli), súd im nárok na

ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne
na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že
bolo porušené právo na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,
e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.